Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
8fa/376475.6ce82e.pdf
PDF · 140.47 KB
No categories available
6Obo/98/2009
Najvyšší súd 6 Obo 98/2009
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: JUDr. M., H., správca
konkurznej podstaty úpadcu J., spotrebné družstvo K. v konkurze, L. IČO: X., zastúpeného
advokátom JUDr. J.T., O. proti žalovanému: 1/ JUDr. J.D., P., správkyňa konkurznej
podstaty úpadcu C.J. P., spotrebné družstvo v konkurze, H., IČO: X., zastúpenej advokátom
JUDr. K.P., C., žalovanému 2/ J., akciová spoločnosť, C. IČO: X., zastúpeného advokátkou
JUDr. J.Z., A., o určenie neplatnosti právnych úkonov, o odvolaniach žalobcu i žalovaných
proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach z 25. júna 2009, č. k. 5Cb/601/1999-234, takto
rozhodol:
Napadnutý rozsudok Krajského súdu v Košiciach z 25. júna 2009, č. k. 5Cb/601/1999-
234 sa z r u š u j e a vec sa v r a c i a súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
O d ô v o d n e n i e:
Krajský súd v Košiciach napadnutým rozsudkom určil, že právne úkony, a to Zmluva
o majetkovom vklade, uzavretá medzi J., spotrebné družstvo K a J., spotrebné družstvo P. dňa
17.10.1997, predmetom ktorej je majetkový vklad - V., budova súp. č. X. na parc. č. X., obec
K., k. ú. Ť., evidovaná na LV č. X. na kat. odbore Okresného úradu Košice IV, vrátane k nej
uzavretých Dodatkov zo dňa 18.3.1998 a 26.6.1998
- Vyhlásenie o nepeňažnom vklade J., spotrebné družstvo P.
do spoločnosti J., akciová spoločnosť, IČO: X. zo dňa 10.3.1999, a to nehnuteľnosti zapísané
na LV č. X. kat. úz. Ť., stavba, budova, súp. č. X. stojaca na parc. č. X., v celosti v podiele
1/1, sú neplatné. Súčasne uložil žalovanému 1/ povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania
vo výške 187,27 Eur a žalovanému 2/ uložil povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania vo
výške 452,82 Eur.
Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že likvidátor bol oprávnený splnomocniť advokáta
na podanie predmetnej žaloby a po vyhlásení konkurzu na majetok žalobcu si podanú žalobu
osvojil aj správca konkurznej podstaty. Námietku žalovanej, že žalobca vzal späť žalobu,
súd nepovažoval za dôvodnú. Späťvzatie žaloby nie je v spise založené a sám žalobca
uviedol, že v tomto konaní žalobu nevzal späť.
Súd považoval námietku res iudicata uplatnenú žalovanými za nedôvodnú. Podľa
názoru súdu, ohľadom predmetnej nehnuteľnosti nebol súdom schválený zmier účastníkov
a teda o nehnuteľnosti, ktorá je predmetom tohto konania, nebolo rozhodnuté v konaní
vedenom na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 9Cbi/87/05, a preto sa nejedná
o prekážku právoplatne rozhodnutej veci. Uznesenie Krajského súdu v Bratislave o schválení
dohody sa vzťahuje iba na nehnuteľnosti, ktoré sú jej predmetom a sú v uznesení súdu
výslovne uvedené. Konanie na Krajskom súde v Košiciach pod sp. zn. 16Cb/469/99 bolo
zastavené, ak však žalobca napriek dohode v poslednej vete Prílohy č. 1 k Dohode o súdnom
zmieri žalobu v tomto konaní nevzal späť, súd je povinný o nej rozhodnúť.
Podľa § 223 ods. 4, 5 Obchodného zákonníka platného v čase uzavretia zmluvy
o majetkovom vklade, členovia družstva sa môžu zaviazať, pokiaľ to stanovy pripúšťajú,
k ďalšiemu členskému vkladu a k ďalšej majetkovej účasti na podnikaní družstva
za podmienok určených stanovami. Nepeňažné vklady sa ocenia spôsobom určeným
stanovami alebo pri založení družstva, dohodnutým všetkými členmi.
Podľa § 233 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka pri zániku členstva za trvania družstva
má doterajší člen nárok na vyrovnací podiel. Vyrovnací podiel sa určí pomerom splateného
členského vkladu doterajšieho člena, násobeného počtom ukončených rokov jeho členstva
k súhrnu splatených členských vkladov všetkých členov, násobených ukončenými rokmi ich
členstva.
Uvedená zákonná úprava pripúšťa, aby sa člen družstva zaviazal k ďalšiemu
členskému vkladu. J., K. uvedenú zákonnú možnosť využila a písomne vyhotovenou zmluvou
dohodla s J., P. poskytnutie ďalšieho nepeňažného členského vkladu, a to nehnuteľnosti - V.,
ktorá bola znaleckým posudkom ocenená na 10 841 337 Sk
za súčasného dohodnutia, že predmetná nehnuteľnosť bude vložená do novovzniknutej
akciovej spoločnosti, v ktorej sa J.K. stane akcionárom.
Dodatkami zo dňa 18.3.1998 a 26.6.1998, ktoré tvoria nedeliteľnú súčasť zmluvy
o majetkovom vklade, došlo k zmene pôvodnej zmluvy, a to tak, že bol vypustený bod 4
zmluvy, podľa ktorého J., P. sa zaviazala predmetnú nehnuteľnosť vložiť do novovzniknutej
akciovej spoločnosti, ktorej jedným z účastníkov bude J., K. okamžite po zaregistrovaní
spomínanej akciovej spoločnosti a zmluva bola doplnená o bod, podľa ktorého po ukončení
členstva v J., P. má J., K. nárok na vyrovnací podiel vo výške základného členského vkladu.
Výška základného členského vkladu do J., P. bola
20 000 Sk. To znamená, že v prípade ukončenia členstva J., K v C.J., spotrebné družstvo P.
by podľa uvedeného dodatku vyrovnací podiel J., K. bol vo výške 20 000, Sk, i keď
nehnuteľnosť, ktorá bola predmetom ďalšieho vkladu, mala v čase vkladu účtovnú hodnotu
8 582 459 Sk a podľa znaleckého posudku 10 841 337 Sk. Z konania nevyplynulo, že by sa J.,
K. stala akcionárom J., akciová spoločnosť, do majetku ktorého C.J.P. predmetnú
nehnuteľnosť vložila ako nepeňažný vklad.
Súd posudzoval Zmluvu o majetkovom vklade zo dňa 17.10.1997 v znení dodatkov
zo dňa 18.3.1998 a 26.6.1998 a má za to, že poskytnutie nepeňažného vkladu J.K. do C.J.,P.
z hodnoty 10 000 000 Sk, pričom pri ukončení členstva J., K. má táto nárok na vyrovnací
podiel vo výške 20 000 Sk je dohodou v rozpore s dobrými mravmi, a preto je podľa § 39
Občianskeho zákonníka neplatná. V konaní ani neboli predložené dôkazy, že zhromaždenie
delegátov schválilo uzavretie zmluvy o vklade za uvedených podmienok.
Pokiaľ ide o dohodu uzavretú medzi C.J., P. a J., akciová spoločnosť, z výpisov
z obchodného registra uvedených spoločností zo dňa 25.5.2009 súd zistil, že v roku 1999,
kedy boli robené úkony uvedených spoločností spojené so splatením zvýšeného základného
imania spoločnosti J., akciová spoločnosť o sumu 9 900 00 Sk družstvom C. J., P.
nepeňažným vkladom, nehnuteľnosťou súp. č. X. na parc. č. X., k. ú. K. - Ť. v uvedenom
období, oba subjekty mali rovnakého štatutárneho zástupcu, a to Ing. M.. Ak o určitých
skutočnostiach mal teda vedomosť žalovaný 1/, vzhľadom na totožnosť predsedu
predstavenstva mal o týchto skutočnostiach vedomosť aj žalovaný 2/.
Súd zistil, že mimoriadne valné zhromaždenie J., a.s., konané dňa 10.3.1999, na
ktorom bolo schválené zvýšenie základného imania o 18 000 000 Sk, sa konalo za účasti Ing.
M. a Ing. P.. Z výpisu z uznesenia zo zasadnutia predstavenstva J.,P. zo dňa 10.3.1999 súd
zistil, že predstavenstvo J.,P. schválilo nepeňažný vklad za účelom zvýšenia základného
imania v a. s. J. P. o nehnuteľnosť - budova súp. č.X., parc. č. X. na LV č. X. kat. úz. K. I - Ť.
v hodnote znaleckého posudku. Vyhlásenie o nepeňažnom vklade nehnuteľnosti, zapísanej na
LV č. X., stavba súp. č.X. na parc. č.X., k. ú. Ť. zo dňa 10.3.1999 za družstvo J.,P. podpísal
Ing. P.. Z výpisu z obchodného registra ohľadom uvedeného družstva súd zistil, že P. bol
v období od 25.2.1993 do 27.12.2001 členom predstavenstva. Podľa výpisu z obchodného
registra za predstavenstvo družstva koná navonok predseda alebo podpredseda predstavenstva
družstva, prípadne predstavenstvom poverený iný člen predstavenstva. Poverenie
predstavenstva J.,P. aby vyhlásenie o nepeňažnom vklade zo dňa 10.3.1999 podpísal za
družstvo člen predstavenstva Ing. P., nebolo súdu predložené a teda Ing. P. ani nebol
oprávnený podpísať za žalovaného 2/ vyhlásenie o nepeňažnom vklade. Na prípise J.,P. zo
dňa 12.3.1999, adresovanému Okresnému úradu Košice I, katastrálny odbor a označenému
„Návrh na nepeňažný vklad“, sú dva nečitateľné podpisy, ktoré podľa notárskeho overenia
sú podpismi Ing. M. a Ing. M..
Z uvedeného má súd preukázané, že žalovaný 1/, zastúpený predsedom predstavenstva
Ing. M., ktorý za žalovaného 1/ podpísal so žalobcom zmluvu o majetkovom vklade, ako aj
dodatky zo dňa 18.3.1998 a 26.6.1998, mal vedomosť o tom,
že žalobca vkladá predmetnú nehnuteľnosť, ktorá má podľa znaleckého posudku hodnotu
10 841 337 Sk do majetku žalovaného 1/ s tým, že po zrušení členstva má nárok
na vyrovnávací podiel iba vo výške základného členského vkladu 20 000 Sk a že žalobca
sa nestane akcionárom žalovaného 2/. Taktiež mal súd preukázané, že o uvedených
podmienkach vloženia nehnuteľnosti do majetku žalovaného 1/ mala vedomosť aj spoločnosť
J., akciová spoločnosť, v ktorej v čase vykonávania úkonov spojených s vložením uvedenej
nehnuteľnosti žalovaným 1/ do majetku žalovaného 2/, vykonával funkciu predsedu
predstavenstva Ing. M..
Uvedenými úkonmi žalobcu, žalovaného 1/ a žalovaného 2/ došlo k tomu,
že nehnuteľnosť vo vlastníctve žalobcu v hodnote znaleckého posudku vo výške 10 841 337
Sk sa dostala do vlastníctva žalovaného 1/, pričom žalobcovi podľa uzavretých dohôd
pri zániku jeho členstva u žalovaného 1/ vzniklo právo na vyrovnací podiel vo výške
20 000 Sk, žalobca sa ani nestal akcionárom žalovaného 2/, mal vedomosť aj žalovaný 2/,
do majetku ktorého žalovaný 1/ predmetnú nehnuteľnosť následne vložil.
Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom
alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom.
Súd mal za to, že dohodnúť prevod majetku v hodnote 10 841 337 Sk za cenu
20 000 Sk, čo je výška vyrovnacieho podielu v rámci vyrovnacieho podielu v prípade zániku
členstva žalobcu u žalovaného 1/, je konaním, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi, a preto je
takýto úkon, ktorým je Zmluva o majetkovom vklade, uzavretá medzi žalobcom a žalovaným
1/ zo dňa 17.10.1997 v znení dodatkov zo dňa 18.3.1998 a zo dňa 26.6.1998, absolútne
neplatný od prvopočiatku, a teda žalovaný 1/ sa nestal vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti.
Keďže nikto nemôže na iného previesť viac práv ako má sám, absolútne neplatný je aj úkon
žalovaného 1/, ktorým je Vyhlásenie o nepeňažnom vklade zo dňa 10.8.1999, ktorým
predmetnú nehnuteľnosť žalovaný 1/ vložil do spoločnosti žalovaného 2/. Súd má za to,
že žalovaný 2/ mal vedomosť o tom, že žalovaný 1/ nadobudol nehnuteľnosť v rozpore
s dobrými mravmi, a preto sa nemôže dovolávať dobromyseľnosti pri nadobudnutí uvedenej
nehnuteľnosti do jeho majetku.
Keďže právne úkony súd posúdil ako absolútne neplatné, je námietka premlčania
práva žalobcu na určenie neplatnosti právnych úkonov nedôvodná. Absolútne neplatný
právny úkon nemôže byť zhojený ani následnou dohodou, pokiaľ jej súčasťou nie je aj právny
úkon, ktorý spĺňa zákonom stanovené náležitosti. Preto súd žalobe vyhovel.
O trovách konania súd prvého stupňa rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p.
Úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov konania a zaviazal žalovaného v 1/ rade povinnosť
nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 187,27 Eur a žalovanému v 2/ rade uložil
povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 452,82 Eur.
Proti tomuto rozsudku, vo výroku o náhrade trov konania, podal odvolanie žalobca
podaním zo dňa 10.8.2009. Navrhol zmeniť rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku
o náhrade trov konania tak, že uloží žalovanému v 1/ rade povinnosť nahradiť žalobcovi trovy
konania vo výške 2 946,06 Eur a žalovanému 2/ uloží povinnosť nahradiť žalobcovi trovy
konania vo výške 3 211,61Eur.
Poukázal na tú skutočnosť, že súd prvého stupňa pri vyčíslení odmeny za úkony
právnej služby vo výške 53,49 Eur za úkon právnej služby vychádza z ust. § 11 ods. 1 vyhl. č.
655/2004 Z. z. s odôvodnením, že sa jedná o určovaciu žalobu. Vyčíslenie odmeny advokáta
konajúcim súdom v predmetnej veci podľa ust. § 1 ods. 1 vyhl. č. 655/2004 Z. z. je podľa
názoru žalobcu nesprávne, nakoľko v predmetnom spore klientom nebola fyzická osoba
a predmet konania sa netýkal nehnuteľnosti, ktorá bola určená na bývanie alebo slúžila
na bývanie, klientom nebol spotrebiteľ a nešlo o zastupovanie v spore zo spotrebiteľskej
zmluvy a hodnotu veci alebo práva je možné vyjadriť v peniazoch, nakoľko hodnota
nehnuteľnosti - majetkového vkladu vo výške 10 841 337 Sk, t. j. 359 866,46 Eur, o ktorý
v predmetnom spore išlo, bola od samého začiatku určená znaleckým posudkom znalca
Ing. J., tak ako to vyplýva zo samotnej Zmluvy o majetkovom vklade zo dňa 17.10.1997,
ktorá bola predmetom tohto sporu o neplatnosť právneho úkonu, ako aj
zo samotného rozsudku konajúceho súdu, v ktorom je niekoľkokrát uvedená. Uvedená
hodnota nehnuteľnosti bola konajúcim súdom nielen akceptovaná, ale aj akýmsi podkladom
odôvodnenia samotného rozsudku, nakoľko konajúci súd mal za to, že dohodnúť prevod
majetku v hodnote 10 841 337 Sk za cenu 20 000 Sk, čo je výška vyrovnacieho podielu,
v prípade zániku členstva žalobcu u žalovaného 1/ je konaním, ktoré je v rozpore s dobrými
mravmi, a preto je takýto úkon absolútne neplatný. Podľa názoru žalobcu mal súd žalovaného
1/ zaviazať na náhradu trov konania v celkovej výške 2 946,06 Eur a žalovaného 2/ vo výške
3 211,61 Eur, pričom trovy právnej služby mal súd priznať za 1 úkon podľa ust. § 10 ods. 1,
§ 14 ods. 1, § 16 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z. z.
Proti rozsudku podal odvolanie žalovaný 1/ podaním 27.7.2009. Navrhol zmeniť
rozsudok súdu prvého stupňa, žalobu zamietnuť a priznať žalovanému 1/ náhradu trov
konania.
Žalovaný 1/ v odvolaní uviedol, že v danej veci žalobcom bola J.
„v likvidácií“, L.. Za žalobcu konala voči súdu a pred súdom osoba, ktorá nebola na takéto
konanie riadne splnomocnená. Súd v konaní tento nedostatok podmienok konania neodstránil.
Nemožno pripustiť ani to, že faktom, že si žalobu osvojil správca konkurznej podstaty, bol
tento nedostatok podmienok konania zhojený, pretože v tom čase
už mal súd konanie zastaviť a vo veci nekonať. Tento názor zaujal aj konajúci súd v konaní
Ďalšou podstatnou okolnosťou, o ktorú žalovaný 1/ opiera odvolanie je fakt,
že žalobca neplatnosti právneho úkonu sa domáhal proti žalovanému 1/ žalobou podanou
na Krajskom súde v Košiciach dňa 3.5.1999 pod č. k. 16Cb/469/99. V dôsledku vyhlásenia
konkurzu na žalovaného 1/ Krajským súdom v Bratislave, č. k. 2K 221/04, bolo konanie
č. 16Cb/469/99 na Krajskom súde v Košiciach prerušené. Žalobca žalobou podanou
na Krajskom súde v Bratislave dňa 30.9.2005, č. k. 9Cbi/87/05 proti žalovanému 1/
sa domáhal vylúčenia veci - nehnuteľnosti zo súpisu konkurznej podstaty žalovaného 1/, ktorá
je obsahovo zhodná so žalobou 16Cb/469/99, vedenou na Krajskom súde v Košiciach.
Vzhľadom k tomu, že žalobca so žalovaným 1/ boli v konkurznom konaní, dohodli
sa vzájomne usporiadať komplexne všetky právne vzťahy z prebiehajúcich súdnych konaní,
medzi nimi s následným rozdelením majetku, ktorý žalobca vložil ako nepeňažný majetkový
vklad do majetku žalovaného 1/ a ktorý bol zahrnutý do súpisu majetku žalovaného 1/.
Dohodu o súdnom zmieri s prílohou č. 1 žalobca so žalovaným 1/ uzavreli dňa 25.4.2007
a predložili ju dňa 27.4.2007 Krajskému súdu Bratislava, č. k. 9Cbi/87/05 za účelom jej
schválenia. Krajský súd v Bratislave na pojednávaní dňa 3.5.2007 predložený písomný návrh
dohody o súdnom zmieri v plnom znení schválil uznesením č. 9Cbi/87/05 zo dňa 9.5.2007,
ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 17.5.2007. Podľa tejto dohody čl. IV. bod 6 žalobca
so žalovaným sa dohodli, že podpísaním tejto dohody a po jej schválení súdom, všetky nároky
z titulu prevodu majetku ako nepeňažného vkladu žalobcu na žalovaného 1/, vzniku a trvania
členstva žalobcu u žalovaného 1/ považujú za právoplatne vysporiadané, bez možnosti
následných sporových konaní. Podľa prílohy č. 1 tejto dohody, žalobca proti žalovanému 1/
listom doručeným Krajskému súdu v Košiciach dňa 3.5.2007 zobral žalobu späť v konaní
16Cb/469/99, na základe ktorého Krajský súd v Košiciach uznesením, č. k. 16Cb/469/99
zo dňa 18.6.2007 konanie zastavil. Zastavením konania 16Cb/469/99, v ktorom si žalobca
uplatňoval právo na neplatnosť právneho úkonu - Zmluvy o majetkovom vklade zo dňa
17.10.1997 dodatkami, ako i vyporiadanie vyrovnacieho podielu, bolo právoplatne ukončené.
Takéto konanie teda nemôže byť v rozpore s dobrými mravmi, ako sa uvádza v napadnutom
rozsudku. Žalovaný 1/ má za to, že žaloba bola podaná po lehote, a teda právo žalobcu
je premlčané. Žalovaný 1/ trvá na svojej námietke res iudicata. Rozhodnutie súdu prvého
stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalovaný 1/ sa domnieva,
že posúdenie otázky konania v rozpore s dobrými mravmi bolo súdom jednostranné
a neobjektívne, pretože odhliada od jednej dôležitej skutočnosti, a to faktu, že J., spotrebné
družstvo K. nevstupovala ako člen do J., P. preto, aby tam unikol jej majetok, ako sa
domnieva súd a žalobca, ale preto, aby sa svojim majetkom podieľala na podnikaní J.P. a toto
podnikanie prinieslo obom stranám zisk. Nemožno teda povedať, že došlo k prevodu majetku
v hodnote takmer 11 mil. za cenu 20 000 Sk, pretože výnosom pre J., spotrebné družstvo K.
mal byť výnos z podnikania, ktorý ani jedna zo strán v čase podpisu predmetnej zmluvy
predsa nemohla byť dopredu schopná kvantifikovať. Podnikateľské riziko je imanentnou
súčasťou podnikania a nemožno od neho odhliadať. Ani jedna zo strán nemohla
predpokladať,
že vývojom nastane situácia, že sa obe strany ocitnú v konkurze. Napadnutá zmluva
o majetkovom vklade medzi J., K. a J., P. bola na oboch stranách podpísaná osobami na to
oprávnenými, ktoré ju podpisovali s plným vedomím i zodpovednosťou, a preto nie je dôvod,
aby bola aj vo svetle už skôr uvedeného vyhlásená za neplatnú pre rozpor s dobrými mravmi.
Ak teda táto zmluva je platná, niet najmenšieho dôvodu, aby sa súd zaoberal platnosťou
vyhlásenia o nepeňažnom vklade J.P. do majetku J., a.s., pretože
tu nie je daný naliehavý právny záujem žalobcu na tomto rozhodnutí tak, ako to predpokladá
ust. § 80 písm. c/ O.s.p.
Proti rozsudku sa odvolal tiež žalovaný v 2/ rade podaním zo dňa 22.7.2009. Navrhol
zmeniť rozsudok súdu prvého stupňa podľa ust. § 220 O.s.p., návrh žalobcu zamietnuť
a zaviazať žalobcu na náhradu trov konania.
Žalovaný 2/ podáva odvolanie podľa § 205 ods. 2 písm. a/ v nadväznosti na § 221
písm. d/, že v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo, podľa § 205 ods. 2 písm. c/ O.s.p.,
že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,
potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, podľa § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p.,
že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Žalovaný 2/ tvrdí, že o veci už bolo právoplatne rozhodnuté, a preto uplatňuje
námietku res iudicata. Súd prvého stupňa v odôvodnení napadnutého rozsudku vo veci
5Cb/601/1999 namieta, že príloha dohody o súdnom zmieri nie je súčasťou výroku uznesenia
vo veci 9Cbi/87/05-268, ktorým bol schválený predmetný súdny zmier. Mal však za to,
že príloha Dohody o súdnom zmieri je jeho neoddeliteľnou súčasťou a nakoľko bola
schválená uznesením súdu, žalovaný 2/ pokladá právne vzťahy medzi žalobcom a žalovaným
1/ za už upravené a nevidí dôvod konania vo veci sp. zn. 5Cb/601/1999. Dohodu o súdnom
zmieri, ako aj jej prílohu žalobca akceptoval, čoho znakom je aj to, že ohľadom ďalšieho
konania vedenom na Krajskom súde v Košiciach, sp. zn. 16Cb/469/99 došlo k späťvzatiu
žaloby žalobcom podaním zo dňa 27.3.2007 a súd konanie uznesením zo dňa 18.6.2007,
č. k. 16Cb/469/99-223 zastavil. Predmetom konania bolo určenie neplatnosti 6 zmlúv
uzavretých medzi žalobcom a žalovaným 1/, medzi nimi aj Zmluvy o majetkovom vklade
zo dňa 17.10.1997, ktorej neplatnosť žalobca navrhuje určiť aj v tomto konaní. Konanie
vo veci sp. zn. 5Cb/601/1999 nebolo výslovne uvedené v prílohe Dohody o zmieri, nakoľko
žalovaná 1/ v čase uzavretia zmieru nemala vedomosť o konaní vedenom na Krajskom súde
v Košiciach pod sp. zn. 5Cb/601/1999, čo potvrdila na pojednávaní 25.6.2009.
Žalovaný na pojednávaní navrhol doplniť dokazovanie o predloženie stanov
žalovaného 1/. Žalovaný 2/ sa domnieva, že práve stanovy žalovaného 1/ sú rozhodujúce
a majú vplyv na posúdenie domnelej absolútnej neplatnosti právnych úkonov, o ktoré ide.
Určenie vyrovnacieho podielu môže byť upravené len v Stanovách družstva a nie v zmluve
o majetkovom vklade. Základnú úpravu obsahuje Obchodný zákonník. Stanovy platné v čase
uzavretia zmluvy určovali presný spôsob určenia výšky vyrovnacieho podielu a Dodatok
k zmluve o majetkovom vklade z 18.3.1998 odporoval Stanovám J.. Dodatok k zmluve
o majetkovom vklade z 18.3.1998 súd mohol považovať za uzavretý v rozpore s § 233
Obchodného zákonníka vzhľadom na to, že upravuje okruh otázok, ktoré majú upravovať
Stanovy, prípadne sa použije zákonná úprava. Zároveň odporuje aj Stanovám J., spotrebné
družstvo P. nakoľko upravuje určenie vyrovnacieho podielu odlišným spôsobom ako Stanovy.
Žalovaný 2/ je teda toho názoru, že Dodatok k zmluve o majetkovom vklade z 18.3.1998
mohol byť predmetom súdneho konania o určenie jeho neplatnosti. Určenie neplatnosti
dodatku k zmluve nemá vplyv na platnosť samotnej zmluvy o majetkovom vklade, nakoľko
jej účastníci ju evidentne mali záujem uzavrieť aj bez tohto dodatku a tak urobili ešte dňa
17.10.1997 bez ohľadu na akýkoľvek jej dodatok. Neplatnosť Dodatku k zmluve
o nepeňažnom vklade žalobcu do spoločnosti žalovaného 1/ nemá a nemôže mať vplyv na
platnosť nepeňažného vkladu žalovaného 1/ do spoločnosti žalovaného 2/. Žalobcovi mal byť
teda vyplatený vyrovnací podiel v súlade s § 233 Obchodného zákonníka a čl. 22 Stanov
žalovaného 1/ a metodikou výpočtu vyrovnacieho podielu člena J.,P. ktorá je prílohou Stanov.
Žalovaný 2/ nepovažuje právny úkon medzi žalobcom a žalovaným 1/ - zmluva
o majetkovom vklade - za úkon v rozpore s dobrými mravmi. Následne ani právny úkon
- nepeňažný vklad žalovaného 1/ do spoločnosti žalovaného 2/ nie je v rozpore s dobrými
mravmi. Navyše sa sudca otázke neplatnosti tohto právneho úkonu medzi žalovaným 1/
a žalovaným 2/ v odôvodnení obmedzil iba na konštatovanie, že nikto nemôže previesť
na iného viac práv, než má sám. Súd prvého stupňa nevykonaním navrhnutých dôkazov
nezistil dostatočne skutkový stav veci a na základe takto zisteného skutkového stavu
nesprávne posúdil platnosť či neplatnosť právneho úkonu. Súd odmietol vykonať dôkaz
predložením Stanov, z ktorých textu mal možnosť zistiť presný spôsob výpočtu vyrovnacieho
podielu.
V odôvodnení rozsudku namieta, že neboli predložené dôkazy, že zhromaždenie
delegátov žalobcu schválilo uzavretie zmluvy o vklade za uvedených podmienok. Podľa
názoru žalovaného 2/, ak žalobca namieta absenciu takéhoto rozhodnutia, nijako
to neovplyvňuje dobromyseľnosť žalovaného 1/ a žalovaného 2/ a nezakladá to rozpor
samotného obsahu zmluvy o majetkovom vklade s dobrými mravmi. Naviac, neplatnosti
sa nemôže dovolávať ten, kto ju sám spôsobil. Navyše bolo vecou žalobcu takýto listinný
dôkaz, ak existuje, predložiť súdu.
Žalovaný 2/ poukázal aj na tú skutočnosť, že aj v prípade Dohody o majetkovom
vklade tak, ako bola dohodnutá, t. j. majetkový vklad v hodnote 10 841 337 Sk s budúcim
vyrovnavacím podielom vo výške 20 000 Sk, by nešlo o právny úkon v rozpore s dobrými
mravmi, nakoľko súd nezohľadnil majetkové prepojenie žalobcu a žalovaného 1/, ktoré
si v niektorých prípadoch môže vyžadovať aj dohody takého typu, ako aj skutočnosť,
že žalobca nadobudol majetkovým vkladom účasť na podnikaní žalovaného 1/,
zodpovedajúcu ďalšiemu členskému vkladu vo výške 8 582 459 Sk a tomuto vkladu
zodpovedajúce práva a povinnosti, najmä právo na podiel na zisku žalovaného 1/.
Teda protihodnotu za predmetný majetkový vklad nepredstavuje vyrovnávací podiel, ako to
súd mylne interpretuje, ale ďalší členský vklad a tomu zodpovedajúca zvýšená účasť
na základnom imaní žalovaného 1/ a právach viažucich sa k členstvu žalobcu u žalovaného 1/.
Nárok na vyplatenie vyrovnavacieho podielu vzniká priamo z Obchodného zákonníka
po zániku členstva, nie zo zmluvy. Zákon umožňuje upraviť spôsob určenia vyrovnacieho
podielu Stanovami odlišne od zákona, a to bez akýchkoľvek ďalších obmedzení. Nebolo
správne zo strany žalobcu namietať absolútnu neplatnosť zmluvy o majetkovom vklade,
nakoľko, ako to vyplýva z odôvodnenia rozsudku, súd pokladal za v rozpore s dobrými
mravmi uzatvorenie Dodatku k zmluve o majetkovom vklade zo dňa 18.3.1998, nie samotnej
zmluvy. Napriek tomu súd vyhovel žalobe v plnom rozsahu a vo výroku vyslovil neplatnosť
zmluvy o celku od prvopočiatku, hoci vôbec neodôvodnil, v čom vidí rozpor pôvodného
znenia zmluvy s dobrými mravmi. Žalovaný 2/ tiež namieta, že likvidátor nebol oprávnený
na udelenie plnej moci advokátovi na podanie predmetnej žaloby tak, ako to bolo v danom
prípade.
Žalovaný 1/ vložil predmetnú nehnuteľnosť do majetku žalovaného 2/, pri tomto
právnom úkone konal v súlade so zákonom a Stanovami, mal všetky práva vlastníka
vyplývajúce z ust. § 123 Občianskeho zákonníka a nasledujúcich, realizujúc svoje vlastnícke
právo ako jej legitímny vlastník. Preto je nesprávne určenie vyhlásenia o nepeňažnom vklade
J., P. do spoločnosti J., a.s. za neplatný právny úkon, dôvodiac, že žalovaný 1/ konal
v rozpore s dobrými mravmi, a preto podľa ust. § 39 Občianskeho zákonníka je tento právny
úkon absolútne neplatný.
Podaním zo dňa 27.7.2009 C. J. Pr., spotrebné družstvo so sídlom Pr., IČO: X.,
zapísané v Obchodnom registri Okresného súdu Prešov v oddieli Dr, vložka č.X., podal návrh
podľa § 93 ods. 2 O.s.p., aby súd pripustil jeho vedľajšie účastníctvo na strane žalovaného
v 2/ rade. Vedľajší účastník na strane žalovaného 2/ má vážny záujem na výsledku tohto
konania. Potvrdzuje to skutočnosť, že žalovaný v 2/ rade je od roku 1999 vlastníkom
nehnuteľnosti, v ktorej je umiestnená prevádzka č. 003 spočívajúca v predajni o celkovej
výmere 783,53 m2. Túto predajňu žalovaný v 2/ rade dal do nájmu vedľajšieho účastníka
podľa Nájomnej zmluvy z 5. októbra 2004, keď vedľajší účastník ako nájomca platí
žalovanému v 2/ rade dohodnuté nájomné
vo výške 2% z dosiahnutého maloobchodného predaja bez DPH a keď navrhovaný vedľajší
účastník má právo užívať a prevádzkovať túto predajňu po dobu neurčitú. Pokiaľ by súd
rozhodol, že Zmluva o majetkovom vklade, uzatvorená medzi úpadcom a žalovaným v 2/
rade je neplatná, tak nielen žalovaný v 2/ rade by utrpel značnú majetkovú ujmu,
ale i navrhovaný vedľajší účastník. Navrhovaný vedľajší účastník takýmto rozhodnutím súdu
by utrpel škodu veľkého rozsahu, spočívajúcu v ušlom zisku pri prevádzkovaní dotknutej
predajne, ako i škody z titulu likvidácie tejto prevádzky a uvoľnenia 11 zamestnancov z tejto
prevádzky z pracovného pomeru a povinnosti takto uvoľneným zamestnancom vyplatiť
zákonné odstupné. Navrhovaný vedľajší účastník z vlastného podnetu preto žiada o vstup
do konania na strane žalovaného v 2/ rade. Záujmy žalovaného v 2/ rade a vedľajšieho
účastníka sú v celom rozsahu spoločné a totožné a v ničom nehrozí rozpor v záujmoch
žalovaného 2/ so záujmami vedľajšieho účastníka.
K odvolaniu žalovaných 1/ a 2/ sa vyjadril žalobca podaním zo dňa 26.8.2009.
Považoval odvolania žalovaných za nedôvodné, preto navrhol rozhodnutie súdu prvého
stupňa ako vecne správne podľa § 219 O.s.p. potvrdiť a zaviazať žalovaného 1/ a žalovaného
2/ na náhradu trov konania. Žalobca taktiež navrhol súdu, aby o návrhu C.P. Pr., spotrebné
družstvo, so sídlom Pr., IČO: X. na vstup vedľajšieho účastníka na strane žalovaného 2/ do
konania rozhodol tak, že vedľajšie účastníctvo na strane žalovaného 2/ nepripúšťa.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.) prejednal vec
podľa § 212 ods. 1 O.s.p. a § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolania žalovaných 1/
a 2/ sú dôvodné.
Žalovaný 1/ a 2/ odvolania odôvodnili poukazom na ust. § 205 ods. 2 písm. a/, c/, f/
O.s.p., a to, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, súd prvého stupňa neúplne
zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností, rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci.
Odvolací súd je toho názoru, že odvolací dôvod podľa ust. § 205 ods. 2 písm. a/ O.s.p.,
a to že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., nie je daný. V danom prípade
účastníkom konania na strane žalobcu bola J., spotrebné družstvo v likvidácii, K. Tento
účastník konania mal spôsobilosť byť účastníkom konania podľa
§ 19 Občianskeho zákonníka, teda mal spôsobilosť mať práva a povinnosti. Spôsobilosť byť
účastníkom konania zodpovedá spôsobilosti mať práva a povinnosti v zmysle § 7
Občianskeho zákonníka a § 8 Občianskeho zákonníka. Zákon spôsobilosť byť účastníkom
konania priznáva zásadne každému, kto má spôsobilosť mať práva a povinnosti a výnimočne
aj tomu, komu spôsobilosť byť účastníkom konania z osobitných dôvodov sám priznáva,
lebo každý má právo dovolávať sa na súde procesnej ochrany práv, ktoré boli ohrozené alebo
porušené a účastníkom konania sa podľa zákona stáva každý, o ktorého tvrdených právach
a povinnostiach sa v konaní pred súdom koná a rozhoduje. Nedostatok spôsobilosti byť
účastníkom konania je neodstrániteľným nedostatkom konania (podmienky konania), pričom
neodstrániteľné nedostatky konania majú tie dôsledky, že súd nemôže vydať rozhodnutie
vo veci samej, ale musí konanie zastaviť podľa § 104 ods. 1 a prípadne postúpiť vec inému
orgánu. Od spôsobilosti byť účastníkom konania treba odlišovať spôsobilosť účastníka
samostatne konať pred súdom podľa ust. § 20 O.s.p., podľa ktorého každý môže pred súdom
ako účastník samostatne konať (procesná spôsobilosť) v takom rozsahu, v akom má
spôsobilosť vlastnými úkonmi nadobúdať práva a brať na seba povinnosti. Právnické osoby
konajú prostredníctvom štatutárnych zástupcov alebo poverených pracovníkov. Medzi
odstrániteľné nedostatky konania patrí tiež procesná nespôsobilosť účastníka (§ 20) a tiež
nedostatok zastúpenia účastníka konania. Odstrániteľné nedostatky majú tie dôsledky, že súd
sa musí pokúsiť tieto nedostatky v súčinnosti s účastníkmi odstrániť. Ak sa súdu nepodarí
nedostatky odstrániť, zváži, či ide o také nedostatky, ktoré bránia ďalšiemu konaniu
a rozhodovaniu, alebo či i pri týchto nedostatkoch nemôže vo veci konať a prípadne
i rozhodnúť. V danom prípade po podaní návrhu žalobcom J., spotrebné družstvo v likvidácii,
L. (účastníkom konania - žalobcom nebol likvidátor družstva J., spotrebné družstvo
v likvidácii, K.) bol vyhlásený konkurz na majetok dlžníka J., spotrebné družstvo v likvidácii,
L., a to uznesením zo dňa 4. augusta 1999 pod č. k. 2K 417/98-10. Za správcu konkurznej
podstaty bol ustanovený JUDr. P.. Správca konkurznej podstaty dňa 24.7.2000 splnomocnil
JUDr. M., aby zastupovala žalobcu proti žalovanému J.,P. o neplatnosť právneho úkonu
vedeného pod sp. zn. 5Cb/601/1999 pred Krajským súdom v Košiciach v plnom rozsahu.
Listom zo dňa 2.10.2000 správca konkurznej podstaty uviedol, že uhradil súdny poplatok za
návrh v sume 2 000 Sk dňa 21.9.2000 a navrhol rozšíriť žalobu o žalovaného v 2/ rade J., a.s.
Považská Bystrica. Krajský súd v Košiciach uznesením zo 6.10.2000 pod č. k. 5Cb/601/99-32
pripustil, aby do konania na strane žalovaného ako ďalší účastník vstúpil J., a.s., H.. V zmysle
ust. § 13a zák. č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení zmien a doplnkov, likvidácia
žalobcu bola prerušená. Likvidátor stratil právo konať vo veciach dispozície s majetkom,
ktorý patril do konkurznej podstaty. Výslovne sa ukladá likvidátorovi súčinnosť so správcom.
Súčinnosť likvidátora je potrebná pri súpise konkurznej podstaty, vymáhaní pohľadávok,
vedení súdnych sporov, účasti na prieskumnom pojednávaní a pod.. Za túto činnosť súd
určuje likvidátorovi odmenu na návrh správcu a likvidátor má právo aj na náhradu potrebných
nákladov. V zmysle ust. § 14 ods. 1 písm. d/ Zákona o konkurze a vyrovnaní konanie
o predmetnej žalobe bolo prerušené. Z obsahu spisu vyplýva, že správca konkurznej podstaty
JUDr. P. i nový správca konkurznej podstaty ustanovený uznesením sp. zn. 2K 417/98 zo dňa
8.12.2004 JUDr. M. navrhli pokračovať v prerušenom konaní podľa § 14 ods. 5 Zákona
o konkurze a vyrovnaní. Správca sa stal účastníkom súdneho konania namiesto úpadcu, ktorý
bol v konaní riadne zastúpený advokátom, na základe účinnej plnej moci. Preto tu nebol
splnený dôvod na zastavenie konania z dôvodu neodstrániteľného nedostatku (podmienky
konania), pre ktorú nemôže súd vo veci konať a rozhodnúť.
Odvolací súd považoval taktiež námietku res iudicata uplatnenú žalovanými
za nedôvodnú.
Podľa ust. § 159 ods. 3 O.s.p., len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže
sa prejednávať znova.
Právoplatné rozhodnutie tvorí prekážku res iudicatae vtedy, ak v novom konaní ide
o to isté, o čo šlo v predchádzajúcom rozhodnutí. Musí ísť o totožnosť osôb a aj o totožnosť
predmetu konania. Prekážka rozsúdenej veci tvorí právoplatne rozhodnutie súdu len v takom
rozsahu, v akom sa o predmete konania rozhodlo. Odvolací súd nezistil, že by existovalo
právoplatné rozhodnutie, ktorým bolo rozhodnuté o tom istom, o čom sa rozhoduje
v prejednávanej veci, nebolo zistené, že by o totožnom predmete konania už bolo rozhodnuté
a v prípade žalovaného 2/ nešlo ani o totožnosť osôb. V konaní 9Cbi/87/05-05, ktoré bolo
vedené na Krajskom súde v Bratislave, súd nerozhodoval o neplatnosti právneho úkonu,
rozhodoval o vylúčení veci z konkurznej podstaty. Ohľadom uvedenej nehnuteľnosti nebol
súdom schválený zmier účastníkov a o nehnuteľnosti, ktorá je predmetom tohto konania
nebolo rozhodnuté. Ak bol zmier podľa hmotného práva neplatný, na návrh môže súd
rozsudkom zrušiť uznesenie o schválení zmieru v zmysle ust. § 99 ods. 3 O.s.p. Námietku
res iudicatae uplatnenú žalovanými teda súd považoval za nedôvodnú.
Taktiež je potrebné prisvedčiť súdu, že v danej veci správca konkurznej podstaty
nezobral návrh späť, a preto bolo povinnosťou súdu o tejto žalobe rozhodnúť, a to o žalobe
v znení tak, ako súd pripustil zmenu uznesením zo dňa 25. mája 2009 pod č. k.
5Cb/601/1999-181, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 5.6.2009.
Napadnutým rozsudkom súd určil, že právne úkony, a to Zmluva o majetkovom
vklade, uzavretá medzi J., spotrebné družstvo K. a J., spotrebné družstvo P. dňa 17.10.1997,
predmetom ktorej je majetkový vklad - V., budova, súp. č. X., na parc. č. X., obec K., k. ú. Ť.,
evidovaná na LV č. X. na kat. odbore Okresného úradu Košice IV, vrátane k nej uzavretých
dodatkov zo dňa 18.3.1998 a 26.6.1997 a Vyhlásenie o nepeňažnom vklade J., spotrebné
družstvo P.
do spoločnosti J., a.s., IČO: X. zo dňa 10.3.1999, a to nehnuteľnosti zapísanej na LV č. X.,
kat. úz. Ť., stavba, budova, súp. č. X., stojaca na parc. č. X. v celosti v podiele 1/1, sú
neplatné.
Podľa ust. § 80 písm. c/ O.s.p. návrhom na začatie konania možno uplatniť,
aby sa rozhodlo o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom
naliehavý právny záujem.
Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne
a vážne, určite a zrozumiteľne, inak je neplatný. Neplatný je právny úkon, ktorý svojim
obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom
Základnou otázkou, ktorú bolo nevyhnutné v konaní vyriešiť pred samotným
posúdením platnosti alebo neplatnosti právnych úkonov bolo, či žalobca má na určovacej
žalobe, ktorou sa domáha určenia neplatnosti právnych úkonov naliehavý právny záujem
v zmysle ust. § 80 písm. c/ O.s.p. Určenia, či právny úkon je platný sa žalobca mohol
domáhať len vtedy, ak je na tom naliehavý právny záujem, ktorý spočíva v tom, že právne
postavenie žalobcu je bez tohto určenia ohrozené alebo neisté. Výrok súdu o určení potom
ohrozenie, neistotu alebo neurčitosť v právnom postavení žalobcu odstraňuje bez toho, že by
ukladalo splnenie nejakej povinnosti. Z uvedeného teda vyplýva, že naliehavý právny záujem
na určení je daný vtedy, ak je tu aktuálny stav objektívnej právnej neistoty medzi žalobcom
a žalovaným, ktorý je ohrozením žalobcovho právneho postavenia a ktorým možno týmto
právnym prostriedkom odstrániť. Ak však k porušeniu práva už došlo a je teda možné žalovať
na splnenie povinnosti, ktorá z porušenia vyplýva (§ 80 písm. b/ O.s.p.), nemá preventívna
ochrana poskytovaná podľa ust. § 80 písm. c/ O.s.p. žiadny zmysel a význam. Povinnosť
preukázať, že v čase rozhodovania súdu na určení práva alebo právneho vzťahu je naliehavý
právny záujem, zaťažuje žalobcu. Naliehavosť právneho záujmu predpokladaná uvedeným
ustanovením nachádza svoje vyjadrenie v navrhovanom petite. Určovacou žalobou
sa navrhovateľ môže domáhať vydania rozhodnutia súdu o tom, že určitý právny vzťah alebo
právo tu je (tzv. pozitívna určovacia žaloba), alebo že tu nie je (tzv. negatívna určovacia
žaloba). Vo všeobecnosti platí, že možnosť žaloby na plnenie podľa § 80 písm. b/ O.s.p.
vylučuje existenciu právneho záujmu na určovacej žalobe podľa § 80 písm. c/ O.s.p.
Na druhej strane treba však pripustiť, že žalobcovi nemožno odoprieť právnu ochranu
prostredníctvom žaloby podľa § 80 písm. c/ O.s.p. aj v tých prípadoch, ak žalobca preukáže,
že má naliehavý právny záujem na tom, aby rozsudkom súdu bolo určené konkrétne právo
alebo právny vzťah napriek tomu, že by mohol žalovať priamo na plnenie žalobou podľa § 80
písm. b/ O.s.p. Splnenie podmienky alebo nesplnenie naliehavosti právneho záujmu
v takomto prípade môže závisieť od posúdenia, či ide alebo nejde o samoúčelnú žalobu, ktorá
nevyrieši sporný vzťah ani v jej základoch. Žalobca sa žalobou podľa § 80 písm. c/ O.s.p.
domáhal vydania autoritatívneho výroku súdu, že určitý právny úkon je absolútne neplatný.
Súd prvého stupňa sa však otázkou naliehavosti právneho záujmu vôbec nezaoberal,
čo vyplýva zo zápisnice z pojednávania dňa 25.6.2009 i rozhodnutia súdu. V napadnutom
rozhodnutí chýba odôvodnenie súdu týkajúce sa preukázaného naliehavého právneho záujmu
žalobcu na určenie neplatnosti konkrétnych právnych úkonov. Existencia naliehavého
právneho záujmu na žiadanom určení a eventuálna nutnosť v konkrétnom návrhu tvrdiť
a dokázať skutočnosti, z ktorých vyplýva jeho existencia, je u všetkých určovacích návrhoch
jednou z podmienok toho, aby bolo súdu umožnené rozsudkom meritórne návrhu vyhovieť.
Tento právny záujem musí totiž existovať i v čase, keď súd vyhlasuje rozsudok vo veci (§ 154
ods. 1 O.s.p.). Bez posúdenia otázky naliehavosti právneho záujmu na podaní žaloby
o určenie neplatnosti právneho úkonu nie je možné pristúpiť k vecnému prejednaniu žaloby
a určiť, že určitý právny úkon je platný, príp. neplatný.
Ak by súd prvého stupňa mal za to, že bol daný naliehavý právny záujem na určení,
že právne úkony sú neplatné, a preto pristúpil k vecnému prejednaniu žaloby, o tejto otázke je
rozsudok súdu nepreskúmateľný, s čím je spojené porušenie práva účastníka konania
na spravodlivý proces. Keďže otázkou naliehavosti právneho záujmu na určení platnosti
právneho úkonu sa súd prvého stupňa nezaoberal, v rozhodnutí neuviedol, či žalobca uniesol
dôkazné bremeno spočívajúce v povinnosti preukázať, že na určení platnosti právneho úkonu
v čase rozhodovania mal naliehavý právny záujem, odvolací súd je toho názoru, že súd
prvého stupňa vec nesprávne právne posúdil, a preto s poukazom na ust. § 221 ods. 1 písm. h/
O.s.p. zrušil rozsudok súdu prvého stupňa a vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie
v zmysle ust. § 221 ods. 2 O.s.p.
V novom konaní až po posúdení otázky a zistení, že žalobca má naliehavý právny
záujem na podanie tejto určovacej žaloby súd vyrieši otázku platnosti predmetných právnych
úkonov. Súd prvého stupňa v súlade s ust. § 93 O.s.p. rozhodne o návrhu C.J. Pr., spotrebné
družstvo Pr., IČO: X. na vstup vedľajšieho účastníka na strane žalovaného 2/.
V novom rozhodnutí o veci rozhodne aj o náhrade trov odvolacieho konania.
P o u č e n i e: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
V Bratislave 26. novembra 2009
JUDr. Anna Marková, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Michaela Szöcsová