Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Obo/23/2009

Najvyšší súd Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: JUD. J. H. R., X. B. –

správca konkurznej podstaty úpadcu C. P., a.s., Nám. D. A. S., X. S., IČO: X., proti

žalovanému: JUD. I. G., B., D.- správkyňa konkurznej podstaty úpadcu S., a.s., Nám. S., X.

B., IČO: X., zastúpeného: C., s.r.o., AK, S., X. B., o neúčinnosť právneho úkonu

a zaplatenie 1 643 318,10 Eur (49 506 600 Sk), na odvolanie žalobcu proti rozsudku

Krajského súdu v Bratislave č. k. -51 zo dňa 20. novembra 2008, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok Krajského súdu v Bratislave

č. k. -51 zo dňa 20. novembra 2008 z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie

konanie.

O d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa žalobu zamietol. V odôvodnení sa

konštatuje, že žalobca si uplatnil na súde právo na určenie neúčinnosti právneho

úkonu voči konkurzným veriteľom, a to záväzku zaplatiť zmluvnú pokutu dohodnutú

v sprostredkovateľskej zmluve v bode II. 3 zo dňa 08. 01. 1998 a zaplatiť čiastku

49 506 600 Sk. Je toho názoru, že úpadca žalobcu touto zmluvou prevzal na seba zmluvnú

sankciu neprimeranú svojmu majetku, čo malo za následok ukrátenie konkurzných veriteľov.

Súd pri posudzovaní dôvodov odporovania právnemu úkonu v zmysle § 15 a § 16

ZKV sa najskôr ako s otázkou predbežnou musel zaoberať otázkou platnosti odporovaného

úkonu. Neprichádza totiž do úvahy vyslovenie neúčinnosti právneho úkonu, pokiaľ by právny

úkon bol neplatný.

Podľa čl. I zmluvy, predmetom činnosti sprostredkovateľa bolo vyvíjať pre záujemcu

činnosť smerujúcu k tomu, aby záujemca mal možnosť uzavrieť zmluvu s treťou osobou,

predmetom ktorej malo byť získanie devízových zdrojov v objeme 20 000 000 Sk s lehotou

splatnosti dlhšou ako 5 rokov pri maximálnej úrokovej sadzbe LIBOR + 5,5 % p. a. s tým,

že uvedená zmluva bude uzatvorená najneskoršie do 31. 03. 1995.

Podľa čl. II zmluvy, sprostredkovateľ mal nárok na províziu až splnením záväzku

tretej osoby zo sprostredkovanej zmluvy, a to vo výške 4 % p.a. z celkového objemu

získaných zdrojov špecifikovaných v čl. I. tejto zmluvy.

V čl. II bod. 3 zmluvy bola dohodnutá zmluvná pokuta pre prípad nesplnenia záväzku

sprostredkovateľom v čl. 1 zmluvy – zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 13 % z celkového

objemu požadovaných finančných prostriedkov (čiastky 20 000 000 DEM) čo predstavovalo

maximálne 2 600 000 DEM, čo pri kurze platnom ku dňu 08. 04. 1998, ako je uvedené

vo faktúre úpadcu žalovaného predstavovalo 49 506 600 Sk, ktorá čiastka bola úpadcovi

žalobcu ako zmluvná pokuta vyúčtovaná a ním aj zaplatená.

Aj keď výška zmluvnej pokuty nie je v zákone limitovaná; nemôže však byť

v rozpore s dobrými mravmi ( ). V obchodných záväzkových vzťahoch sa používa

termín poctivého obchodného styku. Podľa výkon práva, ktorý je v rozpore

so zásadami poctivého obchodného styku, nepožíva právnu ochranu.

V danom prípade súd prvého stupňa záväzok platiť zmluvnú pokutu v maximálnej

výške 2 600 000 DEM vypočítanú percentom 13%, t. j. 2,6% ročne za dobu 5 rokov

považoval za neprimeranú a v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku i dobrými

mravmi. Zmluvná pokuta za dobu trvania zmluvy necelé 3 mesiace predstavovala

3,25 násobok hodnoty predmetu zmluvy.

Z vyúčtovania zmluvnej pokuty, podľa názoru prvostupňového súdu, nie je zrejmé,

za porušenie akej povinnosti bola zmluvná pokuta úpadcovi žalobcu vlastne vyúčtovaná.

Samotnú dohodu v čl. II. bod 3 zmluvy považoval za neurčitú a zmätočnú.

Súd dospel k záveru, že úpadcovi žalovaného právo na zmluvnú pokutu vo výške

49 506 000 Sk z dôvodu rozporu s pravidlami poctivého obchodného styku a dobrými

mravmi nevzniklo. Dojednanie zmluvnej pokuty v zmysle a považoval

za absolútne neplatné.

Vzhľadom k vyššie uvedenému, súd nevzhliadol dôvod na vyslovenie neúčinnosti

dohody o zmluvnej pokute. Preto nepovažoval za potrebné sa zaoberať možným ukracovaním

konkurzných veriteľov, ako aj ďalšími dôvodmi odporovateľnosti uvádzanými žalobcom

na pojednávaní – majetkovou a personálnou prepojenosťou úpadcu žalobcu i úpadcu

žalovaného.

Preto súd žalobu o určenie neúčinnosti tohto právneho úkonu cestou odporovateľnosti

a zaplatenie 49 506 600 Sk z tohto titulu ako nedôvodnú zamietol. O trovách konania

rozhodol podľa a priznal žalovanému právo na náhradu trov konania

v celkovej výške 399 893 Sk.

Proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave podal žalobca odvolanie. Uviedol, že

prvostupňový súd neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,

potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností ( ). Na základe

vykonaných dôkazov k dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 205 ods. 2 písm. d/

), napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (

ods. 2 písm. f/ ) a napadnutý rozsudok je pre nezrozumiteľnosť a pre nedostatok dôvod

nepreskúmateľný.

Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že prvostupňový súd sa

odporovateľnosťou právneho úkonu vôbec nezaoberal, nakoľko dospel k záveru, že úpadcovi

žalovaného právo na zmluvnú pokutu vo výške 49 506 000 Sk z dôvodu rozporu s pravidlami

poctivého obchodného styku a dobrými mravmi nevzniklo. Prvostupňový súd dôvodil

absolútnu neplatnosť právneho úkonu aplikáciou ust. , a .

Prvostupňový súd nesprávne považoval obsahovo pojem „dobré mravy“ a „zásady poctivého

obchodného styku“ za identické. Právny záver súdu prvého stupňa, že zmluvná pokuta je

v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku a jedná sa o absolútne neplatný právny

úkon v zmysle , nemá oporu v platnej právnej úprave.

Priamo z dikcie ust. totiž vyplýva, že táto právna norma postihuje výlučne

výkon práva v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, pričom sankciou tak

v žiadnom prípade nie je absolútna neplatnosť právneho úkonu.

Prípadný rozpor dojednania zmluvnej pokuty so zásadami poctivého obchodného

styku je z hľadiska aplikácie právne irelevantný.

Podľa , právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite

a zrozumiteľne; inak je neplatný. Podľa právnej doktríny je z hľadiska posudzovania

absolútnej neplatnosti právneho úkonu vyvolanej neurčitosťou, resp. nezrozumiteľnosťou

prejavu vôle, rozhodujúce vždy objektívne kritérium.

Podľa názoru žalobcu sú všetky prejavy vôle obsiahnuté v ustanoveniach skúmanej

sprostredkovateľskej zmluvy týkajúce sa dojednania o zmluvnej pokute dostatočne určité

a zrozumiteľné. Vyplýva to zo správania sa zmluvných strán, ako aj z o záverov súdu prvého

stupňa, ktorý bez akýchkoľvek problémov bol schopný dospieť k presnému stanoveniu výšky

zmluvnej pokuty.

Ani jedna zo zmluvných strán ani raz nespochybnila platnosť ani sprostredkovateľskej

zmluvy, ani žiadneho z prejavov vôle obsiahnutých v tejto zmluve, pričom ani zo správania

zmluvných strán po uzavretí dotknutej zmluvy, ani z praxe zavedenej medzi nimi nie je

možné ani len náznakom spochybňovať obsah prejavov ich vôle.

Taktiež nesúhlasí s náhradou trov konania. ZKV neumožňuje, aby správca konkurznej

podstaty ustanovil na zastupovanie svojej osoby splnomocneného právneho zástupcu z radov

advokátov, ako aj vzhľadom na to, že z dikcie ust. § 33 ods. 1 písm. b/ ZKV expressis verbis

vyplýva, že trovy účastníkov konania, ktoré im vznikli účasťou v konkurznom konaní

a v konaniach súvisiacich s konkurzom, sú z uspokojenia vylúčené, je možné považovať

rozhodnutie prvostupňového súdu o náhrade trov konania za nesprávne.

Žalovaný sa vyjadril k podanému odvolaniu a navrhol napadnutý rozsudok ako vecne

správny potvrdiť. Žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal úmysel spoločnosti C.-P. a.s.,

úpadcu žalobcu, ukrátiť svojich konkurzných veriteľov, ktorý predpokladá ustanovenie § 15

o konkurze a vyrovnaní (ďalej len ZKV). Žalobca taktiež nijakým

spôsobom nepreukázal neprimeranosť zmluvnej sankcie, ktorú na seba spoločnosť C.-P. a.s.

na základe zmluvy o sprostredkovaní zo dňa 08. 01. 1998 prevzala.

Žalovaný opätovne poukazuje na skutočnosť, že žalobca v spore nie je aktívne vecne

legitimovaný z dôvodu, že na spoločnosť S., a.s. bol dňa 04. 07. 2000 vyhlásený konkurz

a žalobca si svoju domnelú pohľadávku vo výške ako uvádza v petite odporovacej žaloby

o neúčinnosť záväzku zaplatiť zmluvnú pokutu dohodnutú v sprostredkovateľskej zmluve

neprihlásil v zmysle ust. 20 ZKV. Žalovaný nesúhlasí taktiež s tvrdením žalobcu ohľadne

nemožnosti zastúpenia správcu konkurznej podstaty splnomocnenou osobou z radov

advokátov. Správcovi konkurznej podstaty ako účastníkovi konania patria v konaniach

súvisiacich s konkurzom rovnaké práva, ako majú účastníci občianskeho súdneho konania,

medzi ktoré, okrem iného, patri aj právo podľa ustanovenia Ani samotný

ZKV neobmedzuje správcu konkurznej podstaty pri uplatňovaní svojho práva podľa

ustanovenia

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (10 ods. 2 ) prejednal vec

podľa , bez nariadenia pojednávania podľa , a dospel

k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné.

Predmetom sporu je žalobcom uplatnené právo v zmysle ust. § 15 a § 16 zákona

o konkurze a vyrovnaní č. v znení zmien (ďalej len ZKV). Domáha sa určenia

neúčinnosti záväzku zaplatiť zmluvnú pokutu dohodnutú v sprostredkovateľskej zmluve

v bode II ods. 3, uzavretej dňa 08. 01. 1998 medzi C. – P., a.s., so sídlom S. a spoločnosťou

S. a.s., B. s tým, že zaplatená pokuta žalovanému vo výške 49 506 600 Sk patrí do konkurznej

podstaty úpadcu C. – P., a.s., S..

Prvostupňový súd vyslovil právny záver, že právny úkon v časti dohody o zmluvnej

pokute vo výške 49 506 000 Sk, vzhľadom na jej neprimeranú výšku, je v rozpore

s pravidlami poctivého obchodného styku a dobrými mravmi, a preto sa jedná o absolútne

neplatný právny úkon s poukazom na ustanovenie a a v dôsledku toho

nevzhliadol dôvod na vyslovenie neúčinnosti dohody o zmluvnej pokute.

V konkurznom konaní sa môže domáhať odporovateľnosti právneho úkonu správca

konkurznej podstaty alebo ktorýkoľvek konkurzný veriteľ a právne účinky sa vzťahujú

na všetkých konkurzných veriteľov.

Odporovateľnosť ako inštitút konkurzného práva, zakladá nárok žalobcu domáhať sa

určenia neúčinnosti právneho úkonu, ktorým úpadca (predtým dlžník) ukrátil svoj majetok

patriaci do konkurznej podstaty. Ide o vyhlásenie neúčinnosti tohto úkonu vo vzťahu

k podstate, nie však o vyslovenie jeho neplatnosti.

Dňa 08. 01. 1998 uzavrela spoločnosť C.-P., a.s., S. ako sprostredkovateľ so

spoločnosťou S., a.s., B. ako záujemcom zmluvu o sprostredkovaní č. l/D/98 v zmysle ust. §

642 a nasl .OBZ, v ktorej sa zaviazala v prípade nesplnenia svojho záväzku v termíne

stanovenom v článku I bod 1 tejto zmluvy zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 13 % (5 rokov x

2,8 p.a.) z celkového objemu požadovaných finančných prostriedkov (t. j. čiastky 20 000 000

DEM) prepočítaných kurzom devíza – nákup platným v S.B., a.s., v deň vystavenia faktúry.

Zmluvná pokuta bola splatná do 130 dní od vystavenia faktúry záujemcom.

Prejav vôle a úmysel oboch konajúcich strán bol vyjadrený jednoznačným spôsobom,

a to v článku I bod 1 (predmet zmluvy). Je nesporné, že sprostredkovateľ si nesplnil svoj

záväzok a nezabezpečil pre záujemcu možnosť uzavretia zmluvy s treťou osobou, predmetom

ktorej malo byť získanie devízových zdrojov v objeme 20 000 000 DEM s lehotou splatnosti

dlhšou ako 5 rokov s tým, že zmluva bude uzavretá do 31. 03. 1995.

Predmet sporu je dostatočne určitý, jasný a zrozumiteľný a sporové strany podpisom

predmetnej zmluvy prejavili jednoznačne vôľu byť touto zmluvou viazaní ( ).

Zmluvná pokuta je jedným z právnych prostriedkov slúžiacim na zabezpečenie

zmluvnej povinnosti. Podmienkou platnosti uzavretia dohody je jej písomná forma (§ 544

a ). Pre platné dojednanie zmluvnej pokuty, okrem písomnej

formy zákon vyžaduje vymedzenie zmluvnej povinnosti, ktorá má byť takto zabezpečená

a jednoznačnú dohodu o výške zmluvnej pokuty, resp. spôsobu jej určenia.

V spornom prípade zmluvná pokuta bola dohodnutá v rámci sprostredkovateľskej

zmluvy, čo zákon umožňuje a jej spôsob určenia bol dostatočne určitý a jasný. Obe zmluvné

strany uzavreli túto zmluvu slobodne, vážne v súlade so zákonom, slobodnou vôľou

a nespochybnili jej platnosť a vzájomne akceptovali práva a povinnosti z tohto záväzku. Dňa

08. 04. 1998 spoločnosť S., a.s. vyúčtovala dokladom č. 102/1998 zmluvnú pokutu za

nesplnenie zabezpečovaného záväzku v dohodnutej výške 49 506 600 Sk a úpadca žalobcu

pokutu dňa 14. 06. 1998 uhradil a jej výšku nerozporoval.

Zákon nestanovuje žiadnu paušálnu hranicu, od ktorej by mala byť zmluvná pokuta

považovaná za neprimeranú. Zmluvná pokuta by mala plniť sankčnú úlohu k hodnote

zabezpečovaného záväzku. Samotná skutočnosť, že si strany dohodli neprimerane vysokú

zmluvnú pokutu, neznamená to, že táto dohoda je v rozpore so zásadami poctivého

obchodného styku a má za následok neplatnosť tohto právneho úkonu.

Vzhľadom na to, že prvostupňový súd nesprávne vec právne posúdil a vyslovil

neplatnosť napadnutého právneho úkonu a žalobu zamietol, nevykonal potrebné dokazovanie

ohľadne splnenia predpokladov jeho úspešnej odporovateľnosti, ako to predpokladá

ustanovenie § 15 ods. 1 až 6 a § 16 ods. 1 až 4 zákona o konkurze a vyrovnaní.

Najvyšší súd Slovenskej republiky na základe uvedeného napadnutý rozsudok podľa

zrušil a podľa vec vrátil súdu prvého stupňa

na ďalšie konanie.

Ak bolo rozhodnutie zrušené, a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové

rozhodnutie, je súd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu ( ).

O trovách konania rozhodne súd prvého stupňa v novom rozhodnutí o veci (§ 224

ods. 3 ).

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.

V Bratislave 30. novembra 2009

JUD. Alena P r i e c e l o v á, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: M. B.