Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Cdo/310/2009

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu Ing. J. K., bývajúceho v K.,

právne zastúpeného JUDr. F. C., advokátom, so sídlom v K., proti žalovanému S., so sídlom

v B., o náhradu škody, vedenej na Okresnom súde Košice II pod sp. zn.

, o dovolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach z 27. mája

2009, sp. zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a .

Žalovanému nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e

Žalobca sa návrhom na začatie konania domáhal voči žalovanému náhrady škody

v sume 2.323,57 € (70.000,- Sk), zaplatenia ušlého nájomného v sume 2.788,29 €

(84.000,- Sk) a nemajetkovej ujmy 66,39 € (2.000,- Sk) mesačne od 1.3.2004. Žalobu

odôvodnil tým, že jeho syn Ing. J. K. ho oprávnil užívať motorové vozidlo značky

A., EČV P. (ďalej len „vozidlo“), ktoré následne žalobca nájomnou zmluvou

z 19.9.2002 prenechal do užívania A. N.. Z dôvodu krádeže motorového vozidla začali orgány

činné v trestom konaní vo veci trestné stíhanie, pričom neskúmali charakteristické znaky

vozidla, vo veci nevypočuli žalobcom uvádzané osoby, neinformovali policajné hliadky, ani

orgány vedúce evidenciu motorových vozidiel, ktorým postupom porušili nielen právne

predpisy, ale aj ústavné práva žalobcu.

Okresný súd Košice II (ďalej len „okresný súd“) rozsudkom z 15. mája 2008, č.k.

-41, žalobu v celom rozsahu zamietol a žalovanému a žalobcovi nepriznal

právo na náhradu trov konania. Vychádzal zo zistenia, že pokiaľ sa žalobca domáhal náhrady

škody titulom nesprávneho úradného postupu žalovaného, nepreukázal existenciu tohto

nesprávneho postupu orgánov štátu (orgánov činných v trestnom konaní – pozn. Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky) v súvislosti s vyšetrovaním trestného činu neoprávneného

používania motorového vozidla. Tieto orgány konali v súlade so zákonom, a preto sa

nedopustili porušenia žiadnej procesnej právnej normy. Naviac, tým, že žalobca nebol

vlastníkom motorového vozidla, nebol ani aktívne vecne legitimovaný na podanie návrhu

nielen na náhradu škody, ale ani na úhradu ušlého nájomného, ktoré malo predstavovať

hodnotu, o ktorú sa jeho majetok v dôsledku trestného činu nezväčšil. Pokiaľ sa žalobca

domáhal náhrady nemajetkovej ujmy podľa dospel okresný súd k záveru,

že postupom policajných orgánov nedošlo k takému zásahu do jeho osobnostných práv, aby

mu mohla byť poskytnutá ochrana v zmysle príslušných ustanovení .

Krajský súd v Košiciach (ďalej len „odvolací súd“) rozsudkom z 27. mája 2009,

sp. zn. , na odvolanie žalobcu potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa

a žalobcovi, ani žalovanému nepriznal právo na náhradu trov odvolacieho konania. Vychádzal

pritom zo skutkového stavu zisteného súdom prvého stupňa, ktorý považoval za správny,

rovnako ako aj z neho vyvodené právne závery.

Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podal dovolanie žalobca (ďalej len

„dovolateľ“) a žiadal ho zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Uviedol, že rozhodnutie

okresného, ako aj krajského súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci v otázke

splnenia predpokladov zodpovednosti žalovaného za škodu. I keď

o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci bližšie nedefinuje termín

„nesprávny úradný postup“, judikatúra ustálila, že pod týmto pojmom treba chápať akúkoľvek

činnosť spojenú s výkonom právomoci určitého štátneho orgánu, ak pri nej dôjde k porušeniu

pravidiel stanovených právnymi predpismi. V danom prípade, orgány činné v trestnom konaní

pochybili, keď nepostupovali dôsledne v súlade s ustanoveniami nielen

Z.z. o policajnom zbore, ale aj , ktorá okolnosť zakladá objektívnu

zodpovednosť štátu za vzniknutú škodu, bez možnosti ďalšej liberácie. Za nesprávny

považoval dovolateľ aj záver súdov o nedostatku jeho aktívnej vecnej legitimácie na

uplatnenie nároku na náhradu škody. Samotné orgány činné v trestnom konaní ho v tomto

konaní považovali za osobu poškodenú trestným činom; preto rozhodnutie odvolacieho súdu

nemá oporu v zisteniach skutkového stavu.

Žalovaný nepodal k mimoriadnemu opravnému prostriedku žalobcu písomné

vyjadrenie.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací ( ), po zistení,

že dovolanie bolo podané včas osobou oprávnenou na tento opravný prostriedok (§ 240 ods. 1

), skúmal najskôr splnenie procesných podmienok, ktoré mu odôvodňujú preskúmať

vecnú stránku napadnutého rozhodnutia.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa

( ). Keďže v posudzovanej veci odvolací súd rozhodoval formou rozsudku,

podmienky prípustnosti dovolania upravujú ustanovenia Tie vymedzujú znaky

rozsudkov, pri danosti ktorých zákon umožňuje, aby boli tieto napadnuté dovolaním, a tak

preskúmané dovolacím súdom. Ide o prípady, keď dovolanie smeruje proti rozsudku

odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej (§ 238

ods. 1 ), keď smeruje proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, v ktorom sa odvolací súd

odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci ( ).

Dovolanie je prípustné tiež proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol potvrdený rozsudok

súdu prvého stupňa, ak odvolací súd vyslovil vo výroku svojho potvrdzujúceho rozsudku,

že dovolanie je prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu

( ).

V prejednávanej veci dovolateľ napadol rozsudok odvolacieho súdu, ktorým bol

potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa, pričom sa nejedná o prípad, v ktorom by sa odvolací

súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu skôr vysloveného v tejto veci. Prípustnosť

dovolania teda nemožno vyvodzovať od Rovnako odvolací súd nevyslovil

vo výroku svojho potvrdzujúceho rozsudku, že dovolanie je prípustné, pretože ide

o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, preto dovolanie nie je prípustné ani

podľa

V zmysle je dovolací súd viazaný rozsahom dovolania

a uplatneným dovolacím dôvodom, vrátane jeho obsahového vymedzenia. Vzhľadom na

zákonnú povinnosť dovolacieho súdu skúmať, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu

nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v ,

dovolací súd sa súčasne zaoberal otázkou, či konanie nie je postihnuté niektorou z vád

vymenovaných v až g/ Dovolací súd však nezistil, že by konanie, resp.

rozhodnutie odvolacieho súdu bolo postihnuté niektorou z vád zakotvenou v

Napokon dovolateľ tzv. vadu zmätočnosti konania ani nenamietal.

Vzhľadom na vyššie uvedené, možno teda uzavrieť, že dovolanie žalobcu smeruje

proti takému rozsudku odvolacieho súdu, proti ktorému podľa prípustné nie je

a keďže neboli zistené ani dôvody prípustnosti uvedené v , Najvyšší súd

Slovenskej republiky dovolanie žalobcu ako neprípustné odmietol (

v spojení s ), bez toho, aby skúmal vecnú správnosť napadnutého

rozhodnutia krajského súdu.

V dovolacom konaní úspešnému žalovanému nepriznal dovolací súd náhradu trov

dovolacieho konania proti žalobcovi, ktorý vo veci úspech nemal, nakoľko žalovanému

v dovolacom konaní žiadne trovy nevznikli ( v spojení s

a ).

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 30. novembra 2009

JUDr. Martin V l a d i k, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: