Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Obdo/25/2009

Najvyšší súd Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne: P., lekáreň C., V.,

Martin, IČO: X., zast. Advokátskou kanceláriou B., s.r.o., Mgr. M., J., Martin, proti

žalovanej: V., a.s., M., Bratislava, krajská pobočka Ž., P., Ž.,

IČO: X., o zaplatenie 17 556,49 Eur (528 906,70 Sk), vedenom na Okresnom súde

Bratislava V pod spisovou značkou , na dovolanie žalobkyne proti uzneseniu

Krajského súdu v Bratislave z 18. novembra 2009 č. k. -66, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnuté uznesenie Krajského súdu v Bratislave

z 18. novembra 2009 č. k. -66 z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e :

Žalobkyňa si 12. apríla 2007 uplatnila voči žalovanej právo na zaplatenie istiny

vo výške 528 906,70 Sk (17 556,49 Eur) ako rozdiel medzi zákonným nárokom

a rozhodnutím súdu priznanou časťou tohto nároku. Táto pohľadávka vznikla z omeškania

so zaplatením faktúry č. 220102003, vystavenej za výkony zdravotnej starostlivosti (výdaj

liekov pre jej poistencov), ktorá bola splatná 4. decembra 2003. Predmetná faktúra bola

vystavená na sumu 4 373 847,59 Sk, ktorá bola znížená faktúrou č. 100355 o sumu 73 155 Sk

na sumu 4 300 692,59 Sk. Celková suma poplatku z omeškania vo výške 0,1% za každý

deň omeškania v zmysle ust. predstavuje sumu

787 963,09 Sk. Rozsudkom Okresného súdu Martin č. k. z 19. októbra 2004

žalobkyni bola priznaná časť vo výške 258 406,70 Sk. Predmetnou žalobou si uplatnila

rozdiel medzi zaplateným poplatkom z omeškania, čo predstavuje suma vo výške

528 906,70 Sk.

Okresný súd Bratislava V rozsudkom z 8. februára 2008 č. k. -36

žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni istinu 225 398,71 Sk. Vo zvyšku žalobu

zamietol a náhradu trov konania žiadnemu z účastníkov nepriznal.

Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že právny vzťah medzi účastníkmi konania súd

posúdil ako vzťah občianskoprávny, keď vychádzal z charakteru právneho postavenia

účastníkov konania, účelu a predmetu činnosti účastníkov, spočívajúcom v poskytovaní

zdravotníckej starostlivosti a vykonávaní zdravotného poistenia.

Súd z vykonaného dokazovania zistil, že došlo k porušeniu záväzkového vzťahu,

a to porušením povinnosti zaplatiť fakturované sumy v lehote splatnosti. Nárok žalobkyne

na platenie sankcie za porušenie povinnosti zaplať faktúry včas, upravoval v čase vzniku

záväzku osobitný predpis, ust. , a to vo výške 0,1%

z dlžnej sumy za každý kalendárny deň omeškania odo dňa splatnosti účtovného dokladu.

Žalovaná nenamietala fakturované sumy, ani výpočet dní omeškania so zaplatením faktúr,

avšak vzniesla námietku premlčania pohľadávky vzniknutých titulom poplatku z omeškania

u predmetných faktúr. Prvostupňový súd posudzoval premlčanie nároku na zaplatenie

poplatku z omeškania z jednotlivých faktúr samostatne a dospel k záveru, že došlo pri

niektorých faktúrach k premlčaniu nároku, a preto žalobu v časti zamietol. Nepremlčaná časť

nároku predstavovala suma 121 178,88 Sk a 104 219,83 Sk, čo spolu činí 225398,71 Sk,

v tejto časti prvostupňový súd návrhu vyhovel. O náhrade trov konania súd prvého stupňa

rozhodol s poukazom na ustanovenie

Na odvolanie žalobkyne, ktorá tvrdila, že s poukazom na ust. § 261 ods. 2

je potrebné aplikovať štvorročnú premlčaciu lehotu a na odvolanie

žalovanej, ktorá tvrdia, že celý nárok je premlčaný, Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací

( ) uznesením zo 29. januára 2009 odvolaním napadnutý rozsudok súdu

prvého stupňa podľa a zrušil a konanie vo veci zastavil.

Žiadnemu z účastníkov nepriznal náhradu trov konania.

Odvolací súd dospel k záveru, že napadnutým rozhodnutím došlo k prekážke

res iudicata v zmysle Z obsahu spisu vyplýva, že v konaní pred Okresným

súdom v Martine sp. zn. , právoplatného 2. novembrom 2004, bola uložená

povinnosť žalovanej zaplatiť žalobkyni sumu 259 056,40 Sk, a táto suma predstavovala úrok

z omeškania za oneskorenú úhradu aj uvedenej faktúry. Predmetom konania pred súdom

prvého stupňa je uplatnenie si rozdielu medzi priznaným úrokom z omeškania a poplatkom

z omeškania vo výške 0,1% denne podľa ust.

V prejednávanej veci sa teda žalobkyňa domáha zaplatenia časti poplatku z omeškania

za oneskorenú úhradu faktúr splatných v roku 2003 tiež v zmysle

Z. z., t.j. vo výške 0,1% denne, a to napriek tomu, že v skôr začatom konaní na Okresnom

súde v Martine už predmetnú sankciu si za uvedené obdobie voči žalovanej uplatnila a táto jej

bola priznaná. Uplatnený nárok žalobkyne vyplýva z rovnakých skutkových i právnych

okolností ako v uvedenom konaní. O trovách konania rozhodol odvolací súd podľa § 224

ods. 1 a tak, že účastníkom nepriznal trovy prvostupňového

ani odvolacieho konania, pretože konanie vo veci bolo zastavené.

Proti tomuto rozhodnutiu podala žalobkyňa dovolanie s poukazom na dovolací dôvod

uvedený v Namietala, že krajský súd dospel k nesprávnemu právnemu

záveru o tom, že sa jedná o prekážku veci rozhodnutej. Uviedla, že v tomto konaní

sa nedomáha nároku, ktorý by bol právoplatne priznaný, alebo, ktorý by bol právoplatne

zamietnutý. Domáha sa tej časti nároku na poplatok z omeškania, ktorý doteraz nebol

žalovaným dobrovoľne zaplatený. Preto súd mal skúmať, či v čase omeškania zdravotnej

poisťovne vznikol žalobkyni nárok na poplatok z omeškania podľa § 38 ods. 4 zákona

č. Poukázala na súdnu prax (najmä v dôsledku publikovania zjednocujúceho

stanoviska Ústavného súdu SR č. PL.z., kde zdravotníckym zariadeniam prináleží

nárok na poplatok z omeškania vo výške 0,1% denne aj v prípadoch, ak k omeškaniu

zdravotnej poisťovne došlo v čase, kedy bolo platné a účinné ustanovenie § 38 ods. 4

cit. zákona v znení upravujúcom poplatok z omeškania vo výške 0,01%, nakoľko dotknuté

ustanovenie v takomto znení stratilo z dôvodu rozporu s SR účinnosť a neskôr

i platnosť. Zo zjednocujúceho stanoviska Ústavného súdu SR pritom vyplýva, že zdravotnícke

zariadenie jednoznačne malo a doteraz má za dotknuté obdobie omeškania zdravotnej

poisťovne s úhradou splatných faktúr za poskytnutie zdravotníckej starostlivosti nárok

na poplatok z omeškania vo výške 0,1% denne. Zo strany žalobkyni pritom nikdy nedošlo

k právnemu úkonu „vzdania sa práva na poplatok z omeškania“. Pod tento inštitút nemožno

podradiť ani to, že v inom súdnom konaní sa žalobkyňa domáhala nároku z právneho titulu

úroku z omeškania. Podľa názoru žalobkyne, súd má každú vec posudzovať samostatne

bez ohľadu na to, aká právna argumentácia bola iným súdom v inom súdnom konaní zaujatá,

t. j. ako už bolo uvedené vyššie, v prvom rade posúdiť tú skutkovú a právnu otázku,

či má žalobkyňa za omeškanie s úhradou dotknutých faktúr nárok na poplatok z omeškania

vo výške 0,1% denne. Zo zákonného vymedzenia úloh V., a.s., zabezpečovala verejné

potreby v oblasti zdravotníckej starostlivosti. Má za to, že prijatie záveru, že dotknutá jej

činnosť v r. 2003 nespadá pod pojem „zabezpečovanie verejných potrieb alebo vlastnej

prevádzky“, by bol v rozpore so znením a výkladom

a ustálenej súdnej praxe. Z tohto dôvodu považuje námietku premlčania za neopodstatnenú,

pretože na záväzkový vzťah účastníkov konania je nutné aplikovať ustanovenia o premlčaní

v . Žiadala, aby dovolací súd napadnuté rozhodnutie krajského súdu

zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) prejednal

dovolanie bez nariadenia pojednávania v zmysle

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, ak to zákon

pripúšťa ( ). Podmienky prípustnosti dovolania proti uzneseniu odvolacieho

súdu upravuje ustanovenie

V prejednávanej veci žalobkyňa podala dovolanie proti uzneseniu odvolacieho súdu,

ktorým bol rozsudok súdu prvého stupňa podľa zrušený bez toho,

aby odvolací súd vyslovil prípustnosť dovolania.

Dovolací súd nezistil podmienky, za ktorých ustanovenie pripúšťa

dovolanie.

Dovolanie je vždy prípustné, ak ide o prípady závažných vád konania uvedených

v ustanovení , a to aj vtedy, keď nie sú splnené podmienky prípustnosti dovolania

uvedené v a

Žalobkyňa v dovolaní poukázala na prípustnosť dovolania podľa ,

t. j., ak účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom.

Uvedené ustanovenie ochraňuje práva účastníka konania, ak súd nerešpektuje jeho procesné

práva a vynesie rozhodnutie. Ide o prípady, ak súd napr. účastníka riadne nepredvolá

na pojednávanie, aj keď bolo potrebné ho predvolať, ak nebola dodržaná lehota na prípravu

na pojednávanie, prípadne, ak súd o uplatnenom návrhu bezdôvodne nerozhodne.

Podľa obsahu spisu žalobkyňa si predmetnou žalobou uplatnila právo na poplatok

z omeškania, a to na časť istiny, ktorá nebola priznaná právoplatným rozhodnutím Okresného

súdu v Martine v konaní vedenom pod spisovou značkou . Je nepochybné,

že v uvedenom konaní bolo žalobkyni priznané právo na úrok z omeškania vo výške

259 056,40 Sk za omeškanie s úhradou faktúry. V zmysle Z.

z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej

zdravotnej poisťovni a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych

zdravotných poisťovní môže zdravotnícke zariadenie voči príslušnej zdravotnej poisťovni

uplatniť poplatok z omeškania vo výške 0,1% z dlžnej sumy za každý kalendárny deň

omeškania odo dňa splatnosti účtovného dokladu. Žalobkyňa v žalobe uvádza, že za

omeškanie s úhradou faktúry za rok 2003 poplatok z omeškania činil 787.963,09 Sk.

V konaní na Okresnom súde v Martine jej bol priznaný úrok z omeškania

v sume 259 056,40 Sk, ktorá predstavuje časť poplatku z omeškania. Žalobkyňa si preto

uplatnila v tomto konaní doplatenie zvyšku vyúčtovaného poplatku z omeškania, ktorý

predstavuje sumu 528 906,70 Sk.

Podľa názoru dovolacieho súdu je podstatné, že súd v prejednávanej veci rozhoduje

o nároku na peňažné plnenie. Pritom je irelevantné, z akého právneho dôvodu je tento

peňažný nárok uplatnený. Súd totiž predovšetkým pri posudzovaní jeho dôvodnosti vychádza

zo skutkových tvrdení, ktoré umožňujú posúdiť uplatnený nárok po právnej stránke, a to bez

ohľadu na to, či v žalobe právny titul požadovaného peňažného plnenia je nesprávne uvedený,

alebo vôbec nie je uvedený. Preto, ak súd právoplatne rozhodol len o časti uplatňovaného

peňažného nároku, jeho zvyšok si môže účastník uplatňovať súdnou cestou, pričom

mu nehrozí nebezpečenstvo zastavenia konania z dôvodu právoplatne rozsúdenej veci.

Dovolací súd z obsahu spisu zistil, že rozhodnutie vydané v konaní vedenom pred

Okresným súdom v Martine pod sp. zn. nezakladá prekážku rozhodnutej veci

pre konanie, ktoré je predmetom dovolania. Peňažné plnenie, ktoré bolo žalobkyni priznané,

predstavuje časť poplatku z omeškania podľa Žalobkyňa

sa teda v konaní nedomáha duplicitného peňažného plnenia, resp. nároku, ktorý jej už bol

právoplatne priznaný, ale len tej časti poplatku z omeškania, ktorý jej žalovaná dobrovoľne

nezaplatila.

Preto, ak odvolací súd zrušil odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa

a zároveň konanie zastavil, odmietol tým rozhodnúť o tom, či je dôvodná uplatnená časť

peňažného nároku z titulu poplatku z omeškania. Dovolací súd, preto dospel k záveru,

že rozhodnutím odvolacieho súdu sa porušilo voči žalobkyni právo rozhodnúť o veci, čím sa

jej odňala možnosť konať pred súdom ( ).

Z uvedeného dôvodu, Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací dovolaním

napadnuté uznesenie krajského súdu zrušil a vec vrátil tomuto súdu na ďalšie konanie

(, ).

Krajský súd je viazaný právnym názorom dovolacieho súdu. V novom rozhodnutí

rozhodne o odvolaní žalobkyni proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa z 8. februára 2008

a súčasne znova rozhodne aj o trovách pôvodného konania a dovolacieho konania

( ).

P o u č e n i e: Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 30. novembra 2009

JUDr. Alena P r i e c e l o v á, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: M.