Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
9c8/368936.68effb.pdf
PDF · 111.39 KB
No categories available
1Cdo/97/2008
R O Z S U D O K
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany
Bajánkovej a sudcov JUDr. Ľubora Šeba a JUDr. Milana Deáka, v právnej veci žalobkyne M. s.r.o.,
E., zastúpenej JUDr. S. T., advokátkou v M., proti žalovanej Sociálnej poisťovni, so sídlom
v Bratislave, pobočka Martin, Nám. SNP č. 4, o vydanie bezdôvodného obohatenia, vedenej na
Okresnom súde Martin pod sp.zn. 7 C 226/2006, o dovolaní žalobkyne proti rozsudku Krajského
súdu v Žiline z 27. marca 2008 sp.zn. 10 Co 294/2007, rozhodol
t a k t o :
Dovolanie žalobkyne z a m i e t a .
Žalovanej náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Martin rozsudkom z 12. februára 2007 č.k. 7 C 226/2006-75 v spojení
s dopĺňacím rozsudkom z 24. mája 2007 č.k. 7 C 226/2006-93 zaviazal žalovanú zaplatiť žalobkyni
111 946,91 Sk (3 715,96 EUR) s 9,5 % úrokom z omeškania ročne od 27. septembra 2006
do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Súčasne ju zaviazal zaplatiť na účet právnej
zástupkyne žalobkyne trovy konania v sume 23 965,-- Sk, taktiež do troch dní od právoplatnosti
rozsudku. Rozhodnutie vo veci samej oprel o ustanovenia § 151ma ods. 1, 3, 5, § 39, § 451 ods. 1, 2
a § 458 Občianskeho zákonníka a odôvodnil ho tým, že z vykonaného dokazovania mal preukázané,
že návrh je dôvodný, lebo u žalovanej došlo k bezdôvodnému obohateniu. Postup výkonu
záložného práva prednostným záložným veriteľom, teda žalobkyňou, je upravený v § 151ma ods. 1,
5 Občianskeho zákonníka. Žalobkyňa tak nepostupovala, jej postup odporuje zákonu, a preto úkon,
ktorým vyplatila žalovanej žalovanú sumu je neplatný v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka.
Žalovaná obdržala uvedenú sumu na základe neplatného právneho úkonu a je povinná ju vrátiť
z titulu bezdôvodného obohatenia. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p.
Na odvolanie žalovanej Krajský súd v Žiline rozsudkom z 27. marca 2008 sp.zn.
10 Co 294/2007 napadnutý rozsudok okresného súdu (v spojení s dopĺňacím rozsudkom) zmenil
tak, že žalobu zamietol. Účastníkom právo na náhradu trov konania nepriznal. V odôvodnení
rozhodnutia uviedol, že žalobkyňa pri vykonávaní dobrovoľnej dražby (podľa zákona
č. 527/2002 Z.z.), uskutočnenej 29. decembra 2005 postupovala nesprávne, keď 7. februára 2006
poukázala na účet žalovanej sumu 108 398,-- Sk, hoci nemala preukázané, aké pohľadávky iných
veriteľov sú zabezpečené zákonným záložným právom a v akom sú poradí. Napriek tomu, ak
žalovaná sumu prijala, nemožno konštatovať, že získala bezdôvodné obohatenie. Bolo preukázané,
že žalovaná bola záložným veriteľom povinného B. H. C., s.a., M., a že svoju pohľadávku, ktorú
mala právoplatne proti nemu prisúdenú, si už v exekučnom konaní pred súdnou exekútorkou
JUDr. R. v tejto výške riadne uplatňovala a aj prihlásila do dražby. Poverená exekútorka JUDr. M.
R. 1. decembra 2005 oznámila žalobkyni, že za Sociálnu poisťovňu, Bratislava, pobočka Martin,
proti povinnému B. H., C., s.a., Č., prihlasuje v exekučnom konaní Ex X., a Ex X. pohľadávku
veriteľa Sociálna poisťovňa, pobočka Martin do dražby nehnuteľnosti konanej 29. decembra 2005
u dražobníka M., s.r.o., M. Pohľadávku uplatnila vo výške 108 398,-- Sk + trovy exekúcie a vo
výške 80 540,-- Sk trovy exekúcie. Výťažok z rozvrhu žiadala poukázať na účet súdnej exekútorky
JUDr. M. R. Podľa názoru odvolacieho súdu tak žalovaná mala sa prijatie plnenia právny dôvod,
a to právoplatné a vykonateľné rozhodnutia, ktoré si uplatnila v exekučnom konaní a riadne
prihlásila do dražby, preto sa na úkor žalobkyne neobohatila. Výrok o trovách konania odôvodnil
tým, že hoci žalovaná v konaní mala úspech, náhradu trov prvostupňového ani odvolacieho konania
neuplatňovala v zmysle § 151 O.s.p.
Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podala dovolanie žalobkyňa, navrhla ho zrušiť
a vec vrátiť odvolaciemu súdu na ďalšie konanie, zrejme z dôvodu, že napadnuté rozhodnutie
spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm.c/ O.s.p.). V odôvodnení
dovolania poukázala na to, že neexistoval a neexistuje žiaden právny dôvod na vyplatenie
akejkoľvek čiastky žalobkyňou žalovanej, a to, že jej nejaké sumy vyplatila sa stalo omylom. Je
nesporné (ako konštatoval aj prvostupňový súd), že veriteľov bolo viac, výťažok z dražby, ktorý bol
určený na rozvrh nepostačoval na uspokojenie všetkých pohľadávok veriteľov – záložné právo mal
G. F., exekúcia bola vedená Sociálnou poisťovňou, ďalšou obchodnou spoločnosťou. Keďže nebola
v celom rozsahu uspokojená ani pohľadávka prvého záložného veriteľa v poradí po navrhovateľovi
dražby, a to spoločnosti G. F. a.s., je nesporné, že keby aj žalobkyňa nezaslala finančné prostriedky
omylom, k uspokojeniu žalovanej ako veriteľa by nedošlo. V prípade vyplatenia finančných
prostriedkov žalovanej ide o ich duplicitné vyplatenie, tieto finančné prostriedky sú prostriedkami
žalobkyne a nie dlžníka – vlastníka bytu, voči ktorému bola vedená exekúcia aj dražba
prostredníctvom dražobnej spoločnosti. Žalobkyňa nemá žiadne záväzky voči žalovanej, ktorá má
vedenú pohľadávku voči inému dlžníkovi a pokiaľ by takéto rozhodnutie zostalo právoplatné,
žalobkyňa nemá šancu domôcť sa vrátenia omylom vyplatených finančných prostriedkov bez
právneho dôvodu, nakoľko sumu 215 668,10 Sk vyplatila ako zostatok na uspokojenie do notárskej
úschovy JUDr. J. a nebol žiaden dôvod, ani právny, ani iný na to, aby akokoľvek uhradila žalovanú
sumu žalovanej.
Žalovaná vo vyjadrení navrhla dovolanie žalobkyne zamietnuť.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že
dovolanie podala včas účastníčka konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.). proti rozhodnutiu, ktoré možno
napadnúť týmto opravným prostriedkom (§ 238 ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho
pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok odvolacieho súdu a dospel
k záveru, že dovolanie žalobkyne nie je dôvodné.
Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon
pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.).
V zmysle ustanovenia § 241 ods. 2 O.s.p. môže byť dovolanie podané iba z dôvodov, že
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 237 O.s.p., b/ konanie je postihnuté inou vadou, ktorá
mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom
posúdení veci. Dovolací súd je viazaný nielen rozsahom dovolania, ale i v dovolaní uplatnenými
dôvodmi. Obligatórne (§ 242 ods. 1 O.s.p.) sa zaoberá procesnými vadami uvedenými v § 237
O.s.p. a tiež tzv. inými vadami, pokiaľ mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Dovolacie
dôvody pritom neposudzuje len podľa toho, ako ich dovolateľ označil, ale podľa obsahu tohto
opravného prostriedku.
Vzhľadom na zákonnú povinnosť (§ 242 ods. 1 veta druhá O.s.p.) skúmať vždy, či
napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou
z procesných vád uvedených v § 237 O.s.p., zaoberal sa dovolací súd predovšetkým otázkou, či
konanie v tejto veci nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 písm.a/ až g/ O.s.p.
Dovolateľka žiadnu z týchto vád nenamietala a jej existencia nevyšla v konaní najavo.
Inou vadou konania, na ktorú musí dovolací súd prihliadať aj vtedy, ak nie je v dovolaní
namietaná, je procesná vada, ktorá na rozdiel od vád taxatívne vymenovaných v § 237 O.s.p.
nezakladá zmätočnosť rozhodnutia. Jej dôsledkom je vecná nesprávnosť, ktorej základom je
porušenie procesných ustanovení upravujúcich postup súdu v občianskom súdnom konaní. Ani
vadu tejto povahy dovolateľka nenamietala a ani dovolací súd jej existenciu z obsahu spisu nezistil.
Dovolateľka namieta, že zmeňujúci rozsudok odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm.c/ O.s.p.). Právnym posúdením je činnosť súdu, pri
ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu
na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený
skutkový stav. Dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce
aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových
záverov vyvodil nesprávne právne závery.
Právna úprava dovolania vychádza z toho, že (v danom prípade) dovolacím dôvodom podľa
§ 241 ods. 2 písm.c/ O.s.p. je dovolací súd viazaný v tom smere, že nemôže preskúmavať iné
právne otázky než tie, ktoré boli dovolateľom označené. Aj keď nie je viazaný dovolateľom
navrhnutým riešením týchto otázok, pri posudzovaní veci vyplýva pre dovolací súd určité
obmedzenie. Názor dovolacieho súdu o správnosti rozhodnutia odvolacieho súdu sa môže týkať len
tých otázok, ktoré bol oprávnený posudzovať. To znamená, že dovolací súd sa vyslovuje
o správnosti rozhodnutia odvolacieho súdu iba z pohľadu dovolacích dôvodov. Záver, že
rozhodnutie odvolacieho súdu je správne, je preto odôvodnený vtedy, ak právne otázky označené
dovolateľom odvolací súd vyriešil v súlade so zákonom.
Skutkové zistenia, z ktorých vychádzal pri rozhodovaní odvolací (a aj prvostupňový) súd sú
postačujúce aj pre rozhodnutie dovolacieho súdu. Ako vyplýva z obsahu spisu, žalobkyňa sa
domáhala od žalovanej zaplatenia 108 398,-- Sk s príslušenstvom titulom bezdôvodného
obohatenia, ako majetkového prospechu získaného plnením bez právneho dôvodu, keď prijala
omylom zaslané finančné prostriedky z dražby nehnuteľnosti dlžníka žalovanej. Na rozdiel od súdu
prvého stupňa, odvolací súd dospel k záveru, že aj keď žalobkyňa nemala preukázané pri
vykonávaní dobrovoľnej dražby podľa zákona č. 527/2002 Z.z. uskutočnenej 29. decembra 2005,
aké pohľadávky, a v akom poradí, iných veriteľov sú zabezpečené zákonným záložným právom,
a napriek tomu 7. februára 2006 poukázala na účet žalovanej sumu 108 398,-- Sk, jej postup bol
nesprávny, avšak prijatím tohto plnenia žalovaná nezískala na úkor žalobkyne majetkový prospech,
keď na jeho prijatie mala právny dôvod, a to právoplatné a vykonateľné rozhodnutie, ktoré si riadne
uplatnila v exekučnom konaní a svoju pohľadávku prihlásila do dražby. S takýmto záverom
odvolacieho súdu treba súhlasiť. Ak totiž aj žalobkyňa nepostupovala v súlade s § 151ma
Občianskeho zákonníka a výťažok z predaja zálohu, prevyšujúci pohľadávku zabezpečenú
v prospech prednostného záložného veriteľa (t.j. veriteľa, ktorého záložné právo je v poradí
rozhodujúcom na uspokojenie záložných práv registrované ako prvé), namiesto uloženia
do notárskej úschovy rozvrhla sama tak, že uspokojila žalovanú (ako jedného zo záložných
veriteľov) mimo poradia rozhodujúceho na uspokojenie záložných práv, takto vlastným zavinením
spôsobila škodu záložnému veriteľovi v poradí pred žalovanou. Pokiaľ následne žalobkyňa takto
vzniknutú škodu záložnému veriteľovi v poradí pred žalovanou nahradila, nemôže sa z tohto titulu
domáhať od žalovanej, ktorá v dobrej viere prijala peňažné plnenie na uspokojenie svojej
pohľadávky riadne prihlásenej do predmetnej dražby nehnuteľnosti, vydania bezdôvodného
obohatenia, ako majetkového prospechu získaného plnením bez právneho dôvodu.
Z uvedených dôvodov preto dovolací súd dovolanie žalobkyne zamietol (§ 243b ods. 1
O.s.p.).
O trovách dovolacieho konania dovolací súd rozhodol podľa § 243b ods. 5 O.s.p. v spojení
s § 224 ods. 1 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p. s tým, že žalovaná, ktorej by podľa výsledku konania
právo na náhradu trov tohto konania vzniklo, návrh na rozhodnutie o trovách nepodala.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 30. novembra 2009
JUDr. Jana Bajánková, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová