Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
ef7/368942.3110d8.pdf
PDF · 96.56 KB
No categories available
1Cdo/33/2009
Najvyšší súd 1 Cdo 33/2009
Slovenskej republiky
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne K., a.s., proti
žalovanému L. R., bývajúcemu v Ž., o zaplatenie 6 840,-- Sk (215,10 EUR)
s príslušenstvom, vednej na Okresnom súde Žilina pod sp.zn. 23 C 39/2006, o dovolaní
žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Žiline z 20. mája 2008 sp.zn. 5 Co 126/2007,
rozhodol
t a k t o :
Dovolanie žalobkyne o d m i e t a .
Žalovanému náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.
O d ô v o d n en i e
Okresný súd Žilina rozsudkom z 30. januára 2007 č.k. 23 C 39/2006-48 žalovanému
uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni 1 710,-- Sk spolu s úrokom z omeškania vo výške 12,5 %
ročne od 2. novembra 2003 do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku
žalobu zamietol. Žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania.
Krajský súd v Žiline na odvolanie žalobkyne rozsudkom z 20. mája 2008 sp.zn.
5 Co 126/2007 potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa. Žalovanému náhradu trov odvolacieho
konania nepriznal a proti rozsudku pripustil dovolanie. Pokiaľ ide o rozhodnutie vo veci
samej, stotožnil sa so skutkovými a právnymi závermi súdu prvého stupňa. Pripustenie
dovolania proti svojmu rozhodnutiu odôvodnil tým, že rozhodnutie prvostupňového
i odvolacieho súdu po právnej stránke má charakter zásadného významu vzhľadom
na nejednotnú judikatúru súdov pri riešení otázky, či k zániku poistenia zodpovednosti
za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla v zmysle zákona č. 381/2001 Z.z.
o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového
vozidla, dochádza až nezaplatením celého poistného alebo nezaplatením len časti – splátky
(v prípade dohody o splátkach) poistného a teda, či lehota pre zánik poistenia podľa § 9 ods. 4
cit. zákona začína plynúť až od nezaplatenia celého ročného poistného v deň jeho poslednej
splátky alebo odo dňa splatnosti niektorej časti poistného. Odvolací súd sám pri riešení tejto
otázky, sa priklonil k právnemu názoru prvostupňového súdu, teda, že k zániku poistenia
dochádza už nezaplatením časti (splátky) poistného.
Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podala dovolanie žalobkyňa, navrhla ho
zrušiť a vec vrátiť odvolaciemu súdu na ďalšie konanie z dôvodu nesprávneho právneho
posúdenia veci (§ 241 ods. 2 písm.c/ O.s.p.). V dôvodoch dovolania poukázala na to, že zákon
č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú
prevádzkou motorového vozidla (v znení neskorších predpisov) naspája účinky zániku
plnenia s nezaplatením časti poistného, ale len s nezaplatením poistného ako celku.
Rozložením poistného na splátky nedochádza k zmene poistného obdobia, ktorým zostáva
jeden kalendárny rok. Podľa § 796 Občianskeho zákonníka je poistený povinný platiť poistné
za dohodnuté poistné obdobie. K nezaplateniu poistného za dané poistné obdobie v tomto
prípade dochádza až nezaplatením poslednej splátky. Medzi účastníkmi neexistovala dohoda
podľa § 565 Občianskeho zákonníka, podľa ktorej by mohla žalobkyňa od žalovaného pri
nezaplatení niektorej splátky poistného požadovať zaplatenie celého poistného, pretože
k strate lehôt s prihliadnutím na ustanovenie § 565 Občianskeho zákonníka nedochádza
priamo zo zákona. Žalobkyňa preto nebola oprávnená požadovať platenie celého ročného
poistného skôr ako v deň nezaplatenia jeho poslednej splátky.
Žalovaný sa k dovolaniu nevyjadril.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že
dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho
pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.) skúmal najskôr, či tento opravný prostriedok smeruje
proti rozhodnutiu, proti ktorému ho zákon pripúšťa.
Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to
zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.).
Podmienky prípustnosti dovolania smerujúceho proti rozsudku odvolacieho súdu sú
upravené v § 237 O.s.p. a v § 238 O.s.p.
Ustanovenie § 237 O.s.p. vyjadruje zámer, aby v prípade výskytu mimoriadne
závažných procesných vád bolo dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu (rozsudku
a uzneseniu) odvolacieho súdu. O vadu takejto povahy ide vtedy, ak a/ sa rozhodlo vo veci,
ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal
spôsobilosť byt účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol
riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už
prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval
vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval
senát. Treba zdôrazniť, že § 237 O.s.p. nemá žiadne obmedzenia vo výpočte rozhodnutí
odvolacieho súdu, ktoré sú spôsobilým predmetom dovolania. Z hľadiska prípustnosti
dovolania podľa uvedeného ustanovenia nie je predmet konania významný a, ak je konanie
postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 O.s.p., možno ním napadnúť aj
rozhodnutia vo veciach, v ktorých je inak dovolanie vylúčené.
So zreteľom na zákonnú povinnosť (§ 242 ods. 1 veta druhá O.s.p.) skúmať vždy, či
napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou
z procesných vád uvedených v § 237 O.s.p., neobmedzil sa dovolací súd len na skúmanie
prípustnosti dovolania v dôvodu uvedeného v dovolaní, ale sa zaoberal i otázkou, či konanie
nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 O.s.p. Žiadna z týchto vád však
nebola v dovolaní tvrdená a ani nevyšla najavo v dovolacom konaní.
V § 238 ods. 1 až 3 O.s.p. sú vymedzené znaky rozsudkov, pri danosti ktorých zákon
(bez ohľadu na povahu prejednávanej veci alebo predmetu konania) vyjadril svoj zámer, aby
určité rozsudky bolo možné napadnúť dovolaním. V § 238 ods. 1 O.s.p. ustanovil, že
dovolanie je prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený rozsudok súdu
prvého stupňa vo veci samej. V § 238 ods. 2 O.s.p. pripustil tiež dovolanie proti rozsudku,
v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto
veci. V § 238 ods. 3 O.s.p. dovolaciemu súdu zveril oprávnenie založiť prípustnosť dovolania
proti potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho súdu, ktorý má po právnej stránke zásadný
význam.
Občiansky súdny poriadok v § 238 ods. 4 vylúčil prípustnosť dovolania proti
rozsudkom vydaným vo veciach upravených Zákonom o rodine (s výnimkou rozsudkov
o obmedzení alebo pozbavení rodičovských práv a povinností, alebo o pozastavení ich
výkonu, o priznaní rodičovských práv a povinností maloletému rodičovi dieťaťa, o určení
rodičovstva, o zapretí rodičovstva alebo o osvojení). V § 238 ods. 5 O.s.p. vyslovil
neprípustnosť dovolania proti rozsudkom vo veciach, v ktorých bolo napadnuté právoplatné
rozhodnutie odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšujúcom trojnásobok minimálnej
mzdy a v obchodných veciach desaťnásobok minimálnej mzdy (na príslušenstvo pohľadávky
sa neprihliada). V prípadoch, na ktoré dopadá § 238 ods. 4 a 5 O.s.p. je zo zákona vylúčená
prípustnosť dovolania, i keby smerovalo proti rozsudkom uvedeným v § 238 ods. 1 až 3
V prejednávanej veci žalobkyňa od žalovaného požadovala peňažné plnenie
6 840,-- Sk s príslušenstvom. Okresný súd jej žalobe čiastočne vyhovel, keď žalovaného
zaviazal zaplatiť žalobkyni 1 710,-- Sk s príslušenstvom a vo zvyšku žalobu zamietol. Krajský
súd rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil a súčasne pripustil proti svojmu rozsudku
dovolanie. So zreteľom na ustanovenie § 238 ods. 5 O.s.p. bolo treba vyriešiť otázku, či
prípustnosť dovolania nie je vylúčená výškou peňažného plnenia, o ktorej bolo rozhodnuté
odvolacím súdom.
Výška minimálnej mzdy v deň podania žaloby (16. marca 2005) predstavovala
6 500,-- Sk (pozri nariadenie vlády č. 525/2004 Z.z.), jej trojnásobok 19 500,-- Sk. Dovolanie
žalobkyne teda smeruje proti rozsudku odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšujúcom
trojnásobok minimálnej mzdy (a to aj za situácie, že by rozhodnutiami oboch súdov nižšieho
stupňa nedošlo k rozštiepeniu uplatneného práva na dve práva so samostatným skutkovým
základom). Na danú vec sa preto, aj keď inak ide o rozsudok odvolacieho súdu v zmysle
§ 238 ods. 3 O.s.p., vzťahuje ustanovenie § 238 ods. 5 O.s.p. v znení zákona č. 353/2003 Z.z.,
ktoré prípustnosť dovolania vylučuje aj v prípade potvrdzujúceho rozsudku, proti ktorému
odvolací súd pripustil dovolanie.
Nakoľko v danom prípade dovolanie nie je podľa § 238 ods. 5 O.s.p. prípustné
a neboli zistené (ani tvrdené) vady konania uvedené v § 237 O.s.p., dospel Najvyšší súd
Slovenskej republiky k záveru, že dovolanie žalobkyne je neprípustné, a preto ho odmietol
(§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 218 ods. 1 písm.c/ O.s.p.). Pritom, riadiac sa právnou
úpravou dovolacieho konania, nezaoberal sa vecnou správnosťou napadnutého rozsudku
odvolacieho súdu.
Dovolací súd o náhrade trov dovolacieho konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p.
v spojení s § 224 ods. 1 a § 243b ods. 5 O.s.p. s tým, že žalovanému v dovolacom konaní
žiadne trovy nevznikli.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 30. novembra 2009
JUDr. Jana Bajánková, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová