Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2MCdo/6/2009

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol v právnej veci ţalobcu K., s.r.o. so

sídlom v P., IČO: X., zastúpený I. , s.r.o., Advokátska kancelária, Z., proti ţalovanej V. Š.,

bývajúcej v Ţ., zastúpenej M. , s.r.o., so sídlom R., o ochranu vlastníckeho práva, vedenej

na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. , v konaní o mimoriadnom dovolaní

generálneho prokurátora Slovenskej republiky proti rozsudku Okresného súdu v

Prešove z 4. decembra 2006 č.k. -113 v spojení s rozsudkom Krajského súdu

v Prešove z 13. marca 2008 č.k. -148,

t a k t o :

Z r u š u j e rozsudok Krajského súdu v Prešove z 13. marca 2008 sp. zn.

a rozsudok Okresného súdu v Prešove z 4. decembra 2006 sp. zn.

a vec vracia Okresnému súdu v Prešove na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e

Ţalobca sa ţalobou podanou 3. mája 2005 na Okresnom súde v Prešove domáhal

uloţenia zákazu právnemu predchodcovi ţalovanej v prejazde motorovými a nemotorovými

vozidlami, v prechode peši a akéhokoľvek vstupu na pozemok parcelné č. X. zastavané

2

plochy a nádvoria vo výmere X. mnachádzajúcich sa v katastrálnom území N., ktorý je

vedený Správou katastra P. na LV č. X..

Okresný súd v Prešove rozsudkom z 4. decembra 2006 č.k. -113

ţalovanej zakázal prejazd motorovými a nemotorovými vozidlami, peší prechod a akýkoľvek

2

vstup na pozemok parcela č. X. zastavané plochy a nádvoria vo výmere X. mnachádzajúcich

sa v katastrálnom území N., ktorý je vedený Správou katastra P. na LV č. X.. Súčasne

zaviazal ţalovanú nahradiť ţalobcovi trovy konania vo výške 7 462,- Sk do 3 dní od

právoplatnosti rozsudku na účet právneho zástupcu ţalobcu. Svoje rozhodnutie súd prvého

stupňa odôvodnil tým, ţe mal preukázané vlastnícke právo ţalobcu k nehnuteľnosti, parcelné

2

č. X. zastavaná plocha a nádvorie vo výmere X. mzapísané na LV č. X. Katastrálne územie

N.. Právny predchodca ţalovanej uţíval túto nehnuteľnosť na základe podnájomnej zmluvy

uzavretej s Ing. V. M., pričom Ing. V. M. bol oprávnený dávať túto nehnuteľnosť do

podnájmu na základe zmluvy o nájme uzavretej so ţalobcom. Podľa uzavretej podnájomnej

zmluvy, platnosť podnájomnej zmluvy je viazaná na platnosť zmluvy o nájme. Právny

predchodca ţalovanej okrem uzavretej zmluvy s Ing. M. nemal ţiaden iný právny titul na

uţívanie nehnuteľnosti ţalobcu. Smrťou právneho predchodcu ţalovanej neprešlo na ţalovanú

právo vyplývajúce zo zmluvy o podnájme, pretoţe na platnosť zmluvy o podnájme sa

vyţadoval súhlas ţalobcu ako vlastníka nehnuteľnosti s uzavretím zmluvy. Tento súhlas bol

daný len vo vzťahu k právnemu predchodcovi ţalovanej MVDr. J. Š. a súhlas

sa týkal MVDr. J. Š. ako podnikateľa. Naviac súhlas MVDr. J. Š. získal v súvislosti so svojim

podnikaním a ţalovaná v podnikaní svojho právneho predchodcu nepokračuje. Aj keby práva

vyplývajúce z tejto zmluvy prešli na ţalovanú ako právnu nástupkyňu MVDr. J. Š., tieto

práva by zanikli zánikom platnosti zmluvy o nájme uzavretej medzi ţalobcom a Ing. V. M..

Zmluva medzi týmito účastníkmi konania zanikla výpoveďou, ktorá bola doručená Ing. M.

dňa 2. novembra 2006. Od platnosti nájomnej zmluvy odvodzovali svoju platnosť aj všetky

podnájomné zmluvy a zánikom nájomnej zmluvy zanikli aj všetky podnájomné zmluvy.

Krajský súd v Prešove na odvolanie ţalovanej rozsudkom z 13. marca 2008 č.k.

-148 rozsudok súdu prvého stupňa podľa ako vecne správny

potvrdil. Stotoţnil sa so závermi súdu prvého stupňa. V závere odôvodnenia uviedol, ţe

na pojednávaní konanom dňa 13. marca 2008 právny zástupca ţalovanej spochybnil záver

o provizórnej ceste nachádzajúcej sa na parcele č. X. s tým, ţe táto cesta má charakter

verejnej miestnej komunikácie tretej triedy a je vo vlastníctve Mesta P.. Na takto doplnené

dôvody odvolania však nemohol prihliadnuť. Platí totiţ ustanovenie podľa

ktorého rozsah v akom sa rozhodnutie napadá a dôvody odvolania môţe odvolateľ rozšíriť len

do uplynutia lehoty na odvolanie. Odvolací súd, ktorý je rozsahom a dôvodmi odvolania

viazaný na takto oneskorene doplnené dôvody odvolania nemohol prihliadnuť.

Proti rozsudkom niţších súdov podal mimoriadne dovolanie generálny prokurátor,

ktorého prípustnosť a opodstatnenosť vyvodzoval z ustanovenia § 243e ods. 1, § 243f ods. 1

písm. b/, c/ s odôvodnením, ţe súd prvého stupňa uznesením z 15. mája 2006 zamietol

návrh právnej zástupkyne ţalovanej na doplnenie dokazovania. Svoje rozhodnutie súd prvého

stupňa po vyhlásení uznesenia neodôvodnil a nevykonanie týchto dôkazov neodôvodnil ani

v odôvodnení rozsudku 4. decembra 2006 č.k. -113. Majúc však na zreteli

zabezpečenie spravodlivej ochrany práv a právom chránených záujmov účastníkov konania

súd prvého stupňa mal vypočuť právnou zástupkyňou ţalovanej navrhnutých svedkov,

minimálne príslušných zamestnancov Mesta P., ktorí by dostatočným spôsobom ozrejmili

výstavbu pozemnej komunikácie a jej kategorizáciu ako aj vykonať ohliadku pozemnej

komunikácie a to či sa nachádza v uzavretom areáli účastníkov konania, resp. či ide

o pozemnú komunikáciu verejne prístupnú. Nevykonanie účastníkom navrhnutých dôkazov

bez ďalšieho odôvodnenia súdu o ich nevykonaní berúc do úvahy ich význam pre ďalší výber

práva aplikovateľného na doposiaľ zistený skutkový stav je nedostatkom v zisťovaní

skutočností rozhodných pre posúdenie veci, ktorý zodpovedá inej vade majúcej za následok

nesprávne rozhodnutie vo veci v zmysle ustanovenia V súvislosti

s nevykonaním navrhnutých dôkazov moţno dospieť k záveru o pochybení súdu prvého

stupňa majúceho vplyv na ďalší priebeh konania, ktorého výsledkom boli rozhodnutia

spočívajúce v nesprávnom právom posúdení veci nevynímajúc z uvedeného aj rozhodnutie

súdu odvolacieho. V konkrétnom prípade tak súd prvého stupňa ako aj súd odvolací

aplikovali na nedostatočne zistený skutkový stav veci nesprávny právny predpis, keď poskytli

súkromnoprávnu ochranu podľa účastníkovi konania, ţalobcovi,

v situácii, keď táto neprichádzala do úvahy z dôvodu verejnoprávnej úpravy v konaní

preskúmavaných vzťahov. Navrhol preto oba rozsudky niţších súdov zrušiť a vec vrátiť

Okresnému súdu na ďalšie konanie.

Ţalobca vo vyjadrení z 19. mája 2009 navrhol mimoriadne dovolanie zamietnuť,

keďţe v danom prípade neexistujú dôvody na zrušenie napadnutých rozsudkov.

Ţalovaná v procesnom podaní z 16.6.2009 sa pripojila k mimoriadnemu dovolaniu,

nakoľko postupom prvostupňového ako aj druhostupňového súdu došlo nepochybne

k odopretiu spravodlivosti ţalovanej, čo je v rozpore so zásadami

a v neposlednom rade tieţ v rozpore s ústavnými právami obsiahnutými v článku 46 a nasl.

ako aj v rozpore s ustanoveniami Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd rozhodujúci o mimoriadnom dovolaní

( ) po zistení, ţe tento opravný prostriedok podal včas generálny prokurátor

Slovenskej republiky ( ) na základe podnetu účastníka konania ( a

) bez nariadenia dovolacieho pojednávania preskúmal napadnuté rozhodnutia niţších

súdov v rozsahu podľa v spojení s a dospel k záveru, ţe

mimoriadne dovolanie je dôvodné.

Ak generálny prokurátor na základe podnetu účastníka konania, osoby dotknutej

rozhodnutím súdu alebo osoby poškodenej rozhodnutím súdu zistí, ţe právoplatným

rozhodnutím súdu bol porušený zákon, a ak to vyţaduje ochrana práv a zákonom chránených

záujmov fyzických osôb, právnických osôb alebo štátu a túto ochranu nie je moţné dosiahnuť

inými právnymi prostriedkami, podá proti takémuto rozhodnutiu súdu mimoriadne dovolanie

( ). Mimoriadnym dovolaním moţno napadnúť právoplatne rozhodnutie

súdu za podmienok uvedených v , ak a) v konaní došlo k vadám uvedeným

v § 237, b) konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie

vo veci, c) rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci.

Z doslovného znenia ustanovenia a (viď najmä slovo

„došlo“ a rovnako „je“) vyplýva, ţe relevantným dôvodom pre podanie mimoriadneho

dovolania nie je nikdy procesná vada, v otázke vzniku ktorej nie je istota ale vţdy len vada

preukázaná alebo zistená. To v plnom rozsahu platí nielen vo vzťahu k procesným vadám

konania v zmysle , ale aj na tzv. inú vadu konania, v prípade ktorej sa navyše

(okrem danosti samotnej vady) vyţaduje, aby mala (teda nielen mohla mať) za následok

nesprávne rozhodnutie vo veci.

Podľa upravuje postup

súdu a účastníkov v občianskom súdnom konaní tak, aby bola zabezpečená spravodlivá

ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov, ako aj výchova na zachovanie zákonov, na

čestné plnenie povinností a na úctu k právam iných osôb.

Podľa v občianskom súdnom konaní súdy

prejednávanú a rozhodujú spory a iné právne veci, uskutočňujú výkon rozhodnutí, ktoré

neboli splnené dobrovoľne, a dbajú pritom na to, aby nedochádzalo k porušovaniu práv

a právnych záujmov fyzických a právnických osôb a aby sa práva nezneuţívali na úkor týchto

osôb.

Podľa občianske súdne konanie je jednou zo záruk

zákonnosti a slúţi na jej upevňovanie a rozvíjanie. Kaţdý má právo domáhať sa na súde

ochrany práva, ktoré bolo ohrozené alebo porušené.

Podľa účastníci sú povinní označiť

dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná.

Súd môţe výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie

nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.

Podľa netreba dokazovať skutočnosti všeobecne

známe alebo známe súdu z jeho činnosti, ako aj právne predpisy uverejnené alebo oznámené

v Zbierke zákonov Slovenskej republiky a právne záväzné akty, ktoré boli uverejnené

v Úradnom vestníku Európskych spoločenstiev a v Úradnom vestníku Európskej únie.

Podľa v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ

(ţalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (ţalovaný), prípadne

iný účastník konania, stručne, jasne a výstiţne vysvetlí, ktoré skutočnosti povaţuje za

preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení

dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá

na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Podľa odvolací súd je viazaný skutkovým stavom, tak ako ho zistil

súd prvého stupňa s výnimkami ustanovenými v odsekoch 2 aţ 7.

Podľa ak má odvolací súd za to, ţe súd prvého stupňa dospel na

základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, dokazovanie v potrebnom

rozsahu opakuje sám.

Podľa odvolací súd môţe doplniť dokazovanie vykonaním ďalších

dôkazov navrhnutých účastníkom konania, ak ich nevykonal súd prvého stupňa, hoci mu ich

účastník navrhol alebo za podmienok ustanovených v § 205a.

Vyššie uvedenými ustanoveniami zákonov sa súd prvého stupňa a ani odvolací súd

dôsledne neriadili.

Predmetom konania je ochrana vlastníckeho práva k pozemku parcelné č. X. -

zastavaná plocha a nádvorie vo výmere X. m2 nachádzajúceho sa v katastrálnom území N.,

ktorý je vedený Správnou katastra P. na LV č. X.. Ochrana vlastníckeho práva ţalobcu má

spočívať v zákaze ţalovanému, resp. jeho právnej nástupkyni v prejazde motorovými

a nemotorovými vozidlami, v prechode peši a v akomkoľvek vstupe na sporný pozemok.

Na pojednávaní konanom dňa 15. mája 2006 právny zástupca ţalobcu uviedol, ţe

„Parcela č. X. je katastri nehnuteľnosti zapísaná ako trvalý trávnatý porast. Je pravda, ţe sú na

nej poloţené betónové panely, avšak toto nie je ţiadna povolená stavba, resp. cesta. Tieto

panely tam dala firma R..“

Právna zástupkyňa ţalovanej reagujúc na prednes právneho zástupcu ţalobcu navrhla,

aby „súd vypočul bývalého likvidátora spoločnosti Z., ktorý predával ako ţalobcovi tak aj

ţalovanému nehnuteľnosti“. Ďalej navrhla „vypočuť príslušných pracovníkov Mesta P., ktorí

vydávali stavebné povolenie“ a taktieţ „správcu konkurznej podstaty, ktorý predával

nehnuteľnosti spoločnosti K.“.

Súd prvého stupňa uznesením z 15. mája 2006 zamietol návrh právnej zástupkyne

ţalovanej na doplnenie dokazovania. Svoje rozhodnutie súd prvého stupňa po vyhlásení

uznesenia neodôvodnil a nevykonanie týchto dôkazov neodôvodnil ani v odôvodnení

rozsudku z 4. decembra 2006 č.k. -113.

Majúc však na zreteli zabezpečenie spravodlivej ochrany práv a právom chránených

záujmov účastníkov konania ( ) súd prvého stupňa mal vypočuť právnou

zástupkyňou ţalovanej navrhnutých svedkov, minimálne príslušných zamestnancov Mesta P.,

ktorí by dostatočným spôsobom ozrejmili výstavbu pozemnej komunikácie a jej

kategorizáciu, ako aj vykonať ohliadku pozemnej komunikácie, a to či sa nachádza

v uzavretom areáli účastníkov konania, resp. či ide o pozemnú komunikáciu verejne

prístupnú. Na základe takto vykonaného dokazovania by si súd prvého stupňa zabezpečil

dostatočný podklad pre posúdenie relevantnosti v konaní predkladaných nájomných

a podnájomných zmlúv a súčasne aj pre svoje rozhodnutie o ţalobcom uplatnenom nároku na

súdnu ochranu vlastníckeho práva. Nedostatky v naznačených smeroch sú nedostatkami

v zisťovaní skutočností rozhodných pre rozhodnutie v predmetnej veci a zodpovedajú „inej

vade“, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci v zmysle ustanovenia § 243f

ods. 1 písm. b/ , z ktorého dôvodu je mimoriadne dovolania generálneho prokurátora

Slovenskej republiky dôvodné. Totiţ vadou v zmysle ustanovenia § 243f ods. 1 písm. b/

je (bez pochybností) nesprávnosť zisteného skutkového stavu nie z pohľadu

vykonaného dokazovania, ale z pohľadu postupu súdu v dôkaznom procese. O vadu pri

zisťovaní skutkového stavu veci ide hlavne vtedy, ak súd v dôkaznom konaní nepostupoval

v súlade s ustanovením a nevykonal dôkaz, ktorý mal poslúţiť k verifikácii

právne významnej skutočnosti, predstavujúcej znak skutkovej podstaty aplikovateľnej právnej

normy. Za situácie, kedy rozhodná skutočnosť nebola preukázaná inak, pôjde o vadu konania,

a to aj vtedy, ak súd taký nevykonaný dôkaz zhodnotil postupom vyplývajúcim z ustanovenia

a vyvodil z neho skutkové zistenia, o ktoré zase oprel svoje právne závery. Na

také vady dovolací súd prihliada z úradnej povinnosti ( ), teda aj

v prípadoch, v ktorých ich dovolateľ výslovne nenamietal.

Nemoţno však sa stotoţniť s tvrdením generálneho prokurátora, ţe napadnuté súdne

rozhodnutia spočívajú aj v nesprávnom právnom posúdení veci. V tomto smere sa javia

závery generálneho prokurátora ako predčasné. Totiţto z obsahu spisu ani z doposiaľ

vykonaného dokazovania nie je moţné vyvodiť, ţe predmetná pozemná komunikácia slúţila

tak organizácii R. ako aj jej partnerom pri hospodárskej spolupráci (sám generálny prokurátor

tvrdí, ţe pravdepodobne) a teda, ţe súdy chybne aplikovali nesprávny právny predpis, keď

poskytli súkromnoprávnu ochranu podľa účastníkovi konania –

ţalobcovi v situácii, keď táto neprichádzala do úvahy z dôvodu verejnoprávnej úpravy

v konaní preskúmavaných vzťahov. Teda neobstojí dovolací dôvod uvedený v § 243f ods. 1

písm. c/

Generálny prokurátor Slovenskej republiky preto dôvodne podal mimoriadne

dovolanie podľa v spojení s , keďţe to vyţadovala

ochrana práv a zákonom chránených záujmov účastníka konania a túto ochranu nebolo moţné

dosiahnuť inými právnymi prostriedkami.

Z uvedených dôvodov preto Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa ustanovenia

, rozhodnutie krajského ako aj okresného súdu zrušil a vec vrátil súdu

prvého stupňa na ďalšie konanie.

V novom rozhodnutí rozhodne súd aj o trovách pôvodného a dovolacieho konania

( ).

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 30. novembra 2009

JUDr. Martin Vladik, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Emília Kišacová