Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
8c9/369167.612601.pdf
PDF · 100.6 KB
No categories available
3Cdo/239/2009
Najvyšší súd 3 Cdo 239/2009
Slovenskej republiky
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávneného V., a.s. v likvidácii,
so sídlom v B., proti povinnému C., s.r.o., so sídlom v Z., o vymoženie 2 682,59 € (80 816
Sk) s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Bardejov pod sp. zn. 4 Er 59/2004,
o dovolaní súdneho exekútora JUDr. L., so sídlom v B., proti uzneseniu Okresného súdu
Bardejov z 22. mája 2008 č.k. 4 Er 59/2004-20 a o jeho dovolaní proti uzneseniu Krajského
súdu v Prešove z 24. októbra 2008 sp. zn. 7 CoE 58/2008, takto
rozhodol:
1. Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie proti uzneseniu Krajského súdu
v Prešove z 24. októbra 2008 sp. zn. 7 CoE 58/2008 o d m i e t a .
2. Konanie o dovolaní proti uzneseniu Okresného súdu Bardejov z 22. mája 2008 č.k.
4 Er 59/2004-20 z a s t a v u j e .
Povinnému nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Bardejov uznesením z 5. septembra 2008 č.k. 4 Er 59/2004-56 vyhlásil za
neprípustnú exekúciu vedenú súdnym exekútorom JUDr. L. a zastavil ju podľa § 57 ods. 1
písm. g/ O.s.p. Súdnemu exekútorovi nepriznal náhradu trov exekúcie. Rozhodnutie
odôvodnil tým, že uznesením z 22. mája 2006 č.k. 4 Er 59/2004-20 bola pripustená zmena
účastníkov konania na strane oprávneného tak, že do konania na miesto V., a.s., ktorý ale
podľa výpisu z Obchodného registra Okresného súdu Bratislava I zanikol dňa 8. júla 2006
výmazom bez právneho nástupcu, čím stratil spôsobilosť byť účastníkom konania.
Rozhodnutie o trovách exekúcie odôvodnil súd poukazom na § 196, § 200 a § 203 ods. 2
zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti („Exekučného
poriadku“) s tým, že povinný je nemajetný a oprávnený stratil spôsobilosť byť účastníkom
konania.
Krajský súd v Prešove na odvolanie súdneho exekútora uznesením z 24. októbra 2008
sp. zn. 7 CoE 58/2008 potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa vo výroku o trovách exekúcie.
O trovách odvolacieho konania rozhodol tak, že súdny exekútor nemá právo na náhradu trov
odvolacieho konania. Rozhodnutie odôvodnil tým, že po pripustení zmeny účastníka konania
na strane oprávneného V., a.s. stratila postavenie oprávneného. Pritom ale podľa § 203 ods. 2
Exekučného poriadku má len oprávnený povinnosť znášať trovy exekúcie v prípade, že
majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Po pripustení zmeny účastníka (nový)
oprávnený V., a.s. v likvidácii zanikol výmazom z obchodného registra. Subjektu, ktorý stratil
spôsobilosť byť účastníkom konania, nemohla byť uložená povinnosť nahradiť trovy
exekúcie; tak isto ju nebolo možné uložiť povinnému, lebo jeho majetok nestačí ani na úhradu
trov exekúcie. Rozhodnutie o trovách odvolacieho konania odôvodnil § 224 ods. 1 O.s.p.
v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p.
Súdny exekútor napadol dovolaním nielen uznesenie Krajského súdu v Prešove
z 24. októbra 2008 sp. zn. 7 Co 58/2008 v spojení s uznesením Okresného súdu Bardejov
z 5. septembra č.k. 4 Er 59/2004-56, ale aj uznesenie Okresného súdu Bardejov z 22. mája
2006 č.k. 4 Er 59/2004-20 o pripustení zmeny účastníkov konania. Namietal, že mu postupom
súdov bola odňatá možnosť konať pred súdmi (§ 237 písm. f/ O.s.p.) a že súdy mu
rozhodnutiami spôsobili škodu na majetku ako tretej osobe, ktorá nie je účastníkom konania
vo veci samej a nepriamo ho zaviazali uhradiť trovy exekúcie. Žiadal napadnuté rozhodnutia
zrušiť a vec vrátiť okresnému súdu na ďalšie konanie.
Povinný vyjadrenie k dovolaniam súdneho exekútora nepodal.
Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.), skúmal
najskôr, či dovolanie súdneho exekútora ako subjektu oprávneného podať tento opravný
prostriedok (podľa § 37 ods. 1, druhá veta Exekučného poriadku súdny exekútor je, pokiaľ sa
rozhoduje o trovách exekúcie, účastníkom konania), smeruje proti rozhodnutiam, ktoré možno
napadnúť týmto opravným prostriedkom.
Podľa § 236 ods. 1 O.s.p. dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie
odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.
1. Pokiaľ ide o dovolanie súdneho exekútora proti uzneseniu Krajského súdu
v Prešove z 24. októbra 2008 sp. zn. 7 Co 58/2008, treba zdôrazniť, že dovolanie smeruje
proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktoré má procesnú formu uznesenia; prípustnosť
dovolania proti nemu treba preto posúdiť podľa § 239 O.s.p. V ustanoveniach § 239 ods. 1 a 2
O.s.p. sa uvádzajú uznesenia odvolacieho súdu, proti ktorým je prípustné dovolanie; v zmysle
§ 239 ods. 3 O.s.p. ale predchádzajúce odseky 1 a 2 neplatia, ak ide (medziiným) o uznesenie
o trovách konania. To znamená, že procesná prípustnosť dovolania je v posudzovanom
prípade ustanovením § 239 ods. 3 O.s.p. vylúčená.
Vzhľadom na obsah tohto dovolania a tiež zákonnú povinnosť dovolacieho súdu
skúmať vždy, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní
postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v § 237 O.s.p. (§ 242 ods. 1 druhá veta
O.s.p.), neobmedzil sa dovolací súd len na skúmanie prípustnosti dovolania podľa § 239
O.s.p., ale sa zaoberal tiež otázkou, či konanie nie je postihnuté niektorou z vád
vymenovaných v § 237 O.s.p. Podľa tohto ustanovenia je dovolanie prípustné proti každému
rozhodnutiu (aj uzneseniu) odvolacieho súdu, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do
právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť
účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne
zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv
začalo konanie, e/ nepodal sa návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom a g/ rozhodoval
vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval
senát. Ustanovenie § 237 O.s.p. pritom nemá žiadne obmedzenia vo výpočte rozhodnutí
odvolacieho súdu, ktoré sú spôsobilým predmetom dovolania. Z hľadiska prípustnosti
dovolania podľa uvedeného ustanovenia nie je predmet konania významný. Ak je teda
konanie postihnuté niektorou z vád vymenovaných v tomto ustanovení, možno dovolaním
napadnúť aj rozhodnutie o trovách konania.
Procesné vady konania v zmysle § 237 písm. a/ až e/ a písm. g/ O.s.p. súdny exekútor
nenamietal a v dovolacom konaní ich existencia nevyšla najavo. Prípustnosť jeho dovolania
preto z týchto ustanovení nemožno vyvodiť.
So zreteľom na obsah dovolania dovolací súd sa osobitne zameral na posúdenie, či
konanie nie je zaťažené vadou v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. Podľa tohto ustanovenia je
dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak sa účastníkovi konania
postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom. Odňatím možnosti konať pred súdom sa
rozumie postup súdu, ktorým znemožnil účastníkovi konania realizáciu jeho procesných práv
(napr. právo zúčastniť sa pojednávania, vyjadrovať sa k veci, navrhovať dôkazy, podať
opravný prostriedok a pod.).
Obsah dovolania nasvedčuje tomu, že dovolateľ namieta vecnú nesprávnosť
rozhodnutia odvolacieho súdu, ktorým potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa nepriznávajúce
mu náhradu trov exekúcie a náhradu trov odvolacieho konania. Podľa názoru dovolateľa mu
tým bola odňatá možnosť konať pred súdom (§ 237 písm. f/ O.s.p.). Pod odňatím možnosti
pred súdom konať sa ale rozumie závadný procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi
znemožní realizácia jeho procesných práv, priznaných mu v občianskom súdnom konaní za
účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. Odňatie možnosti konať pred
súdom nemožno vidieť v právnych záveroch, ku ktorým súdy dospeli pri posudzovaní
dôvodnosti dovolateľom uplatneného nároku na náhradu trov exekúcie. Ustanovenie § 237
písm. f/ O.s.p. dáva odňatie možnosti konať pred súdom do súvislosti iba s faktickou
procesnou činnosťou súdu, nie však s právnym hodnotením veci zaujatým v napadnutom
rozhodnutí. Samo právne posúdenie veci je realizáciou jeho rozhodovacej činnosti
a nezakladá dôvod prípustnosti dovolania podľa § 237 písm. f/ O.s.p., lebo ním súd
neporušuje žiadnu procesnú povinnosť, ani procesné práva účastníka. Či už teda súdy
napadnuté rozhodnutia založili na správnom alebo nesprávnom právnom posúdení veci
(dovolací súd rozhodnutia z tohto aspektu neposudzoval), neodňali tým súdnemu exekútorovi
možnosť pred súdom konať (§ 237 písm. f/ O.s.p.).
Z vyššie uvedených dôvodov dospel dovolací súd k záveru, že prípustnosť tohto
dovolania súdneho exekútora nemožno vyvodiť ani z § 239 O.s.p. ani z § 237 O.s.p. Najvyšší
súd Slovenskej republiky preto toto jeho dovolanie odmietol podľa § 243b ods. 5 O.s.p.
v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p. ako smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je
dovolanie prípustné. Keďže dovolanie odmietol z procesných dôvodov, nezaoberal sa vecnou
správnosťou napadnutého uznesenia.
2. Pokiaľ ide o dovolanie súdneho exekútora proti uzneseniu Okresného súdu
Bardejov z 22. mája 2006 č.k. 4 Er 59/2004-20, ktorým súd pripustil zmenu účastníkov
konania na strane oprávneného, dospel dovolací súd k záveru, že konanie o tomto jeho
dovolaní treba zastaviť podľa § 104 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 243c O.s.p.
Podľa ustanovenia § 236 ods. 1 O.s.p. účastník konania môže dovolaním napadnúť iba
právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu. Odvolacím súdom je krajský súd, ak rozhoduje
o odvolaní proti rozhodnutiu okresného súdu (§ 10 ods. 1 O.s.p.) a Najvyšší súd Slovenskej
republiky, ak rozhoduje o odvolaní proti rozhodnutiu krajského súdu ako súdu prvého stupňa
(§ 10 ods. 2 O.s.p.). Rozhodnutie súdu prvého stupňa nie je spôsobilým predmetom
dovolania; nemožno ho týmto mimoriadnym opravným prostriedkom napádať.
Keďže dovolanie môže byť podané len proti rozhodnutiu odvolacieho súdu,
Občiansky súdny poriadok ani neupravuje funkčnú príslušnosť na prejednanie dovolania
smerujúceho proti uzneseniu súdu prvého stupňa. Nedostatok funkčnej príslušnosti súdu na
prejednanie veci, inak patriacej do právomoci súdov, je neodstrániteľným nedostatkom
podmienky konania, ktorý musí mať za následok zastavenie dovolacieho konania (§ 104
ods. 1 O.s.p. v spojení s § 243c O.s.p.).
Z uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky konanie o dovolaní proti
uzneseniu Okresného súdu Bardejov z 22. mája 2006 č.k. 4 Er 59/2004-20 zastavil.
Dovolateľ nebol v dovolacom konaní úspešný. Právo na náhradu trov tohto konania
vzniklo povinnému (§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p.).
Dovolací súd mu nepriznal náhradu trov dovolacieho konania, lebo nepodal návrh na uloženie
povinnosti nahradiť trovy dovolacieho konania (§ 243b ods. 5 O.s.p., § 224 ods. 1 O.s.p.
a § 151 ods. 1 O.s.p.).
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 30. novembra 2009
JUDr. Emil F r a n c i s c y, v. r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková