Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
de1/368747.53fb2e.pdf
PDF · 112.88 KB
No categories available
7So/165/2008
Najvyšší súd
Slovenskej republiky 7 So 165/2008
R O Z S U D O K
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu
JUDr. Eleny Závadskej a členiek senátu JUDr. Aleny Poláčkovej, PhD. a JUDr. Marianny
Reiffovej, v právnej veci navrhovateľa A. K., bytom Ž., proti odporkyni Sociálnej poisťovni
v Bratislave, Ul. 29. augusta č. 8, Bratislava, o invalidný dôchodok, o odvolaní navrhovateľa
proti rozsudku Krajského súdu v Prešove z 23.mája 2008, č.k. 3Sd/74/2008-23, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Prešove z 23.mája
2008, č.k. 3Sd/74/2008-23 z m e ň u j e tak, že rozhodnutie odporkyne z 20. decembra
2007 číslo X. zrušuje a vec jej vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
Účastníci nemajú nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
O d ô v o d n e n i e :
Krajský súd v Prešove rozsudkom z 23.mája 2008, č.k. 3Sd/74/2008-23, potvrdil
rozhodnutie z 20. decembra 2007 číslo X., ktorým odporkyňa podľa § 29 zákona č. 100/1988
Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sociálnom
zabezpečení“) a § 263a zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“) priznala navrhovateľovi invalidný
dôchodok vo výške 7 110 Sk mesačne s účinnosťou od 19. apríla 2007 s odôvodnením, že
podľa posudku posudkového lekára Sociálnej poisťovne, pobočky vo Svidníku z 19. apríla
2007 je navrhovateľ invalidný podľa § 29 ods. 3 písm. a/ zákona o sociálnom zabezpečení.
Opravný prostriedok navrhovateľa krajský súd nepovažoval za dôvodný, lebo podľa jeho
názoru invalidita navrhovateľa už bola preskúmaná podľa § 263 ods. 2 zákona o sociálnom
poistení v znení účinnom do 18. júla 2006, preto bolo potrebné rozhodnúť o trvaní nároku na
invalidný prípadne čiastočný invalidný dôchodok podľa predpisov účinných do 1. januára
2004. Odporkyňa preto podľa názoru krajského súdu rozhodla správne, keď zamietla žiadosť
navrhovateľa o zvýšenie invalidného dôchodku, za ktorý sa podľa § 263 ods. 1 zákona
o sociálnom poistení považuje čiastočný invalidný dôchodok, priznaný v roku 1988.
Navrhovateľ sa proti rozsudku krajského súdu odvolal. Žiadal, aby súd rozhodnutie
odporkyne zrušil a aby mu bol po dôkladnom vyšetrení priznaný vyšší invalidný dôchodok.
Namietal, že jeho terajší zdravotný stav posudkový lekár dostatočne nepreskúmal.
Odporkyňa navrhla, aby odvolací súd rozsudok krajského súdu ako správny potvrdil.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP) preskúmal
napadnutý rozsudok z hľadiska dôvodov uplatnených v odvolaní, o ktorom rozhodol bez
nariadenia pojednávania (§ 250 l ods. 2, § 250ja ods. 2 OSP) tak, že rozsudok krajského súdu
zmenil a rozhodnutie odporkyne zrušil a vrátil jej vec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
Zo spisov vyplýva, že navrhovateľovi bol priznaný čiastočný invalidný dôchodok
v roku 1988. V súlade s ustanovením § 263 ods. 1, 2 a 6 zákona o sociálnom poistení (v znení
účinnom do 18. júla 2006) posudkové orgány odporkyne zistili, že navrhovateľ je
od 14. októbra 2004 invalidný podľa § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení s mierou
poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 50%. V súlade s nálezom Ústavného súdu
Slovenskej republiky č. 460/2006 Z.z. bol 19. apríla 2007 zdravotný stav navrhovateľa
posúdený znova podľa § 263a zákona o sociálnom poistení s tým, že podľa záverov posudku
posudkovej komisie sociálneho zabezpečenia Sociálnej poisťovne, pobočky vo Svidníku
z 19. apríla 2007 je navrhovateľ od 19. apríla 2007 invalidný podľa § 29 ods. 3 písm. a/
zákona o sociálnom zabezpečení.
Navrhovateľ požiadal 5.apríla 2007 o prehodnotenie zdravotného stavu a na základe
jeho žiadosti (podnetu) odporkyňa rozhodnutím z 20. decembra 2007 číslo X. priznala
navrhovateľovi invalidný dôchodok podľa § 29 ods. 3 zákona o sociálnom zabezpečení,
zvýšený od 19. apríla 2007 na sumu 7 110 Sk mesačne.
Posudkoví lekári sociálneho poistenia pobočky, aj ústredia Sociálnej poisťovne
posúdili zdravotný stav navrhovateľa podľa právnych predpisov, účinných do 31. decembra
2003, teda podľa zákona o sociálnom zabezpečení. Zhodne vyslovili záver, že navrhovateľ je
invalidný podľa § 29 ods. 3 písm. a/ zákona o sociálnom zabezpečení od 19. apríla 2007
a odporkyňa rozhodla v súlade so závermi týchto posudkových orgánov.
Odvolací súd však zistil, že takýto postup podľa zákona o sociálnom poistení pre
rozhodnutie o invalidnom dôchodku navrhovateľa nepostačuje.
Ustanovenie § 263 zákona o sociálnom poistení (ako aj po náleze Ústavného súdu
Slovenskej republiky prijaté ustanovenia § 263a, § 263b zákona o sociálnom poistení) majú
prechodný charakter a ich úlohou je upraviť prechod nárokov, vzniknutých pred účinnosťou
zákona o sociálnom poistení, najmä určiť, za aké dávky upravené zákonom o sociálnom
poistení sa považujú, v akej výške a za akých podmienok sa budú naďalej vyplácať.
Právna úprava v § 263 ods. 1 citovaného zákona transformovala invalidné a čiastočné
invalidné dôchodky, priznané podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004 na invalidné
dôchodky podľa zákona o sociálnom poistení, účinného po 1. januári 2004 s tým, že aj
naďalej sa budú vyplácať za podmienok ustanovených predpismi účinnými pred 1. januárom
2004, ak tento zákon (účinný od 1. januára 2004) neustanovuje inak.
Ustanovenia § 263 ods. 2 a 4 až 7 zákona o sociálnom poistení (neskôr zrušené na
základe nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 460/2006 Z.z.) uložili odporkyni
preskúmať trvanie invalidity (čiastočnej invalidity) pre trvanie nároku na invalidný dôchodok
podľa hľadísk, stanovených pre posúdenie invalidity podľa zákona o sociálnom poistení.
Vzhľadom na skutočnosť, že uvedené ustanovenia neboli v súlade s Ústavou Slovenskej
republiky, nové ustanovenia § 263a a § 263b zákona o sociálnom poistení, upravili spôsob
posudzovania zdravotného stavu a trvania invalidity a čiastočnej invalidity pri ich
transformácii do novej právnej úpravy. Z obsahu § 263a zákona o sociálnom poistení treba
vyvodiť, že v každom jednom prípade, keď došlo k posúdeniu invalidity podľa § 263 ods. 2
zákona o sociálnom poistení, bolo odporkyni uložené preskúmať znovu trvanie invalidity
podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004, t.j. podľa zákona o sociálnom zabezpečení
a podľa výsledku preskúmania aj rozhodnúť podľa tohto predpisu. Súčasne ale § 263a
ods. 12 zákona o sociálnom poistení stanovil, že na účely tohto zákona a osobitných
predpisov pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť poberateľa invalidného dôchodku
priznaného podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004 je viac ako 70 % a poberateľov
čiastočného invalidného dôchodku priznaného podľa predpisov účinných pred 1. januárom
2004 je 50 %.
V prípade, ak posudkové orgány po preskúmaní trvania invalidity podľa § 263a
zákona o sociálnom poistení dospeli k záveru, že navrhovateľ je čiastočne invalidný podľa
§ 37 ods. 3 zákona o sociálnom zabezpečení a neskôr sa jeho zdravotný stav zhoršil na mieru
invalidity podľa zákona o sociálnom zabezpečení, treba v ďalšom konaní jeho zdravotný stav
posúdiť už aj na základe novej žiadosti tiež podľa zákona o sociálnom poistení, čo zodpovedá
§ 263a ods. 5 zákona o sociálnom poistení, podľa ktorého ak poistenec uvedený v § 263a
ods. 1 a 2 má nárok na invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa zákona
účinného do 31. decembra 2003 a súčasne má nárok na výplatu invalidného dôchodku podľa
zákona účinného od 1. januára 2004, vypláca sa invalidný dôchodok, ktorý je vyšší alebo
najvyšší. Pri rovnakej sume týchto dôchodkov vypláca sa dôchodok, ktorý si poistenec zvolil.
Dňom úpravy výplaty invalidných dôchodkov pre súbeh nárokov na ich výplatu zaniká nárok
na invalidný dôchodok, ktorý sa nevypláca. Na znenie uvedeného zákonného ustanovenia
však odporkyňa neprihliadla a nárok navrhovateľa na invalidný dôchodok v rozpore
so zákonom skúmala len podľa zákona o sociálnom zabezpečení.
Z uvedeného vyplýva, že aj o žiadosti z 5. apríla 2007, ktorou sa navrhovateľ domáhal
invalidného dôchodku vo vyššej sume, než mu bola vyplácaná, musela odporkyňa rozhodovať
podľa zákona o sociálnom poistení; to znamená, že aj invaliditu navrhovateľa musela zisťovať
nielen podľa hľadísk, uvedených v zákone o sociálnom zabezpečení, ale aj podľa hľadísk,
uvedených v § 71 zákona o sociálnom poistení. Následne mala odporkyňa posúdiť, či je vyšší
invalidný dôchodok navrhovateľa, vypočítaný podľa zákona o sociálnom zabezpečení, alebo
či je vyšší prípadný invalidný dôchodok podľa zákona o sociálnom poistení a potom mala
postupovať podľa § 263a ods. 5 zákona o sociálnom poistení a o žiadosti navrhovateľa
rozhodnúť v súlade s uvedeným zákonným ustanovením.
Odvolací súd preto záver krajského súdu o zákonnosti preskúmavaného rozhodnutia
nepovažoval za vecne správny. Napadnutý rozsudok preto podľa § 250 l ods. 2 v spojení
s § 250ja ods. 3 OSP zmenil, rozhodnutie odporkyne zrušil a vec vrátil odporkyni na ďalšie
konanie, v ktorom odporkyňa o uplatnenom nároku rozhodne podľa § 70 a nasl. § 112
v spojení s § 263a zákona o sociálnom poistení.
Náhradu trov odvolacieho konania účastníkom nepriznal, lebo odporkyňa nebola
v konaní úspešná a navrhovateľovi v odvolacom konaní trovy nevznikli.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 26. novembra 2009 JUDr. Elena Závadská, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia : Mária Kráľová