Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
4ea/366797.3e1bc4.pdf
PDF · 113.66 KB
No categories available
2MCdo/6/2009
Najvyšší súd 2 M Cdo 6/2009
Slovenskej republiky
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol v právnej veci ţalobcu K., s.r.o. so
sídlom v P., IČO: X., zastúpený I. , s.r.o., Advokátska kancelária, Z., proti ţalovanej V. Š.,
bývajúcej v Ţ., zastúpenej M. , s.r.o., so sídlom R., o ochranu vlastníckeho práva, vedenej
na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 13 C 63/2005, v konaní o mimoriadnom dovolaní
generálneho prokurátora Slovenskej republiky proti rozsudku Okresného súdu v
Prešove z 4. decembra 2006 č.k. 13 C 63/2005-113 v spojení s rozsudkom Krajského súdu
v Prešove z 13. marca 2008 č.k. 7 Co 38/2007-148,
t a k t o :
Z r u š u j e rozsudok Krajského súdu v Prešove z 13. marca 2008 sp. zn.
7 Co 38/2007 a rozsudok Okresného súdu v Prešove z 4. decembra 2006 sp. zn. 13 C 63/2005
a vec vracia Okresnému súdu v Prešove na ďalšie konanie.
O d ô v o d n e n i e
Ţalobca sa ţalobou podanou 3. mája 2005 na Okresnom súde v Prešove domáhal
uloţenia zákazu právnemu predchodcovi ţalovanej v prejazde motorovými a nemotorovými
vozidlami, v prechode peši a akéhokoľvek vstupu na pozemok parcelné č. X. zastavané
2
plochy a nádvoria vo výmere X. mnachádzajúcich sa v katastrálnom území N., ktorý je
vedený Správou katastra P. na LV č. X..
Okresný súd v Prešove rozsudkom z 4. decembra 2006 č.k. 13 C 63/2005-113
ţalovanej zakázal prejazd motorovými a nemotorovými vozidlami, peší prechod a akýkoľvek
2
vstup na pozemok parcela č. X. zastavané plochy a nádvoria vo výmere X. mnachádzajúcich
sa v katastrálnom území N., ktorý je vedený Správou katastra P. na LV č. X.. Súčasne
zaviazal ţalovanú nahradiť ţalobcovi trovy konania vo výške 7 462,- Sk do 3 dní od
právoplatnosti rozsudku na účet právneho zástupcu ţalobcu. Svoje rozhodnutie súd prvého
stupňa odôvodnil tým, ţe mal preukázané vlastnícke právo ţalobcu k nehnuteľnosti, parcelné
2
č. X. zastavaná plocha a nádvorie vo výmere X. mzapísané na LV č. X. Katastrálne územie
N.. Právny predchodca ţalovanej uţíval túto nehnuteľnosť na základe podnájomnej zmluvy
uzavretej s Ing. V. M., pričom Ing. V. M. bol oprávnený dávať túto nehnuteľnosť do
podnájmu na základe zmluvy o nájme uzavretej so ţalobcom. Podľa uzavretej podnájomnej
zmluvy, platnosť podnájomnej zmluvy je viazaná na platnosť zmluvy o nájme. Právny
predchodca ţalovanej okrem uzavretej zmluvy s Ing. M. nemal ţiaden iný právny titul na
uţívanie nehnuteľnosti ţalobcu. Smrťou právneho predchodcu ţalovanej neprešlo na ţalovanú
právo vyplývajúce zo zmluvy o podnájme, pretoţe na platnosť zmluvy o podnájme sa
vyţadoval súhlas ţalobcu ako vlastníka nehnuteľnosti s uzavretím zmluvy. Tento súhlas bol
daný len vo vzťahu k právnemu predchodcovi ţalovanej MVDr. J. Š. a súhlas
sa týkal MVDr. J. Š. ako podnikateľa. Naviac súhlas MVDr. J. Š. získal v súvislosti so svojim
podnikaním a ţalovaná v podnikaní svojho právneho predchodcu nepokračuje. Aj keby práva
vyplývajúce z tejto zmluvy prešli na ţalovanú ako právnu nástupkyňu MVDr. J. Š., tieto
práva by zanikli zánikom platnosti zmluvy o nájme uzavretej medzi ţalobcom a Ing. V. M..
Zmluva medzi týmito účastníkmi konania zanikla výpoveďou, ktorá bola doručená Ing. M.
dňa 2. novembra 2006. Od platnosti nájomnej zmluvy odvodzovali svoju platnosť aj všetky
podnájomné zmluvy a zánikom nájomnej zmluvy zanikli aj všetky podnájomné zmluvy.
Krajský súd v Prešove na odvolanie ţalovanej rozsudkom z 13. marca 2008 č.k.
7 Co 38/2007-148 rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 219 O.s.p. ako vecne správny
potvrdil. Stotoţnil sa so závermi súdu prvého stupňa. V závere odôvodnenia uviedol, ţe
na pojednávaní konanom dňa 13. marca 2008 právny zástupca ţalovanej spochybnil záver
o provizórnej ceste nachádzajúcej sa na parcele č. X. s tým, ţe táto cesta má charakter
verejnej miestnej komunikácie tretej triedy a je vo vlastníctve Mesta P.. Na takto doplnené
dôvody odvolania však nemohol prihliadnuť. Platí totiţ ustanovenie § 205 ods. 3 O.s.p. podľa
ktorého rozsah v akom sa rozhodnutie napadá a dôvody odvolania môţe odvolateľ rozšíriť len
do uplynutia lehoty na odvolanie. Odvolací súd, ktorý je rozsahom a dôvodmi odvolania
viazaný na takto oneskorene doplnené dôvody odvolania nemohol prihliadnuť.
Proti rozsudkom niţších súdov podal mimoriadne dovolanie generálny prokurátor,
ktorého prípustnosť a opodstatnenosť vyvodzoval z ustanovenia § 243e ods. 1, § 243f ods. 1
písm. b/, c/ O.s.p. s odôvodnením, ţe súd prvého stupňa uznesením z 15. mája 2006 zamietol
návrh právnej zástupkyne ţalovanej na doplnenie dokazovania. Svoje rozhodnutie súd prvého
stupňa po vyhlásení uznesenia neodôvodnil a nevykonanie týchto dôkazov neodôvodnil ani
v odôvodnení rozsudku 4. decembra 2006 č.k. 13 C 63/2005-113. Majúc však na zreteli
zabezpečenie spravodlivej ochrany práv a právom chránených záujmov účastníkov konania
súd prvého stupňa mal vypočuť právnou zástupkyňou ţalovanej navrhnutých svedkov,
minimálne príslušných zamestnancov Mesta P., ktorí by dostatočným spôsobom ozrejmili
výstavbu pozemnej komunikácie a jej kategorizáciu ako aj vykonať ohliadku pozemnej
komunikácie a to či sa nachádza v uzavretom areáli účastníkov konania, resp. či ide
o pozemnú komunikáciu verejne prístupnú. Nevykonanie účastníkom navrhnutých dôkazov
bez ďalšieho odôvodnenia súdu o ich nevykonaní berúc do úvahy ich význam pre ďalší výber
práva aplikovateľného na doposiaľ zistený skutkový stav je nedostatkom v zisťovaní
skutočností rozhodných pre posúdenie veci, ktorý zodpovedá inej vade majúcej za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci v zmysle ustanovenia § 243f ods. 1 písm. b/ O.s.p. V súvislosti
s nevykonaním navrhnutých dôkazov moţno dospieť k záveru o pochybení súdu prvého
stupňa majúceho vplyv na ďalší priebeh konania, ktorého výsledkom boli rozhodnutia
spočívajúce v nesprávnom právom posúdení veci nevynímajúc z uvedeného aj rozhodnutie
súdu odvolacieho. V konkrétnom prípade tak súd prvého stupňa ako aj súd odvolací
aplikovali na nedostatočne zistený skutkový stav veci nesprávny právny predpis, keď poskytli
súkromnoprávnu ochranu podľa Občianskeho zákonníka účastníkovi konania, ţalobcovi,
v situácii, keď táto neprichádzala do úvahy z dôvodu verejnoprávnej úpravy v konaní
preskúmavaných vzťahov. Navrhol preto oba rozsudky niţších súdov zrušiť a vec vrátiť
Okresnému súdu na ďalšie konanie.
Ţalobca vo vyjadrení z 19. mája 2009 navrhol mimoriadne dovolanie zamietnuť,
keďţe v danom prípade neexistujú dôvody na zrušenie napadnutých rozsudkov.
Ţalovaná v procesnom podaní z 16.6.2009 sa pripojila k mimoriadnemu dovolaniu,
nakoľko postupom prvostupňového ako aj druhostupňového súdu došlo nepochybne
k odopretiu spravodlivosti ţalovanej, čo je v rozpore so zásadami zákona č. 99/1963 Zb.
a v neposlednom rade tieţ v rozpore s ústavnými právami obsiahnutými v článku 46 a nasl.
Ústavy Slovenskej republiky ako aj v rozpore s ustanoveniami čl. 6 ods. 1 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd rozhodujúci o mimoriadnom dovolaní
(§ 10a ods. 3 O.s.p.) po zistení, ţe tento opravný prostriedok podal včas generálny prokurátor
Slovenskej republiky (§ 243g O.s.p.) na základe podnetu účastníka konania (§ 243e ods. 1 a 2
O.s.p.) bez nariadenia dovolacieho pojednávania preskúmal napadnuté rozhodnutia niţších
súdov v rozsahu podľa § 243i ods. 2 v spojení s § 242 ods. 1 O.s.p. a dospel k záveru, ţe
mimoriadne dovolanie je dôvodné.
Ak generálny prokurátor na základe podnetu účastníka konania, osoby dotknutej
rozhodnutím súdu alebo osoby poškodenej rozhodnutím súdu zistí, ţe právoplatným
rozhodnutím súdu bol porušený zákon, a ak to vyţaduje ochrana práv a zákonom chránených
záujmov fyzických osôb, právnických osôb alebo štátu a túto ochranu nie je moţné dosiahnuť
inými právnymi prostriedkami, podá proti takémuto rozhodnutiu súdu mimoriadne dovolanie
(§ 243e ods. 1 O.s.p.). Mimoriadnym dovolaním moţno napadnúť právoplatne rozhodnutie
súdu za podmienok uvedených v § 243e O.s.p., ak a) v konaní došlo k vadám uvedeným
v § 237, b) konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci, c) rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci.
Z doslovného znenia ustanovenia § 243f ods. 1 písm. a/ a b/ O.s.p. (viď najmä slovo
„došlo“ a rovnako „je“) vyplýva, ţe relevantným dôvodom pre podanie mimoriadneho
dovolania nie je nikdy procesná vada, v otázke vzniku ktorej nie je istota ale vţdy len vada
preukázaná alebo zistená. To v plnom rozsahu platí nielen vo vzťahu k procesným vadám
konania v zmysle § 237 O.s.p., ale aj na tzv. inú vadu konania, v prípade ktorej sa navyše
(okrem danosti samotnej vady) vyţaduje, aby mala (teda nielen mohla mať) za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci.
Podľa § 1 Občianskeho súdneho poriadku Občiansky súdny poriadok upravuje postup
súdu a účastníkov v občianskom súdnom konaní tak, aby bola zabezpečená spravodlivá
ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov, ako aj výchova na zachovanie zákonov, na
čestné plnenie povinností a na úctu k právam iných osôb.
Podľa § 2 Občianskeho súdneho poriadku v občianskom súdnom konaní súdy
prejednávanú a rozhodujú spory a iné právne veci, uskutočňujú výkon rozhodnutí, ktoré
neboli splnené dobrovoľne, a dbajú pritom na to, aby nedochádzalo k porušovaniu práv
a právnych záujmov fyzických a právnických osôb a aby sa práva nezneuţívali na úkor týchto
osôb.
Podľa § 3 Občianskeho súdneho poriadku občianske súdne konanie je jednou zo záruk
zákonnosti a slúţi na jej upevňovanie a rozvíjanie. Kaţdý má právo domáhať sa na súde
ochrany práva, ktoré bolo ohrozené alebo porušené.
Podľa § 120 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku účastníci sú povinní označiť
dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná.
Súd môţe výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie
nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.
Podľa § 121 Občianskeho súdneho poriadku netreba dokazovať skutočnosti všeobecne
známe alebo známe súdu z jeho činnosti, ako aj právne predpisy uverejnené alebo oznámené
v Zbierke zákonov Slovenskej republiky a právne záväzné akty, ktoré boli uverejnené
v Úradnom vestníku Európskych spoločenstiev a v Úradnom vestníku Európskej únie.
Podľa § 157 ods. 2 O.s.p. v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ
(ţalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (ţalovaný), prípadne
iný účastník konania, stručne, jasne a výstiţne vysvetlí, ktoré skutočnosti povaţuje za
preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení
dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá
na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.
Podľa § 213 ods. 1 O.s.p. odvolací súd je viazaný skutkovým stavom, tak ako ho zistil
súd prvého stupňa s výnimkami ustanovenými v odsekoch 2 aţ 7.
Podľa § 213 ods. 3 O.s.p. ak má odvolací súd za to, ţe súd prvého stupňa dospel na
základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, dokazovanie v potrebnom
rozsahu opakuje sám.
Podľa § 213 ods. 4 O.s.p. odvolací súd môţe doplniť dokazovanie vykonaním ďalších
dôkazov navrhnutých účastníkom konania, ak ich nevykonal súd prvého stupňa, hoci mu ich
účastník navrhol alebo za podmienok ustanovených v § 205a.
Vyššie uvedenými ustanoveniami zákonov sa súd prvého stupňa a ani odvolací súd
dôsledne neriadili.
Predmetom konania je ochrana vlastníckeho práva k pozemku parcelné č. X. -
zastavaná plocha a nádvorie vo výmere X. m2 nachádzajúceho sa v katastrálnom území N.,
ktorý je vedený Správnou katastra P. na LV č. X.. Ochrana vlastníckeho práva ţalobcu má
spočívať v zákaze ţalovanému, resp. jeho právnej nástupkyni v prejazde motorovými
a nemotorovými vozidlami, v prechode peši a v akomkoľvek vstupe na sporný pozemok.
Na pojednávaní konanom dňa 15. mája 2006 právny zástupca ţalobcu uviedol, ţe
„Parcela č. X. je katastri nehnuteľnosti zapísaná ako trvalý trávnatý porast. Je pravda, ţe sú na
nej poloţené betónové panely, avšak toto nie je ţiadna povolená stavba, resp. cesta. Tieto
panely tam dala firma R..“
Právna zástupkyňa ţalovanej reagujúc na prednes právneho zástupcu ţalobcu navrhla,
aby „súd vypočul bývalého likvidátora spoločnosti Z., ktorý predával ako ţalobcovi tak aj
ţalovanému nehnuteľnosti“. Ďalej navrhla „vypočuť príslušných pracovníkov Mesta P., ktorí
vydávali stavebné povolenie“ a taktieţ „správcu konkurznej podstaty, ktorý predával
nehnuteľnosti spoločnosti K.“.
Súd prvého stupňa uznesením z 15. mája 2006 zamietol návrh právnej zástupkyne
ţalovanej na doplnenie dokazovania. Svoje rozhodnutie súd prvého stupňa po vyhlásení
uznesenia neodôvodnil a nevykonanie týchto dôkazov neodôvodnil ani v odôvodnení
rozsudku z 4. decembra 2006 č.k. 13 C 63/2005-113.
Majúc však na zreteli zabezpečenie spravodlivej ochrany práv a právom chránených
záujmov účastníkov konania (§ 1 O.s.p.) súd prvého stupňa mal vypočuť právnou
zástupkyňou ţalovanej navrhnutých svedkov, minimálne príslušných zamestnancov Mesta P.,
ktorí by dostatočným spôsobom ozrejmili výstavbu pozemnej komunikácie a jej
kategorizáciu, ako aj vykonať ohliadku pozemnej komunikácie, a to či sa nachádza
v uzavretom areáli účastníkov konania, resp. či ide o pozemnú komunikáciu verejne
prístupnú. Na základe takto vykonaného dokazovania by si súd prvého stupňa zabezpečil
dostatočný podklad pre posúdenie relevantnosti v konaní predkladaných nájomných
a podnájomných zmlúv a súčasne aj pre svoje rozhodnutie o ţalobcom uplatnenom nároku na
súdnu ochranu vlastníckeho práva. Nedostatky v naznačených smeroch sú nedostatkami
v zisťovaní skutočností rozhodných pre rozhodnutie v predmetnej veci a zodpovedajú „inej
vade“, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci v zmysle ustanovenia § 243f
ods. 1 písm. b/ O.s.p., z ktorého dôvodu je mimoriadne dovolania generálneho prokurátora
Slovenskej republiky dôvodné. Totiţ vadou v zmysle ustanovenia § 243f ods. 1 písm. b/
O.s.p. je (bez pochybností) nesprávnosť zisteného skutkového stavu nie z pohľadu
vykonaného dokazovania, ale z pohľadu postupu súdu v dôkaznom procese. O vadu pri
zisťovaní skutkového stavu veci ide hlavne vtedy, ak súd v dôkaznom konaní nepostupoval
v súlade s ustanovením § 120 O.s.p. a nevykonal dôkaz, ktorý mal poslúţiť k verifikácii
právne významnej skutočnosti, predstavujúcej znak skutkovej podstaty aplikovateľnej právnej
normy. Za situácie, kedy rozhodná skutočnosť nebola preukázaná inak, pôjde o vadu konania,
a to aj vtedy, ak súd taký nevykonaný dôkaz zhodnotil postupom vyplývajúcim z ustanovenia
§ 132 O.s.p. a vyvodil z neho skutkové zistenia, o ktoré zase oprel svoje právne závery. Na
také vady dovolací súd prihliada z úradnej povinnosti (§ 242 ods. 1 O.s.p.), teda aj
v prípadoch, v ktorých ich dovolateľ výslovne nenamietal.
Nemoţno však sa stotoţniť s tvrdením generálneho prokurátora, ţe napadnuté súdne
rozhodnutia spočívajú aj v nesprávnom právnom posúdení veci. V tomto smere sa javia
závery generálneho prokurátora ako predčasné. Totiţto z obsahu spisu ani z doposiaľ
vykonaného dokazovania nie je moţné vyvodiť, ţe predmetná pozemná komunikácia slúţila
tak organizácii R. ako aj jej partnerom pri hospodárskej spolupráci (sám generálny prokurátor
tvrdí, ţe pravdepodobne) a teda, ţe súdy chybne aplikovali nesprávny právny predpis, keď
poskytli súkromnoprávnu ochranu podľa Občianskeho zákonníka účastníkovi konania –
ţalobcovi v situácii, keď táto neprichádzala do úvahy z dôvodu verejnoprávnej úpravy
v konaní preskúmavaných vzťahov. Teda neobstojí dovolací dôvod uvedený v § 243f ods. 1
písm. c/ O.s.p.
Generálny prokurátor Slovenskej republiky preto dôvodne podal mimoriadne
dovolanie podľa § 243e O.s.p. v spojení s § 243f ods. 1 písm. b/ O.s.p., keďţe to vyţadovala
ochrana práv a zákonom chránených záujmov účastníka konania a túto ochranu nebolo moţné
dosiahnuť inými právnymi prostriedkami.
Z uvedených dôvodov preto Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa ustanovenia
§ 243b ods. 1, 3 O.s.p. rozhodnutie krajského ako aj okresného súdu zrušil a vec vrátil súdu
prvého stupňa na ďalšie konanie.
V novom rozhodnutí rozhodne súd aj o trovách pôvodného a dovolacieho konania
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 30. novembra 2009
JUDr. Martin Vladik, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: Emília Kišacová