Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
bd4/369443.784ac8.pdf
PDF · 103.53 KB
No categories available
2Cdo/310/2009
Najvyšší súd 2 Cdo 310/2009
Slovenskej republiky
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu Ing. J. K., bývajúceho v K.,
právne zastúpeného JUDr. F. C., advokátom, so sídlom v K., proti žalovanému S., so sídlom
v B., o náhradu škody, vedenej na Okresnom súde Košice II pod sp. zn.
30 C 139/2007, o dovolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach z 27. mája
2009, sp. zn. 11 Co 235/2008, takto
rozhodol:
Dovolanie o d m i e t a .
Žalovanému nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.
O d ô v o d n e n i e
Žalobca sa návrhom na začatie konania domáhal voči žalovanému náhrady škody
v sume 2.323,57 € (70.000,- Sk), zaplatenia ušlého nájomného v sume 2.788,29 €
(84.000,- Sk) a nemajetkovej ujmy 66,39 € (2.000,- Sk) mesačne od 1.3.2004. Žalobu
odôvodnil tým, že jeho syn Ing. J. K. ho oprávnil užívať motorové vozidlo značky
A., EČV P. (ďalej len „vozidlo“), ktoré následne žalobca nájomnou zmluvou
z 19.9.2002 prenechal do užívania A. N.. Z dôvodu krádeže motorového vozidla začali orgány
činné v trestom konaní vo veci trestné stíhanie, pričom neskúmali charakteristické znaky
vozidla, vo veci nevypočuli žalobcom uvádzané osoby, neinformovali policajné hliadky, ani
orgány vedúce evidenciu motorových vozidiel, ktorým postupom porušili nielen právne
predpisy, ale aj ústavné práva žalobcu.
Okresný súd Košice II (ďalej len „okresný súd“) rozsudkom z 15. mája 2008, č.k.
30 C 139/2007-41, žalobu v celom rozsahu zamietol a žalovanému a žalobcovi nepriznal
právo na náhradu trov konania. Vychádzal zo zistenia, že pokiaľ sa žalobca domáhal náhrady
škody titulom nesprávneho úradného postupu žalovaného, nepreukázal existenciu tohto
nesprávneho postupu orgánov štátu (orgánov činných v trestnom konaní – pozn. Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky) v súvislosti s vyšetrovaním trestného činu neoprávneného
používania motorového vozidla. Tieto orgány konali v súlade so zákonom, a preto sa
nedopustili porušenia žiadnej procesnej právnej normy. Naviac, tým, že žalobca nebol
vlastníkom motorového vozidla, nebol ani aktívne vecne legitimovaný na podanie návrhu
nielen na náhradu škody, ale ani na úhradu ušlého nájomného, ktoré malo predstavovať
hodnotu, o ktorú sa jeho majetok v dôsledku trestného činu nezväčšil. Pokiaľ sa žalobca
domáhal náhrady nemajetkovej ujmy podľa § 13 ods. 1 OZ dospel okresný súd k záveru,
že postupom policajných orgánov nedošlo k takému zásahu do jeho osobnostných práv, aby
mu mohla byť poskytnutá ochrana v zmysle príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka.
Krajský súd v Košiciach (ďalej len „odvolací súd“) rozsudkom z 27. mája 2009,
sp. zn. 11 Co 235/2008, na odvolanie žalobcu potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa
a žalobcovi, ani žalovanému nepriznal právo na náhradu trov odvolacieho konania. Vychádzal
pritom zo skutkového stavu zisteného súdom prvého stupňa, ktorý považoval za správny,
rovnako ako aj z neho vyvodené právne závery.
Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podal dovolanie žalobca (ďalej len
„dovolateľ“) a žiadal ho zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Uviedol, že rozhodnutie
okresného, ako aj krajského súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci v otázke
splnenia predpokladov zodpovednosti žalovaného za škodu. I keď zákon č. 58/1969 Zb.
o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci bližšie nedefinuje termín
„nesprávny úradný postup“, judikatúra ustálila, že pod týmto pojmom treba chápať akúkoľvek
činnosť spojenú s výkonom právomoci určitého štátneho orgánu, ak pri nej dôjde k porušeniu
pravidiel stanovených právnymi predpismi. V danom prípade, orgány činné v trestnom konaní
pochybili, keď nepostupovali dôsledne v súlade s ustanoveniami nielen zákona č. 171/1993
Z.z. o policajnom zbore, ale aj Trestného poriadku, ktorá okolnosť zakladá objektívnu
zodpovednosť štátu za vzniknutú škodu, bez možnosti ďalšej liberácie. Za nesprávny
považoval dovolateľ aj záver súdov o nedostatku jeho aktívnej vecnej legitimácie na
uplatnenie nároku na náhradu škody. Samotné orgány činné v trestnom konaní ho v tomto
konaní považovali za osobu poškodenú trestným činom; preto rozhodnutie odvolacieho súdu
nemá oporu v zisteniach skutkového stavu.
Žalovaný nepodal k mimoriadnemu opravnému prostriedku žalobcu písomné
vyjadrenie.
Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.), po zistení,
že dovolanie bolo podané včas osobou oprávnenou na tento opravný prostriedok (§ 240 ods. 1
O.s.p.), skúmal najskôr splnenie procesných podmienok, ktoré mu odôvodňujú preskúmať
vecnú stránku napadnutého rozhodnutia.
Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa
(§ 236 ods. 1 O.s.p.). Keďže v posudzovanej veci odvolací súd rozhodoval formou rozsudku,
podmienky prípustnosti dovolania upravujú ustanovenia § 238 O.s.p. Tie vymedzujú znaky
rozsudkov, pri danosti ktorých zákon umožňuje, aby boli tieto napadnuté dovolaním, a tak
preskúmané dovolacím súdom. Ide o prípady, keď dovolanie smeruje proti rozsudku
odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej (§ 238
ods. 1 O.s.p.), keď smeruje proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, v ktorom sa odvolací súd
odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci (§ 238 ods. 2 O.s.p.).
Dovolanie je prípustné tiež proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol potvrdený rozsudok
súdu prvého stupňa, ak odvolací súd vyslovil vo výroku svojho potvrdzujúceho rozsudku,
že dovolanie je prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu
V prejednávanej veci dovolateľ napadol rozsudok odvolacieho súdu, ktorým bol
potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa, pričom sa nejedná o prípad, v ktorom by sa odvolací
súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu skôr vysloveného v tejto veci. Prípustnosť
dovolania teda nemožno vyvodzovať od § 238 ods. 2 O.s.p. Rovnako odvolací súd nevyslovil
vo výroku svojho potvrdzujúceho rozsudku, že dovolanie je prípustné, pretože ide
o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, preto dovolanie nie je prípustné ani
podľa § 238 ods. 3 O.s.p.
V zmysle § 242 ods. 1 O.s.p. je dovolací súd viazaný rozsahom dovolania
a uplatneným dovolacím dôvodom, vrátane jeho obsahového vymedzenia. Vzhľadom na
zákonnú povinnosť dovolacieho súdu skúmať, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu
nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v § 237 O.s.p.,
dovolací súd sa súčasne zaoberal otázkou, či konanie nie je postihnuté niektorou z vád
vymenovaných v § 237 písm. a/ až g/ O.s.p. Dovolací súd však nezistil, že by konanie, resp.
rozhodnutie odvolacieho súdu bolo postihnuté niektorou z vád zakotvenou v § 237 O.s.p.
Napokon dovolateľ tzv. vadu zmätočnosti konania ani nenamietal.
Vzhľadom na vyššie uvedené, možno teda uzavrieť, že dovolanie žalobcu smeruje
proti takému rozsudku odvolacieho súdu, proti ktorému podľa § 238 O.s.p. prípustné nie je
a keďže neboli zistené ani dôvody prípustnosti uvedené v § 237 O.s.p., Najvyšší súd
Slovenskej republiky dovolanie žalobcu ako neprípustné odmietol (§ 243b ods. 5 O.s.p.
v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p.), bez toho, aby skúmal vecnú správnosť napadnutého
rozhodnutia krajského súdu.
V dovolacom konaní úspešnému žalovanému nepriznal dovolací súd náhradu trov
dovolacieho konania proti žalobcovi, ktorý vo veci úspech nemal, nakoľko žalovanému
v dovolacom konaní žiadne trovy nevznikli (§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1
O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p.).
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 30. novembra 2009
JUDr. Martin V l a d i k, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: