Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Svzn/7/2009

Legal thesis Official

Log in to see the legal thesis

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľky Ing. J. bytom B, D.

proti odporcovi Mestskej časti Bratislava – Staré Mesto, Bratislava, v konaní o nesúlade

všeobecne záväzného nariadenia mestskej časti Bratislava – Staré Mesto č. 2/1998 z 30. júna

1998 o dodržiavaní čistoty a poriadku na území mestskej časti Bratislava – Staré Mesto so

na odvolanie navrhovateľky proti uzneseniu

Krajského súdu v Bratislave č. k. -23 z 5. júna 2009, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Bratislave č. k.

-23 z 5. júna 2009 p o t v r d z u j e .

Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e

Napadnutým uznesením Krajský súd v Bratislave, po postúpení mu veci Okresným

súdom Bratislava I uznesením č. k. -18 z 9.4.2009, zastavil podľa § 250d ods. 3

konanie o návrhu navrhovateľky, ktorým sa táto domáhala, aby súd vyslovil, že

všeobecne záväzné nariadenie mestskej časti Bratislava – Staré Mesto č. 2/1998 z 30. júna

1998 o dodržiavaní čistoty a poriadku na území mestskej časti Bratislava – Staré Mesto

je v nesúlade so v znení neskorších predpisov.

2

Krajský súd skúmajúc procesné podmienky, za ktorých môže vo veci konať (§ 103

v spojení s veta prvá ), dospel k záveru, že navrhovateľka ako fyzická

osoba – občan, nie je uvedená medzi osobami oprávnenými podať návrh podľa a ,

a preto je neoprávnenou osobou na podanie tohto návrhu.

O trovách konania krajský súd rozhodol podľa ustanovenia

v spojení s a vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá na náhradu trov konania

právo.

Navrhovateľka napadla uznesenie krajského súdu včas podaným odvolaním dôvodiac

tým, že všeobecný súd musí vychádzať z toho, že súdy majú poskytovať v občianskom

súdnom konaní materiálnu ochranu zákonnosti tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana

práv a oprávnených záujmov účastníkov ( ). Občianske súdne konanie sa v každom

jednotlivom prípade má stať zárukou zákonnosti a slúžiť na upevňovanie a rozvíjanie, pričom

každý má právo domáhať sa na súde ochrany práva, ktoré bolo ohrozené alebo porušené (§ 3

).

Namietala, že jej právo bolo porušené na základe Všeobecne záväzného nariadenia

mestskej časti Bratislava - Staré mesto č. 2/1998 z 30. júna 1998. Toto všeobecne záväzné

nariadenie podľa navrhovateľky nie je v súlade so zákonom o priestupkoch. Keďže jej právo

bolo porušené, domáha sa ako dotknutá osoba svojho práva na súde, aby ochránil jej práva

a spravodlivo rozhodol. Poukázala na to, že ustanovenia všeobecne záväzného nariadenia,

ktoré uvádza v návrhu sú v rozpore so zákonom, sú v praxi nevykonateľné, a preto sa domáha

ich zrušenia. Citujúc komentár k ustanoveniu , že „nezabezpečenie práva na

spravodlivý súdny proces by v konečnom dôsledku znamenalo nielen porušenie , ale aj

porušenie čI. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ktorým je

Slovenská republika viazaná. Preto aj vtedy, ak by postup podľa Občianskeho súdneho

poriadku bol inak v súlade s formálno-procesnými ustanoveniami, ich aplikácia sa môže

dostať do rozporu s a nasl. resp. Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd. Tieto skutočnosti musí mať aplikačná prax na pamäti; v žiadnom

prípade totiž formálno-procesná súladnosť nemôže znamenať arbitrárny prístup“, bola

navrhovateľka toho názoru, že súd je ten, ktorý by jej ako občanovi mal poskytnúť možnosť

domôcť sa svojich práv. Procesné ustanovenia by nemali brániť spravodlivému

prejednaniu veci, ak sa občan obráti na súd so žiadosťou o ich ochranu.

3

Poukazujúc aj na ustanovenia navrhovateľka ďalej namietala, že

nakoľko súd rozhoduje o nesúlade všeobecne záväzných nariadení orgánov územnej

samosprávy so zákonom, ona ako dotknutá osoba, ktorej právo bolo porušené, sa domáha

takéhoto rozhodnutia. Podľa navrhovateľky nie je reálne možné a mysliteľné, aby prokuratúra

podávala návrhy pri všetkých porušeniach práv občanov, o ktorých sa dozvedela. Oprávnenou

osobou na podanie takéhoto návrhu by preto podľa navrhovateľky mala byť priamo dotknutá

osoba.

Tiež poukázala na to, že ani v osobitných ustanoveniach Občianskeho súdneho

poriadku, na ktoré sa odvoláva krajský súd, nie je uvedené, že fyzická osoba – občan nemôže

podať návrh na rozhodnutie o súlade všeobecne záväzného nariadenia so zákonom, nakoľko

ustanovenie a ods. 2 neuvádza osoby oprávnené podať takýto návrh.

Vytýkala prvostupňovému súdu, že v napadnutom rozhodnutí skonštatoval, že

navrhovateľka je neoprávnenou osobou na podanie návrhu, bez toho aby sa zaoberal

podstatou jej návrhu. Vzhľadom na vyššie uvedené žiadala, aby odvolací súd uznesenie

prvého stupňa zrušil a vrátil vec na ďalšie konanie.

Odporca vo svojom písomnom vyjadrení na odvolanie uviedol, že VZN č. 2/1998

mestskej časti Bratislava – Staré Mesto z 30.06.1998 o dodržiavaní čistoty a poriadku

na území mestskej časti Bratislava – Staré Mesto v znení všeobecne záväzného nariadenia č.

1/2002, ktoré bolo schválené miestnym zastupiteľstvom mestskej časti Bratislava - Staré

Mesto dňa 12.02.2002 uznesením č. 18/2002 je platné a účinné do dnešného dňa, nebolo

napadnuté protestom prokurátora za jeho nezákonnosť, prípadne že by bolo v rozpore

s akýmkoľvek platným právnym predpisom.

Mestská časť Bratislava - Staré Mesto má preto za to, že každá dotknutá osoba, ktorá

je v zmysle tohto právneho predpisu povinná niečo vykonať, je povinná sa správať tak, ako jej

ukladá tento právny predpis.

Najvyšší súd ako súd odvolací ( a a ods. 4 ) preskúmal

a prejednal napadnuté uznesenie krajského súdu bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§

250ja ods. 2) a dospel k záveru, že odvolaniu navrhovateľky nie je možné priznať úspech.

4

Podľa v občianskom súdnom konaní súdy preskúmavajú

aj zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy a zákonnosť rozhodnutí, opatrení alebo

iných zásahov orgánov verejnej moci a rozhodujú o súlade všeobecne záväzných nariadení

orgánov územnej samosprávy vo veciach územnej samosprávy so zákonom a pri plnení úloh

štátnej správy aj s nariadením vlády a so všeobecne záväznými právnymi predpismi

ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy, pokiaľ ich podľa zákona

neprejednávajú a nerozhodujú o nich iné orgány.

Podľa § 244 ods. 1 v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo

opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.

Podľa a ods. 1 ak obec alebo vyšší územný celok nezruší alebo nezmení

na základe protestu prokurátora svoje všeobecne záväzné nariadenie, môže prokurátor

vo veciach územnej samosprávy podať na súd návrh na vyslovenie nesúladu všeobecne

záväzného nariadenia so zákonom. Vo veciach pri plnení úloh štátnej správy môže prokurátor

podať na súd návrh na vyslovenie nesúladu všeobecne záväzného nariadenia aj s nariadením

vlády a všeobecne záväznými právnymi predpismi ministerstiev a ostatných ústredných

orgánov štátnej správy.

Podľa a ods. 2 účastníkmi konania sú obec, vyšší územný celok

a prokurátor.

Podľa a ods. 3 príslušný na rozhodnutie je krajský súd, v obvode ktorého

sa nachádza obec, ktorá vydala všeobecne záväzné nariadenie, alebo sídlo samosprávneho

kraja, ktorý vydal všeobecne záväzné nariadenie.

Podľa a ods. 4 proti rozhodnutiu súdu je prípustné odvolanie.

Zákonné ustanovenie a nazvané „Konanie o súlade všeobecne záväzného

nariadenia obce a vyššieho územného celku so zákonom, nariadením vlády a všeobecne

záväznými právnymi predpismi ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy

zastupiteľstiev orgánov územnej samosprávy“ bolo do tzv. verejného (správneho) súdnictva

zaradené k osobitným konaniam v správnom súdnictve (siedma hlava piatej časti )

5

novelou s účinnosťou od

15.10.2008.

Ustanovenie a vychádza z a Slovenskej

republiky (ďalej aj „ústava“), zo znenia ktorého je zrejmé, že

pripúšťa možnosť, aby o súlade všeobecne záväzných nariadení orgánov územnej samosprávy

so zákonmi vo veciach územnej samosprávy ( ) a so zákonmi, s nariadeniami

vlády a so všeobecne záväznými právnymi predpismi ministerstiev a ostatných ústredných

orgánov štátnej správy vo veciach prenesenej štátnej správy ( ) mohol

rozhodovať okrem ústavného súdu aj iný, t. j. všeobecný súd.

Podľa Dôvodovej správy k novele – zmena vychádza

aj z požiadavky, aby ústavný súd rozhodoval, pokiaľ je to možné, len o najzávažnejších

veciach, čo odôvodňuje presun preskúmania zákonnosti všeobecne záväzných nariadení

všeobecnými súdmi.

Všeobecne záväzné nariadenie obce alebo vyššieho územného celku je normatívny

právny akt prijímaný orgánom obce alebo vyššieho územného celku, ktorým sú riešené

zásadné otázky týkajúce sa obce alebo vyššieho územného celku ako celku, alebo osobitne jej

obyvateľov alebo upravujúce právne vzťahy vznikajúce a realizujúce sa na jej území

a to tak na úseku prenesenej štátnej správy ako i územnej samosprávy.

Všeobecne záväzné nariadenie vydáva územná samospráva na plnenie úloh

samosprávy obce, mesta či vyššieho územného celku alebo ak to ustanovuje zákon; takéto

všeobecne záväzné nariadenie nesmie odporovať ústave ani zákonom. Vo veciach,

v ktorých obec, mesto či vyšší územný celok plnia úlohy štátnej správy, môžu vydať

nariadenie len na základe splnomocnenia zákona a v jeho medziach; takéto nariadenie nesmie

odporovať ani inému všeobecne záväznému právnemu predpisu.

Všeobecne záväzné nariadenie nie je teda individuálnym správnym aktom vydaným

orgánom verejnej správy, ktorý by fyzická alebo právnická osoba mohla napadnúť postupom

podľa a nasl. .

6

Konanie o súlade všeobecne záväzného nariadenia obce a vyššieho územného celku so

zákonom, nariadením vlády a všeobecne záväznými právnymi predpismi ministerstiev

a ostatných ústredných orgánov štátnej správy zastupiteľstiev orgánov územnej samosprávy

možno začať len na návrh prokurátora, pričom prípustnosť návrhu aj v tomto prípade

je podmienená neúspešnosťou jeho protestu ( o prokuratúre

v znení neskorších predpisov).

Konanie o proteste prokurátora je osobitným konaním, v ktorom sa rozhoduje,

či všeobecne záväzným právnym predpisom vydaným orgánom verejnej správy, opatrením

alebo rozhodnutím bol porušený zákon alebo iný všeobecne záväzný právny predpis.

Na konanie o proteste prokurátora sa vzťahuje zákon o prokuratúre, a ak nemá inú úpravu,

primerane sa naň vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní. Za neúspech protestu sa

považuje to, že obec, mestská časť, mesto alebo vyšší územný celok nezruší na základe

protestu prokurátora uznesenie svojho zastupiteľstva.

Petitom návrhu sa prokurátor môže domáhať iba vyslovenia nesúladu všeobecne

záväzného nariadenia so zákonom (§ 250zfa ods. 1 veta prvá) resp. vyslovenia nesúladu

všeobecne záväzného nariadenia aj s nariadením vlády a všeobecne záväznými právnymi

predpismi ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy (§ 250zfa ods. 1 veta

druhá).

Z vyššie uvedeného ako aj z citovaného ustanovenia a ods. 2 vyplýva, že

účastníkmi konania sú

- na strane navrhovateľa výlučne prokurátor,

- na strane odporcu obec, mesto, mestská časť alebo vyšší územný celok.

Nikto iný ako prokurátor nie je aktívne legitimovaný na podanie návrhu na začatie

konania o vyslovenie nesúladu všeobecne záväzného nariadenia so zákonom

či s nariadením vlády a všeobecne záväznými právnymi predpismi ministerstiev a ostatných

ústredných orgánov štátnej správy.

Z uvedeného nesporne vyplýva, že navrhovateľka nie je aktívne procesne

legitimovaná na podanie návrhu na vyslovenie, že všeobecne záväzné nariadenie mestskej

časti Bratislava – Staré Mesto č. 2/1998 z 30. júna 1998 o dodržiavaní čistoty a poriadku na

7

území mestskej časti Bratislava – Staré Mesto je v nesúlade so zákonom o priestupkoch

č. v znení neskorších predpisov, nakoľko na podanie takéhoto návrhu v zmysle

a je aktívne procesne legitimovaný iba prokurátor a to iba v prípade, že nebolo

vyhovené jeho protestu. Z tohto hľadiska námietkam navrhovateľky uvedeným v odvolaní

nemožno vo vzťahu k danej veci priznať právnu relevanciu.

Nakoľko návrh bol podaný neoprávnenou osobou, krajský súd správne konanie

zastavil ( s poukazom na ) a Najvyššiemu súdu

Slovenskej republiky ako súdu odvolaciemu preto neostalo iné, ako podľa

napadnuté uznesenie krajského súdu potvrdiť.

O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol s poukazom na § 246c veta

prvá a v spojení s , keďže úspešnému odporcovi v

odvolacom konaní trovy nevznikli.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave, dňa 30. novembra 2009 JUDr. Jana Baricová, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Peter Szimeth