Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Obo/98/2009

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: JUDr. M., H., správca

konkurznej podstaty úpadcu J., spotrebné družstvo K. v konkurze, L. IČO: X., zastúpeného

advokátom JUDr. J.T., O. proti žalovanému: 1/ JUDr. J.D., P., správkyňa konkurznej

podstaty úpadcu C.J. P., spotrebné družstvo v konkurze, H., IČO: X., zastúpenej advokátom

JUDr. K.P., C., žalovanému 2/ J., akciová spoločnosť, C. IČO: X., zastúpeného advokátkou

JUDr. J.Z., A., o určenie neplatnosti právnych úkonov, o odvolaniach žalobcu i žalovaných

proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach z 25. júna 2009, č. k. -234, takto

rozhodol:

Napadnutý rozsudok Krajského súdu v Košiciach z 25. júna 2009, č. k.

234 sa z r u š u j e a vec sa v r a c i a súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e:

Krajský súd v Košiciach napadnutým rozsudkom určil, že právne úkony, a to Zmluva

o majetkovom vklade, uzavretá medzi J., spotrebné družstvo K a J., spotrebné družstvo P. dňa

17.10.1997, predmetom ktorej je majetkový vklad - V., budova súp. č. X. na parc. č. X., obec

K., k. ú. Ť., evidovaná na LV č. X. na kat. odbore Okresného úradu Košice IV, vrátane k nej

uzavretých Dodatkov zo dňa 18.3.1998 a 26.6.1998

- Vyhlásenie o nepeňažnom vklade J., spotrebné družstvo P.

do spoločnosti J., akciová spoločnosť, IČO: X. zo dňa 10.3.1999, a to nehnuteľnosti zapísané

na LV č. X. kat. úz. Ť., stavba, budova, súp. č. X. stojaca na parc. č. X., v celosti v podiele

1/1, sú neplatné. Súčasne uložil žalovanému 1/ povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania

vo výške 187,27 Eur a žalovanému 2/ uložil povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania vo

výške 452,82 Eur.

Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že likvidátor bol oprávnený splnomocniť advokáta

na podanie predmetnej žaloby a po vyhlásení konkurzu na majetok žalobcu si podanú žalobu

osvojil aj správca konkurznej podstaty. Námietku žalovanej, že žalobca vzal späť žalobu,

súd nepovažoval za dôvodnú. Späťvzatie žaloby nie je v spise založené a sám žalobca

uviedol, že v tomto konaní žalobu nevzal späť.

Súd považoval námietku res iudicata uplatnenú žalovanými za nedôvodnú. Podľa

názoru súdu, ohľadom predmetnej nehnuteľnosti nebol súdom schválený zmier účastníkov

a teda o nehnuteľnosti, ktorá je predmetom tohto konania, nebolo rozhodnuté v konaní

vedenom na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. , a preto sa nejedná

o prekážku právoplatne rozhodnutej veci. Uznesenie Krajského súdu v Bratislave o schválení

dohody sa vzťahuje iba na nehnuteľnosti, ktoré sú jej predmetom a sú v uznesení súdu

výslovne uvedené. Konanie na Krajskom súde v Košiciach pod sp. zn. bolo

zastavené, ak však žalobca napriek dohode v poslednej vete Prílohy č. 1 k Dohode o súdnom

zmieri žalobu v tomto konaní nevzal späť, súd je povinný o nej rozhodnúť.

Podľa , platného v čase uzavretia zmluvy

o majetkovom vklade, členovia družstva sa môžu zaviazať, pokiaľ to stanovy pripúšťajú,

k ďalšiemu členskému vkladu a k ďalšej majetkovej účasti na podnikaní družstva

za podmienok určených stanovami. Nepeňažné vklady sa ocenia spôsobom určeným

stanovami alebo pri založení družstva, dohodnutým všetkými členmi.

Podľa , pri zániku členstva za trvania družstva

má doterajší člen nárok na vyrovnací podiel. Vyrovnací podiel sa určí pomerom splateného

členského vkladu doterajšieho člena, násobeného počtom ukončených rokov jeho členstva

k súhrnu splatených členských vkladov všetkých členov, násobených ukončenými rokmi ich

členstva.

Uvedená zákonná úprava pripúšťa, aby sa člen družstva zaviazal k ďalšiemu

členskému vkladu. J., K. uvedenú zákonnú možnosť využila a písomne vyhotovenou zmluvou

dohodla s J., P. poskytnutie ďalšieho nepeňažného členského vkladu, a to nehnuteľnosti - V.,

ktorá bola znaleckým posudkom ocenená na 10 841 337 Sk

za súčasného dohodnutia, že predmetná nehnuteľnosť bude vložená do novovzniknutej

akciovej spoločnosti, v ktorej sa J.K. stane akcionárom.

Dodatkami zo dňa 18.3.1998 a 26.6.1998, ktoré tvoria nedeliteľnú súčasť zmluvy

o majetkovom vklade, došlo k zmene pôvodnej zmluvy, a to tak, že bol vypustený bod 4

zmluvy, podľa ktorého J., P. sa zaviazala predmetnú nehnuteľnosť vložiť do novovzniknutej

akciovej spoločnosti, ktorej jedným z účastníkov bude J., K. okamžite po zaregistrovaní

spomínanej akciovej spoločnosti a zmluva bola doplnená o bod, podľa ktorého po ukončení

členstva v J., P. má J., K. nárok na vyrovnací podiel vo výške základného členského vkladu.

Výška základného členského vkladu do J., P. bola

20 000 Sk. To znamená, že v prípade ukončenia členstva J., K v C.J., spotrebné družstvo P.

by podľa uvedeného dodatku vyrovnací podiel J., K. bol vo výške 20 000, Sk, i keď

nehnuteľnosť, ktorá bola predmetom ďalšieho vkladu, mala v čase vkladu účtovnú hodnotu

8 582 459 Sk a podľa znaleckého posudku 10 841 337 Sk. Z konania nevyplynulo, že by sa J.,

K. stala akcionárom J., akciová spoločnosť, do majetku ktorého C.J.P. predmetnú

nehnuteľnosť vložila ako nepeňažný vklad.

Súd posudzoval Zmluvu o majetkovom vklade zo dňa 17.10.1997 v znení dodatkov

zo dňa 18.3.1998 a 26.6.1998 a má za to, že poskytnutie nepeňažného vkladu J.K. do C.J.,P.

z hodnoty 10 000 000 Sk, pričom pri ukončení členstva J., K. má táto nárok na vyrovnací

podiel vo výške 20 000 Sk je dohodou v rozpore s dobrými mravmi, a preto je podľa § 39

neplatná. V konaní ani neboli predložené dôkazy, že zhromaždenie

delegátov schválilo uzavretie zmluvy o vklade za uvedených podmienok.

Pokiaľ ide o dohodu uzavretú medzi C.J., P. a J., akciová spoločnosť, z výpisov

z obchodného registra uvedených spoločností zo dňa 25.5.2009 súd zistil, že v roku 1999,

kedy boli robené úkony uvedených spoločností spojené so splatením zvýšeného základného

imania spoločnosti J., akciová spoločnosť o sumu 9 900 00 Sk družstvom C. J., P.

nepeňažným vkladom, nehnuteľnosťou súp. č. X. na parc. č. X., k. ú. K. - Ť. v uvedenom

období, oba subjekty mali rovnakého štatutárneho zástupcu, a to Ing. M.. Ak o určitých

skutočnostiach mal teda vedomosť žalovaný 1/, vzhľadom na totožnosť predsedu

predstavenstva mal o týchto skutočnostiach vedomosť aj žalovaný 2/.

Súd zistil, že mimoriadne valné zhromaždenie J., a.s., konané dňa 10.3.1999, na

ktorom bolo schválené zvýšenie základného imania o 18 000 000 Sk, sa konalo za účasti Ing.

M. a Ing. P.. Z výpisu z uznesenia zo zasadnutia predstavenstva J.,P. zo dňa 10.3.1999 súd

zistil, že predstavenstvo J.,P. schválilo nepeňažný vklad za účelom zvýšenia základného

imania v a. s. J. P. o nehnuteľnosť - budova súp. č.X., parc. č. X. na LV č. X. kat. úz. K. I - Ť.

v hodnote znaleckého posudku. Vyhlásenie o nepeňažnom vklade nehnuteľnosti, zapísanej na

LV č. X., stavba súp. č.X. na parc. č.X., k. ú. Ť. zo dňa 10.3.1999 za družstvo J.,P. podpísal

Ing. P.. Z výpisu z obchodného registra ohľadom uvedeného družstva súd zistil, že P. bol

v období od 25.2.1993 do 27.12.2001 členom predstavenstva. Podľa výpisu z obchodného

registra za predstavenstvo družstva koná navonok predseda alebo podpredseda predstavenstva

družstva, prípadne predstavenstvom poverený iný člen predstavenstva. Poverenie

predstavenstva J.,P. aby vyhlásenie o nepeňažnom vklade zo dňa 10.3.1999 podpísal za

družstvo člen predstavenstva Ing. P., nebolo súdu predložené a teda Ing. P. ani nebol

oprávnený podpísať za žalovaného 2/ vyhlásenie o nepeňažnom vklade. Na prípise J.,P. zo

dňa 12.3.1999, adresovanému Okresnému úradu Košice I, katastrálny odbor a označenému

„Návrh na nepeňažný vklad“, sú dva nečitateľné podpisy, ktoré podľa notárskeho overenia

sú podpismi Ing. M. a Ing. M..

Z uvedeného má súd preukázané, že žalovaný 1/, zastúpený predsedom predstavenstva

Ing. M., ktorý za žalovaného 1/ podpísal so žalobcom zmluvu o majetkovom vklade, ako aj

dodatky zo dňa 18.3.1998 a 26.6.1998, mal vedomosť o tom,

že žalobca vkladá predmetnú nehnuteľnosť, ktorá má podľa znaleckého posudku hodnotu

10 841 337 Sk do majetku žalovaného 1/ s tým, že po zrušení členstva má nárok

na vyrovnávací podiel iba vo výške základného členského vkladu 20 000 Sk a že žalobca

sa nestane akcionárom žalovaného 2/. Taktiež mal súd preukázané, že o uvedených

podmienkach vloženia nehnuteľnosti do majetku žalovaného 1/ mala vedomosť aj spoločnosť

J., akciová spoločnosť, v ktorej v čase vykonávania úkonov spojených s vložením uvedenej

nehnuteľnosti žalovaným 1/ do majetku žalovaného 2/, vykonával funkciu predsedu

predstavenstva Ing. M..

Uvedenými úkonmi žalobcu, žalovaného 1/ a žalovaného 2/ došlo k tomu,

že nehnuteľnosť vo vlastníctve žalobcu v hodnote znaleckého posudku vo výške 10 841 337

Sk sa dostala do vlastníctva žalovaného 1/, pričom žalobcovi podľa uzavretých dohôd

pri zániku jeho členstva u žalovaného 1/ vzniklo právo na vyrovnací podiel vo výške

20 000 Sk, žalobca sa ani nestal akcionárom žalovaného 2/, mal vedomosť aj žalovaný 2/,

do majetku ktorého žalovaný 1/ predmetnú nehnuteľnosť následne vložil.

Podľa neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom

alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom.

Súd mal za to, že dohodnúť prevod majetku v hodnote 10 841 337 Sk za cenu

20 000 Sk, čo je výška vyrovnacieho podielu v rámci vyrovnacieho podielu v prípade zániku

členstva žalobcu u žalovaného 1/, je konaním, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi, a preto je

takýto úkon, ktorým je Zmluva o majetkovom vklade, uzavretá medzi žalobcom a žalovaným

1/ zo dňa 17.10.1997 v znení dodatkov zo dňa 18.3.1998 a zo dňa 26.6.1998, absolútne

neplatný od prvopočiatku, a teda žalovaný 1/ sa nestal vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti.

Keďže nikto nemôže na iného previesť viac práv ako má sám, absolútne neplatný je aj úkon

žalovaného 1/, ktorým je Vyhlásenie o nepeňažnom vklade zo dňa 10.8.1999, ktorým

predmetnú nehnuteľnosť žalovaný 1/ vložil do spoločnosti žalovaného 2/. Súd má za to,

že žalovaný 2/ mal vedomosť o tom, že žalovaný 1/ nadobudol nehnuteľnosť v rozpore

s dobrými mravmi, a preto sa nemôže dovolávať dobromyseľnosti pri nadobudnutí uvedenej

nehnuteľnosti do jeho majetku.

Keďže právne úkony súd posúdil ako absolútne neplatné, je námietka premlčania

práva žalobcu na určenie neplatnosti právnych úkonov nedôvodná. Absolútne neplatný

právny úkon nemôže byť zhojený ani následnou dohodou, pokiaľ jej súčasťou nie je aj právny

úkon, ktorý spĺňa zákonom stanovené náležitosti. Preto súd žalobe vyhovel.

O trovách konania súd prvého stupňa rozhodol podľa ust.

Úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov konania a zaviazal žalovaného v 1/ rade povinnosť

nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 187,27 Eur a žalovanému v 2/ rade uložil

povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 452,82 Eur.

Proti tomuto rozsudku, vo výroku o náhrade trov konania, podal odvolanie žalobca

podaním zo dňa 10.8.2009. Navrhol zmeniť rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku

o náhrade trov konania tak, že uloží žalovanému v 1/ rade povinnosť nahradiť žalobcovi trovy

konania vo výške 2 946,06 Eur a žalovanému 2/ uloží povinnosť nahradiť žalobcovi trovy

konania vo výške 3 211,61Eur.

Poukázal na tú skutočnosť, že súd prvého stupňa pri vyčíslení odmeny za úkony

právnej služby vo výške 53,49 Eur za úkon právnej služby vychádza z ust. § 11 ods. 1 vyhl. č.

s odôvodnením, že sa jedná o určovaciu žalobu. Vyčíslenie odmeny advokáta

konajúcim súdom v predmetnej veci podľa ust. vyhl. č. je podľa

názoru žalobcu nesprávne, nakoľko v predmetnom spore klientom nebola fyzická osoba

a predmet konania sa netýkal nehnuteľnosti, ktorá bola určená na bývanie alebo slúžila

na bývanie, klientom nebol spotrebiteľ a nešlo o zastupovanie v spore zo spotrebiteľskej

zmluvy a hodnotu veci alebo práva je možné vyjadriť v peniazoch, nakoľko hodnota

nehnuteľnosti - majetkového vkladu vo výške 10 841 337 Sk, t. j. 359 866,46 Eur, o ktorý

v predmetnom spore išlo, bola od samého začiatku určená znaleckým posudkom znalca

Ing. J., tak ako to vyplýva zo samotnej Zmluvy o majetkovom vklade zo dňa 17.10.1997,

ktorá bola predmetom tohto sporu o neplatnosť právneho úkonu, ako aj

zo samotného rozsudku konajúceho súdu, v ktorom je niekoľkokrát uvedená. Uvedená

hodnota nehnuteľnosti bola konajúcim súdom nielen akceptovaná, ale aj akýmsi podkladom

odôvodnenia samotného rozsudku, nakoľko konajúci súd mal za to, že dohodnúť prevod

majetku v hodnote 10 841 337 Sk za cenu 20 000 Sk, čo je výška vyrovnacieho podielu,

v prípade zániku členstva žalobcu u žalovaného 1/ je konaním, ktoré je v rozpore s dobrými

mravmi, a preto je takýto úkon absolútne neplatný. Podľa názoru žalobcu mal súd žalovaného

1/ zaviazať na náhradu trov konania v celkovej výške 2 946,06 Eur a žalovaného 2/ vo výške

3 211,61 Eur, pričom trovy právnej služby mal súd priznať za 1 úkon podľa ust. § 10 ods. 1,

, vyhl. č.

Proti rozsudku podal odvolanie žalovaný 1/ podaním 27.7.2009. Navrhol zmeniť

rozsudok súdu prvého stupňa, žalobu zamietnuť a priznať žalovanému 1/ náhradu trov

konania.

Žalovaný 1/ v odvolaní uviedol, že v danej veci žalobcom bola J.

„v likvidácií“, L.. Za žalobcu konala voči súdu a pred súdom osoba, ktorá nebola na takéto

konanie riadne splnomocnená. Súd v konaní tento nedostatok podmienok konania neodstránil.

Nemožno pripustiť ani to, že faktom, že si žalobu osvojil správca konkurznej podstaty, bol

tento nedostatok podmienok konania zhojený, pretože v tom čase

už mal súd konanie zastaviť a vo veci nekonať. Tento názor zaujal aj konajúci súd v konaní

.

Ďalšou podstatnou okolnosťou, o ktorú žalovaný 1/ opiera odvolanie je fakt,

že žalobca neplatnosti právneho úkonu sa domáhal proti žalovanému 1/ žalobou podanou

na Krajskom súde v Košiciach dňa 3.5.1999 pod č. k. . V dôsledku vyhlásenia

konkurzu na žalovaného 1/ Krajským súdom v Bratislave, č. k. , bolo konanie

č. na Krajskom súde v Košiciach prerušené. Žalobca žalobou podanou

na Krajskom súde v Bratislave dňa 30.9.2005, č. k. proti žalovanému 1/

sa domáhal vylúčenia veci - nehnuteľnosti zo súpisu konkurznej podstaty žalovaného 1/, ktorá

je obsahovo zhodná so žalobou , vedenou na Krajskom súde v Košiciach.

Vzhľadom k tomu, že žalobca so žalovaným 1/ boli v konkurznom konaní, dohodli

sa vzájomne usporiadať komplexne všetky právne vzťahy z prebiehajúcich súdnych konaní,

medzi nimi s následným rozdelením majetku, ktorý žalobca vložil ako nepeňažný majetkový

vklad do majetku žalovaného 1/ a ktorý bol zahrnutý do súpisu majetku žalovaného 1/.

Dohodu o súdnom zmieri s prílohou č. 1 žalobca so žalovaným 1/ uzavreli dňa 25.4.2007

a predložili ju dňa 27.4.2007 Krajskému súdu Bratislava, č. k. za účelom jej

schválenia. Krajský súd v Bratislave na pojednávaní dňa 3.5.2007 predložený písomný návrh

dohody o súdnom zmieri v plnom znení schválil uznesením č. zo dňa 9.5.2007,

ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 17.5.2007. Podľa tejto dohody čl. IV. bod 6 žalobca

so žalovaným sa dohodli, že podpísaním tejto dohody a po jej schválení súdom, všetky nároky

z titulu prevodu majetku ako nepeňažného vkladu žalobcu na žalovaného 1/, vzniku a trvania

členstva žalobcu u žalovaného 1/ považujú za právoplatne vysporiadané, bez možnosti

následných sporových konaní. Podľa prílohy č. 1 tejto dohody, žalobca proti žalovanému 1/

listom doručeným Krajskému súdu v Košiciach dňa 3.5.2007 zobral žalobu späť v konaní

, na základe ktorého Krajský súd v Košiciach uznesením, č. k.

zo dňa 18.6.2007 konanie zastavil. Zastavením konania , v ktorom si žalobca

uplatňoval právo na neplatnosť právneho úkonu - Zmluvy o majetkovom vklade zo dňa

17.10.1997 dodatkami, ako i vyporiadanie vyrovnacieho podielu, bolo právoplatne ukončené.

Takéto konanie teda nemôže byť v rozpore s dobrými mravmi, ako sa uvádza v napadnutom

rozsudku. Žalovaný 1/ má za to, že žaloba bola podaná po lehote, a teda právo žalobcu

je premlčané. Žalovaný 1/ trvá na svojej námietke res iudicata. Rozhodnutie súdu prvého

stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalovaný 1/ sa domnieva,

že posúdenie otázky konania v rozpore s dobrými mravmi bolo súdom jednostranné

a neobjektívne, pretože odhliada od jednej dôležitej skutočnosti, a to faktu, že J., spotrebné

družstvo K. nevstupovala ako člen do J., P. preto, aby tam unikol jej majetok, ako sa

domnieva súd a žalobca, ale preto, aby sa svojim majetkom podieľala na podnikaní J.P. a toto

podnikanie prinieslo obom stranám zisk. Nemožno teda povedať, že došlo k prevodu majetku

v hodnote takmer 11 mil. za cenu 20 000 Sk, pretože výnosom pre J., spotrebné družstvo K.

mal byť výnos z podnikania, ktorý ani jedna zo strán v čase podpisu predmetnej zmluvy

predsa nemohla byť dopredu schopná kvantifikovať. Podnikateľské riziko je imanentnou

súčasťou podnikania a nemožno od neho odhliadať. Ani jedna zo strán nemohla

predpokladať,

že vývojom nastane situácia, že sa obe strany ocitnú v konkurze. Napadnutá zmluva

o majetkovom vklade medzi J., K. a J., P. bola na oboch stranách podpísaná osobami na to

oprávnenými, ktoré ju podpisovali s plným vedomím i zodpovednosťou, a preto nie je dôvod,

aby bola aj vo svetle už skôr uvedeného vyhlásená za neplatnú pre rozpor s dobrými mravmi.

Ak teda táto zmluva je platná, niet najmenšieho dôvodu, aby sa súd zaoberal platnosťou

vyhlásenia o nepeňažnom vklade J.P. do majetku J., a.s., pretože

tu nie je daný naliehavý právny záujem žalobcu na tomto rozhodnutí tak, ako to predpokladá

ust.

Proti rozsudku sa odvolal tiež žalovaný v 2/ rade podaním zo dňa 22.7.2009. Navrhol

zmeniť rozsudok súdu prvého stupňa podľa ust. , návrh žalobcu zamietnuť

a zaviazať žalobcu na náhradu trov konania.

Žalovaný 2/ podáva odvolanie podľa § 205 ods. 2 písm. a/ v nadväznosti na § 221

písm. d/, že v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo, podľa ,

že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,

potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, podľa ,

že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Žalovaný 2/ tvrdí, že o veci už bolo právoplatne rozhodnuté, a preto uplatňuje

námietku res iudicata. Súd prvého stupňa v odôvodnení napadnutého rozsudku vo veci

namieta, že príloha dohody o súdnom zmieri nie je súčasťou výroku uznesenia

vo veci -268, ktorým bol schválený predmetný súdny zmier. Mal však za to,

že príloha Dohody o súdnom zmieri je jeho neoddeliteľnou súčasťou a nakoľko bola

schválená uznesením súdu, žalovaný 2/ pokladá právne vzťahy medzi žalobcom a žalovaným

1/ za už upravené a nevidí dôvod konania vo veci sp. zn. . Dohodu o súdnom

zmieri, ako aj jej prílohu žalobca akceptoval, čoho znakom je aj to, že ohľadom ďalšieho

konania vedenom na Krajskom súde v Košiciach, sp. zn. došlo k späťvzatiu

žaloby žalobcom podaním zo dňa 27.3.2007 a súd konanie uznesením zo dňa 18.6.2007,

č. k. -223 zastavil. Predmetom konania bolo určenie neplatnosti 6 zmlúv

uzavretých medzi žalobcom a žalovaným 1/, medzi nimi aj Zmluvy o majetkovom vklade

zo dňa 17.10.1997, ktorej neplatnosť žalobca navrhuje určiť aj v tomto konaní. Konanie

vo veci sp. zn. nebolo výslovne uvedené v prílohe Dohody o zmieri, nakoľko

žalovaná 1/ v čase uzavretia zmieru nemala vedomosť o konaní vedenom na Krajskom súde

v Košiciach pod sp. zn. , čo potvrdila na pojednávaní 25.6.2009.

Žalovaný na pojednávaní navrhol doplniť dokazovanie o predloženie stanov

žalovaného 1/. Žalovaný 2/ sa domnieva, že práve stanovy žalovaného 1/ sú rozhodujúce

a majú vplyv na posúdenie domnelej absolútnej neplatnosti právnych úkonov, o ktoré ide.

Určenie vyrovnacieho podielu môže byť upravené len v Stanovách družstva a nie v zmluve

o majetkovom vklade. Základnú úpravu obsahuje . Stanovy platné v čase

uzavretia zmluvy určovali presný spôsob určenia výšky vyrovnacieho podielu a Dodatok

k zmluve o majetkovom vklade z 18.3.1998 odporoval Stanovám J.. Dodatok k zmluve

o majetkovom vklade z 18.3.1998 súd mohol považovať za uzavretý v rozpore s § 233

vzhľadom na to, že upravuje okruh otázok, ktoré majú upravovať

Stanovy, prípadne sa použije zákonná úprava. Zároveň odporuje aj Stanovám J., spotrebné

družstvo P. nakoľko upravuje určenie vyrovnacieho podielu odlišným spôsobom ako Stanovy.

Žalovaný 2/ je teda toho názoru, že Dodatok k zmluve o majetkovom vklade z 18.3.1998

mohol byť predmetom súdneho konania o určenie jeho neplatnosti. Určenie neplatnosti

dodatku k zmluve nemá vplyv na platnosť samotnej zmluvy o majetkovom vklade, nakoľko

jej účastníci ju evidentne mali záujem uzavrieť aj bez tohto dodatku a tak urobili ešte dňa

17.10.1997 bez ohľadu na akýkoľvek jej dodatok. Neplatnosť Dodatku k zmluve

o nepeňažnom vklade žalobcu do spoločnosti žalovaného 1/ nemá a nemôže mať vplyv na

platnosť nepeňažného vkladu žalovaného 1/ do spoločnosti žalovaného 2/. Žalobcovi mal byť

teda vyplatený vyrovnací podiel v súlade s a Stanov

žalovaného 1/ a metodikou výpočtu vyrovnacieho podielu člena J.,P. ktorá je prílohou Stanov.

Žalovaný 2/ nepovažuje právny úkon medzi žalobcom a žalovaným 1/ - zmluva

o majetkovom vklade - za úkon v rozpore s dobrými mravmi. Následne ani právny úkon

- nepeňažný vklad žalovaného 1/ do spoločnosti žalovaného 2/ nie je v rozpore s dobrými

mravmi. Navyše sa sudca otázke neplatnosti tohto právneho úkonu medzi žalovaným 1/

a žalovaným 2/ v odôvodnení obmedzil iba na konštatovanie, že nikto nemôže previesť

na iného viac práv, než má sám. Súd prvého stupňa nevykonaním navrhnutých dôkazov

nezistil dostatočne skutkový stav veci a na základe takto zisteného skutkového stavu

nesprávne posúdil platnosť či neplatnosť právneho úkonu. Súd odmietol vykonať dôkaz

predložením Stanov, z ktorých textu mal možnosť zistiť presný spôsob výpočtu vyrovnacieho

podielu.

V odôvodnení rozsudku namieta, že neboli predložené dôkazy, že zhromaždenie

delegátov žalobcu schválilo uzavretie zmluvy o vklade za uvedených podmienok. Podľa

názoru žalovaného 2/, ak žalobca namieta absenciu takéhoto rozhodnutia, nijako

to neovplyvňuje dobromyseľnosť žalovaného 1/ a žalovaného 2/ a nezakladá to rozpor

samotného obsahu zmluvy o majetkovom vklade s dobrými mravmi. Naviac, neplatnosti

sa nemôže dovolávať ten, kto ju sám spôsobil. Navyše bolo vecou žalobcu takýto listinný

dôkaz, ak existuje, predložiť súdu.

Žalovaný 2/ poukázal aj na tú skutočnosť, že aj v prípade Dohody o majetkovom

vklade tak, ako bola dohodnutá, t. j. majetkový vklad v hodnote 10 841 337 Sk s budúcim

vyrovnavacím podielom vo výške 20 000 Sk, by nešlo o právny úkon v rozpore s dobrými

mravmi, nakoľko súd nezohľadnil majetkové prepojenie žalobcu a žalovaného 1/, ktoré

si v niektorých prípadoch môže vyžadovať aj dohody takého typu, ako aj skutočnosť,

že žalobca nadobudol majetkovým vkladom účasť na podnikaní žalovaného 1/,

zodpovedajúcu ďalšiemu členskému vkladu vo výške 8 582 459 Sk a tomuto vkladu

zodpovedajúce práva a povinnosti, najmä právo na podiel na zisku žalovaného 1/.

Teda protihodnotu za predmetný majetkový vklad nepredstavuje vyrovnávací podiel, ako to

súd mylne interpretuje, ale ďalší členský vklad a tomu zodpovedajúca zvýšená účasť

na základnom imaní žalovaného 1/ a právach viažucich sa k členstvu žalobcu u žalovaného 1/.

Nárok na vyplatenie vyrovnavacieho podielu vzniká priamo z

po zániku členstva, nie zo zmluvy. Zákon umožňuje upraviť spôsob určenia vyrovnacieho

podielu Stanovami odlišne od zákona, a to bez akýchkoľvek ďalších obmedzení. Nebolo

správne zo strany žalobcu namietať absolútnu neplatnosť zmluvy o majetkovom vklade,

nakoľko, ako to vyplýva z odôvodnenia rozsudku, súd pokladal za v rozpore s dobrými

mravmi uzatvorenie Dodatku k zmluve o majetkovom vklade zo dňa 18.3.1998, nie samotnej

zmluvy. Napriek tomu súd vyhovel žalobe v plnom rozsahu a vo výroku vyslovil neplatnosť

zmluvy o celku od prvopočiatku, hoci vôbec neodôvodnil, v čom vidí rozpor pôvodného

znenia zmluvy s dobrými mravmi. Žalovaný 2/ tiež namieta, že likvidátor nebol oprávnený

na udelenie plnej moci advokátovi na podanie predmetnej žaloby tak, ako to bolo v danom

prípade.

Žalovaný 1/ vložil predmetnú nehnuteľnosť do majetku žalovaného 2/, pri tomto

právnom úkone konal v súlade so zákonom a Stanovami, mal všetky práva vlastníka

vyplývajúce z ust. a nasledujúcich, realizujúc svoje vlastnícke

právo ako jej legitímny vlastník. Preto je nesprávne určenie vyhlásenia o nepeňažnom vklade

J., P. do spoločnosti J., a.s. za neplatný právny úkon, dôvodiac, že žalovaný 1/ konal

v rozpore s dobrými mravmi, a preto podľa ust. je tento právny

úkon absolútne neplatný.

Podaním zo dňa 27.7.2009 C. J. Pr., spotrebné družstvo so sídlom Pr., IČO: X.,

zapísané v Obchodnom registri Okresného súdu Prešov v oddieli Dr, vložka č.X., podal návrh

podľa , aby súd pripustil jeho vedľajšie účastníctvo na strane žalovaného

v 2/ rade. Vedľajší účastník na strane žalovaného 2/ má vážny záujem na výsledku tohto

konania. Potvrdzuje to skutočnosť, že žalovaný v 2/ rade je od roku 1999 vlastníkom

nehnuteľnosti, v ktorej je umiestnená prevádzka č. 003 spočívajúca v predajni o celkovej

výmere 783,53 m2. Túto predajňu žalovaný v 2/ rade dal do nájmu vedľajšieho účastníka

podľa Nájomnej zmluvy z 5. októbra 2004, keď vedľajší účastník ako nájomca platí

žalovanému v 2/ rade dohodnuté nájomné

vo výške 2% z dosiahnutého maloobchodného predaja bez DPH a keď navrhovaný vedľajší

účastník má právo užívať a prevádzkovať túto predajňu po dobu neurčitú. Pokiaľ by súd

rozhodol, že Zmluva o majetkovom vklade, uzatvorená medzi úpadcom a žalovaným v 2/

rade je neplatná, tak nielen žalovaný v 2/ rade by utrpel značnú majetkovú ujmu,

ale i navrhovaný vedľajší účastník. Navrhovaný vedľajší účastník takýmto rozhodnutím súdu

by utrpel škodu veľkého rozsahu, spočívajúcu v ušlom zisku pri prevádzkovaní dotknutej

predajne, ako i škody z titulu likvidácie tejto prevádzky a uvoľnenia 11 zamestnancov z tejto

prevádzky z pracovného pomeru a povinnosti takto uvoľneným zamestnancom vyplatiť

zákonné odstupné. Navrhovaný vedľajší účastník z vlastného podnetu preto žiada o vstup

do konania na strane žalovaného v 2/ rade. Záujmy žalovaného v 2/ rade a vedľajšieho

účastníka sú v celom rozsahu spoločné a totožné a v ničom nehrozí rozpor v záujmoch

žalovaného 2/ so záujmami vedľajšieho účastníka.

K odvolaniu žalovaných 1/ a 2/ sa vyjadril žalobca podaním zo dňa 26.8.2009.

Považoval odvolania žalovaných za nedôvodné, preto navrhol rozhodnutie súdu prvého

stupňa ako vecne správne podľa potvrdiť a zaviazať žalovaného 1/ a žalovaného

2/ na náhradu trov konania. Žalobca taktiež navrhol súdu, aby o návrhu C.P. Pr., spotrebné

družstvo, so sídlom Pr., IČO: X. na vstup vedľajšieho účastníka na strane žalovaného 2/ do

konania rozhodol tak, že vedľajšie účastníctvo na strane žalovaného 2/ nepripúšťa.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací ( ) prejednal vec

podľa a a dospel k záveru, že odvolania žalovaných 1/

a 2/ sú dôvodné.

Žalovaný 1/ a 2/ odvolania odôvodnili poukazom na ust. § 205 ods. 2 písm. a/, c/, f/

, a to, že v konaní došlo k vadám uvedeným v , súd prvého stupňa neúplne

zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie

rozhodujúcich skutočností, rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho

právneho posúdenia veci.

Odvolací súd je toho názoru, že odvolací dôvod podľa ust. ,

a to že v konaní došlo k vadám uvedeným v , nie je daný. V danom prípade

účastníkom konania na strane žalobcu bola J., spotrebné družstvo v likvidácii, K. Tento

účastník konania mal spôsobilosť byť účastníkom konania podľa

, teda mal spôsobilosť mať práva a povinnosti. Spôsobilosť byť

účastníkom konania zodpovedá spôsobilosti mať práva a povinnosti v zmysle § 7

a . Zákon spôsobilosť byť účastníkom

konania priznáva zásadne každému, kto má spôsobilosť mať práva a povinnosti a výnimočne

aj tomu, komu spôsobilosť byť účastníkom konania z osobitných dôvodov sám priznáva,

lebo každý má právo dovolávať sa na súde procesnej ochrany práv, ktoré boli ohrozené alebo

porušené a účastníkom konania sa podľa zákona stáva každý, o ktorého tvrdených právach

a povinnostiach sa v konaní pred súdom koná a rozhoduje. Nedostatok spôsobilosti byť

účastníkom konania je neodstrániteľným nedostatkom konania (podmienky konania), pričom

neodstrániteľné nedostatky konania majú tie dôsledky, že súd nemôže vydať rozhodnutie

vo veci samej, ale musí konanie zastaviť podľa § 104 ods. 1 a prípadne postúpiť vec inému

orgánu. Od spôsobilosti byť účastníkom konania treba odlišovať spôsobilosť účastníka

samostatne konať pred súdom podľa ust. , podľa ktorého každý môže pred súdom

ako účastník samostatne konať (procesná spôsobilosť) v takom rozsahu, v akom má

spôsobilosť vlastnými úkonmi nadobúdať práva a brať na seba povinnosti. Právnické osoby

konajú prostredníctvom štatutárnych zástupcov alebo poverených pracovníkov. Medzi

odstrániteľné nedostatky konania patrí tiež procesná nespôsobilosť účastníka (§ 20) a tiež

nedostatok zastúpenia účastníka konania. Odstrániteľné nedostatky majú tie dôsledky, že súd

sa musí pokúsiť tieto nedostatky v súčinnosti s účastníkmi odstrániť. Ak sa súdu nepodarí

nedostatky odstrániť, zváži, či ide o také nedostatky, ktoré bránia ďalšiemu konaniu

a rozhodovaniu, alebo či i pri týchto nedostatkoch nemôže vo veci konať a prípadne

i rozhodnúť. V danom prípade po podaní návrhu žalobcom J., spotrebné družstvo v likvidácii,

L. (účastníkom konania - žalobcom nebol likvidátor družstva J., spotrebné družstvo

v likvidácii, K.) bol vyhlásený konkurz na majetok dlžníka J., spotrebné družstvo v likvidácii,

L., a to uznesením zo dňa 4. augusta 1999 pod č. k. -10. Za správcu konkurznej

podstaty bol ustanovený JUDr. P.. Správca konkurznej podstaty dňa 24.7.2000 splnomocnil

JUDr. M., aby zastupovala žalobcu proti žalovanému J.,P. o neplatnosť právneho úkonu

vedeného pod sp. zn. pred Krajským súdom v Košiciach v plnom rozsahu.

Listom zo dňa 2.10.2000 správca konkurznej podstaty uviedol, že uhradil súdny poplatok za

návrh v sume 2 000 Sk dňa 21.9.2000 a navrhol rozšíriť žalobu o žalovaného v 2/ rade J., a.s.

Považská Bystrica. Krajský súd v Košiciach uznesením zo 6.10.2000 pod č. k. -32

pripustil, aby do konania na strane žalovaného ako ďalší účastník vstúpil J., a.s., H.. V zmysle

ust. o konkurze a vyrovnaní v znení zmien a doplnkov, likvidácia

žalobcu bola prerušená. Likvidátor stratil právo konať vo veciach dispozície s majetkom,

ktorý patril do konkurznej podstaty. Výslovne sa ukladá likvidátorovi súčinnosť so správcom.

Súčinnosť likvidátora je potrebná pri súpise konkurznej podstaty, vymáhaní pohľadávok,

vedení súdnych sporov, účasti na prieskumnom pojednávaní a pod.. Za túto činnosť súd

určuje likvidátorovi odmenu na návrh správcu a likvidátor má právo aj na náhradu potrebných

nákladov. V zmysle ust. § 14 ods. 1 písm. d/ Zákona o konkurze a vyrovnaní konanie

o predmetnej žalobe bolo prerušené. Z obsahu spisu vyplýva, že správca konkurznej podstaty

JUDr. P. i nový správca konkurznej podstaty ustanovený uznesením sp. zn. zo dňa

8.12.2004 JUDr. M. navrhli pokračovať v prerušenom konaní podľa § 14 ods. 5 Zákona

o konkurze a vyrovnaní. Správca sa stal účastníkom súdneho konania namiesto úpadcu, ktorý

bol v konaní riadne zastúpený advokátom, na základe účinnej plnej moci. Preto tu nebol

splnený dôvod na zastavenie konania z dôvodu neodstrániteľného nedostatku (podmienky

konania), pre ktorú nemôže súd vo veci konať a rozhodnúť.

Odvolací súd považoval taktiež námietku res iudicata uplatnenú žalovanými

za nedôvodnú.

Podľa ust. , len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže

sa prejednávať znova.

Právoplatné rozhodnutie tvorí prekážku res iudicatae vtedy, ak v novom konaní ide

o to isté, o čo šlo v predchádzajúcom rozhodnutí. Musí ísť o totožnosť osôb a aj o totožnosť

predmetu konania. Prekážka rozsúdenej veci tvorí právoplatne rozhodnutie súdu len v takom

rozsahu, v akom sa o predmete konania rozhodlo. Odvolací súd nezistil, že by existovalo

právoplatné rozhodnutie, ktorým bolo rozhodnuté o tom istom, o čom sa rozhoduje

v prejednávanej veci, nebolo zistené, že by o totožnom predmete konania už bolo rozhodnuté

a v prípade žalovaného 2/ nešlo ani o totožnosť osôb. V konaní -05, ktoré bolo

vedené na Krajskom súde v Bratislave, súd nerozhodoval o neplatnosti právneho úkonu,

rozhodoval o vylúčení veci z konkurznej podstaty. Ohľadom uvedenej nehnuteľnosti nebol

súdom schválený zmier účastníkov a o nehnuteľnosti, ktorá je predmetom tohto konania

nebolo rozhodnuté. Ak bol zmier podľa hmotného práva neplatný, na návrh môže súd

rozsudkom zrušiť uznesenie o schválení zmieru v zmysle ust. Námietku

res iudicatae uplatnenú žalovanými teda súd považoval za nedôvodnú.

Taktiež je potrebné prisvedčiť súdu, že v danej veci správca konkurznej podstaty

nezobral návrh späť, a preto bolo povinnosťou súdu o tejto žalobe rozhodnúť, a to o žalobe

v znení tak, ako súd pripustil zmenu uznesením zo dňa 25. mája 2009 pod č. k.

-181, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 5.6.2009.

Napadnutým rozsudkom súd určil, že právne úkony, a to Zmluva o majetkovom

vklade, uzavretá medzi J., spotrebné družstvo K. a J., spotrebné družstvo P. dňa 17.10.1997,

predmetom ktorej je majetkový vklad - V., budova, súp. č. X., na parc. č. X., obec K., k. ú. Ť.,

evidovaná na LV č. X. na kat. odbore Okresného úradu Košice IV, vrátane k nej uzavretých

dodatkov zo dňa 18.3.1998 a 26.6.1997 a Vyhlásenie o nepeňažnom vklade J., spotrebné

družstvo P.

do spoločnosti J., a.s., IČO: X. zo dňa 10.3.1999, a to nehnuteľnosti zapísanej na LV č. X.,

kat. úz. Ť., stavba, budova, súp. č. X., stojaca na parc. č. X. v celosti v podiele 1/1, sú

neplatné.

Podľa ust. návrhom na začatie konania možno uplatniť,

aby sa rozhodlo o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom

naliehavý právny záujem.

Podľa , právny úkon sa musí urobiť slobodne

a vážne, určite a zrozumiteľne, inak je neplatný. Neplatný je právny úkon, ktorý svojim

obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom

( ).

Základnou otázkou, ktorú bolo nevyhnutné v konaní vyriešiť pred samotným

posúdením platnosti alebo neplatnosti právnych úkonov bolo, či žalobca má na určovacej

žalobe, ktorou sa domáha určenia neplatnosti právnych úkonov naliehavý právny záujem

v zmysle ust. Určenia, či právny úkon je platný sa žalobca mohol

domáhať len vtedy, ak je na tom naliehavý právny záujem, ktorý spočíva v tom, že právne

postavenie žalobcu je bez tohto určenia ohrozené alebo neisté. Výrok súdu o určení potom

ohrozenie, neistotu alebo neurčitosť v právnom postavení žalobcu odstraňuje bez toho, že by

ukladalo splnenie nejakej povinnosti. Z uvedeného teda vyplýva, že naliehavý právny záujem

na určení je daný vtedy, ak je tu aktuálny stav objektívnej právnej neistoty medzi žalobcom

a žalovaným, ktorý je ohrozením žalobcovho právneho postavenia a ktorým možno týmto

právnym prostriedkom odstrániť. Ak však k porušeniu práva už došlo a je teda možné žalovať

na splnenie povinnosti, ktorá z porušenia vyplýva ( ), nemá preventívna

ochrana poskytovaná podľa ust. žiadny zmysel a význam. Povinnosť

preukázať, že v čase rozhodovania súdu na určení práva alebo právneho vzťahu je naliehavý

právny záujem, zaťažuje žalobcu. Naliehavosť právneho záujmu predpokladaná uvedeným

ustanovením nachádza svoje vyjadrenie v navrhovanom petite. Určovacou žalobou

sa navrhovateľ môže domáhať vydania rozhodnutia súdu o tom, že určitý právny vzťah alebo

právo tu je (tzv. pozitívna určovacia žaloba), alebo že tu nie je (tzv. negatívna určovacia

žaloba). Vo všeobecnosti platí, že možnosť žaloby na plnenie podľa

vylučuje existenciu právneho záujmu na určovacej žalobe podľa

Na druhej strane treba však pripustiť, že žalobcovi nemožno odoprieť právnu ochranu

prostredníctvom žaloby podľa aj v tých prípadoch, ak žalobca preukáže,

že má naliehavý právny záujem na tom, aby rozsudkom súdu bolo určené konkrétne právo

alebo právny vzťah napriek tomu, že by mohol žalovať priamo na plnenie žalobou podľa § 80

písm. b/ Splnenie podmienky alebo nesplnenie naliehavosti právneho záujmu

v takomto prípade môže závisieť od posúdenia, či ide alebo nejde o samoúčelnú žalobu, ktorá

nevyrieši sporný vzťah ani v jej základoch. Žalobca sa žalobou podľa

domáhal vydania autoritatívneho výroku súdu, že určitý právny úkon je absolútne neplatný.

Súd prvého stupňa sa však otázkou naliehavosti právneho záujmu vôbec nezaoberal,

čo vyplýva zo zápisnice z pojednávania dňa 25.6.2009 i rozhodnutia súdu. V napadnutom

rozhodnutí chýba odôvodnenie súdu týkajúce sa preukázaného naliehavého právneho záujmu

žalobcu na určenie neplatnosti konkrétnych právnych úkonov. Existencia naliehavého

právneho záujmu na žiadanom určení a eventuálna nutnosť v konkrétnom návrhu tvrdiť

a dokázať skutočnosti, z ktorých vyplýva jeho existencia, je u všetkých určovacích návrhoch

jednou z podmienok toho, aby bolo súdu umožnené rozsudkom meritórne návrhu vyhovieť.

Tento právny záujem musí totiž existovať i v čase, keď súd vyhlasuje rozsudok vo veci (§ 154

ods. 1 ). Bez posúdenia otázky naliehavosti právneho záujmu na podaní žaloby

o určenie neplatnosti právneho úkonu nie je možné pristúpiť k vecnému prejednaniu žaloby

a určiť, že určitý právny úkon je platný, príp. neplatný.

Ak by súd prvého stupňa mal za to, že bol daný naliehavý právny záujem na určení,

že právne úkony sú neplatné, a preto pristúpil k vecnému prejednaniu žaloby, o tejto otázke je

rozsudok súdu nepreskúmateľný, s čím je spojené porušenie práva účastníka konania

na spravodlivý proces. Keďže otázkou naliehavosti právneho záujmu na určení platnosti

právneho úkonu sa súd prvého stupňa nezaoberal, v rozhodnutí neuviedol, či žalobca uniesol

dôkazné bremeno spočívajúce v povinnosti preukázať, že na určení platnosti právneho úkonu

v čase rozhodovania mal naliehavý právny záujem, odvolací súd je toho názoru, že súd

prvého stupňa vec nesprávne právne posúdil, a preto s poukazom na ust. § 221 ods. 1 písm. h/

zrušil rozsudok súdu prvého stupňa a vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie

v zmysle ust.

V novom konaní až po posúdení otázky a zistení, že žalobca má naliehavý právny

záujem na podanie tejto určovacej žaloby súd vyrieši otázku platnosti predmetných právnych

úkonov. Súd prvého stupňa v súlade s ust. rozhodne o návrhu C.J. Pr., spotrebné

družstvo Pr., IČO: X. na vstup vedľajšieho účastníka na strane žalovaného 2/.

V novom rozhodnutí o veci rozhodne aj o náhrade trov odvolacieho konania.

P o u č e n i e: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

V Bratislave 26. novembra 2009

JUDr. Anna Marková, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Michaela Szöcsová