Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
d39/375524.92d4eb.pdf
PDF · 128.58 KB
No categories available
4So/112/2009
R O Z S U D O K
V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu
JUDr. Idy Hanzelovej a členov senátu JUDr. Aleny Adamcovej a Mgr. Petra Melichera,
v právnej veci navrhovateľa: F., trvale bytom N., t.č. v Ústave pre výkon trestu odňatia
slobody v Leopoldove, zastúpeného JUDr. J. S., advokátom so sídlom v L., proti odporkyni
Sociálnej poisťovni, ústrediu so sídlom v Bratislave, Ul. 29. augusta č. 8, o invalidný
dôchodok, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici z 9.
apríla 2009, č.k. 26Sd/203/2008-28, rozhodol
t a k t o :
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici
z 9. apríla 2009, č.k. 26Sd/203/2008-28, z m e ň u j e tak, že rozhodnutie odporkyne
č. X. z 3. júna 2008 z r u š u j e a vec jej vracia na ďalšie konanie.
Navrhovateľovi náhradu trov konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e
Napadnutým rozsudkom krajský súd podľa § 250q ods. 2 Občianskeho súdneho
poriadku /ďalej v texte rozsudku len „O.s.p.“/ potvrdil rozhodnutie odporkyne č. X. z
3.6.2008, ktorým bola zamietnutá žiadosť navrhovateľa o invalidný dôchodok
a navrhovateľovi náhradu trov konania nepriznal.
V odôvodnení rozsudku sa stotožnil so záverom odporkyne, že navrhovateľ nie je
invalidný podľa § 71 ods.1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších
predpisov /ďalej len „zák.č. 461/2003 Z.z.“/, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav
nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní
so zdravou fyzickou osobou. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bola
u navrhovateľa určená v rozsahu 25%.
Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal navrhovateľ odvolanie, ktoré
odôvodnil tým, že krajský súd pri rozhodovaní o jeho opravnom prostriedku vychádzal
z nedostatočne zisteného skutkového stavu, a taktiež z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Navrhovateľ trval na tom, že jeho zdravotný stav nebol posúdený komplexne, a preto
rozhodnutie odporkyne považoval za nesprávne, lebo vychádzalo z nedostatočne zisteného
skutkového stavu veci. Zdôraznil, že posudkový lekár vychádzal pri hodnotení zdravotného
stavu navrhovateľa zo starých odborných vyšetrení, ktoré boli vykonávané ešte pre účely
trestného konania. Taktiež je možné pochybovať aj o odbornej erudícii lekárov, ktorí
navrhovateľa vyšetrovali. Pri hodnotení zdravotného stavu navrhovateľa chýbala aj potrebná
objektivita, a to vzhľadom na skutok, za ktorý bol odsúdený. Zdôraznil, že splnomocnený
advokát sa dozvedel až priamo na pojednávaní, že navrhovateľ bol posudzovaný bez jeho
osobnej účasti, a to napriek tomu, že má advokáta, ktorý na tento úkon nebol prizvaný a ani
o ňom nebol upovedomený, čo považuje za poškodenie práv na poskytovanie právnej pomoci
advokátom. Rovnako zo strany súdu nebola zabezpečená osobná účasť navrhovateľa na
súdnom konaní, čím boli poškodené jeho práva na osobnú účasť na pojednávaní a tým aj
jeho práva na spravodlivý proces. Na túto skutočnosť upozornil súd aj splnomocnený
advokát, avšak zo strany súdu nebola akceptovaná. Uviedol tiež, že nakoľko je vo výkone
trestu odňatia slobody, jeho advokát nemohol zabezpečiť jeho účasť na pojednávaní, a preto
jediný, kto ju mohol zabezpečiť, bol konajúci súd. Navrhovateľ vyjadril presvedčenie, že
v prípade objektívneho a komplexného vyšetrenia jeho zdravotného stavu by odporkyňa
musela dospieť k záveru, že mu vznikol nárok na invalidný dôchodok. Vzhľadom na uvedené
skutočnosti žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu
vrátil na nové konanie a rozhodnutie, prípadne, aby rozsudok zmenil tak, že rozhodnutie
odporkyne zmení a vec jej vráti na ďalšie konanie.
Odporkyňa v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhla napadnutý rozsudok krajského
súdu potvrdiť.
Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací /§250s O.s.p. v spojení s § 10
ods. 2 O.s.p./, preskúmal napadnutý rozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo, odvolanie
prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s § 250l ods. 2 v spojení s § 250ja ods. 2
O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa je dôvodné.
Nárok na invalidný dôchodok je podľa § 70 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z. z. podmienený
/okrem iného/ invaliditou poistenca, teda tým, že poistenec pre dlhodobo nepriaznivý
zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40%
v porovnaní so zdravou fyzickou osobou /§ 71 ods.1 zákona/, pričom miera poklesu
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4 /§ 71 ods. 5 zákona/.
Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa
druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého
zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. Jednotlivé
percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú /§ 71
ods. 6, 7 zákona/.
Pre posúdenie nároku na invalidný dôchodok je teda podstatnou otázka vplyvu
dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu na schopnosť výkonu zárobkovej činnosti.
Posudkoví lekári, ktorí vyhotovovali posudky tak pred vydaním preskúmavaného
rozhodnutia odporkyňou (20.5.2008), ako aj po podaní opravného prostriedku (19.8.2008 a
3.9.2008), na základe odborných nálezov zhodne za rozhodujúce zdravotné postihnutie
u navrhovateľa označili ľahký organický psychosyndróm s tým, že mieru jeho poklesu
vykonávať zárobkovú činnosť podľa prílohy č. 4 zák.č. 461/2003 Z.z. /kapitola VI., položka
1.a/ určili vo výške 25%.
Zo všeobecného posudkového hľadiska uvedeného v kapitole VI. vyplýva, že
rozhodujúcim na určenie miery poklesu schopnosti zárobkovej činnosti je rozsah a stupeň
pretrvávajúcich neurologických symptómov s ohľadom na neurologický nález (dokázanými
pyramídovými javmi zánikovými a iritačnými), psychické zmeny s prihliadnutím na
premorbídnosť osobnosti. Z podkladov administratívneho spisu odporkyne bolo zistené, že
neurologický nález pre účely konania zadovážený nebol.
Z posudkov posudkových lekárov vyplýva, že nepostupovali dôsledne v zmysle
citovaných zákonných ustanovení, pretože pre vypracovanie ich záverov neboli zadovážené
dostatočné podklady. Podkladom týchto posudkov bol totiž len nález zo psychiatrického
vyšetrenia, a to z prepúšťacej správy z 15.5.2007, pričom navrhovateľ pre účely konania
neurológom vyšetrený nebol.
Za tohto stavu vo veci odvolaciemu súdu nezostávalo nič iné ako konštatovať, že
v predmetnej veci nebol riadne zistený skutočný stav, pretože posudky vyhotovené pre účely
konania nemožno považovať za presvedčivé a preskúmateľné.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie
odporkyne bolo vydané na základe nedostatočne zisteného skutočného stavu veci.
Z uvedených dôvodov napadnutý rozsudok krajského súdu zmenil tak, že rozhodnutie
odporkyne zrušil a vec jej vrátil na ďalšie konanie (§ 220 a § 250q ods. 2 O.s.p. s poukazom
na § 250l ods. 2 O.s.p. a § 250ja ods. 3 O.s.p).
V ďalšom konaní bude povinnosťou odporkyne postupovať v naznačenom smere a pre
účely objektívneho posúdenia nároku navrhovateľa zadovážiť dostatočné podklady, a to
predovšetkým aktualizované lekárske nálezy, vrátane neurologického, navrhovateľa následne
posúdiť za jeho účasti, pričom o tomto úkone je potrebné upovedomiť aj jeho právneho
zástupcu.
Po zadovážení dostatočných podkladov pre rozhodnutie bude povinnosťou odporkyne
vo veci opätovne rozhodnúť s tým, že svoje rozhodnutie aj náležitým spôsobom odôvodní,
aby bolo zrejmé, či a v akom rozsahu sa vysporiadala s námietkami navrhovateľa.
Súd prvého stupňa aj správny orgán sú viazané právnym názorom odvolacieho súdu,
ak bolo rozhodnutie zrušené a vec bola vrátená na ďalšie konanie (§ 250ja ods. 4 O.s.p.).
Odvolací súd zároveň poukazuje na dôvodnosť námietky navrhovateľa, že pre účely
súdneho konania nebol vôbec vypočutý, čím došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý
proces. Preto v prípade podania opravného prostriedku bude potrebné, aby súd zabezpečil
vypočutie navrhovateľa ako účastníka konania, či už osobne alebo cestou dožiadaného súdu.
O trovách konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 224 ods. 1
O.s.p. a § 142 ods.1 O.s.p. tak, že úspešnému navrhovateľovi, ktorý si náhradu trov v rámci
konania neuplatnil, ich náhradu nepriznal.
P o u č e n i e: Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 30. novembra 2009
JUDr. Ida H a n z e l o v á , v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia:
Anna Koláriková