Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
8cf/368915.0a8592.pdf
PDF · 104.92 KB
No categories available
5Obdo/25/2009
Najvyšší súd 5Obdo/25/2009 Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne: P., lekáreň C., V.,
Martin, IČO: X., zast. Advokátskou kanceláriou B., s.r.o., Mgr. M., J., Martin, proti
žalovanej: V., a.s., M., Bratislava, krajská pobočka Ž., P., Ž.,
IČO: X., o zaplatenie 17 556,49 Eur (528 906,70 Sk), vedenom na Okresnom súde
Bratislava V pod spisovou značkou 39C 242/2007, na dovolanie žalobkyne proti uzneseniu
Krajského súdu v Bratislave z 18. novembra 2009 č. k. 2 Cob 71/2008-66, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnuté uznesenie Krajského súdu v Bratislave
z 18. novembra 2009 č. k. 2 Cob 71/2008-66 z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.
O d ô v o d n e n i e :
Žalobkyňa si 12. apríla 2007 uplatnila voči žalovanej právo na zaplatenie istiny
vo výške 528 906,70 Sk (17 556,49 Eur) ako rozdiel medzi zákonným nárokom
a rozhodnutím súdu priznanou časťou tohto nároku. Táto pohľadávka vznikla z omeškania
so zaplatením faktúry č. 220102003, vystavenej za výkony zdravotnej starostlivosti (výdaj
liekov pre jej poistencov), ktorá bola splatná 4. decembra 2003. Predmetná faktúra bola
vystavená na sumu 4 373 847,59 Sk, ktorá bola znížená faktúrou č. 100355 o sumu 73 155 Sk
na sumu 4 300 692,59 Sk. Celková suma poplatku z omeškania vo výške 0,1% za každý
deň omeškania v zmysle ust. § 38 ods. 4 zákona č. 273/1994 Z. z. predstavuje sumu
787 963,09 Sk. Rozsudkom Okresného súdu Martin č. k. 11 C 66/2004 z 19. októbra 2004
žalobkyni bola priznaná časť vo výške 258 406,70 Sk. Predmetnou žalobou si uplatnila
rozdiel medzi zaplateným poplatkom z omeškania, čo predstavuje suma vo výške
528 906,70 Sk.
Okresný súd Bratislava V rozsudkom z 8. februára 2008 č. k. 39C 242/2007-36
žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni istinu 225 398,71 Sk. Vo zvyšku žalobu
zamietol a náhradu trov konania žiadnemu z účastníkov nepriznal.
Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že právny vzťah medzi účastníkmi konania súd
posúdil ako vzťah občianskoprávny, keď vychádzal z charakteru právneho postavenia
účastníkov konania, účelu a predmetu činnosti účastníkov, spočívajúcom v poskytovaní
zdravotníckej starostlivosti a vykonávaní zdravotného poistenia.
Súd z vykonaného dokazovania zistil, že došlo k porušeniu záväzkového vzťahu,
a to porušením povinnosti zaplatiť fakturované sumy v lehote splatnosti. Nárok žalobkyne
na platenie sankcie za porušenie povinnosti zaplať faktúry včas, upravoval v čase vzniku
záväzku osobitný predpis, ust. § 38 ods. 4 zákona č. 273/1994 Z. z., a to vo výške 0,1%
z dlžnej sumy za každý kalendárny deň omeškania odo dňa splatnosti účtovného dokladu.
Žalovaná nenamietala fakturované sumy, ani výpočet dní omeškania so zaplatením faktúr,
avšak vzniesla námietku premlčania pohľadávky vzniknutých titulom poplatku z omeškania
u predmetných faktúr. Prvostupňový súd posudzoval premlčanie nároku na zaplatenie
poplatku z omeškania z jednotlivých faktúr samostatne a dospel k záveru, že došlo pri
niektorých faktúrach k premlčaniu nároku, a preto žalobu v časti zamietol. Nepremlčaná časť
nároku predstavovala suma 121 178,88 Sk a 104 219,83 Sk, čo spolu činí 225398,71 Sk,
v tejto časti prvostupňový súd návrhu vyhovel. O náhrade trov konania súd prvého stupňa
rozhodol s poukazom na ustanovenie § 142 ods. 2 O.s.p.
Na odvolanie žalobkyne, ktorá tvrdila, že s poukazom na ust. § 261 ods. 2
Obchodného zákonníka je potrebné aplikovať štvorročnú premlčaciu lehotu a na odvolanie
žalovanej, ktorá tvrdia, že celý nárok je premlčaný, Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací
(§ 10 ods. 1 O.s.p.) uznesením zo 29. januára 2009 odvolaním napadnutý rozsudok súdu
prvého stupňa podľa § 221 ods. 1 písm. d/ a ods. 2 O.s.p. zrušil a konanie vo veci zastavil.
Žiadnemu z účastníkov nepriznal náhradu trov konania.
Odvolací súd dospel k záveru, že napadnutým rozhodnutím došlo k prekážke
res iudicata v zmysle § 159 ods. 3 O.s.p. Z obsahu spisu vyplýva, že v konaní pred Okresným
súdom v Martine sp. zn. 11C 66/2004, právoplatného 2. novembrom 2004, bola uložená
povinnosť žalovanej zaplatiť žalobkyni sumu 259 056,40 Sk, a táto suma predstavovala úrok
z omeškania za oneskorenú úhradu aj uvedenej faktúry. Predmetom konania pred súdom
prvého stupňa je uplatnenie si rozdielu medzi priznaným úrokom z omeškania a poplatkom
z omeškania vo výške 0,1% denne podľa ust. § 38 ods. 4 zák. č. 273/1994 Z. z.
V prejednávanej veci sa teda žalobkyňa domáha zaplatenia časti poplatku z omeškania
za oneskorenú úhradu faktúr splatných v roku 2003 tiež v zmysle § 38 ods. 4 zák. č. 273/1994
Z. z., t.j. vo výške 0,1% denne, a to napriek tomu, že v skôr začatom konaní na Okresnom
súde v Martine už predmetnú sankciu si za uvedené obdobie voči žalovanej uplatnila a táto jej
bola priznaná. Uplatnený nárok žalobkyne vyplýva z rovnakých skutkových i právnych
okolností ako v uvedenom konaní. O trovách konania rozhodol odvolací súd podľa § 224
ods. 1 O.s.p. a § 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p. tak, že účastníkom nepriznal trovy prvostupňového
ani odvolacieho konania, pretože konanie vo veci bolo zastavené.
Proti tomuto rozhodnutiu podala žalobkyňa dovolanie s poukazom na dovolací dôvod
uvedený v § 237 písm. f/ O.s.p. Namietala, že krajský súd dospel k nesprávnemu právnemu
záveru o tom, že sa jedná o prekážku veci rozhodnutej. Uviedla, že v tomto konaní
sa nedomáha nároku, ktorý by bol právoplatne priznaný, alebo, ktorý by bol právoplatne
zamietnutý. Domáha sa tej časti nároku na poplatok z omeškania, ktorý doteraz nebol
žalovaným dobrovoľne zaplatený. Preto súd mal skúmať, či v čase omeškania zdravotnej
poisťovne vznikol žalobkyni nárok na poplatok z omeškania podľa § 38 ods. 4 zákona
č. 273/1994 Z. z. Poukázala na súdnu prax (najmä v dôsledku publikovania zjednocujúceho
stanoviska Ústavného súdu SR č. PL.z.ÚS 1/06, kde zdravotníckym zariadeniam prináleží
nárok na poplatok z omeškania vo výške 0,1% denne aj v prípadoch, ak k omeškaniu
zdravotnej poisťovne došlo v čase, kedy bolo platné a účinné ustanovenie § 38 ods. 4
cit. zákona v znení upravujúcom poplatok z omeškania vo výške 0,01%, nakoľko dotknuté
ustanovenie v takomto znení stratilo z dôvodu rozporu s Ústavou SR účinnosť a neskôr
i platnosť. Zo zjednocujúceho stanoviska Ústavného súdu SR pritom vyplýva, že zdravotnícke
zariadenie jednoznačne malo a doteraz má za dotknuté obdobie omeškania zdravotnej
poisťovne s úhradou splatných faktúr za poskytnutie zdravotníckej starostlivosti nárok
na poplatok z omeškania vo výške 0,1% denne. Zo strany žalobkyni pritom nikdy nedošlo
k právnemu úkonu „vzdania sa práva na poplatok z omeškania“. Pod tento inštitút nemožno
podradiť ani to, že v inom súdnom konaní sa žalobkyňa domáhala nároku z právneho titulu
úroku z omeškania. Podľa názoru žalobkyne, súd má každú vec posudzovať samostatne
bez ohľadu na to, aká právna argumentácia bola iným súdom v inom súdnom konaní zaujatá,
t. j. ako už bolo uvedené vyššie, v prvom rade posúdiť tú skutkovú a právnu otázku,
či má žalobkyňa za omeškanie s úhradou dotknutých faktúr nárok na poplatok z omeškania
vo výške 0,1% denne. Zo zákonného vymedzenia úloh V., a.s., zabezpečovala verejné
potreby v oblasti zdravotníckej starostlivosti. Má za to, že prijatie záveru, že dotknutá jej
činnosť v r. 2003 nespadá pod pojem „zabezpečovanie verejných potrieb alebo vlastnej
prevádzky“, by bol v rozpore so znením a výkladom § 261 ods. 2 Obchodného zákonníka
a ustálenej súdnej praxe. Z tohto dôvodu považuje námietku premlčania za neopodstatnenú,
pretože na záväzkový vzťah účastníkov konania je nutné aplikovať ustanovenia o premlčaní
v Obchodnom zákonníku. Žiadala, aby dovolací súd napadnuté rozhodnutie krajského súdu
zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) prejednal
dovolanie bez nariadenia pojednávania v zmysle § 243a ods. 1 O.s.p.
Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, ak to zákon
pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.). Podmienky prípustnosti dovolania proti uzneseniu odvolacieho
súdu upravuje ustanovenie § 239 O.s.p.
V prejednávanej veci žalobkyňa podala dovolanie proti uzneseniu odvolacieho súdu,
ktorým bol rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 221 ods. 1 O.s.p. zrušený bez toho,
aby odvolací súd vyslovil prípustnosť dovolania.
Dovolací súd nezistil podmienky, za ktorých ustanovenie § 239 O.s.p. pripúšťa
dovolanie.
Dovolanie je vždy prípustné, ak ide o prípady závažných vád konania uvedených
v ustanovení § 237 O.s.p., a to aj vtedy, keď nie sú splnené podmienky prípustnosti dovolania
uvedené v § 238 a § 239 O.s.p.
Žalobkyňa v dovolaní poukázala na prípustnosť dovolania podľa § 237 písm. f/ O.s.p.,
t. j., ak účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom.
Uvedené ustanovenie ochraňuje práva účastníka konania, ak súd nerešpektuje jeho procesné
práva a vynesie rozhodnutie. Ide o prípady, ak súd napr. účastníka riadne nepredvolá
na pojednávanie, aj keď bolo potrebné ho predvolať, ak nebola dodržaná lehota na prípravu
na pojednávanie, prípadne, ak súd o uplatnenom návrhu bezdôvodne nerozhodne.
Podľa obsahu spisu žalobkyňa si predmetnou žalobou uplatnila právo na poplatok
z omeškania, a to na časť istiny, ktorá nebola priznaná právoplatným rozhodnutím Okresného
súdu v Martine v konaní vedenom pod spisovou značkou 11C 66/2004. Je nepochybné,
že v uvedenom konaní bolo žalobkyni priznané právo na úrok z omeškania vo výške
259 056,40 Sk za omeškanie s úhradou faktúry. V zmysle § 38 ods. 4 zákona č. 273/1994 Z.
z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej
zdravotnej poisťovni a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych
zdravotných poisťovní môže zdravotnícke zariadenie voči príslušnej zdravotnej poisťovni
uplatniť poplatok z omeškania vo výške 0,1% z dlžnej sumy za každý kalendárny deň
omeškania odo dňa splatnosti účtovného dokladu. Žalobkyňa v žalobe uvádza, že za
omeškanie s úhradou faktúry za rok 2003 poplatok z omeškania činil 787.963,09 Sk.
V konaní na Okresnom súde v Martine 11C 66/2004 jej bol priznaný úrok z omeškania
v sume 259 056,40 Sk, ktorá predstavuje časť poplatku z omeškania. Žalobkyňa si preto
uplatnila v tomto konaní doplatenie zvyšku vyúčtovaného poplatku z omeškania, ktorý
predstavuje sumu 528 906,70 Sk.
Podľa názoru dovolacieho súdu je podstatné, že súd v prejednávanej veci rozhoduje
o nároku na peňažné plnenie. Pritom je irelevantné, z akého právneho dôvodu je tento
peňažný nárok uplatnený. Súd totiž predovšetkým pri posudzovaní jeho dôvodnosti vychádza
zo skutkových tvrdení, ktoré umožňujú posúdiť uplatnený nárok po právnej stránke, a to bez
ohľadu na to, či v žalobe právny titul požadovaného peňažného plnenia je nesprávne uvedený,
alebo vôbec nie je uvedený. Preto, ak súd právoplatne rozhodol len o časti uplatňovaného
peňažného nároku, jeho zvyšok si môže účastník uplatňovať súdnou cestou, pričom
mu nehrozí nebezpečenstvo zastavenia konania z dôvodu právoplatne rozsúdenej veci.
Dovolací súd z obsahu spisu zistil, že rozhodnutie vydané v konaní vedenom pred
Okresným súdom v Martine pod sp. zn. 11C 66/04 nezakladá prekážku rozhodnutej veci
pre konanie, ktoré je predmetom dovolania. Peňažné plnenie, ktoré bolo žalobkyni priznané,
predstavuje časť poplatku z omeškania podľa § 38 ods. 4 zákona č. 273/1994 Z. z. Žalobkyňa
sa teda v konaní nedomáha duplicitného peňažného plnenia, resp. nároku, ktorý jej už bol
právoplatne priznaný, ale len tej časti poplatku z omeškania, ktorý jej žalovaná dobrovoľne
nezaplatila.
Preto, ak odvolací súd zrušil odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa
a zároveň konanie zastavil, odmietol tým rozhodnúť o tom, či je dôvodná uplatnená časť
peňažného nároku z titulu poplatku z omeškania. Dovolací súd, preto dospel k záveru,
že rozhodnutím odvolacieho súdu sa porušilo voči žalobkyni právo rozhodnúť o veci, čím sa
jej odňala možnosť konať pred súdom (§ 237 písm. f/ O.s.p.).
Z uvedeného dôvodu, Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací dovolaním
napadnuté uznesenie krajského súdu zrušil a vec vrátil tomuto súdu na ďalšie konanie
(§ 243b ods. 1, 2 O.s.p.).
Krajský súd je viazaný právnym názorom dovolacieho súdu. V novom rozhodnutí
rozhodne o odvolaní žalobkyni proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa z 8. februára 2008
a súčasne znova rozhodne aj o trovách pôvodného konania a dovolacieho konania
P o u č e n i e: Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 30. novembra 2009
JUDr. Alena P r i e c e l o v á, v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: M.