Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
9d1/368604.08e78b.pdf
PDF · 111.69 KB
No categories available
1Svzn/7/2009
Legal thesis Official
Najvyšší súd 1Svzn 7/2009
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľky Ing. J. bytom B, D.
proti odporcovi Mestskej časti Bratislava – Staré Mesto, Bratislava, v konaní o nesúlade
všeobecne záväzného nariadenia mestskej časti Bratislava – Staré Mesto č. 2/1998 z 30. júna
1998 o dodržiavaní čistoty a poriadku na území mestskej časti Bratislava – Staré Mesto so
zákonom o priestupkoch č. 372/1990 Zb. na odvolanie navrhovateľky proti uzneseniu
Krajského súdu v Bratislave č. k. 4S 84/2009-23 z 5. júna 2009, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Bratislave č. k.
4S 84/2009--23 z 5. júna 2009 p o t v r d z u j e .
Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e
Napadnutým uznesením Krajský súd v Bratislave, po postúpení mu veci Okresným
súdom Bratislava I uznesením č. k. 15C 220/2008-18 z 9.4.2009, zastavil podľa § 250d ods. 3
OSP konanie o návrhu navrhovateľky, ktorým sa táto domáhala, aby súd vyslovil, že
všeobecne záväzné nariadenie mestskej časti Bratislava – Staré Mesto č. 2/1998 z 30. júna
1998 o dodržiavaní čistoty a poriadku na území mestskej časti Bratislava – Staré Mesto
je v nesúlade so zákonom o priestupkoch č. 372/1990 Zb. v znení neskorších predpisov.
2
Krajský súd skúmajúc procesné podmienky, za ktorých môže vo veci konať (§ 103
OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP), dospel k záveru, že navrhovateľka ako fyzická
osoba – občan, nie je uvedená medzi osobami oprávnenými podať návrh podľa § 250zfa OSP,
a preto je neoprávnenou osobou na podanie tohto návrhu.
O trovách konania krajský súd rozhodol podľa ustanovenia § 146 ods. 1 písm. c/ OSP
v spojení s § 246c OSP a vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá na náhradu trov konania
právo.
Navrhovateľka napadla uznesenie krajského súdu včas podaným odvolaním dôvodiac
tým, že všeobecný súd musí vychádzať z toho, že súdy majú poskytovať v občianskom
súdnom konaní materiálnu ochranu zákonnosti tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana
práv a oprávnených záujmov účastníkov (§ 1 OSP). Občianske súdne konanie sa v každom
jednotlivom prípade má stať zárukou zákonnosti a slúžiť na upevňovanie a rozvíjanie, pričom
každý má právo domáhať sa na súde ochrany práva, ktoré bolo ohrozené alebo porušené (§ 3
OSP).
Namietala, že jej právo bolo porušené na základe Všeobecne záväzného nariadenia
mestskej časti Bratislava - Staré mesto č. 2/1998 z 30. júna 1998. Toto všeobecne záväzné
nariadenie podľa navrhovateľky nie je v súlade so zákonom o priestupkoch. Keďže jej právo
bolo porušené, domáha sa ako dotknutá osoba svojho práva na súde, aby ochránil jej práva
a spravodlivo rozhodol. Poukázala na to, že ustanovenia všeobecne záväzného nariadenia,
ktoré uvádza v návrhu sú v rozpore so zákonom, sú v praxi nevykonateľné, a preto sa domáha
ich zrušenia. Citujúc komentár k ustanoveniu § 1 OSP, že „nezabezpečenie práva na
spravodlivý súdny proces by v konečnom dôsledku znamenalo nielen porušenie Ústavy, ale aj
porušenie čI. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ktorým je
Slovenská republika viazaná. Preto aj vtedy, ak by postup podľa Občianskeho súdneho
poriadku bol inak v súlade s formálno-procesnými ustanoveniami, ich aplikácia sa môže
dostať do rozporu s čl. 46 Ústavy a nasl. resp. čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd. Tieto skutočnosti musí mať aplikačná prax na pamäti; v žiadnom
prípade totiž formálno-procesná súladnosť nemôže znamenať arbitrárny prístup“, bola
navrhovateľka toho názoru, že súd je ten, ktorý by jej ako občanovi mal poskytnúť možnosť
domôcť sa svojich práv. Procesné ustanovenia OSP by nemali brániť spravodlivému
prejednaniu veci, ak sa občan obráti na súd so žiadosťou o ich ochranu.
3
Poukazujúc aj na ustanovenia § 7 ods. 2 OSP navrhovateľka ďalej namietala, že
nakoľko súd rozhoduje o nesúlade všeobecne záväzných nariadení orgánov územnej
samosprávy so zákonom, ona ako dotknutá osoba, ktorej právo bolo porušené, sa domáha
takéhoto rozhodnutia. Podľa navrhovateľky nie je reálne možné a mysliteľné, aby prokuratúra
podávala návrhy pri všetkých porušeniach práv občanov, o ktorých sa dozvedela. Oprávnenou
osobou na podanie takéhoto návrhu by preto podľa navrhovateľky mala byť priamo dotknutá
osoba.
Tiež poukázala na to, že ani v osobitných ustanoveniach Občianskeho súdneho
poriadku, na ktoré sa odvoláva krajský súd, nie je uvedené, že fyzická osoba – občan nemôže
podať návrh na rozhodnutie o súlade všeobecne záväzného nariadenia so zákonom, nakoľko
ustanovenie § 250zfa ods. 2 OSP neuvádza osoby oprávnené podať takýto návrh.
Vytýkala prvostupňovému súdu, že v napadnutom rozhodnutí skonštatoval, že
navrhovateľka je neoprávnenou osobou na podanie návrhu, bez toho aby sa zaoberal
podstatou jej návrhu. Vzhľadom na vyššie uvedené žiadala, aby odvolací súd uznesenie
prvého stupňa zrušil a vrátil vec na ďalšie konanie.
Odporca vo svojom písomnom vyjadrení na odvolanie uviedol, že VZN č. 2/1998
mestskej časti Bratislava – Staré Mesto z 30.06.1998 o dodržiavaní čistoty a poriadku
na území mestskej časti Bratislava – Staré Mesto v znení všeobecne záväzného nariadenia č.
1/2002, ktoré bolo schválené miestnym zastupiteľstvom mestskej časti Bratislava - Staré
Mesto dňa 12.02.2002 uznesením č. 18/2002 je platné a účinné do dnešného dňa, nebolo
napadnuté protestom prokurátora za jeho nezákonnosť, prípadne že by bolo v rozpore
s akýmkoľvek platným právnym predpisom.
Mestská časť Bratislava - Staré Mesto má preto za to, že každá dotknutá osoba, ktorá
je v zmysle tohto právneho predpisu povinná niečo vykonať, je povinná sa správať tak, ako jej
ukladá tento právny predpis.
Najvyšší súd ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP a § 250zfa ods. 4 OSP) preskúmal
a prejednal napadnuté uznesenie krajského súdu bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§
250ja ods. 2) a dospel k záveru, že odvolaniu navrhovateľky nie je možné priznať úspech.
4
Podľa § 7 ods. 2 OSP v občianskom súdnom konaní súdy preskúmavajú
aj zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy a zákonnosť rozhodnutí, opatrení alebo
iných zásahov orgánov verejnej moci a rozhodujú o súlade všeobecne záväzných nariadení
orgánov územnej samosprávy vo veciach územnej samosprávy so zákonom a pri plnení úloh
štátnej správy aj s nariadením vlády a so všeobecne záväznými právnymi predpismi
ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy, pokiaľ ich podľa zákona
neprejednávajú a nerozhodujú o nich iné orgány.
Podľa § 244 ods. 1 v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo
opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.
Podľa § 250zfa ods. 1 OSP ak obec alebo vyšší územný celok nezruší alebo nezmení
na základe protestu prokurátora svoje všeobecne záväzné nariadenie, môže prokurátor
vo veciach územnej samosprávy podať na súd návrh na vyslovenie nesúladu všeobecne
záväzného nariadenia so zákonom. Vo veciach pri plnení úloh štátnej správy môže prokurátor
podať na súd návrh na vyslovenie nesúladu všeobecne záväzného nariadenia aj s nariadením
vlády a všeobecne záväznými právnymi predpismi ministerstiev a ostatných ústredných
orgánov štátnej správy.
Podľa § 250zfa ods. 2 OSP účastníkmi konania sú obec, vyšší územný celok
a prokurátor.
Podľa § 250zfa ods. 3 OSP príslušný na rozhodnutie je krajský súd, v obvode ktorého
sa nachádza obec, ktorá vydala všeobecne záväzné nariadenie, alebo sídlo samosprávneho
kraja, ktorý vydal všeobecne záväzné nariadenie.
Podľa § 250zfa ods. 4 OSP proti rozhodnutiu súdu je prípustné odvolanie.
Zákonné ustanovenie § 250zfa OSP nazvané „Konanie o súlade všeobecne záväzného
nariadenia obce a vyššieho územného celku so zákonom, nariadením vlády a všeobecne
záväznými právnymi predpismi ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy
zastupiteľstiev orgánov územnej samosprávy“ bolo do tzv. verejného (správneho) súdnictva
zaradené k osobitným konaniam v správnom súdnictve (siedma hlava piatej časti OSP)
5
novelou Občianskeho súdneho poriadku zákonom č. 384/2008 Z. z. s účinnosťou od
15.10.2008.
Ustanovenie § 250zfa OSP vychádza z čl. 125 ods. 1 písm. c/ a d/ Ústavy Slovenskej
republiky (ďalej aj „ústava“), zo znenia ktorého je zrejmé, že Ústava Slovenskej republiky
pripúšťa možnosť, aby o súlade všeobecne záväzných nariadení orgánov územnej samosprávy
so zákonmi vo veciach územnej samosprávy (čl. 68 ústavy) a so zákonmi, s nariadeniami
vlády a so všeobecne záväznými právnymi predpismi ministerstiev a ostatných ústredných
orgánov štátnej správy vo veciach prenesenej štátnej správy (čl. 71 ods. 2 ústavy) mohol
rozhodovať okrem ústavného súdu aj iný, t. j. všeobecný súd.
Podľa Dôvodovej správy k novele – zákon č. 384/2008 Z. z. zmena vychádza
aj z požiadavky, aby ústavný súd rozhodoval, pokiaľ je to možné, len o najzávažnejších
veciach, čo odôvodňuje presun preskúmania zákonnosti všeobecne záväzných nariadení
všeobecnými súdmi.
Všeobecne záväzné nariadenie obce alebo vyššieho územného celku je normatívny
právny akt prijímaný orgánom obce alebo vyššieho územného celku, ktorým sú riešené
zásadné otázky týkajúce sa obce alebo vyššieho územného celku ako celku, alebo osobitne jej
obyvateľov alebo upravujúce právne vzťahy vznikajúce a realizujúce sa na jej území
a to tak na úseku prenesenej štátnej správy ako i územnej samosprávy.
Všeobecne záväzné nariadenie vydáva územná samospráva na plnenie úloh
samosprávy obce, mesta či vyššieho územného celku alebo ak to ustanovuje zákon; takéto
všeobecne záväzné nariadenie nesmie odporovať ústave ani zákonom. Vo veciach,
v ktorých obec, mesto či vyšší územný celok plnia úlohy štátnej správy, môžu vydať
nariadenie len na základe splnomocnenia zákona a v jeho medziach; takéto nariadenie nesmie
odporovať ani inému všeobecne záväznému právnemu predpisu.
Všeobecne záväzné nariadenie nie je teda individuálnym správnym aktom vydaným
orgánom verejnej správy, ktorý by fyzická alebo právnická osoba mohla napadnúť postupom
6
Konanie o súlade všeobecne záväzného nariadenia obce a vyššieho územného celku so
zákonom, nariadením vlády a všeobecne záväznými právnymi predpismi ministerstiev
a ostatných ústredných orgánov štátnej správy zastupiteľstiev orgánov územnej samosprávy
možno začať len na návrh prokurátora, pričom prípustnosť návrhu aj v tomto prípade
je podmienená neúspešnosťou jeho protestu (§ 22 zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre
v znení neskorších predpisov).
Konanie o proteste prokurátora je osobitným konaním, v ktorom sa rozhoduje,
či všeobecne záväzným právnym predpisom vydaným orgánom verejnej správy, opatrením
alebo rozhodnutím bol porušený zákon alebo iný všeobecne záväzný právny predpis.
Na konanie o proteste prokurátora sa vzťahuje zákon o prokuratúre, a ak nemá inú úpravu,
primerane sa naň vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní. Za neúspech protestu sa
považuje to, že obec, mestská časť, mesto alebo vyšší územný celok nezruší na základe
protestu prokurátora uznesenie svojho zastupiteľstva.
Petitom návrhu sa prokurátor môže domáhať iba vyslovenia nesúladu všeobecne
záväzného nariadenia so zákonom (§ 250zfa ods. 1 veta prvá) resp. vyslovenia nesúladu
všeobecne záväzného nariadenia aj s nariadením vlády a všeobecne záväznými právnymi
predpismi ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy (§ 250zfa ods. 1 veta
druhá).
Z vyššie uvedeného ako aj z citovaného ustanovenia § 250zfa ods. 2 OSP vyplýva, že
účastníkmi konania sú
- na strane navrhovateľa výlučne prokurátor,
- na strane odporcu obec, mesto, mestská časť alebo vyšší územný celok.
Nikto iný ako prokurátor nie je aktívne legitimovaný na podanie návrhu na začatie
konania o vyslovenie nesúladu všeobecne záväzného nariadenia so zákonom
či s nariadením vlády a všeobecne záväznými právnymi predpismi ministerstiev a ostatných
ústredných orgánov štátnej správy.
Z uvedeného nesporne vyplýva, že navrhovateľka nie je aktívne procesne
legitimovaná na podanie návrhu na vyslovenie, že všeobecne záväzné nariadenie mestskej
časti Bratislava – Staré Mesto č. 2/1998 z 30. júna 1998 o dodržiavaní čistoty a poriadku na
7
území mestskej časti Bratislava – Staré Mesto je v nesúlade so zákonom o priestupkoch
č. 372/1990 Zb. v znení neskorších predpisov, nakoľko na podanie takéhoto návrhu v zmysle
§ 250zfa OSP je aktívne procesne legitimovaný iba prokurátor a to iba v prípade, že nebolo
vyhovené jeho protestu. Z tohto hľadiska námietkam navrhovateľky uvedeným v odvolaní
nemožno vo vzťahu k danej veci priznať právnu relevanciu.
Nakoľko návrh bol podaný neoprávnenou osobou, krajský súd správne konanie
zastavil (§ 250d ods. 3 OSP s poukazom na § 244 ods. 6 OSP) a Najvyššiemu súdu
Slovenskej republiky ako súdu odvolaciemu preto neostalo iné, ako podľa § 219 ods. 1 OSP
napadnuté uznesenie krajského súdu potvrdiť.
O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol s poukazom na § 246c veta
prvá OSP a § 224 ods. 1 OSP v spojení s § 142 ods. 1 OSP, keďže úspešnému odporcovi v
odvolacom konaní trovy nevznikli.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave, dňa 30. novembra 2009 JUDr. Jana Baricová, v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia:
Peter Szimeth