Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
175/376008.d97d35.pdf
PDF · 103.16 KB
No categories available
1MObdoV/16/2007
Najvyšší súd 1M Obdo V 16/2007-237
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu JUDr. V. správcu
konkurznej podstaty úpadcu S. zastúpeného advokátom JUDr. D. proti žalovanému U.,
o zaplatenie 1 006 168,-- Sk s príslušenstvom, ktorá sa viedla na Krajskom súde
v Bratislave pod sp. zn. 43 Cb 37/01, o mimoriadnom dovolaní generálneho prokurátora
Slovenskej republiky proti rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 24. januára
2007, č. k. 2 Obo 62/2006–212, takto
rozhodol:
Dovolanie v časti smerujúcej proti výroku odvolacieho súdu o trovách konania
z a m i e t a .
Rozhodnutie odvolacieho súdu v časti, ktorou bola žalobcovi uložená povinnosť
zaplatiť súdny poplatok za odvolanie, z r u š u j e .
Žalovanému nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.
O d ô v o d n e n i e :
Súd prvého stupňa rozsudkom z 5. januára 2006 č. k. 43 Cb 37/01–177 čiastočne
vyhovel žalobe a žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi 660 363,-- Sk so 17,6% úrokmi
z omeškania a vo zvyšku žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol s odkazom na § 142
ods. 2 O. s. p. tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznal náhradu trov konania. Zároveň
rozhodol o vrátení preplatku 1 497,-- Sk preplatku na zálohe žalovanému.
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodujúc o odvolaní žalovaného v časti,
týkajúcej sa príslušenstva pohľadávky a odvolaní žalobcu proti zamietajúcej časti rozsudku,
rozsudkom z 24. januára 2007 č. k. 2 Obo 62/2006–212 rozsudok súdu prvého stupňa
21M Obdo V 16/2007
v napadnutej časti potvrdil. Účastníkom nepriznal náhradu trov odvolacieho konania.
Žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť 20 148,-- Sk súdneho poplatku za odvolanie.
K rozhodnutiu o trovách konania odvolací súd uviedol, že súd prvého stupňa pri
rozhodovaní o trovách konania vychádzal z aplikácie ustanovenia § 142 ods. 2 O. s. p.
Žalobca v konaní uplatňoval 1 006 168,-- Sk spolu s úrokom z omeškania 0,05% denne
od 28. februára 2000. V konaní bol úspešný v časti o zaplatenie istiny len do výšky 660 363,--
Sk, a v časti úrokov z omeškania len do výšky 17,6% a v časti určenia doby omeškania len
od 1. júna 2000. Podľa § 142 ods. 2 O. s. p. súd pri čiastočnom úspechu môže zvážiť
vhodnosť, spravodlivosť a účelnosť dvoch postupov pri rozhodovaní o náhrade trov konania
a to prvý, že náhradu trov pomerne k úspechu a neúspechu účastníkov v konaní náhradu
rozdelí alebo druhý, že vysloví, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Súd prvého stupňa vzhľadom na úspech a neúspech účastníkov v konaní rozhodol v zmysle
zákona podľa § 142 ods. 2 O. s. p. tak, že nepriznal právo na náhradu trov konania žiadnemu
z účastníkov. Z uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil podľa § 219 O. s. p. aj výrok
o trovách konania.
Keďže žalobca ani žalovaný v odvolacom konaní neboli úspešní, podľa § 142 ods. 1
v spojení s § 224 ods. 1 O. s. p. im dovolací súd nepriznal náhradu trov odvolacieho konania.
Rozsudok odvolacieho súdu nadobudol právoplatnosť 5. marca 2007.
Proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa a rozhodnutiu odvolacieho súdu v časti, ktorými
rozhodli, že účastníci nemajú právo na náhradu trov konania a v časti, ktorou odvolací súd
uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť súdny poplatok, podal na podnet žalobcu generálny
prokurátor mimoriadne dovolanie.
V mimoriadnom dovolaní uviedol, že v danom prípade žalobca uplatnil na súde nárok
na zaplatenie náhrady škody spôsobenej poistnou udalosťou na základe platne uzatvorenej
poistnej zmluvy, keďže žalovaný mu plnenie odopieral. V súdnom konaní neboli pochybnosti
o existencii právneho vzťahu medzi účastníkmi konania, založeného poistnou zmluvou ani
o vzniku poistnej udalosti. Žalobca v konaní preukázal nárok na plnenie a tým bol daný
základ nároku. Spornou bola výška plnenia, ktorej posúdenie si vyžadovalo špeciálne odborné
31M Obdo V 16/2007
znalosti a práve z tohto dôvodu súd do konania pribral znalca, ktorý v znaleckom posudku
výšku spôsobenej škody poistnou udalosťou stanovil. Z odôvodnenia rozhodnutia súdu
prvého stupňa vyplýva, že pri rozhodovaní vo veci súd vychádzal zo záverov znaleckého
posudku. ktoré si osvojil a žalobcovi priznal úspech len v časti návrhu a vo zvyšku návrh
zamietol. Účastníkom v zmysle § 142 ods. 2 O. s. p. náhradu trov konania nepriznal. Najvyšší
súd Slovenskej republiky rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil a účastníkom právo
na náhradu trov nepriznal.
Ustanovenie § 142 ods. 3 vyjadruje výnimku zo všeobecnej zásady zodpovednosti
za výsledok konania pri rozhodovaní o trovách konania. Účastníkovi umožňuje priznať aj pri
čiastočnom neúspechu v konaní plnú náhradu trov konania v troch prípadoch. Súd tak môže
rozhodnúť pri nepatrnom neúspechu a vtedy, ak rozhodnutie záviselo od znaleckého posudku
alebo výška plnenia od úvahy súdu. Určenie výšky žalobcom uplatneného plnenia náhrady
škody na nehnuteľnosti, spôsobenej poistnou udalosťou, je nepochybne závislé od znaleckého
posudku. Z hľadiska rozhodovania o náhrade trov konania boli teda naplnené všetky zákonné
predpoklady pre použitie ustanovenia § 142 ods. 3 O. s. p. (navrhovateľ mal vo veci čiastočný
úspech a rozhodnutie záviselo od znaleckého posudku). Vo veci konajúce súdy mali za tohto
stavu v súvislosti s rozhodovaním o trovách konania aplikovať ustanovenie § 142 ods. 3
O. s. p. a žalobcovi, hoci mal v konaní len čiastočný úspech, priznať plnú náhradu trov
konania. Použiť na takýto prípad ustanovenie § 142 ods. 2 veta druhá O. s. p. znamená
zapretie zmienenej výnimky zo všeobecnej zásady o určení náhrady trov konania podľa miery
úspechu vo veci. Z uvedených dôvodov dovolateľ navrhol rozhodnutia v napadnutej časti
zrušiť a vec vrátiť odvolaciemu súdu na ďalšie konanie.
Žalobca vo vyjadrení žiadal mimoriadnemu dovolaniu vyhovieť, napadnuté časti
rozsudkov zmeniť tak, že žalobcovi bude priznaná náhrada trov konania.
Žalovaný vo vyjadrení navrhol dovolanie zamietnuť poukázal na znenie § 142 ods. 3
O. s. p., podľa ktorého aj keď mal účastník v konaní iba čiastočný úspech, môže mu súd
priznať plnú náhradu trov konania. Uvedená formulácia vyjadruje možnosť súdu rozhodnúť
o plnej náhrade trov konania aj v prípade čiastočného úspechu vo veci. Ide o dispozičné
oprávnenie súdu, ktoré súd môže a nemusí využiť podľa vlastného uváženia a okolností
prípadu a toto rozhodnutie ani nemusí nijako odôvodňovať. Ak by uvedené ustanovenie malo
41M Obdo V 16/2007
vyjadrovať, že účastník má v takom prípade jednoznačný nárok na náhradu trov, bolo by to
gramaticky inak vyjadrené napríklad, tak že „účastníkovi patrí náhrada trov“, alebo „súd
účastníkovi prizná náhradu trov“ a pod.
Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací (§ 10a ods. 4 O. s. p. ),
po zistení, že boli splnené podmienky na podanie mimoriadneho dovolania podľa § 243e
O. s. p., vec preskúmal bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 3 O. s. p.,
keďže výrok o trovách konania má povahu uznesenia) v napadnutom rozsahu podľa § 243i
ods. 2 v spojení s § 242 ods. 1 O. s. p. a dospel k záveru, že dovolanie je len čiastočne
opodstatnené.
Základným kritériom pri rozhodovaní o trovách konania je úspech v konaní. Je
vyjadrené v § 142 ods. 1 O. s. p. upravujúcom jednoznačnú procesnú situáciu, keď jeden
z účastníkov mal plný úspech v konaní. Úspech v konaní je rozhodujúcim kritériom aj pri
čiastočnom úspechu účastníkov konania, kde podľa § 142 ods. 2 O. s. p. má byť náhrada trov
pomerne rozdelená podľa pomeru úspechu k neúspechu. Tam kde sa miera úspechu blíži
k miere neúspechu, súd vysloví, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Kedy nastáva situácia, keď je namieste rozhodnutie, že žiaden z účastníkov nemá právo
na náhradu trov konania, je na úvahe súdu, ktorý pri rozhodnutí zohľadní všetky okolnosti
prípadu. Výnimky z uvedených zásad upravuje § 142 ods. 3, ktorý stanovuje dôvody, pre
ktoré sa môže súd pri rozhodovaní o trovách konania odchýliť od všeobecnej zásady
zodpovednosti za výsledok konania.
Žalobca v konaní uplatňoval 1 006 168,.-- Sk a súd prvého stupňa mu priznal
660 353,-- Sk. Žalobca mal v konaní úspech zodpovedajúci 65% z predmetu konania, čomu
zodpovedá neúspech v 35%. Vychádzajúc z § 142 ods. 2 O. s. p., pomernému rozdeleniu
náhrady trov zodpovedá právo žalobcu na náhradu 30% trov konania, ktoré mu vznikli (65% -
35%). Keďže rozhodnutie o výške plnenia záviselo na znaleckom posudku, bola namieste
úvaha, či a do akej miery sa má uplatniť výnimka, stanovená v § 142 ods. 3 O. s. p. Súd
prvého stupňa svoje rozhodnutie odôvodil jednoduchým poukazom na § 142 ods. 2 O. s. p.
bez toho, aby bližšie rozviedol, prečo žalobcovi nepriznal ani čiastočnú náhradu trov,
prípadne prečo neaplikoval § 14 ods. 3 O. s. p.
51M Obdo V 16/2007
Opačná situácia bola výsledkom odvolacieho konania. Predmetom odvolacieho
konania, odhliadnuc od trov konania, bola predovšetkým čiastka 345 805,-- Sk, v ktorej bola
žaloba zamietnutá. V tejto časti mal žalovaný v dovolacom konaní plný úspech, keďže
odvolací súd nevyhovel odvolaniu žalobcu a rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil. Žalobca
bol v odvolacom konaní úspešný len v časti o príslušenstve pohľadávky, keďže odvolací súd
nevyhovel žalovanému a potvrdil rozsudok aj v časti o jeho povinnosti zaplatiť úroky.
Vychádzajúc z uvedeného žalovaný mal právo na náhradu trov odvolacieho konania či už
plnú podľa § 142 ods. 1 alebo čiastočnú podľa § 142 ods. 2 v spojení s § 224 ods. 1 O. s. p.
Uvedenému výsledku by zodpovedali dva samostatné výroky o trovách konania.
Výrok o náhrade trov konania súdu prvého stupňa, zodpovedajúci úspechu konania žalobcu
a výrok o náhrade trov žalovaného v odvolacom konaní. Postup odvolacieho súdu, ktorý
potvrdil výrok súdu prvého stupňa, podľa ktorého nepriznal žalobcovi čiastočnú náhradu trov
konania na súde prvého stupňa a zároveň v dovolacom konaní úspešnému žalovanému
nepriznal náhradu trov odvolacieho konania, i keď celkom nezodpovedá § 142 a § 224
O. s. p., zodpovedá celkovej procesnej situácii a vyjadruje tak výsledok celého konania, teda
konania na súde prvého stupňa v spojení s odvolacím konaním. Dovolací súd preto
rozhodnutie odvolacieho súdu, s uvedenou výhradou, považoval za vecne správne. Pokiaľ ide
o znalecké dokazovanie a jeho vplyv rozhodovanie o trovách konania, podľa názoru
dovolacieho súdu nemožno skutočnosť, že v konaní bolo vykonané znalecké dokazovanie,
od ktorého výsledku závisela výška plnenia, bez zváženia okolností prípadu pri rozhodovaní
o náhrade trov konania vždy pričítať len k dobru žalobcu. V konaní ani žalovaný nepopieral,
že žalobca má právo na poistené plnenie a dobrovoľne mu vyplatil 746 861,-- Sk. Žalobca bol
toho názoru, že mu patrí náhrada vo výške 1 740 161,-- Sk. Znalecký posudok nedal
za pravdu ani jednému z účastníkov, pričom podľa neho síce žalobcovi patrí o 660 000,-- Sk
viac, ako mu žalovaný zaplatil, avšak ani rozdiel oproti tomu, čo žiadal žalobca, nie je
zanedbateľný (345 800,-- Sk).
Z uvedených dôvodov dovolací súd nepovažoval mimoriadne dovolanie v časti,
smerujúcej proti rozhodnutiu o trovách konania, za opodstatnené. Mimoriadne dovolanie
preto podľa § 243b ods. 1 v spojení s § 243i ods. 2 O. s. p. zamietol.
61M Obdo V 16/2007
Za opodstatnené považoval dovolací súd mimoriadne dovolanie v časti, smerujúcej
proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť 20 148,-- Sk
súdneho poplatku za odvolanie.
Zákonom č. 621/2005 Z. z. bolo s účinnosťou od 1. januára 2006 zmenené a doplnené
znenie § 4 ods. 2 písm. m/ zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis
z registra trestov. Podľa neho od súdneho poplatku je oslobodený správca podľa osobitného
predpisu. Je zrejmé, že správcom podľa osobitného predpisu majú byť správcovia podstaty
podľa konkurzných a vyrovnacích, resp. reštrukturalizačných predpisov. Poznámka 3f,
uvedená pri § 4 ods. 2 písm. m/ však odkazuje len na zák. č. 7/2005 Z. z. o konkurze
a reštrukturalizácii. Hoci uvedená poznámka neodkazuje aj na zákon č. 328/1991 Zb.
o konkurze a vyrovnaní, podľa dovolacieho súdu treba oslobodenie od poplatku vztiahnuť aj
na správcov podstaty v konkurzných konaniach vedených podľa zákona č. 328/1991 Zb.
Zmysel, princíp, cieľ a charakter konkurzných konaní, vedených podľa oboch zákonov, je
rovnaký. Ak bolo záujmom zákonodarcu oslobodiť od platenia súdnych poplatkov v súdnych
konaniach, v ktorých vystupujú ako účastníci konania správcovia podstaty, súdom ustanovení
a pod jeho dozorom vykonávajúci osobitné úlohy v konkurznom konaní, nie je dôvod
z poplatkového hľadiska rozlišovať správcov v konkurzoch vyhlásených podľa zák. č. 7/2005
Z. z. a správcov v konkurzoch vyhlásených podľa predchádzajúceho zákona č. 328/1991 Zb.
Neuvedenie zákona č. 328/1991 Zb. v odkaze k § 4 ods. 2 písm. m/ je zjavne len legislatívno
– technickou chybou, spôsobenou zrejme tým, že čase predmetnej novelizácie poplatkového
zákona bol už zrušený zákon č. 328/1991 Zb. a nahradený zákonom č. 7/2005 Z. z., pričom
zákon č. 521/2005 Z. z. nadobúdal účinnosť zároveň so stratou účinnosti starého konkurzného
zákona.
Podľa prechodného ustanovenia zákona č. 621/2005 Zb. (18 ods. 2 a contr.) platí
zmenená úprava pre úkony, urobené po účinnosti zákona. Poplatkový úkon – odvolanie urobil
žalobca 20. februára 2006, teda už za účinnosti novely poplatkového zákona. Oslobodenie
od poplatku sa preto už na neho vzťahovalo a nebol povinný poplatok za odvolanie platiť.
Rozhodnutie odvolacieho súdu ukladajúce žalobcovi povinnosť zaplatiť poplatok je
nesprávne, preto Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 243b ods. 1, 2 v spojení s § 243i
ods. 2 O. s. p. rozhodnutie odvolacieho súdu zrušil. Dovolací súd nevrátil vec na ďalšie
71M Obdo V 16/2007
konanie odvolaciemu súdu, keďže nesprávny zrušovaný výrok nie je potrebné nahradiť iným
výrokom.
Dovolanie v časti konania, týkajúcej sa oboch účastníkov konania (v časti o poplatku
za odvolanie sa konanie druhej žalovanej strany nedotýka), nebolo úspešné. Žalovaný mal
v dovolacom konaní úspech, patrí mu preto náhrada trov dovolacieho konania podľa § 148a
ods. 2 O. s. p. Keďže v dovolacom konaní mu trovy nevznikli, dovolací súd mu náhradu trov
nepriznal.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 30. novembra 2009
JUDr. Peter Dukes, v. r.
predseda senátu