Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Cdo/277/2008

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcov 1/ JUDr. P. K., bývajúceho

v R., 2 JUDr. M. K., bývajúcej v R., proti žalovanej C., spol. s r.o., so sídlom

v L., zastúpenej JUDr. R. G., advokátom v L., o zaplatenie 43.669,- Sk, vedenej na

Okresnom súde Brezno pod sp. zn. , o dovolaní žalobcov proti rozsudku

Krajského súdu v Banskej Bystrici z 23. septembra 2008 sp. zn. , takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici

z 23. septembra 2008 sp. zn. z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Brezno rozsudkom z 28. marca 2008 č.k. -62 uložil žalovanej

povinnosť zaplatiť žalobcom spoločne a nerozdielne sumu 43.669,- Sk do troch dní a v tej

istej lehote nahradiť im trovy konania vo výške 2.976,- Sk. Z vykonaného dokazovania mal

preukázané, že medzi účastníkmi bola uzatvorená dňa 23.10.2006 zmluva o dielo, v ktorej

v čl. X. bod X. dojednali zmluvnú pokutu vo výške 0,1 % z ceny diela za každý i započatý

deň omeškania a cena diela predstavovala sumu 214.063,- Sk. Dielo malo byť realizované

najneskôr do 5.12.2006, pričom termín ukončenia prác bol podmienený splnením všetkých

podmienok kladených zmluvou na objednávateľa, ako aj vyhovujúcimi klimatickými

podmienkami pre výkon tohto druhu práce. Napriek vyhovujúcim klimatickým podmienkam

dielo v dohodnutom termíne nebolo ukončené a boli tak splnené podmienky pre to, aby

žalobcovia mohli uplatniť svoje právo na zmluvnú pokutu, keďže dielo nebolo ukončené ani

v dodatočne poskytnutej primeranej lehote. Žalobcovia si uplatnili zmluvnú pokutu od

6.12.2006 do odstúpenia od zmluvy, t.j. do 27.6.2007 vo výške 0,1 % denne zo sumy

214.063,- Sk, čo predstavuje sumu 43.669,- Sk, ktorú súd žalobcom priznal. O trovách

konania rozhodol podľa (ďalej len „“),

keď žalobcovia mali v konaní plný úspech a trovy konania im vznikli na súdnom poplatku

za návrh a cestovných výdavkoch, spolu vo výške 2.976,- Sk.

Krajský súd v Banskej Bystrici na odvolanie žalovanej rozsudkom z 23. septembra 2008

sp. zn. rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že žalobu zamietol

a žalovanému náhradu trov prvostupňového ani odvolacieho konania nepriznal. V odôvodnení

svojho rozsudku uviedol, že žalobcovia od zmluvy o dielo odstúpili listom z 20.6.2007, čím

sa zmluva od počiatku zrušila. Zmluvná pokuta je inštitútom zabezpečujúcim záväzok, teda

má nútiť povinného záväzok splniť. Ak záväzok zanikol, už nie je možné vynucovať jeho

splnenie zmluvnou pokutou. Účastníci sa mohli dohodnúť, že povinnosť splniť záväzok

zanikne zaplatením zmluvnej pokuty, čo sa ale nestalo. Pre prípad odstúpenia od zmluvy je

možné dohodnúť odstupné podľa (ďalej len „“), takúto

dohodu však účastníci neuzavreli. Žalobcom zanikol nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty

keď od zmluvy odstúpili. Stranám zmluvy vzniklo právo na vzájomné vyrovnanie, ktoré však

nebolo predmetom tohto konania. Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil , keď

do úvahy vzal správanie žalovanej, ktorá neuviedla, čo všetko pre dokončenie diela urobila

a uviedla len prečo dielo v dohodnutom termíne nedokončila a výsledok konania závisel od

právneho posúdenia významu odstúpenia od zmluvy a jeho dopadu na akcesorické zmluvné

dohovory.

Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podali dovolanie žalobcovia, navrhli ho zmeniť

a žalobe vyhovieť, keď prípustnosť dovolania vyvodili z ustanovenia

a dôvodnosť (vychádzajúc z obsahu dovolania) z ustanovenia ,

pretože odvolací súd neposúdil vec správne po právnej stránke. Nesúhlasili s názorom

odvolacieho súdu, že odstúpením od zmluvy zanikli aj dojednania o zmluvnej pokute.

Zmluvná pokuta nie je príslušenstvo pohľadávky podľa ustanovenia a preto

nezdieľa osud hlavnej veci. Žalobou si uplatnili zmluvnú pokutu z titulu porušenia zmluvnej

povinnosti zo strany zhotoviteľa diela, ku ktorému došlo pred odstúpením od zmluvy.

Porušenie zmluvnej povinnosti žalovanou bolo v konaní jednoznačne preukázané. Po

odstúpení od zmluvy ich nárok nezanikol, vznikol medzi stranami zmluvy nový záväzkový

vzťah, ktorý je vzťahom zodpovednostným. Namietli, že inštitút odstupného nie je relevantný

pre tento prípad a nesúhlasili s názorom odvolacieho súdu, že ak zmluvná pokuta má nútiť

zhotoviteľa splniť záväzok, musí právna povinnosť záväzku existovať v čase jej uplatnenia.

Zmluvnú pokutu uplatnili len za obdobie od vzniku omeškania zhotoviteľa do platného

odstúpenia od zmluvy.

Žalovaná vo svojom vyjadrení k dovolaniu žalobcov navrhla dovolanie zamietnuť, resp.

rozsudok zrušiť a vec vrátiť odvolaciemu súdu na ďalšie konanie. Rozsudok odvolacieho

súdu považovala za vecne správny v tom, že nepriznal žalobcom žiadanú zmluvnú pokutu.

Nesúhlasila však s názorom odvolacieho súdu, že medzi stranami bola zhoda v tom, že

žalobcovia odstúpili od zmluvy o dielo listom z 20.6.2007 a postupovali tak v zmysle

ustanovenia , pretože od počiatku tvrdila, že žalobcovia nemohli vzhľadom

na okolnosti prípadu platne od zmluvy odstúpiť. Odvolací súd sa týmito jej námietkami

nezaoberal a preto v tomto smere ani nevykonal ňou navrhované dôkazy a nezisťoval

skutkový stav veci a nedôvodnosť žaloby vyvodil z iného dôvodu. Nestotožnila sa ani

s tvrdením žalobcov, že odstúpením od zmluvy nezaniklo dojednanie o zmluvnej pokute

a takýto názor považovala za nesprávny. Podľa jej názoru, rozhodnutie Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky na ktoré žalobcovia odkazujú (M Cdo 264/2002) sa na prejednávanú

vec nevzťahuje a je možné ho použiť len na prípady právneho vzťahu založeného medzi

podnikateľmi, ktoré upravuje .

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p), po zistení, že

dovolanie podal včas účastník konania ( ) proti rozhodnutiu, proti ktorému

je tento opravný prostriedok prípustný ( ), preskúmal napadnutý rozsudok

bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ), v rozsahu vyplývajúcom

z ust. a dospel k záveru, že dovolanie žalobcov je dôvodné.

Podľa ustanovenia , dovolaním možno napadnúť právoplatné

rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.

Dovolanie je tiež prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený

rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej ( ).

Podľa ustanovenia , dovolanie možno odôvodniť len tým, že a/ v konaní

došlo k vadám uvedeným v § 237, b/ konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za

následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom

posúdení veci.

Najvyšší súd Slovenskej republiky je oprávnený rozhodnutie odvolacieho súdu

preskúmavať len v rozsahu, v ktorom bol jeho výrok napadnutý, pričom je viazaný

uplatneným dovolacím dôvodom, vrátane toho, ako ho dovolateľ obsahovo vymedzil (§ 242

ods. 1 ). Dovolací súd nie je viazaný rozsahom dovolacích návrhov v prípadoch

uvedených v ustanovení až d/ Ak nejde o vady uvedené v

, neprihliada na vady konania, ktoré neboli uplatnené v dovolaní, ibaže by tieto vady

mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Vady podľa neboli dovolateľmi

namietané, a ani z obsahu spisu nevyplývajú.

Inou vadou konania, na ktorú musí dovolací súd prihliadnuť aj vtedy, ak nie je v dovolaní

namietaná ( ), je procesná vada, ktorá na rozdiel od vád taxatívne

vymenovaných v nezakladá zmätočnosť rozhodnutia. Jej dôsledkom je vecná

nesprávnosť, ktorej základom je porušenie procesných ustanovení upravujúcich postup súdu

v občianskom súdnom konaní.

Podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, každý má

právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná

nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych

právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

Rozsudok musí byť vyhlásený verejne, ale tlač a verejnosť môžu byť vylúčené buď po dobu

celého, alebo časti procesu v záujme mravnosti, verejného poriadku alebo národnej

bezpečnosti v demokratickej spoločnosti, alebo keď to vyžadujú záujmy maloletých alebo

ochrana súkromného života účastníkov, alebo v rozsahu považovanom súdom za úplne

nevyhnutný, pokiaľ by, vzhľadom na osobitné okolnosti, verejnosť konania mohla byť na

ujmu záujmom spoločnosti.

Základné právo na súdnu ochranu podľa

zaručuje, že každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na

nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne

Slovenskej republiky.

Podľa ustanovenia , každý má právo, aby sa jeho

vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov, v jeho prítomnosti a aby sa mohol

vyjadriť ku všetkým vykonaným dôkazom.

Z uvedeného vyplýva, že výklad jednotlivých ustanovení

musí v celom rozsahu rešpektovať základné právo účastníkov na súdnu ochranu podľa článku

46 ods. 1 .

upravuje postup súdu a účastníkov v občianskom súdnom

konaní tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov

účastníkov, ako aj výchova na zachovávanie zákonov, na čestné plnenie povinností a na úctu

k právam iných osôb ( ).

Podľa , občianske súdne konanie je jednou zo záruk zákonnosti a slúži na jej

upevňovanie a rozvíjanie. Každý má právo domáhať sa na súde ochrany práva, ktoré bolo

ohrozené alebo porušené.

Podľa , ak tento zákon neustanovuje inak, pre konanie na odvolacom

súde platia primerane ustanovenia o konaní pred súdom prvého stupňa.

Dôkazy hodnotí súd podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich

vzájomnej súvislosti, pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo,

včítane toho, čo uviedli účastníci ( ).

Z ustanovenia vyplýva, že dôkaz listinou sa vykoná tak, že predseda

senátu alebo samosudca na pojednávaní listinu alebo jej časť prečíta alebo oznámi jej obsah,

to neplatí, ak súd vo veci nenariaďuje pojednávanie.

Podľa , odvolací súd zmení rozhodnutie súdu prvého stupňa, ak nie sú splnené

podmienky na jeho potvrdenie (), ani na jeho zrušenie ( ).

Z ustanovenia vyplýva, že odvolací súd je viazaný skutkovým stavom,

tak ako ho zistil súd prvého stupňa s výnimkami ustanovenými v odsekoch 2 až 7.

Ak má odvolací súd za to, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov

k nesprávnym skutkovým zisteniam, dokazovanie v potrebnom rozsahu opakuje sám (§ 213

ods. 2 ).

Podľa , súd vykonáva dokazovanie na pojednávaní, ak neboli splnené

podmienky na vydanie rozhodnutia bez ústneho pojednávania.

Z ustanovenia vyplýva, že za dôkaz môžu slúžiť všetky prostriedky, ktorými

možno zistiť stav veci, najmä výsluch svedkov, znalecký posudok, správy a vyjadrenia

orgánov, fyzických osôb a právnických osôb, listiny, ohliadka a výsluch účastníkov. Pokiaľ

nie je spôsob vykonania dôkazu predpísaný, určí ho súd.

Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že predpokladom toho, aby odvolací súd

mohol zmeniť napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa, ak má za to, že súd prvého

stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a na ním

založených následných právnych záverov, je opakovanie dokazovania v potrebnom rozsahu

odvolacím súdom. Podmienkou zmeny rozhodnutia v takom prípade je teda skutočnosť, že

odvolací súd sám opakuje v potrebnom rozsahu dokazovanie, na základe ktorého dospeje

k skutkovému stavu, odlišnému od skutkového stavu zisteného prvostupňovým súdom,

tvoriaceho podklad pre rozhodnutie v danej veci.

Dovolací súd z obsahu spisu zistil, že odvolací súd z dokazovania vykonaného súdom

prvého stupňa vyvodil odlišné právne závery, ako súd prvého stupňa bez toho, aby vo veci

vykonal akékoľvek dokazovanie (zopakovanie alebo doplnenie). Z odôvodnenia jeho

rozsudku vyplýva, že sa stotožnil so skutkovými zisteniami súdu prvého stupňa, nestotožnil sa

však s jeho právnymi závermi. Súd prvého stupňa zo zisteného skutkového stavu vyvodil

ten právny záver, že boli splnené podmienky pre uplatnenie si žalobcami práva na zmluvnú

pokutu dojednanú v zmluve o dielo. Krajský súd na rozdiel od neho z rovnakého skutkového

stavu vyvodil právny záver, podľa ktorého žalobcom odstúpením od zmluvy zanikol nárok

na zaplatenie zmluvnej pokuty, pričom tento svoj názor dostatočne presvedčivým spôsobom

v odôvodnení svojho rozsudku neodôvodnil.

Z obsahu zápisnice o pojednávaní pred odvolacím súdom zo dňa 23.9.2008 vyplýva, že

odvolací súd na začiatku pojednávania oboznámil doterajší priebeh konania, rozsudok súdu

prvého stupňa, odvolanie žalovanej a vyjadrenie žalobcov. Po prednese právneho zástupcu

žalovaného a prednesoch žalobcov nevykonal žiadne dokazovanie a vo veci meritórne

rozhodol.

Ak sa však odvolací súd chcel odchýliť od právneho názoru súdu prvého stupňa na základe

bezprostredne ním vykonaných dôkazov, mal dokazovanie v zmysle

platného v čase rozhodovania sám v potrebnom rozsahu opakovať a zadovážiť si tak

rovnocenný podklad pre odlišné hodnotenie dôkazov v zmysle Len takýto

postup je aj v súlade so zásadou priamosti a ústnosti občianskoprávneho konania, ktoré

zásady zostali zachované aj po účinnosti novely od 1.9.2005.

Je neprípustné, aby odvolací súd ku svojmu odlišnému právnemu záveru, vedúcemu

k zamietnutiu návrhu, dospel iba na základe prehodnotenia dôkazov vykonaných súdom

prvého stupňa a následne zmenu rozhodnutia prvostupňového súdu dostatočne ani

neodôvodnil.

V tejto súvislosti považuje odvolací súd za potrebné uviesť, že podanie správy predsedom

senátu alebo povereným členom senátu o doterajšom priebehu konania, ktorá povinnosť

vyplýva odvolaciemu súdu z ust. , nie je zopakovaním dokazovania v zmysle ust.

a nasl. Naviac, krajský súd prehodnotil dokazovanie vykonané súdom prvého

stupňa a z takto prehodnoteného dokazovania vyvodil záver o nedôvodnosti žaloby.

Odvolací súd si tak nezadovážil rovnocenný zákonný procesný podklad pre odlišné

hodnotenie dôkazov v zmysle , a preto sú jeho skutkové a na ne nadväzujúce

právne závery zatiaľ predčasné a dovolaciemu súdu neprislúcha v súčasnom štádiu konania

oprávnenie na ich hodnotenie.

Dovolací súd však považuje za potrebné poukázať na tomto mieste na vyjadrenie žalovanej

k dovolaniu žalobcov, v ktorom sa táto stotožňuje s rozsudkom odvolacieho súdu len v jeho

výrokovej časti, nesúhlasí však so skutkovým tvrdením uvádzaným v jeho odôvodnení, na

ktorom odvolací súd svoje rozhodnutie založil. Žalovaná poukázala na nedostatočne zistený

skutkový stav veci, keď odvolací súd sa vôbec nezaoberal jej námietkou, podľa ktorej dôvody

na odstúpenie od zmluvy neboli dané, čo považovala za dôvod, pre ktorý nemala mať žaloba

nádej na úspech.

Pokiaľ dovolatelia namietali, že zmeňujúci rozsudok odvolacieho súdu spočíva na

nesprávnom právnom posúdení veci ( ), treba uviesť, že právnym

posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery

a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je

chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil

správny (náležitý) právny predpis alebo síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho

ale interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne

závery. Z dôvodov uvedených vyššie dovolateľmi napadnutý rozsudok nebolo možné

v dovolacom konaní podrobiť prieskumu vecnému vzhľadom na už spomenutú tzv. inú vadu

konania.

Najvyšší súd Slovenskej republiky považuje za potrebné uviesť, že pri zmene

rozhodnutia súdu prvého stupňa odvolacím súdom ( ) tento súd svojim

rozhodnutím nahrádza napadnuté prvostupňové rozhodnutie. Preto obsah jeho písomne

vyhotoveného rozhodnutia musí obsahovať zákonné náležitosti vyplývajúce z ustanovenia

, čomu dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu nezodpovedal.

Potrebné je poukázať aj na to, že konanie pred súdom musí zabezpečiť pre účastníkov

konania spravodlivú ochranu ich práv a záujmov (tzv. fair process). Na zabezpečenie tejto

ochrany priznáva účastníkovi viaceré procesné práva, medzi ktoré patrí aj právo

vyjadrovať sa k tvrdeným skutočnostiam, navrhovať dôkazy na ich vyvrátenie a vyjadrovať sa

aj k právnym dôsledkom z nich vyplývajúcich.

Z uvedeného vyplýva, že konanie odvolacieho súdu je postihnuté inou vadou, majúcou za

následok nesprávne rozhodnutie vo veci ( ). K takejto vade bol

dovolací súd povinný prihliadnuť, i keď nebola uplatnená ako dôvod prípustného dovolania

( druhá veta ).

Najvyšší súd Slovenskej republiky preto rozhodnutie odvolacieho súdu zrušil a vec mu

vrátil na ďalšie konanie ( ).

V novom rozhodnutí rozhodne súd znovu aj o trovách pôvodného a dovolacieho konania

( ).

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 30. novembra 2009

JUDr. Martin V l a d i k, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Emília Kišacová