Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Cdo/162/2008

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol v právnej veci ţalobkyne : V. Š.,

bývajúca v Š., zastúpená JUDr. D. K., advokátkou v P., proti ţalovanej : K. Z., bývajúca v Š.,

zastúpená JUDr. O. P., advokátom v P., o vydanie a vypratanie rodinného domu a

pozemku, vedenej na Okresnom súde v Povaţskej Bystrici pod sp. zn. ,

o dovolaní ţalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne z 26. februára 2008 sp. zn.

,

t a k t o :

Z r u š u j e rozsudok Krajského súdu v Trenčíne z 26. februára 2008 sp. zn.

a vec mu vracia na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Povaţská Bystrica rozsudkom z 2. júla 2007 č.k. -76 uloţil

ţalovanej vypratať rodinný dom súpisné č. X. leţiaci na KNC parcela č. X. spolu s jeho

2

príslušenstvom ako aj vypratať parcelu KNC X. zastavané plochy o výmere X. m, všetko

v katastrálnom území Š., zapísanej na LV č. X. Katastrálneho úradu v T., Správy katastra

v P. a odovzdať uvedené nehnuteľnosti ţalobkyni do uţívania, všetko do 3 mesiacov od

právoplatnosti rozsudku. Zaviazal ţalovanú nahradiť ţalobkyni trovy konania titulom trov

právneho zastúpenia vo výške 7 717,- Sk na účet JUDr. D. K. a 4 380,- Sk na účet Mgr. V. L.,

všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Z vykonaného dokazovania mal za preukázané,

a medzi účastníkmi konania bolo nesporné, ţe dňa 14.5.1984 ţalobkyňa uzatvorila s vtedajším

JRD D. P., P., kúpnopredajnú zmluvu predmetom ktorej bol rodinný dom s príslušenstvom

a priľahlým pozemkom, o ktorého vypratanie v tomto konaní ide. V uvedenom čase zápisy

v evidencii nehnuteľnosti mali len evidenčný charakter, je však pravda, ţe druţstvo v zmysle

§ 7 ods. 1 písm. a/ vtedy platného zákona o evidencii nehnuteľnosti bolo povinné nahlásiť

príslušnému MNV do 15 dní od uzavretia zmluvy zmenu vlastníka a teda aj zmenu uţívateľa

a príslušný miestny národný výbor by uvedenú zmenu nahlásil geodézii, aby vyznačila túto

zmenu aj v evidencii nehnuteľnosti a na príslušnom liste vlastníctva. Druţstvo takýmto

spôsobom nepostupovalo a samo zavinilo terajší stav, t.j., ţe na LV je stále zapísaná

ţalobkyňa. Práve táto skutočnosť ju oprávňuje byť aktívne legitimovanou v tomto spore a ako

vlastníčka sa môţe domáhať aj vypratania tejto nehnuteľnosti. Keďţe ţalobkyňa je právne

zapísaná ako vlastníčka danej nehnuteľnosti a teda má aj právo doţadovať sa všetkých práv,

ktoré ako vlastník má, a to aţ do doby pokiaľ sa nepreukáţe opak. Na preukázanie opaku

nepostačuje predloţenie predmetnej kúpnopredajnej zmluvy alebo poukazovaním na jej

existenciu, pretoţe v katastri nehnuteľnosti by nevyznačili zmenu vlastníctva v danej

nehnuteľnosti len na základe predloţenia tejto kúpnej zmluvy. Druţstvo svojím pochybením

spôsobilo, ţe v súčasnosti pokiaľ by chcelo, aby došlo k zmene zápisu na LV v ich prospech,

muselo by sa domáhať jeho určenia ţalobou na súde. Je nesporné, ţe ţalovaná neuzatvorila so

ţalobkyňou ţiadnu nájomnú zmluvu, teda v dome býva bez akéhokoľvek právneho titulu a

preto návrhu ţalobkyne vyhovel a uloţil ţalovanej povinnosť vypratať predmetnú

nehnuteľnosť.

Na odvolanie ţalovanej Krajský súd v Trenčíne rozsudkom z 26. februára 2008 č.k.

-96 rozsudok okresného súdu zmenil tak, ţe návrh zamietol. Ţalobkyni uloţil

zaplatiť ţalovanej náhradu trov konania vo výške 14 357,- Sk do 3 dní do rúk jej právneho

zástupcu JUDr. O. P.. Stotoţnil sa so záverom prvostupňového súdu, ţe podľa právnej úpravy

v čase uzavretia kúpnopredajnej zmluvy medzi ţalobkyňou a vtedajším JRD P. druţstvo

nadobudlo vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam. Totiţto ak išlo o prevod do

vlastníctva druţstva k účinnosti zmluvy sa registrácia nevyţadovala ako to bolo aj v danom

prípade. To znamená, ţe druţstvo nadobudlo vlastnícke právo k predmetu zmluvy uzavretím

zmluvy so ţalobkyňou. Okolnosť, ţe druţstvo neuskutočnilo kroky k evidencii svojho

vlastníckeho práva v evidencii nehnuteľnosti podľa vtedajších predpisov (

Zb.) a jeho vlastnícke právo nebolo v evidencii nehnuteľnosti zapísané, ešte neznamenalo, ţe

vlastnícke právo na základe písomne uzavretej kúpnej zmluvy od ţalobkyne nenadobudlo.

Skutočnosť, ţe ţalobkyňa bola stále zapísaná v evidencii nehnuteľností ako vlastníčka

predmetných nehnuteľností a po účinnosti Katastrálneho zákona () v katastri

nehnuteľností, neznamená bez ďalšieho, ţe jej vlastnícke právo nie je moţné spochybniť.

V zmysle § 70 Katastrálneho zákona síce platí právna domnienka existencie vlastníckeho

práva ţalobkyne k predmetným nehnuteľnostiam, ide však o vyvrátiteľnú právnu domnienku.

To znamená, domnienku vlastníckeho práva je moţné vyvrátiť dôkazom opaku, t.j. toho, ţe

zapísanému vlastníkovi toto vlastnícke právo nesvedčí. Ţalovanej sa procesnými dôkaznými

prostriedkami podarilo preukázať svoje tvrdenie o tom, ţe ţalobkyňa nie je vlastníčkou

predmetných nehnuteľností, keďţe svoje vlastnícke právo previedla zmluvou na bývalé JRD

P.. Bol teda preukázaný opak údajov o vlastníctve nehnuteľnosti v katastri nehnuteľností.

V predmetnej veci bolo preukázané, ţe ţalobkyňa nie je vlastníčkou predmetnej nehnuteľnosti

a nemá ani iný právny dôvod na dispozíciu s týmito nehnuteľnosťami, teda nemá aktívnu

vecnú legitimáciu na vlastnícku ţalobu podľa a preto bolo potrebné jej návrh ako

neopodstatnený zamietnuť.

Rozsudok odvolacieho súdu napadla dovolaním ţalobkyňa, ktorého prípustnosť

odôvodnila ustanovením , , a dôvodnosť

ustanovením a navrhla, aby dovolací súd zrušil rozsudok

odvolacieho súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Uviedla, ţe krajský súd sa ţiadnym

spôsobom nezaoberal skutočnosťou, ţe ţiadnou zmluvou nepreviedla svoje nehnuteľnosti

na JRD. Keby bol skúmal zmluvu zo 14. mája 1984 musel by zistiť, ţe sa jedná o text

zmluvy – návrh budúcej zmluvy, kde je zrejmé, ţe sa zaväzuje odpredať a kupujúci pri

odkúpení predmetnej nehnuteľnosti zaplatí kúpnu cenu. Z uvedeného textu zmluvy je zrejmé,

ţe sa nejednalo o riadnu kúpnopredajnú zmluvu ale len o zmluvu o budúcej zmluve. Keďţe

ale nedošlo k dohode o cene, preto nebola riadna kúpnopredajná zmluva spísaná štátnym

notárstvom, nakoľko v tom čase dávalo druţstvo všetky zmluvy vyhotovovať štátnemu

notárstvu a preto nebol ani daný návrh na vklad a nebola zmluva zavkladovaná tak, ako sa to

beţne na JRD robilo. Na túto okolnosť nebol doposiaľ ţiadny dôkaz vykonaný. Pokiaľ názor

druhostupňového súdu bol diametrálne odlišný od právneho názoru súdu prvého stupňa, mal

ich s takýmto názorom oboznámiť, mali potom dostať moţnosť sa k veci vyjadriť a navrhnúť

dôkazy ako boli v tomto čase druţstvom vyhotovované a uzatvárané zmluvy, či ich spisovalo

v tom čase štátne notárstvo, k čomu neboli ţiadne dôkazy vykonané, čim im bola odvolacím

súdom odňatá moţnosť konať pred súdom.

Ţalovaná vo svojom vyjadrení navrhla dovolanie ţalobkyne zamietnuť a priznať jej

trovy dovolacieho konania.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, ţe

dovolanie podala včas účastníčka konania ( ) zastúpená advokátom (

ods. 1 ) proti rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť týmto opravným prostriedkom (

ods. 1 ), bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) preskúmal

napadnutý rozsudok odvolacieho súdu v rozsahu podľa a dospel k záveru,

ţe dovolanie je dôvodné.

Podľa dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia

odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.

Podľa dovolanie je tieţ prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu,

ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej.

Podľa ak tento zákon neustanovuje inak, pre konanie na odvolacom

súde platia primerane ustanovenia o konaní pred súdom prvého stupňa.

Podľa súd vykonáva dokazovanie na pojednávaní, ak neboli

splnené podmienky na vydanie rozhodnutia bez ústneho pojednávania.

Podľa za dôkaz môţu slúţiť všetky prostriedky, ktorými moţno zistiť stav

veci, najmä výsluch svedkov, znalecký posudok, správy a vyjadrenia orgánov, fyzických osôb

a právnických osôb, listiny, ohliadka, výsluch účastníkov. Pokiaľ nie je spôsob vykonania

dôkazu predpísaný, určí ho súd.

Podľa odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa zmení, ak nie sú

splnené podmienky na jeho potvrdenie (§ 219), ani na jeho zrušenie (§ 221 ods. 1).

Podľa odvolací súd je viazaný skutkovým stavom, tak ako ho zistil

súd prvého stupňa s výnimkami ustanovenými v odsekoch 2 aţ 7.

Podľa ak má odvolací súd za to, ţe súd prvého stupňa dospel na

základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, dokazovanie v potrebnom

rozsahu opakuje sám.

Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, ţe predpokladom toho, aby odvolací súd

mohol zmeniť napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa, ak má za to, ţe súd prvého stupňa

dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, je opakovanie

dokazovania v potrebnom rozsahu odvolacím súdom. Podmienkou zmeny rozhodnutia

v takomto prípade je teda skutočnosť, ţe odvolací súd sám opakuje v potrebnom rozsahu

dokazovanie, na základe ktorého dospeje k skutkovému stavu, odlišnému od skutkového stavu

zisteného prvostupňovým súdom, tvoriacemu podklad pre rozhodnutie v danej veci.

Dovolací súd z obsahu spisu zistil, ţe odvolací súd z dokazovania vykonaného súdom

prvého stupňa vyvodil odlišné skutkové a na ich základe aj právne závery, ako súd prvého

stupňa, bez toho, aby vo veci vykonal akékoľvek dokazovanie (zopakovanie alebo doplnenie).

Ak sa však odvolací súd chcel odchýliť od skutkových zistení súdu prvého stupňa

na základe bezprostredne pred ním vykonaných dôkazov, mal dokazovanie v zmysle § 213

ods. 3 sám v potrebnom rozsahu opakovať (vrátane dokazovania kúpnopredajnou

zmluvou z 14.5.1984) a zadováţiť si tak rovnocenný podklad pre odlišné hodnotenie dôkazov

v zmysle Len takýto postup je aj v súlade so zásadou priamosti a ústnosti

občianskoprávneho konania, ktoré zásady zostali zachované aj po účinnosti novely

Je neprípustné, aby odvolací súd

k svojim odlišným skutkovým zisteniam, vedúcim k záveru o neopodstatnenosti ţaloby,

dospel iba na základe prehodnotenia dôkazov vykonaných súdom prvého stupňa, resp. aby

vychádzal z dôkazu (kúpnopredajná zmluva z 14.5.1984), ktorý nebol v konaní vôbec ako

dôkaz vykonaný.

Z obsahu zápisnice o pojednávaní pred odvolacím súdom zo dňa 26. februára 2008, na

ktorom bolo aj meritórne rozhodnuté, totiţ vyplýva, ţe krajský súd na tomto pojednávaní

ţiadne dokazovanie nevykonal. Nezopakoval ani dôkazy vykonané súdom prvého stupňa

a nevykonal ani dôkaz kúpnopredajnou zmluvou z 14.5.1984, z ktorej pri svojom rozhodovaní

vychádzal.

V tejto súvislosti povaţuje dovolací súd za potrebné uviesť, ţe podanie správy

predsedom senátu alebo povereným členom senátu o doterajšom priebehu konania, ktorá

povinnosť vyplýva odvolaciemu súdu z ustanovenia , ani oboznamovanie sa

s jednotlivými listinami nie je zopakovaním dokazovania v zmysle a nasl.

Odvolací súd si tak nezadováţil rovnocenný zákonný procesný podklad pre odlišné

hodnotenie dôkazu v zmysle , a preto sú jeho skutkové a na ne nadväzujúce

právne závery zatiaľ predčasné a dovolaciemu súdu neprislúcha v súčasnom štádiu konania

oprávnenie na ich hodnotenie.

Z uvedeného vyplýva, ţe konanie odvolacieho súdu je postihnuté inou vadou, majúcou

za následok nesprávne rozhodnutie vo veci ( ). K takejto vade bol

dovolací súd povinný prihliadnuť i keď by nebola uplatnená ako dôvod prípustného dovolania

( druhá veta ).

Najvyšší súd Slovenskej republiky preto rozhodnutie odvolacieho súdu zrušil a vec

mu vrátil na ďalšie konanie v zmysle ustanovenia

V novom rozhodnutí rozhodne súd znova aj o trovách pôvodného a dovolacieho

konania ( ).

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 30. novembra 2009

JUDr. Martin V l a d i k, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Emília Kišacová