Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1MObdoV/16/2007

Najvyšší súd 1M Obdo V 16/2007-237

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu JUDr. V. správcu

konkurznej podstaty úpadcu S. zastúpeného advokátom JUDr. D. proti žalovanému U.,

o zaplatenie 1 006 168,-- Sk s príslušenstvom, ktorá sa viedla na Krajskom súde

v Bratislave pod sp. zn. , o mimoriadnom dovolaní generálneho prokurátora

Slovenskej republiky proti rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 24. januára

2007, č. k. –212, takto

rozhodol:

Dovolanie v časti smerujúcej proti výroku odvolacieho súdu o trovách konania

z a m i e t a .

Rozhodnutie odvolacieho súdu v časti, ktorou bola žalobcovi uložená povinnosť

zaplatiť súdny poplatok za odvolanie, z r u š u j e .

Žalovanému nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa rozsudkom z 5. januára 2006 č. k. 43 Cb 37/01–177 čiastočne

vyhovel žalobe a žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi 660 363,-- Sk so 17,6% úrokmi

z omeškania a vo zvyšku žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol s odkazom na § 142

ods. 2 tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznal náhradu trov konania. Zároveň

rozhodol o vrátení preplatku 1 497,-- Sk preplatku na zálohe žalovanému.

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodujúc o odvolaní žalovaného v časti,

týkajúcej sa príslušenstva pohľadávky a odvolaní žalobcu proti zamietajúcej časti rozsudku,

rozsudkom z 24. januára 2007 č. k. 2 Obo 62/2006–212 rozsudok súdu prvého stupňa

21M Obdo V 16/2007

v napadnutej časti potvrdil. Účastníkom nepriznal náhradu trov odvolacieho konania.

Žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť 20 148,-- Sk súdneho poplatku za odvolanie.

K rozhodnutiu o trovách konania odvolací súd uviedol, že súd prvého stupňa pri

rozhodovaní o trovách konania vychádzal z aplikácie ustanovenia

Žalobca v konaní uplatňoval 1 006 168,-- Sk spolu s úrokom z omeškania 0,05% denne

od 28. februára 2000. V konaní bol úspešný v časti o zaplatenie istiny len do výšky 660 363,--

Sk, a v časti úrokov z omeškania len do výšky 17,6% a v časti určenia doby omeškania len

od 1. júna 2000. Podľa súd pri čiastočnom úspechu môže zvážiť

vhodnosť, spravodlivosť a účelnosť dvoch postupov pri rozhodovaní o náhrade trov konania

a to prvý, že náhradu trov pomerne k úspechu a neúspechu účastníkov v konaní náhradu

rozdelí alebo druhý, že vysloví, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Súd prvého stupňa vzhľadom na úspech a neúspech účastníkov v konaní rozhodol v zmysle

zákona podľa tak, že nepriznal právo na náhradu trov konania žiadnemu

z účastníkov. Z uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil podľa aj výrok

o trovách konania.

Keďže žalobca ani žalovaný v odvolacom konaní neboli úspešní, podľa § 142 ods. 1

v spojení s im dovolací súd nepriznal náhradu trov odvolacieho konania.

Rozsudok odvolacieho súdu nadobudol právoplatnosť 5. marca 2007.

Proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa a rozhodnutiu odvolacieho súdu v časti, ktorými

rozhodli, že účastníci nemajú právo na náhradu trov konania a v časti, ktorou odvolací súd

uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť súdny poplatok, podal na podnet žalobcu generálny

prokurátor mimoriadne dovolanie.

V mimoriadnom dovolaní uviedol, že v danom prípade žalobca uplatnil na súde nárok

na zaplatenie náhrady škody spôsobenej poistnou udalosťou na základe platne uzatvorenej

poistnej zmluvy, keďže žalovaný mu plnenie odopieral. V súdnom konaní neboli pochybnosti

o existencii právneho vzťahu medzi účastníkmi konania, založeného poistnou zmluvou ani

o vzniku poistnej udalosti. Žalobca v konaní preukázal nárok na plnenie a tým bol daný

základ nároku. Spornou bola výška plnenia, ktorej posúdenie si vyžadovalo špeciálne odborné

31M Obdo V 16/2007

znalosti a práve z tohto dôvodu súd do konania pribral znalca, ktorý v znaleckom posudku

výšku spôsobenej škody poistnou udalosťou stanovil. Z odôvodnenia rozhodnutia súdu

prvého stupňa vyplýva, že pri rozhodovaní vo veci súd vychádzal zo záverov znaleckého

posudku. ktoré si osvojil a žalobcovi priznal úspech len v časti návrhu a vo zvyšku návrh

zamietol. Účastníkom v zmysle náhradu trov konania nepriznal. Najvyšší

súd Slovenskej republiky rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil a účastníkom právo

na náhradu trov nepriznal.

Ustanovenie § 142 ods. 3 vyjadruje výnimku zo všeobecnej zásady zodpovednosti

za výsledok konania pri rozhodovaní o trovách konania. Účastníkovi umožňuje priznať aj pri

čiastočnom neúspechu v konaní plnú náhradu trov konania v troch prípadoch. Súd tak môže

rozhodnúť pri nepatrnom neúspechu a vtedy, ak rozhodnutie záviselo od znaleckého posudku

alebo výška plnenia od úvahy súdu. Určenie výšky žalobcom uplatneného plnenia náhrady

škody na nehnuteľnosti, spôsobenej poistnou udalosťou, je nepochybne závislé od znaleckého

posudku. Z hľadiska rozhodovania o náhrade trov konania boli teda naplnené všetky zákonné

predpoklady pre použitie ustanovenia (navrhovateľ mal vo veci čiastočný

úspech a rozhodnutie záviselo od znaleckého posudku). Vo veci konajúce súdy mali za tohto

stavu v súvislosti s rozhodovaním o trovách konania aplikovať ustanovenie § 142 ods. 3

a žalobcovi, hoci mal v konaní len čiastočný úspech, priznať plnú náhradu trov

konania. Použiť na takýto prípad ustanovenie veta druhá znamená

zapretie zmienenej výnimky zo všeobecnej zásady o určení náhrady trov konania podľa miery

úspechu vo veci. Z uvedených dôvodov dovolateľ navrhol rozhodnutia v napadnutej časti

zrušiť a vec vrátiť odvolaciemu súdu na ďalšie konanie.

Žalobca vo vyjadrení žiadal mimoriadnemu dovolaniu vyhovieť, napadnuté časti

rozsudkov zmeniť tak, že žalobcovi bude priznaná náhrada trov konania.

Žalovaný vo vyjadrení navrhol dovolanie zamietnuť poukázal na znenie § 142 ods. 3

, podľa ktorého aj keď mal účastník v konaní iba čiastočný úspech, môže mu súd

priznať plnú náhradu trov konania. Uvedená formulácia vyjadruje možnosť súdu rozhodnúť

o plnej náhrade trov konania aj v prípade čiastočného úspechu vo veci. Ide o dispozičné

oprávnenie súdu, ktoré súd môže a nemusí využiť podľa vlastného uváženia a okolností

prípadu a toto rozhodnutie ani nemusí nijako odôvodňovať. Ak by uvedené ustanovenie malo

41M Obdo V 16/2007

vyjadrovať, že účastník má v takom prípade jednoznačný nárok na náhradu trov, bolo by to

gramaticky inak vyjadrené napríklad, tak že „účastníkovi patrí náhrada trov“, alebo „súd

účastníkovi prizná náhradu trov“ a pod.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací ( ),

po zistení, že boli splnené podmienky na podanie mimoriadneho dovolania podľa § 243e

, vec preskúmal bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ,

keďže výrok o trovách konania má povahu uznesenia) v napadnutom rozsahu podľa § 243i

ods. 2 v spojení s a dospel k záveru, že dovolanie je len čiastočne

opodstatnené.

Základným kritériom pri rozhodovaní o trovách konania je úspech v konaní. Je

vyjadrené v upravujúcom jednoznačnú procesnú situáciu, keď jeden

z účastníkov mal plný úspech v konaní. Úspech v konaní je rozhodujúcim kritériom aj pri

čiastočnom úspechu účastníkov konania, kde podľa má byť náhrada trov

pomerne rozdelená podľa pomeru úspechu k neúspechu. Tam kde sa miera úspechu blíži

k miere neúspechu, súd vysloví, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Kedy nastáva situácia, keď je namieste rozhodnutie, že žiaden z účastníkov nemá právo

na náhradu trov konania, je na úvahe súdu, ktorý pri rozhodnutí zohľadní všetky okolnosti

prípadu. Výnimky z uvedených zásad upravuje § 142 ods. 3, ktorý stanovuje dôvody, pre

ktoré sa môže súd pri rozhodovaní o trovách konania odchýliť od všeobecnej zásady

zodpovednosti za výsledok konania.

Žalobca v konaní uplatňoval 1 006 168,.-- Sk a súd prvého stupňa mu priznal

660 353,-- Sk. Žalobca mal v konaní úspech zodpovedajúci 65% z predmetu konania, čomu

zodpovedá neúspech v 35%. Vychádzajúc z , pomernému rozdeleniu

náhrady trov zodpovedá právo žalobcu na náhradu 30% trov konania, ktoré mu vznikli (65% -

35%). Keďže rozhodnutie o výške plnenia záviselo na znaleckom posudku, bola namieste

úvaha, či a do akej miery sa má uplatniť výnimka, stanovená v Súd

prvého stupňa svoje rozhodnutie odôvodil jednoduchým poukazom na

bez toho, aby bližšie rozviedol, prečo žalobcovi nepriznal ani čiastočnú náhradu trov,

prípadne prečo neaplikoval

51M Obdo V 16/2007

Opačná situácia bola výsledkom odvolacieho konania. Predmetom odvolacieho

konania, odhliadnuc od trov konania, bola predovšetkým čiastka 345 805,-- Sk, v ktorej bola

žaloba zamietnutá. V tejto časti mal žalovaný v dovolacom konaní plný úspech, keďže

odvolací súd nevyhovel odvolaniu žalobcu a rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil. Žalobca

bol v odvolacom konaní úspešný len v časti o príslušenstve pohľadávky, keďže odvolací súd

nevyhovel žalovanému a potvrdil rozsudok aj v časti o jeho povinnosti zaplatiť úroky.

Vychádzajúc z uvedeného žalovaný mal právo na náhradu trov odvolacieho konania či už

plnú podľa alebo čiastočnú podľa v spojení s

Uvedenému výsledku by zodpovedali dva samostatné výroky o trovách konania.

Výrok o náhrade trov konania súdu prvého stupňa, zodpovedajúci úspechu konania žalobcu

a výrok o náhrade trov žalovaného v odvolacom konaní. Postup odvolacieho súdu, ktorý

potvrdil výrok súdu prvého stupňa, podľa ktorého nepriznal žalobcovi čiastočnú náhradu trov

konania na súde prvého stupňa a zároveň v dovolacom konaní úspešnému žalovanému

nepriznal náhradu trov odvolacieho konania, i keď celkom nezodpovedá § 142 a § 224

, zodpovedá celkovej procesnej situácii a vyjadruje tak výsledok celého konania, teda

konania na súde prvého stupňa v spojení s odvolacím konaním. Dovolací súd preto

rozhodnutie odvolacieho súdu, s uvedenou výhradou, považoval za vecne správne. Pokiaľ ide

o znalecké dokazovanie a jeho vplyv rozhodovanie o trovách konania, podľa názoru

dovolacieho súdu nemožno skutočnosť, že v konaní bolo vykonané znalecké dokazovanie,

od ktorého výsledku závisela výška plnenia, bez zváženia okolností prípadu pri rozhodovaní

o náhrade trov konania vždy pričítať len k dobru žalobcu. V konaní ani žalovaný nepopieral,

že žalobca má právo na poistené plnenie a dobrovoľne mu vyplatil 746 861,-- Sk. Žalobca bol

toho názoru, že mu patrí náhrada vo výške 1 740 161,-- Sk. Znalecký posudok nedal

za pravdu ani jednému z účastníkov, pričom podľa neho síce žalobcovi patrí o 660 000,-- Sk

viac, ako mu žalovaný zaplatil, avšak ani rozdiel oproti tomu, čo žiadal žalobca, nie je

zanedbateľný (345 800,-- Sk).

Z uvedených dôvodov dovolací súd nepovažoval mimoriadne dovolanie v časti,

smerujúcej proti rozhodnutiu o trovách konania, za opodstatnené. Mimoriadne dovolanie

preto podľa v spojení s zamietol.

61M Obdo V 16/2007

Za opodstatnené považoval dovolací súd mimoriadne dovolanie v časti, smerujúcej

proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť 20 148,-- Sk

súdneho poplatku za odvolanie.

bolo s účinnosťou od 1. januára 2006 zmenené a doplnené

znenie o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis

z registra trestov. Podľa neho od súdneho poplatku je oslobodený správca podľa osobitného

predpisu. Je zrejmé, že správcom podľa osobitného predpisu majú byť správcovia podstaty

podľa konkurzných a vyrovnacích, resp. reštrukturalizačných predpisov. Poznámka 3f,

uvedená pri však odkazuje len na o konkurze

a reštrukturalizácii. Hoci uvedená poznámka neodkazuje aj na

o konkurze a vyrovnaní, podľa dovolacieho súdu treba oslobodenie od poplatku vztiahnuť aj

na správcov podstaty v konkurzných konaniach vedených podľa

Zmysel, princíp, cieľ a charakter konkurzných konaní, vedených podľa oboch zákonov, je

rovnaký. Ak bolo záujmom zákonodarcu oslobodiť od platenia súdnych poplatkov v súdnych

konaniach, v ktorých vystupujú ako účastníci konania správcovia podstaty, súdom ustanovení

a pod jeho dozorom vykonávajúci osobitné úlohy v konkurznom konaní, nie je dôvod

z poplatkového hľadiska rozlišovať správcov v konkurzoch vyhlásených podľa

Z. z. a správcov v konkurzoch vyhlásených podľa predchádzajúceho

Neuvedenie v odkaze k je zjavne len legislatívno

– technickou chybou, spôsobenou zrejme tým, že čase predmetnej novelizácie poplatkového

a nahradený , pričom

nadobúdal účinnosť zároveň so stratou účinnosti starého konkurzného

zákona.

Podľa prechodného ustanovenia (18 ods. 2 a contr.) platí

zmenená úprava pre úkony, urobené po účinnosti zákona. Poplatkový úkon – odvolanie urobil

žalobca 20. februára 2006, teda už za účinnosti novely poplatkového zákona. Oslobodenie

od poplatku sa preto už na neho vzťahovalo a nebol povinný poplatok za odvolanie platiť.

Rozhodnutie odvolacieho súdu ukladajúce žalobcovi povinnosť zaplatiť poplatok je

nesprávne, preto Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 243b ods. 1, 2 v spojení s § 243i

ods. 2 rozhodnutie odvolacieho súdu zrušil. Dovolací súd nevrátil vec na ďalšie

71M Obdo V 16/2007

konanie odvolaciemu súdu, keďže nesprávny zrušovaný výrok nie je potrebné nahradiť iným

výrokom.

Dovolanie v časti konania, týkajúcej sa oboch účastníkov konania (v časti o poplatku

za odvolanie sa konanie druhej žalovanej strany nedotýka), nebolo úspešné. Žalovaný mal

v dovolacom konaní úspech, patrí mu preto náhrada trov dovolacieho konania podľa § 148a

ods. 2 Keďže v dovolacom konaní mu trovy nevznikli, dovolací súd mu náhradu trov

nepriznal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 30. novembra 2009

JUDr. Peter Dukes, v. r.

predseda senátu