Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9Sžso/4/2009

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu

JUDr. Viery Nevedelovej a členiek senátu JUDr. Ľubice Filovej a JUDr. Idy Hanzelovej

v právnej veci žalobkyne: A. K., zastúpená advokátkou JUDr. K. S., proti žalovanému:

Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, pracovisko Banská Bystrica, so

sídlom Zvolenská cesta č. 27, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia

žalovaného číslo A/2008/00435-CB zo 16. mája 2008, na odvolanie žalobkyne proti rozsudku

Krajského súdu v Banskej Bystrici z 15. októbra 2008, č. k. -103, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici

z 15. októbra 2008, č. k. –103, p o t v r d z u j e .

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Banskej Bystrici napadnutým rozsudkom zamietol žalobu, ktorou sa

žalobkyňa domáhala preskúmania zákonnosti rozhodnutia, ktorým žalovaný zamietol

odvolanie žalobkyne a potvrdil rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny

v Banskej Bystrici, odbor sociálnych vecí a rodiny z 11. marca 2008 č. A/2008/01246/10-

MAL o odňatí peňažného príspevku za opatrovanie podľa

Z.z. o sociálnej pomoci v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon“) a zastavil jeho

2

výplatu od 1.augusta 2007 z dôvodu, že syn žalobkyne, R. K., nar. X., nie je odkázaný na

celodenné, osobné a riadne opatrovanie. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že v posudzovanej

veci správne orgány riadne a dostatočne zistili skutkový stav, vykonali dostatočné

dokazovanie na posúdenie podmienok pre priznanie peňažného príspevku za

opatrovanie. Pred vydaním rozhodnutia nechal žalovaný opätovne vypracovať posudok

(z 5. mája 2008), podľa ktorého má maloletý R. mieru funkčnej poruchy 50 %, čím sa

považuje za občana s ťažkým zdravotným postihnutím a bol mu navrhnutý peňažný príspevok

na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky osobného

motorového vozidla. Posudok je záväzným podkladom pre rozhodnutie vo veci poskytovania

peňažných príspevkov a zákon v ust. § 64a ods. 1 výslovne stanovuje možnosť poskytnúť

peňažný príspevok, čo je potrebné vykladať tak, že úrad môže priznať takýto nárok

za splnenia zákonom stanovených predpokladov. Pokiaľ by v posudku bola navrhnutá táto

forma kompenzácie, bolo by možné poskytnúť príspevok po preskúmaní a splnení ďalších

zákonom stanovených podmienok pre priznanie peňažného príspevku. Za predpokladu, že

peňažný príspevok nie je v posudku navrhnutý, správny orgán nemôže príspevok priznať,

resp. naďalej vyplácať, pretože nie je splnená zákonná podmienka – navrhnutie v posudku,

v dôsledku čoho nie je daný právny nárok na tento príspevok. Podkladom pre posudok boli

aktuálne odborné vyšetrenia, bolo v ňom zohľadnené tak rozhodujúce zdravotné postihnutie

(vrodená vývojová choroba srdca), ako aj fyzická schopnosť dieťaťa i nemožnosť jeho

umiestnenia v kolektíve. Krajský súd nezistil také vecné pochybenia, prípadne nelogickosť

v posudkoch, ktoré by odôvodňovali záver o ich nesprávnosti s možným vplyvom

na zákonnosť rozhodnutia. Stotožnil sa so záverom žalovaného, že maloletý R. K. v súvislosti

s ťažkým zdravotným postihnutím, ktoré považoval za náležite zistené a odôvodnené, nie je

obmedzovaný v sebaobslužných úkonoch podľa prílohy č. 1 zákona v takom rozsahu, aby bolo

potrebné pre neho zabezpečovať celodenné, osobné a riadne opatrovanie, keď pomoc, ktorú

vyžaduje pri týchto úkonoch, nesúvisí s jeho zdravotným postihnutím, ale predovšetkým s jeho

vekom – usmerňovanie pri fyzicky náročnejších hrách nemožno považovať za celodenný

dohľad, ktorý by neodôvodňovali ani prípadné psychické zmeny, ktoré v konaní preukázané

ani neboli. Taktiež skutočnosť, že dieťa nemôže byť zaradené do kolektívu v dôsledku zníženia

imunity, nie je v zákone, resp. v jeho prílohe č.1 uvedené ako taká skutočnosť, s ktorou by bolo

možné spájať priznanie peňažného príspevku za jeho opatrovanie. Základným

predpokladom pre priznanie tohto peňažného príspevku je skutočnosť, že občan je na takúto

formu kompenzácie odkázaný podľa posudku.

3

Aj krajský súd dospel k záveru, že odkázanosť maloletého syna žalobkyne

na celodenné, osobné a riadne opatrovanie, to je nepretržite 24 hodín, preukázaná nebola.

Z týchto dôvodov žalobu ako nedôvodnú zamietol a neúspešnej žalobkyni právo na náhradu

trov konania nepriznal.

Proti rozsudku krajského súdu podala žalobkyňa v zákonnej lehote odvolanie

a žiadala, aby odvolací súd rozhodnutie krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie

konanie. Podľa názoru žalobkyne správny orgán nesprávne aplikoval ustanovenie § 64a

ods. 3 zákona o sociálnej pomoci v spojení s prílohou č. 1 a posudky, na základe ktorých bolo

napadnuté rozhodnutie vydané, sú nesprávne. Poukázala na to, že jej mal. syn nezvláda ani

bežné činnosti a úkony nevyhnutné pre život. Vrodená srdcová choroba, ktorou trpí, patrí

k najzávažnejším vrodeným srdcovým chorobám, dieťa fyzicky nevládze kvôli slabému srdcu

vykonávať jednoduché základné sebaobslužné úkony - osobná hygiena, jedenie bez pomoci

dospelého, vyžaduje stály dohľad aj pri hre a každej aktivite, ktorá by mohla vyvolať kolaps.

Pred plánovanou treťou operáciou srdca musí byť stále v strehu, aby sa neporanilo a nedošlo

k infekcii, potrebuje špeciálnu imunologickú a hematologickú prípravu. Namietala

nesprávnosť posudku č. A/2008/00435/AD z 5.mája 2008, konštatujúceho, že nevyhnutné

životné úkony ako základné sebaobslužné úkony sa nepovažujú za fyzicky náročné úkony

a že u mal. R. K. nejde o postihnutia horných či dolných končatín, ani o psychické postihnutie

a preto nie je dôvod, aby tieto úkony nezvládol samostatne, prispôsobením svojim

možnostiam a veku. Závery posudkov sú podľa žalobkyne nelogické a vecne nesprávne, keď

na jednej strane konštatujú zlý zdravotný stav dieťaťa, avšak na strane druhej tvrdia, že tento

nemá žiadny vplyv a neobmedzuje dieťa v sebaobslužných úkonoch v takom rozsahu, aby

bolo potrebné pre neho zabezpečovať celodenné, osobné a riadne opatrovanie, napriek dopadu

kardiologického ochorenia na ďalšie fyzické možnosti dieťaťa, odporúčania lekárov ponechať

dieťa v starostlivosti matky, dohľad nad dieťaťom a správy z domáceho šetrenia

o neschopnosti vykonávať základné sebaobslužné úkony a podobne .

Žalovaný správny orgán vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhol

napadnutý rozsudok krajského súdu ako vecne správny potvrdiť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací ( ), preskúmal

napadnutý rozsudok krajského súdu v medziach žaloby a v rozsahu odvolania bez

4

pojednávania v súlade s a dospel k názoru, že odvolaniu žalobkyne nie je

možné vyhovieť.

Odvolací súd nepovažoval za dôvodnú námietku žalobkyne, že predvolanie

na pojednávanie bolo podpísané JUDr. Segečom ako predsedom senátu ale pojednávanie bolo

vedené JUDr. Drahomírou Mikulajovou ako predsedníčkou senátu. V zmysle rozvrhu práce

Krajského súdu v Banskej Bystrici na rok 2008 je JUDr. Segeč predsedom senátu, riadiacim

senát 23S, popri ňom je predsedníčkou senátu aj JUDr. Mikulajová. Okolnosť, že vo veci

predsedala JUDr. Mikulajová, hoci predvolanie na pojednávanie bolo podpísané menom

predsedu senátu JUDr. Segečom, ktorý bol členom senátu rozhodujúceho vo veci preto

nemala na zákonnosť rozhodnutia krajského súdu žiaden vplyv.

Podľa a veta prvá o sociálnej pomoci v znení

neskorších predpisov fyzickej osobe, ktorá opatruje občana s ťažkým zdravotným postihnutím

staršieho ako šesť rokov odkázaného podľa posudku vydaného podľa § 57 ods.1 a 2

na celodenné, osobné a riadne opatrovanie (ďalej len opatrovanie), možno poskytnúť peňažný

príspevok za opatrovanie. Peňažný príspevok za opatrovanie nemožno poskytnúť, ak

občanovi s ťažkým zdravotným postihnutím sa poskytuje peňažný príspevok na osobnú

asistenciu alebo ak sa mu starostlivosť zabezpečuje opatrovateľskou službou. Opatrovanie

občana s ťažkým zdravotným postihnutím fyzickou osobou uvedenou v odseku 2 sa vykonáva

najmä na účely zabezpečenia pomoci pri nevyhnutných životných úkonoch uvedených

v prílohe č. 1.

Z citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že jedným z hľadísk posudzovania

nároku na peňažný príspevok za opatrovanie je odkázanosť občana na celodenné, osobné

a riadne opatrovanie.

Nebolo sporné, že maloletý syn žalobkyne R. K. je považovaný za občana s

ťažkým zdravotným postihnutím. Spornou medzi účastníkmi bola otázka, či na základe jeho

zdravotných ťažkostí spĺňa podmienky na priznanie peňažného príspevku za opatrovanie.

Žalobkyňa namietala rozpory posudkov s ostatnými podkladmi v administratívnom

spise žalovaného. Odvolací súd mal za to, že pokiaľ posudkový lekár v posudku z 5.mája

2008 v posudku uviedol, že u mal. R. nejde o obmedzenie hybnosti horných či dolných

5

končatín, pre ktoré by nebol schopný vykonávať nevyhnutné životné úkony ako sú umytie

tváre, zubov, česanie, obliekanie a vyzliekanie, presun na lôžko, použitie EC, jedenie a pitie

porovnateľne s deťmi v jeho veku, hoci pri nižšej fyzickej výkonnosti ako dôsledku

zdravotného postihnutia a že potreba pomoci pri kúpaní, vrátane umytia vlasov, príp. pri

sprchovaní, podávaní liekov a sprievode mimo domáceho prostredia rovnako ako

u ktoréhokoľvek dieťaťa v jeho veku nepodmieňujú jeho odkázanosť na celodenné, osobné

a riadne opatrovanie, tento záver nie je v rozpore so záverom o jeho zdravotnom stave.

Za presvedčivý a logický považoval aj záver posudkového lekára, že usmernenie pri fyzicky

náročnejších hrách nemožno považovať za celodenný dohľad. Pokiaľ ide odkázanosť

na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom z posudku vyplýva, že bola

navrhnutá kompenzácia formou peňažného príspevku na kompenzáciu zvýšených výdavkov

súvisiacich so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla.

Vzhľadom na uvedené odvolací súd dospel k záveru, že žalovaný správny orgán pre

zistenie skutočného stavu veci vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu a napadnuté

rozhodnutie v medziach žaloby je v súlade so zákonom, preto rozsudok krajského súdu podľa

, potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 224 ods.1 v spojení s § 250k

ods.1 a účastníkom ich náhradu nepriznal, nakoľko žalobkyňa v odvolacom konaní

nebola úspešná a žalovanej žiadne trovy nevznikli.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 30. novembra 2009

JUDr. Viera Nevedelová, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnost vyhotovenia: Dagmar Falbová