Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Cdo/190/2009

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa PhDr. O. S.,

bývajúceho v B., v dovolacom konaní zastúpeného JUDr. Š. M., advokátom v B., proti

odporcovi S., so sídlom v B., o určenie, že funkčné obdobie výkonu funkcie výkonného

riaditeľa S. trvá, vedenej na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. , o dovolaní

navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 19. marca 2009 sp. zn. 9 Co

430/2007 takto

rozhodol:

Dovolanie navrhovateľa o d m i e t a.

Odporcovi náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Bratislava I rozsudkom z 30. mája 2006, č.k. -260 spolu

s opravným uznesením zo dňa 7. júla 2007 zamietol návrh, ktorým sa navrhovateľ domáhal

určenia, že jeho funkčné obdobie výkonu výkonného riaditeľa S. naďalej trvá. Zároveň

prvostupňový súd zaviazal navrhovateľa k povinnosti zaplatiť odporcovi náhradu trov

konania vo výške 12.685, 40 Sk do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Zamietnutie žaloby

odôvodnil ustanoveniami o zriadení Slovenského národného

strediska pre ľudské práva v znení neskorších zmien, keď uviedol, že odporca namietal, že

v čase voľby nového výkonného riaditeľa nebol navrhovateľ výkonným riaditeľom z dôvodu

neplatnosti uznesenia č. 6 o vymenovaní navrhovateľa za výkonného riaditeľa na rokovaní

Správnej rady dňa 22. apríla 2002 s poukazom na rozpor s ustanovením čl. 1 ods. 5

Rokovacieho poriadku Správnej rady, podľa ktorého na vymenovanie výkonného riaditeľa je

potrebná účasť všetkých členov Správnej rady a nie iba deviatich, inak je vymenovanie

neplatné. Prvostupňový súd po vyhodnotení tejto námietky mal za to, že v čase voľby nového

výkonného riaditeľa dňa 21. novembra 2003 navrhovateľ nebol platne vymenovaným

výkonným riaditeľom, pretože uznesenie č. 6 o jeho vymenovaní do funkcie výkonného

riaditeľa prijaté na rokovaní Správnej rady dňa 22. apríla 2002 je neplatné. Súd prvého stupňa

sa vyporiadal aj s námietkami navrhovateľa, ktoré sa týkali vymenovania nového výkonného

riaditeľa, pričom dospel k tomu, že oprávnenými osobami na podanie návrhu na vymenovanie

sú členovia Správnej rady, nie osoby, ktoré ich za člena Správnej rady vymenovali, ako aj

k názoru že porušenie 30 dňovej lehoty na vymenovanie nového výkonného riaditeľa po

odvolaní predchádzajúceho nespôsobuje neplatnosť voľby po uvedenej lehote. Vzhľadom na

vyššie uvedené skutočnosti potom prvostupňový súd ustálil, že predmetný návrh je

nedôvodný a v celom rozsahu ho zamietol.

Krajský súd v Bratislave na odvolanie navrhovateľa rozsudkom z 19. marca 2009

napadnutý rozsudok okresného súdu potvrdil ako vecne správny; súčasne úspešnému

odporcovi náhradu trov konania nepriznal. Odvolací súd preskúmal a prejednal vec

v napadnutom rozsahu podľa na odvolacom pojednávaní, na ktorom bol

vypočutý aj navrhovateľ, pričom bol vypočutý aj na otázku naliehavého právneho záujmu.

Odvolací súd mal zato, že v čase rozhodovania odvolacieho súdu navrhovateľ nepreukázal

naliehavý právny záujem na určení, že jeho funkčné obdobie výkonu funkcie výkonného

riaditeľa S. naďalej trvá. Vyhovením návrhu by sa spor žiadnym spôsobom nevyriešil, keďže

žiadnym spôsobom nebola spochybňovaná voľba nového výkonného riaditeľa a nie je žiadny

dôvod túto voľbu spochybňovať. Nedostatok naliehavého právneho záujmu bránil súdu vo

veci ďalej konať a meritórne sa ňou zaoberať, uzavrel odvolací súd.

Proti tomuto rozsudku Krajského súdu v Bratislave podal dovolanie navrhovateľ

a žiadal napadnuté rozhodnutie zrušiť a vrátiť vec na ďalšie konanie krajskému súdu.

Odôvodnil ho nesprávnym právnym posúdením veci, ktoré videl v posúdení naliehavého

právneho záujmu v predmetnej veci. Dovolateľ uviedol, že v čase podania žaloby jeho návrh

kritérium naliehavého právneho záujmu spĺňal, čo nespochybnil ani prvostupňový súd a nie

jeho vinou došlo počas piatich rokov od podania žaloby k pominutiu naliehavého právneho

záujmu. K takejto strate naliehavého právneho záujmu došlo podľa navrhovateľa prieťahmi

v súdnom konaní. Dovolateľ ďalej uvádza, že predmetné konanie je prejudiciálnou otázkou

v spore, ktorý je vedený na Okresnom súde Bratislava I, sp. zn. , medzi

navrhovateľom a odporcom o neplatné okamžitého skončenie pracovného pomeru, v ktorom

je konanie prerušené. Považuje preto za neprijateľné, aby odvolací súd potvrdil rozsudok súdu

prvého stupňa, ktorý rozhodol vo veci samej bez toho, aby zvážil, či súd prvého stupňa

objektívne posúdil žalovanú skutočnosť.

Odporca sa k dovolaniu navrhovateľa nevyjadril.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení,

že dovolanie podal včas účastník konania ( ), skúmal najskôr to, či tento

opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť dovolaním (§ 236 a

nasl. ), a bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) dospel k

záveru, že dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, voči ktorému takýto opravný prostriedok nie

je prípustný.

Podľa ustanovenia dovolaním možno napadnúť právoplatné

rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.

V prejednávanej veci je dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu. Podľa

až 3 je dovolanie prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol

zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej, proti rozsudku, v ktorom sa odvolací

súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci, a proti

potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho súdu, vo výroku ktorého odvolací súd vyslovil, že

dovolanie je prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu.

Navrhovateľ dovolaním napadol rozsudok odvolacieho súdu, ktorý nevykazuje znaky

žiadneho z uvedených rozsudkov. Nejde o zmeňujúci rozsudok v zmysle

Dovolací súd v tejto veci ešte nerozhodoval, teda ani nemohol vysloviť svoj právny názor, od

ktorého by sa odvolací súd odchýlil ( ). Dovolanie smeruje proti

potvrdzujúcemu rozsudku, vo výroku ktorého odvolací súd prípustnosť dovolania nevyslovil

( ). Z tohto dôvodu je zrejmé, že dovolanie nie je v zmysle

procesne prípustné.

Vzhľadom k zákonnej povinnosti ( ) prihliadnuť na existenciu

procesných vád konania, ktoré zakladajú tzv. zmätočnosť rozhodnutia, skúmal dovolací súd

prípustnosť dovolania aj podľa Podľa tohto ustanovenia je dovolanie prípustné

proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do

právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť

účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne

zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv

začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/

účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval

vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval

senát. Uvedené vady konania neboli v dovolaní namietané a v dovolacom konaní nevyšli

najavo. V danom prípade nejde ani o tzv. prekvapujúce rozhodnutie odvolacieho súdu, ktoré

by zakladalo vadu podľa Odvolací súd v danom prípade postupoval

správne a v súlade so zákonom. Pre svoje rozhodnutie si zadovážil podklady, a to na

odvolacom pojednávaní, na ktorom bol vypočutý navrhovateľ aj k otázke naliehavého

právneho záujmu. Dovolanie preto ani podľa prípustné nie je.

Dovolanie je odôvodnené výhradne nesprávnym právnym posúdení veci (§ 241 ods.

1 písm. c/ ). Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení

vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav.

Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácií práva na zistený skutkový

stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny

predpis alebo ak síce použil správny právny predpis, ale ho nesprávne interpretoval, alebo ak

zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Nesprávne právne

posúdenie veci je relevantný dovolací dôvod, ktorý by v prípade opodstatnenosti mal za

následok vecnú nesprávnosť napadnutého rozhodnutia; samo o sebe ale prípustnosť dovolania

nezakladá (nemá základ vo vadách konania podľa a nespôsobuje zmätočnosť

rozhodnutia). Posúdenie, či súdy (ne)použili správny právny predpis a či ho (ne)správne

interpretovali alebo či zo správnych skutkových záverov vyvodili (ne)správne právne závery,

by tak prichádzalo do úvahy až vtedy, keby dovolanie bolo procesne prípustné. O taký prípad

v prejednávanej veci nejde.

Vzhľadom k uvedenému dospel Najvyšší súd Slovenskej republiky k záveru, že

dovolanie je v prejednávanej veci procesne neprípustné, preto ho v zmysle § 243b ods. 5

v spojení s odmietol. Riadiac sa právnou úpravou

dovolacieho konania, otázkou vecnej správnosti napadnutého rozsudku odvolacieho súdu sa

nezaoberal.

V dovolacom konaní úspešnému odporcovi vzniklo právo na náhradu trov konania

voči navrhovateľovi, ktorý úspech nemal ( v spojení s

a ). Dovolací súd mu však náhradu trov dovolacieho konania nepriznal,

lebo nepodal návrh na ich priznanie ( ).

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 30. novembra 2009

JUDr. Jana Bajánková, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Hrčková Marta