Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
6d2/366885.60057d.pdf
PDF · 105.08 KB
No categories available
2Cdo/162/2008
Najvyšší súd 2 Cdo 162/2008
Slovenskej republiky
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol v právnej veci ţalobkyne : V. Š.,
bývajúca v Š., zastúpená JUDr. D. K., advokátkou v P., proti ţalovanej : K. Z., bývajúca v Š.,
zastúpená JUDr. O. P., advokátom v P., o vydanie a vypratanie rodinného domu a
pozemku, vedenej na Okresnom súde v Povaţskej Bystrici pod sp. zn. 8 C 277/2002,
o dovolaní ţalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne z 26. februára 2008 sp. zn.
t a k t o :
Z r u š u j e rozsudok Krajského súdu v Trenčíne z 26. februára 2008 sp. zn.
19 Co 266/2007 a vec mu vracia na ďalšie konanie.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Povaţská Bystrica rozsudkom z 2. júla 2007 č.k. 8 C 277/2002-76 uloţil
ţalovanej vypratať rodinný dom súpisné č. X. leţiaci na KNC parcela č. X. spolu s jeho
2
príslušenstvom ako aj vypratať parcelu KNC X. zastavané plochy o výmere X. m, všetko
v katastrálnom území Š., zapísanej na LV č. X. Katastrálneho úradu v T., Správy katastra
v P. a odovzdať uvedené nehnuteľnosti ţalobkyni do uţívania, všetko do 3 mesiacov od
právoplatnosti rozsudku. Zaviazal ţalovanú nahradiť ţalobkyni trovy konania titulom trov
právneho zastúpenia vo výške 7 717,- Sk na účet JUDr. D. K. a 4 380,- Sk na účet Mgr. V. L.,
všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Z vykonaného dokazovania mal za preukázané,
a medzi účastníkmi konania bolo nesporné, ţe dňa 14.5.1984 ţalobkyňa uzatvorila s vtedajším
JRD D. P., P., kúpnopredajnú zmluvu predmetom ktorej bol rodinný dom s príslušenstvom
a priľahlým pozemkom, o ktorého vypratanie v tomto konaní ide. V uvedenom čase zápisy
v evidencii nehnuteľnosti mali len evidenčný charakter, je však pravda, ţe druţstvo v zmysle
§ 7 ods. 1 písm. a/ vtedy platného zákona o evidencii nehnuteľnosti bolo povinné nahlásiť
príslušnému MNV do 15 dní od uzavretia zmluvy zmenu vlastníka a teda aj zmenu uţívateľa
a príslušný miestny národný výbor by uvedenú zmenu nahlásil geodézii, aby vyznačila túto
zmenu aj v evidencii nehnuteľnosti a na príslušnom liste vlastníctva. Druţstvo takýmto
spôsobom nepostupovalo a samo zavinilo terajší stav, t.j., ţe na LV je stále zapísaná
ţalobkyňa. Práve táto skutočnosť ju oprávňuje byť aktívne legitimovanou v tomto spore a ako
vlastníčka sa môţe domáhať aj vypratania tejto nehnuteľnosti. Keďţe ţalobkyňa je právne
zapísaná ako vlastníčka danej nehnuteľnosti a teda má aj právo doţadovať sa všetkých práv,
ktoré ako vlastník má, a to aţ do doby pokiaľ sa nepreukáţe opak. Na preukázanie opaku
nepostačuje predloţenie predmetnej kúpnopredajnej zmluvy alebo poukazovaním na jej
existenciu, pretoţe v katastri nehnuteľnosti by nevyznačili zmenu vlastníctva v danej
nehnuteľnosti len na základe predloţenia tejto kúpnej zmluvy. Druţstvo svojím pochybením
spôsobilo, ţe v súčasnosti pokiaľ by chcelo, aby došlo k zmene zápisu na LV v ich prospech,
muselo by sa domáhať jeho určenia ţalobou na súde. Je nesporné, ţe ţalovaná neuzatvorila so
ţalobkyňou ţiadnu nájomnú zmluvu, teda v dome býva bez akéhokoľvek právneho titulu a
preto návrhu ţalobkyne vyhovel a uloţil ţalovanej povinnosť vypratať predmetnú
nehnuteľnosť.
Na odvolanie ţalovanej Krajský súd v Trenčíne rozsudkom z 26. februára 2008 č.k.
19 Co 266/2007-96 rozsudok okresného súdu zmenil tak, ţe návrh zamietol. Ţalobkyni uloţil
zaplatiť ţalovanej náhradu trov konania vo výške 14 357,- Sk do 3 dní do rúk jej právneho
zástupcu JUDr. O. P.. Stotoţnil sa so záverom prvostupňového súdu, ţe podľa právnej úpravy
v čase uzavretia kúpnopredajnej zmluvy medzi ţalobkyňou a vtedajším JRD P. druţstvo
nadobudlo vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam. Totiţto ak išlo o prevod do
vlastníctva druţstva k účinnosti zmluvy sa registrácia nevyţadovala ako to bolo aj v danom
prípade. To znamená, ţe druţstvo nadobudlo vlastnícke právo k predmetu zmluvy uzavretím
zmluvy so ţalobkyňou. Okolnosť, ţe druţstvo neuskutočnilo kroky k evidencii svojho
vlastníckeho práva v evidencii nehnuteľnosti podľa vtedajších predpisov (zákon č. 22/1964
Zb.) a jeho vlastnícke právo nebolo v evidencii nehnuteľnosti zapísané, ešte neznamenalo, ţe
vlastnícke právo na základe písomne uzavretej kúpnej zmluvy od ţalobkyne nenadobudlo.
Skutočnosť, ţe ţalobkyňa bola stále zapísaná v evidencii nehnuteľností ako vlastníčka
predmetných nehnuteľností a po účinnosti Katastrálneho zákona (162/1995 Z.z.) v katastri
nehnuteľností, neznamená bez ďalšieho, ţe jej vlastnícke právo nie je moţné spochybniť.
V zmysle § 70 Katastrálneho zákona síce platí právna domnienka existencie vlastníckeho
práva ţalobkyne k predmetným nehnuteľnostiam, ide však o vyvrátiteľnú právnu domnienku.
To znamená, domnienku vlastníckeho práva je moţné vyvrátiť dôkazom opaku, t.j. toho, ţe
zapísanému vlastníkovi toto vlastnícke právo nesvedčí. Ţalovanej sa procesnými dôkaznými
prostriedkami podarilo preukázať svoje tvrdenie o tom, ţe ţalobkyňa nie je vlastníčkou
predmetných nehnuteľností, keďţe svoje vlastnícke právo previedla zmluvou na bývalé JRD
P.. Bol teda preukázaný opak údajov o vlastníctve nehnuteľnosti v katastri nehnuteľností.
V predmetnej veci bolo preukázané, ţe ţalobkyňa nie je vlastníčkou predmetnej nehnuteľnosti
a nemá ani iný právny dôvod na dispozíciu s týmito nehnuteľnosťami, teda nemá aktívnu
vecnú legitimáciu na vlastnícku ţalobu podľa § 126 OZ a preto bolo potrebné jej návrh ako
neopodstatnený zamietnuť.
Rozsudok odvolacieho súdu napadla dovolaním ţalobkyňa, ktorého prípustnosť
odôvodnila ustanovením § 236 ods. 1, § 238 ods. 1, § 237 písm. f/ O.s.p. a dôvodnosť
ustanovením § 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p. a navrhla, aby dovolací súd zrušil rozsudok
odvolacieho súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Uviedla, ţe krajský súd sa ţiadnym
spôsobom nezaoberal skutočnosťou, ţe ţiadnou zmluvou nepreviedla svoje nehnuteľnosti
na JRD. Keby bol skúmal zmluvu zo 14. mája 1984 musel by zistiť, ţe sa jedná o text
zmluvy – návrh budúcej zmluvy, kde je zrejmé, ţe sa zaväzuje odpredať a kupujúci pri
odkúpení predmetnej nehnuteľnosti zaplatí kúpnu cenu. Z uvedeného textu zmluvy je zrejmé,
ţe sa nejednalo o riadnu kúpnopredajnú zmluvu ale len o zmluvu o budúcej zmluve. Keďţe
ale nedošlo k dohode o cene, preto nebola riadna kúpnopredajná zmluva spísaná štátnym
notárstvom, nakoľko v tom čase dávalo druţstvo všetky zmluvy vyhotovovať štátnemu
notárstvu a preto nebol ani daný návrh na vklad a nebola zmluva zavkladovaná tak, ako sa to
beţne na JRD robilo. Na túto okolnosť nebol doposiaľ ţiadny dôkaz vykonaný. Pokiaľ názor
druhostupňového súdu bol diametrálne odlišný od právneho názoru súdu prvého stupňa, mal
ich s takýmto názorom oboznámiť, mali potom dostať moţnosť sa k veci vyjadriť a navrhnúť
dôkazy ako boli v tomto čase druţstvom vyhotovované a uzatvárané zmluvy, či ich spisovalo
v tom čase štátne notárstvo, k čomu neboli ţiadne dôkazy vykonané, čim im bola odvolacím
súdom odňatá moţnosť konať pred súdom.
Ţalovaná vo svojom vyjadrení navrhla dovolanie ţalobkyne zamietnuť a priznať jej
trovy dovolacieho konania.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, ţe
dovolanie podala včas účastníčka konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.) zastúpená advokátom (§ 241
ods. 1 O.s.p.) proti rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§ 238
ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.) preskúmal
napadnutý rozsudok odvolacieho súdu v rozsahu podľa § 242 ods. 1 O.s.p. a dospel k záveru,
ţe dovolanie je dôvodné.
Podľa § 236 ods. 1 O.s.p. dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia
odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.
Podľa § 238 ods. 1 O.s.p. dovolanie je tieţ prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu,
ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej.
Podľa § 211 ods. 2 O.s.p. ak tento zákon neustanovuje inak, pre konanie na odvolacom
súde platia primerane ustanovenia o konaní pred súdom prvého stupňa.
Podľa § 122 ods. 1 O.s.p. súd vykonáva dokazovanie na pojednávaní, ak neboli
splnené podmienky na vydanie rozhodnutia bez ústneho pojednávania.
Podľa § 125 O.s.p. za dôkaz môţu slúţiť všetky prostriedky, ktorými moţno zistiť stav
veci, najmä výsluch svedkov, znalecký posudok, správy a vyjadrenia orgánov, fyzických osôb
a právnických osôb, listiny, ohliadka, výsluch účastníkov. Pokiaľ nie je spôsob vykonania
dôkazu predpísaný, určí ho súd.
Podľa § 220 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa zmení, ak nie sú
splnené podmienky na jeho potvrdenie (§ 219), ani na jeho zrušenie (§ 221 ods. 1).
Podľa § 213 ods. 1 O.s.p. odvolací súd je viazaný skutkovým stavom, tak ako ho zistil
súd prvého stupňa s výnimkami ustanovenými v odsekoch 2 aţ 7.
Podľa § 213 ods. 3 O.s.p. ak má odvolací súd za to, ţe súd prvého stupňa dospel na
základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, dokazovanie v potrebnom
rozsahu opakuje sám.
Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, ţe predpokladom toho, aby odvolací súd
mohol zmeniť napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa, ak má za to, ţe súd prvého stupňa
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, je opakovanie
dokazovania v potrebnom rozsahu odvolacím súdom. Podmienkou zmeny rozhodnutia
v takomto prípade je teda skutočnosť, ţe odvolací súd sám opakuje v potrebnom rozsahu
dokazovanie, na základe ktorého dospeje k skutkovému stavu, odlišnému od skutkového stavu
zisteného prvostupňovým súdom, tvoriacemu podklad pre rozhodnutie v danej veci.
Dovolací súd z obsahu spisu zistil, ţe odvolací súd z dokazovania vykonaného súdom
prvého stupňa vyvodil odlišné skutkové a na ich základe aj právne závery, ako súd prvého
stupňa, bez toho, aby vo veci vykonal akékoľvek dokazovanie (zopakovanie alebo doplnenie).
Ak sa však odvolací súd chcel odchýliť od skutkových zistení súdu prvého stupňa
na základe bezprostredne pred ním vykonaných dôkazov, mal dokazovanie v zmysle § 213
ods. 3 O.s.p. sám v potrebnom rozsahu opakovať (vrátane dokazovania kúpnopredajnou
zmluvou z 14.5.1984) a zadováţiť si tak rovnocenný podklad pre odlišné hodnotenie dôkazov
v zmysle § 132 O.s.p. Len takýto postup je aj v súlade so zásadou priamosti a ústnosti
občianskoprávneho konania, ktoré zásady zostali zachované aj po účinnosti novely
Občianskeho súdneho poriadku zákon č. 341/2005 Z.z. Je neprípustné, aby odvolací súd
k svojim odlišným skutkovým zisteniam, vedúcim k záveru o neopodstatnenosti ţaloby,
dospel iba na základe prehodnotenia dôkazov vykonaných súdom prvého stupňa, resp. aby
vychádzal z dôkazu (kúpnopredajná zmluva z 14.5.1984), ktorý nebol v konaní vôbec ako
dôkaz vykonaný.
Z obsahu zápisnice o pojednávaní pred odvolacím súdom zo dňa 26. februára 2008, na
ktorom bolo aj meritórne rozhodnuté, totiţ vyplýva, ţe krajský súd na tomto pojednávaní
ţiadne dokazovanie nevykonal. Nezopakoval ani dôkazy vykonané súdom prvého stupňa
a nevykonal ani dôkaz kúpnopredajnou zmluvou z 14.5.1984, z ktorej pri svojom rozhodovaní
vychádzal.
V tejto súvislosti povaţuje dovolací súd za potrebné uviesť, ţe podanie správy
predsedom senátu alebo povereným členom senátu o doterajšom priebehu konania, ktorá
povinnosť vyplýva odvolaciemu súdu z ustanovenia § 215 O.s.p., ani oboznamovanie sa
s jednotlivými listinami nie je zopakovaním dokazovania v zmysle § 122 a nasl. O.s.p.
Odvolací súd si tak nezadováţil rovnocenný zákonný procesný podklad pre odlišné
hodnotenie dôkazu v zmysle § 132 O.s.p., a preto sú jeho skutkové a na ne nadväzujúce
právne závery zatiaľ predčasné a dovolaciemu súdu neprislúcha v súčasnom štádiu konania
oprávnenie na ich hodnotenie.
Z uvedeného vyplýva, ţe konanie odvolacieho súdu je postihnuté inou vadou, majúcou
za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p.). K takejto vade bol
dovolací súd povinný prihliadnuť i keď by nebola uplatnená ako dôvod prípustného dovolania
(§ 242 ods. 1 druhá veta O.s.p.).
Najvyšší súd Slovenskej republiky preto rozhodnutie odvolacieho súdu zrušil a vec
mu vrátil na ďalšie konanie v zmysle ustanovenia § 243b ods. 1 O.s.p.
V novom rozhodnutí rozhodne súd znova aj o trovách pôvodného a dovolacieho
konania (§ 243d ods. 1 O.s.p.).
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 30. novembra 2009
JUDr. Martin V l a d i k, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: Emília Kišacová