Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Obo/14/2009

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Aleny

Priecelovej a členov JUDr. Viery Pepelovej a JUDr. Štefana Šatku, v právnej veci žalobcu: J.

J., Z., M., zastúpeného JUDr. J. K., Z., L., proti žalovanému: JUDr. P. K., správcovi

konkurznej podstaty úpadcu X., a.s. B., N., o určenie pravosti pohľadávky, na odvolanie

žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k.

– 44 zo dňa 15. mája 2008, takto

rozhodol:

Rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. – 44 zo dňa 15. mája 2008

v napadnutej časti p o t v r d z u j e.

Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom určil, že pohľadávka žalobcu vo výške

186 311 Sk v konkurze na majetok úpadcu, vedeného na Krajskom súde v Bratislave pod

sp. zn. je oprávnená ako pohľadávka 1. triedy. Vo zvyšku žalobu zamietol.

Účastníkom konania náhradu jeho trov nepriznal.

V odôvodnení uviedol, že žalobca si uplatnil právo na určenie pravosti pohľadávky

vo výške 218 605 Sk, ako aj úroky z omeškania spolu s právom na vrátenie prevzatej čiastky

úpadcom, na základe zmlúv, uzavretých medzi žalobcom a úpadcom pod číslom

D 671600219 dňa 28. februára 2000, D 671699222 dňa 27. septembra 2000 a D 671600239

dňa 13. marca 2001, označených ako zmluvy o odkúpení akcií G. a.s. Podľa uvedených zmlúv

mal žalobca odkúpiť od úpadcu akcie G. a.s. za cenu

1,72 a 1,63 násobku vyššiu ako ich kúpna cena v termíne troch rokov odo dňa nadobudnutia

právnej účinnosti zmlúv. Žalovaný uzatvoril so žalobcom dohody o splácaní pohľadávok

na celkovú sumu 312 294 Sk, pričom od úpadcu obdržal plnenie v celkovej výške 93 689 Sk.

Na prieskumnom pojednávaní konanom dňa 13. októbra 2005 bola prihlásená pohľadávka

žalobcu popretá.

Medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že na základe zmlúv, označených ako

zmluvy o odkúpení akcií G. a.s., došlo zo strany žalobcu k poskytnutiu finančnej čiastky vo

výške 280 000 Sk. Uvedená suma predstavovala kúpnu cenu akcií emitenta G. a.s.,

vlastníkom ktorých sa mal stať žalobca.

Na platnosť zmluvy o kúpe cenných papierov sa v zmysle § 13 ods. 1 zákona

č. o cenných papieroch v znení účinnom ku dňu uzavretia zmlúv vyžadovalo,

aby v nej boli určené prevádzané papiere. V čl. I predmetných zmlúv však prevádzané cenné

papiere neboli špecifikované, rovnako, ako aj ich číselné označenie, menovitá hodnota

a označenie emitenta a jeho sídlo. V čl. I bod 1 zmlúv bol uvedený iba počet akcií a celková

kúpna cena, bez uvedenia, o aký druh cenných papierov sa jedná. Vzhľadom na ustanovenie

§ 3 ods. 3 a § 13 ods. 1 zákona o cenných papieroch je preto potrebné konštatovať, že ide

o neplatné právne úkony v zmysle .

Vzhľadom na neplatnosť zmlúv vzniklo žalobcovi právo na vydanie plnenia,

poskytnutého na ich základe, a to v zmysle ustanovenia a nasl. .

Žalobca poskytol úpadcovi celkove čiastku 280 000 Sk, z ktorej mu bola vrátená suma

93 689 Sk. Súd preto určil pravosť pohľadávky žalobcu vo výške 186 311 Sk.

Pravosť pohľadávky žalobcu vo výške 105 954 Sk ako úroku z omeškania nemohla

byť určená, pretože žalobca v prihláške zo dňa 15. júna 2005 v zmysle § 20 ods. 1 zákona

č. úrok z omeškania nevyčíslil. Aj v tejto časti preto súd žalobu zamietol.

Proti rozsudku v časti určenia pravosti pohľadávky vo výške 105 954 Sk

predstavujúcej úrok z omeškania podal žalobca odvolanie.

Uviedol, že v prihláške do konkurzu si uplatnil aj príslušenstvo pohľadávky s tým,

že úroky z omeškania sú vypočítané podľa návrhu na vydanie platobného rozkazu. V tejto

súvislosti poukazuje na ustanovenie § 29 zákona o konkurze a reštrukturalizácii. Má za to,

že súd dostatočne neprihliadol na osobu žalobcu, najmä na jeho vek, na obťažnosť

konkurzného konania z hľadiska uplatňovania práv v termínoch a spôsobom, ktorý vyžaduje

zákon, ako aj na predmet sporu, t.j. fiktívnu kúpu akcií občanmi s vidinou vysokého zisku

a klamlivú reklamu žalovaného. Výkon práva správcu poprieť pohľadávku vzhľadom

na uvedené skutočnosti, môže byť v rozpore s dobrými mravmi tak, ako to predpokladá § 3

.

Podľa jeho názoru, popretie pohľadávky v danom prípade odporovalo dobrým

mravom. Súd pri rozhodovaní pochybil, keď nepriznal príslušenstvo pohľadávky, pretože mal

vychádzať z okolností konkrétneho prípadu, zistených pomerov účastníkov, ako aj z predmetu

konania. Výkon práva žalovaného poprieť pohľadávku je v rozpore s dobrými mravmi a ako

také, by nemalo mať ochranu súdu.

K prihláške bol priložený návrh na vydanie platobného rozkazu, ktorý je základom pre

výpočet uplatnenia príslušenstva pohľadávky a z jeho citácie je možné dospieť k príslušenstvu

pohľadávky žalobcu. Žalobca dal k dispozícii úpadcovi celkom 280 000 Sk, z ktorých

mu neskôr vrátil 93 689 Sk. Bezdôvodné obohatenie žalobcu teraz predstavuje 186 311 Sk.

Príslušenstvo pohľadávky tvoria úroky z omeškania vo výške 105 145 Sk.

Navrhuje, aby odvolací súd zmenil napadnuté rozhodnutie tak, že určí pravosť

pohľadávky žalobcu vo výške 186 311 Sk a jej príslušenstvo vo výške 105 145 Sk v konkurze

na majetok úpadcu, vedený na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. , ako

pohľadávky 1. triedy. V ostatnej časti príslušenstva navrhuje žalobu zamietnuť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací ( ) po prejednaní

veci podľa a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je

dôvodné.

Odvolaním napadnutým výrokom rozsudku súd prvého stupňa zamietol žalobu

v časti, týkajúcej sa určenia pravosti pohľadávky žalobcu, predstavujúcej úrok z omeškania

vo výške 105 145 Sk s odôvodnením, že predmetná pohľadávka nebola v prihláške žalobcu

do predmetného konkurzného konania vyčíslená v súlade s ustanovením § 20 ods. 1 zákona

č.

Ako vyplýva z obsahu spisového materiálu, prihláškou do konkurzného konania,

vedeného na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. si žalobca prihlásil

pohľadávku vo výške 218 605 Sk a uviedol, že príslušenstvom pohľadávky sú úroky

z omeškania, ktoré však nevyčíslil. K prihláške priložil návrh na vydanie zmenkového

platobného rozkazu, v ktorom požadoval zaplatenie jednotlivých súm, predstavujúcich

uplatnenú pohľadávku spolu s úrokmi z omeškania, pričom uviedol ich požadovanú výšku

v percentách a časové obdobie, za ktoré ich platenie požaduje.

Podľa o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších

predpisov, ktorým sa predmetný právny vzťah spravuje, veritelia dlžníka prihlásia svoje

pohľadávky v lehote určenej v uznesení o vyhlásení konkurzu, a to aj vtedy, ak sa o nich

vedie súdne alebo iné konanie podľa osobitných predpisov, to sa vzťahuje aj na veriteľov,

ktorí podali návrh na vyhlásenie konkurzu. V prihláške uvedú číselne výšku pohľadávky,

jej príslušenstva, skutočnosti, na ktorých sa prihláška zakladá, aké poradie pre svoju

pohľadávku požadujú a skutočnosti, ktorými môže byť pohľadávka preukázaná. Súčasne

uvedú, či si uplatňujú oddelené uspokojenie (§ 28) s presným označením veci, na ktorú sa

viaže právo oddeleného uspokojenia.

Z citovaného ustanovenia vyplýva, že prihláška do konkurzného konania musí

obsahovať číselne výšku pohľadávky a jej príslušenstva. Veriteľ, ktorý si uplatňuje aj

príslušenstvo pohľadávky, napr. úroky z omeškania, musí vyčísliť konkrétnou sumou aj výšku

úrokov. Žalobca príslušenstvo pohľadávky nevyčíslil, a keďže jeho prihláška v tejto časti

nemala náležitosti predpísané zákonom o konkurze a vyrovnaní, súd prvého stupňa

postupoval správne, keď v tejto časti žalobu o určenie pravosti pohľadávky zamietol. Pokiaľ

žalobca v odvolaní poukazuje na ustanovenie § 29 zákona o konkurze a reštrukturalizácii

(), je potrebné konštatovať, že uvedené ustanovenie nie je možné na daný

právny vzťah aplikovať, keďže predmetné konkurzné konanie začalo pred jeho účinnosťou,

a preto sa spravuje ustanoveniami o konkurze a vyrovnaní v znení

neskorších predpisov.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti, odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa

v napadnutej časti ako vecne správny podľa potvrdil.

Žalovanému v odvolacom konaní trovy nevznikli, v dôsledku čoho mu neboli priznané

(, ).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

V Bratislave 26. novembra 2009

JUDr. Alena P r i e c e l o v á, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Mária Blahová