Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Sžo/7/2009

Najvyšší súd 6 Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľky M.

bytom v R., proti odporcovi Obvodnému pozemkovému úradu Rožňava, so sídlom v Rožňave, Šafárikova 71, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu, o odvolaní navrhovateľky proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach č. k. - 48 zo dňa 11. novembra 2008, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnuté uznesenie Krajského súdu

v Košiciach č. k. - 48 zo dňa 11. novembra 2008 z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e

Napadnutým uznesením Krajský súd v Košiciach zrušil svoje uznesenie

zo dňa 6. februára 2008, č. k. -30, konanie zastavil a o trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu. V odôvodnení tohto uznesenia poukázal na to, že v predmetnej veci bolo už súdnym úradníkom dňa 6. februára 2008 pod č. k. -30 vydané uznesenie, ktorým bol podľa (ďalej len „OSP“) odmietnutý ako oneskorený opravný prostriedok navrhovateľky zo dňa 20. decembra 2007 podaný proti rozhodnutiu odporcu číslo spisu: 2006/00343 zo dňa 12. júla 2006. Uviedol, že vychádzajúc z obsahu podania navrhovateľky zo dňa 20. decembra 2007, ktoré súdny úradník považoval za opravný prostriedok proti vyššie špecifikovanému rozhodnutiu odporcu, zistil, že týmto podaním sa navrhovateľka nedomáhala preskúmania zákonnosti vyššie špecifikovaného rozhodnutia odporcu, ktorým jej bol priznaný reštitučný nárok vo forme poskytnutia náhradných pozemkov resp. finančnej náhrady za vyvlastnené nehnuteľnosti, ale v ňom vyjadrila svoj nesúhlas s výškou finančnej náhrady, ktorá jej má byť poskytnutá podľa znaleckého posudku zo dňa 21. októbra 2007 vypracovaného na základe požiadavky Slovenského

26

pozemkového fondu v rámci realizácie vyššie špecifikovaného rozhodnutia správneho orgánu. Krajský súd mal za to, že uznesenie o odmietnutí opravného prostriedku vydané súdnym úradníkom v zmysle o súdnych úradníkoch v znení neskorších predpisov bolo vydané v rozpore s platnou právnou úpravou, pretože návrh nesmeruje k preskúmaniu rozhodnutia odporcu, a preto ho na odvolanie navrhovateľky zrušil. Konštatoval, že ocenenie nehnuteľností znalcom nie je rozhodnutím, ktoré zakladá, mení alebo zrušuje oprávnenie a povinnosti fyzických alebo právnických osôb, alebo ktorým by mohli byť práva alebo právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických alebo právnických osôb priamo dotknuté. Krajský súd dospel k záveru, že v prejednávanom prípade neexistencia rozhodnutia správneho orgánu v zmysle je neodstrániteľnou prekážkou konania podľa piatej časti , a preto konanie zastavil. Výrok o trovách konania odôvodnil poukazom na s použitím , v zmysle ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, ak konanie bolo zastavené.

Proti tomuto uzneseniu podala navrhovateľka odvolanie, ktoré doplnila

na výzvu krajského súdu podaním zo dňa 19. decembra 2008, v ktorom namietala, že jedinou chybou bolo len nesprávne označenie jej podania, a to, že neuviedla, že ide o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporcu zo dňa 12. júla 2007, avšak podľa jej názoru z obsahu tohto podania vyplynulo, že sa preskúmania zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu domáhala.

Odporca sa k odvolaniu písomne nevyjadril.

Najvyšší súd ako súd odvolací ( s použitím

vety prvej ) preskúmal napadnuté uznesenie ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, bez nariadenia pojednávania ( s použitím vety prvej ) a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie krajského súdu je potrebné zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

V správnom súdnictve, upravenom v piatej časti , preskúmavajú súdy

na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupu orgánov verejnej správy. V správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy (ďalej len "rozhodnutie správneho orgánu"). Rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb

36

priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť ( až 3 ).

Podľa vety prvej na riešenie otázok, ktoré nie sú

priamo upravené v tejto časti, sa použijú primerane ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona.

Podľa pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu

nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Podľa ustanovenia sudca alebo poverený zamestnanec

súdu uznesením vyzve účastníka, aby nesprávne, neúplné alebo nezrozumiteľné podanie doplnil alebo opravil v lehote, ktorú mu určí, ktorá nemôže byť kratšia ako desať dní. V uznesení uvedie, ako treba opravu alebo doplnenie vykonať.

V zmysle vety prvej ak ide o taký nedostatok

podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.

Podľa súd uznesením konanie zastaví, ak sa žaloba

podala oneskorene, ak ju podala neoprávnená osoba, ak smeruje proti rozhodnutiu, ktoré nemôže byť predmetom preskúmavania súdom, ak žalobca neodstránil vady žaloby, ktorých odstránenie súd nariadil a ktoré bránia vecnému vybaveniu žaloby, alebo ak žalobca nie je zastúpený podľa § 250a alebo ak žaloba bola vzatá späť (§ 250h ods. 2). Odvolanie proti uzneseniu je prípustné.

Podľa § 250p ak je návrh podaný oneskorene alebo ho podá ten, kto naň

nie je oprávnený, alebo ak sa napadá rozhodnutie, ktoré preskúmaniu nepodlieha, alebo ak navrhovateľ neodstránil vady, ktorých odstránenie súd nariadil a ktoré bránia vecnému vybaveniu návrhu, súd uznesením opravný prostriedok odmietne. Odvolanie proti uzneseniu je prípustné.

Výklad a používanie vyššie citovaného ustanovenia ,

podľa ktorého krajský súd v prejednávanom prípade postupoval a zastavil konanie, musí v celom rozsahu rešpektovať základné právo účastníkov na súdnu ochranu podľa . Všeobecný súd musí vykladať a používať citované ustanovenia v súlade s účelom základného práva na súdnu ochranu. Interpretáciou a používaním tohto ustanovenia

nemožno obmedziť základné právo na súdnu ochranu bez zákonného podkladu. Všeobecný súd musí súčasne vychádzať z toho, že všeobecné súdy majú poskytovať v občianskom súdnom konaní materiálnu ochranu zákonnosti tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov ( ).

umožňuje zastaviť konanie podľa

vety prvej len vtedy, ak ide o taký nedostatok konania, ktorý nemožno odstrániť. Ak však nie je z podania účastníka zrejmé, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, resp. ktoré rozhodnutie a v akom rozsahu sa napadá a čoho sa domáha, nemožno zastaviť konanie podľa vyššie uvedeného ustanovenia bez toho, aby súd umožnil účastníkovi na základe výzvy doplnenie jeho podania o všeobecné a aj ďalšie podstatné náležitosti. K zastaveniu konania súd môže prikročiť len vtedy, ak by išlo o neodstrániteľný nedostatok podmienky konania t. j. taký nedostatok, ktorý neumožňuje súdu v konaní pokračovať.

Z obsahu predloženého súdneho spisu vyplynulo, že navrhovateľka dňa

27. decembra 2007 podala na Krajský súd v Košiciach návrh vo veci označenej ako „Finančná náhrada za vyvlastnenú nehnuteľnosť, nesúhlas“. Z tohto podania nie je zrejmé, ktorej veci sa týka, čo ním navrhovateľka sleduje, čoho sa domáha, t. j. chýba petit návrhu ( v spojení s vety prvej ), a aj ďalšie náležitosti v zmysle . Možno konštatovať, že podanie navrhovateľky nespĺňa predpísané náležitosti. Ide však o také nedostatky jej podania, ktoré jednoznačne možno odstrániť.

Bolo preto potrebné najprv umožniť navrhovateľke odstránenie týchto

nedostatkov a postupom podľa s použitím vety prvej ju vyzvať, aby svoje podanie doplnila. Bez doplnenia predpísaných náležitostí nie je možné ani z jeho obsahu zistiť, čoho sa navrhovateľka domáha. Až po doplnení všetkých náležitostí podania bude možné posúdiť aj včasnosť podania návrhu, prípadne či rozhodnutie, ktorého zákonnosť navrhovateľka napadá, preskúmaniu podlieha.

V tejto súvislosti odvolací súd dáva do pozornosti krajskému súdu, že

postup podľa tretej časti , konkrétne podľa ustanovenia , sa použije primerane len na riešenie tých otázok, ktoré nie sú priamo upravené v piatej časti . Procesný postup súdu v prípade, že sa napadá rozhodnutie, ktoré preskúmaniu nepodlieha, je však priamo upravený v ustanoveniach piatej hlavy (v , ak ide o opravný prostriedok, prípadne v , ak ide o žalobu).

Nakoľko zastavením konania sa navrhovateľke odňala možnosť konať

pred súdom, odvolací súd z vyššie uvedených dôvodov napadnuté uznesenie

56

krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie ( ods. l písm. f/ a ods. 2 s použitím vety prvej ).

V novom rozhodnutí o veci rozhodne krajský súd i o náhrade trov

odvolacieho konania ( ).

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave, dňa 30. novembra 2009

JUDr. Jozef Hargaš, v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Peter Szimeth