Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Cdo/281/2009

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľky S., bývajúcej v P.,

zastúpenej JUDr. I., advokátom so sídlom v P., proti odporcovi P., bývajúcemu v P., o zmenu

rozhodnutia o zabezpečenie bytovej náhrady, vedenej na Okresnom súde Prievidza pod

sp. zn. , na dovolanie navrhovateľky proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne

z 5. februára 2009, sp. zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a .

Odporcovi náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Prievidza rozsudkom z 11. januára 2008, č.k. -96 zamietol

návrh navrhovateľky, ktorým sa domáhala zmeny rozhodnutia Okresného súdu Prievidza

sp. zn. z 8. novembra 2006 tak, že povinnosť odporcu vypratať byt nie je

viazaná na zabezpečenie náhradného bytu. Zároveň žiadala, aby súd uložil odporcovi

povinnosť vypratať byt do 15 dní od právoplatnosti rozsudku. Odporcovi náhradu trov

konania nepriznal. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že mal za preukázané, že navrhovateľka

na základe právoplatného rozhodnutia súdu ako ďalšia nájomníčka bytu má povinnosť

zabezpečiť odporcovi náhradný byt v súvislosti so zrušením práva spoločného nájmu

manželov. Navrhovateľka pre odporcu zabezpečila náhradný 1-izbový byt v P. a odporcovi

oznámila zabezpečenie bytovej náhrady doporučenou zásielkou adresovanou do vlastných

rúk. Obsahom tejto zásielky bolo písomné vyhlásenie navrhovateľky o zabezpečení bytovej

náhrady a nájomná zmluva spísaná s prenajímateľom. Z vykonaného dokazovania mal súd

prvého stupňa za preukázané, že odporca si zásielku neprevzal, hoci sa na adrese trvalého

pobytu zdržiaval. Vychádzajúc z ustanovenia ,

prihliadajúc na okolnosti doručovania písomného vyhlásenia o zabezpečení bytovej náhrady,

predovšetkým na to, že sa odporca nedozvedel o bytovej náhrade, lebo mu fyzicky písomné

vyhlásenie nebolo doručené, súd prvého stupňa dospel k záveru, že odporcovi nemohla

plynúť 30-dňová prekluzívna lehota na uzavretie nájomnej zmluvy, preto mu nárok na bytovú

náhradu nezanikol. Prvostupňový súd poukázal na to, že navrhovateľka mohla zvoliť iný

spôsob doručovania, napr. osobné doručenie. Pokiaľ aj navrhovateľka doručila osobne

odporcovi na pojednávaní dňa 8.1.2008 písomné vyhlásenie o zabezpečení bytovej náhrady,

ktoré odporca prevzal, na splnenie podmienky zabezpečenia bytovej náhrady absentovala

30-dňová lehota na uzavretie nájomnej zmluvy (súd prvého stupňa rozhodol vo veci

11. januára 2008). Pre úplnosť súd prvého stupňa ďalej uviedol, že bytová náhrada

zabezpečená navrhovateľkou pre odporcu bola vyhovujúca, nakoľko byt veľkosťou

a vybavením by zabezpečil pre odporcu ľudsky dôstojné bývanie. Právne svoje rozhodnutie

odôvodnil , .

Krajský súd v Trenčíne na odvolanie navrhovateľky rozsudkom z 5. februára 2009,

sp. zn. rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny v zmysle

potvrdil. Aj podľa názoru odvolacieho súdu v danom prípade nebolo možné vychádzať

z fikcie doručenia, že písomné vyhlásenie možno považovať za doručené, hoci sa odporca

o ňom nedozvedel, nakoľko pre doručovanie podľa je nutné

aplikovať ustanovenie , resp. . S prihliadnutím

k uvedenému, že písomné vyhlásenie o zabezpečení bytovej náhrady nebolo doručené

odporcovi, nemohla mu potom plynúť 30-dňová prekluzívna lehota na uzavretie nájomnej

zmluvy, a preto odporcovi nezanikol nárok na bytovú náhradu v zmysle § 712c ods. 3

. Súd prvého stupňa v tomto smere správne zistil skutkový stav veci,

vyvodil z neho správny záver, keď konštatoval, že odporcovi nezanikol nárok na bytovú

náhradu, nakoľko mu nebolo doručené písomné vyhlásenie o bytovej náhrade. K tvrdeniu

navrhovateľky v odvolaní, že odporcovi začala od 8.1.2008, kedy mu bolo prehlásenie

prenajímateľa doručené na pojednávaní, plynúť 30-dňová lehota na uzavretie zmluvy, ktorá

uplynula dňa 7.2.2008 (po vyhlásení rozsudku súdu prvého stupňa), odvolací súd konštatoval,

že pokiaľ navrhovateľka v odvolaní odvíja svoj nárok aj od iného hmotnoprávneho úkonu, t.j.

doručenia písomného vyhlásenia o zabezpečení bytovej náhrady odporcovi na pojednávaní

dňa 8.1.2008, táto okolnosť nemôže byť predmetom preskúmania odvolacím súdom, nakoľko

navrhovateľka svoj nárok vymedzila žalobou na základe iného hmotnoprávneho úkonu.

Neznamená to však, že navrhovateľka sa nemôže v inom konaní domáhať svojho nároku.

Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil ustanovením v spojitosti s

ods. 1 a

Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podala dovolanie navrhovateľka a navrhla

rozsudok odvolacieho súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Prípustnosť dovolania

odôvodnila ustanovením tvrdiac, že postupom odvolacieho súdu jej bola

odňatá možnosť konať pred súdom. Uviedla, že po rozhodnutí okresného súdu nastala nová

právna skutočnosť, ktorá jej v čase rozhodovania pred súdom prvého stupňa nebola známa.

V odvolaní na túto novú skutočnosť poukázala, ale odvolací súd napriek jej námietke, na ňu

pri rozhodovaní neprihliadol. Podľa odvolacieho súdu uvedená skutočnosť nebola dôvodom

k tomu, aby postupoval v zmysle Má za to, že pre jeho

nesprávny právny názor sa tak nevysporiadal s dôkazmi, ktoré bolo potrebné v odvolacom

konaní vykonať. V dovolaní podrobne rozviedla skutkový a právny stav veci tak, ako ho

uvádzala v konaní pred súdmi.

Odporca vo svojom vyjadrení k dovolaniu navrhol dovolanie odmietnuť z dôvodu, že

nie je prípustné.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací ( ) po zistení,

že dovolanie podala včas účastníčka konania ( ) zastúpená advokátom

( ), bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) skúmal

najskôr, či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré ním možno napadnúť.

Dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok, ktorým nemožno napadnúť každé

rozhodnutie súdu. Výnimočnosti tohto opravného prostriedku zodpovedá právna úprava jeho

prípustnosti. Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu len

v prípadoch, v ktorých ho pripúšťa zákon ( ).

V prejednávanej veci je dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu. Podľa

je dovolanie prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol

zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej. V zmysle je

dovolanie prípustné tiež proti rozsudku, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho

názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci. Podľa je dovolanie

prípustné tiež vtedy, ak smeruje proti potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho súdu, vo výroku

ktorého odvolací súd vyslovil, že dovolanie je prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej

stránke zásadného významu.

V danom prípade dovolaním navrhovateľky nie je napadnutý zmeňujúci rozsudok

odvolacieho súdu, ale taký potvrdzujúci rozsudok odvolacieho súdu, vo výroku ktorého

odvolací súd nevyslovil, že dovolanie proti nemu je prípustné. Dovolací súd v prejednávanej

veci dosiaľ nerozhodoval, preto ani nevyslovil právny názor, ktorým by boli súdy nižšieho

stupňa viazané. Z týchto dôvodov dospel Najvyšší súd Slovenskej republiky k záveru, že

dovolanie žalovanej nie je podľa až 3 procesne prípustné.

Vzhľadom na uvedené, dovolanie navrhovateľky by bolo prípustné iba vtedy, ak by

konanie, v ktorom bol napadnutý rozsudok vydaný, bolo postihnuté niektorou zo závažných

procesných vád uvedených v Uvedené ustanovenie totiž ustanovuje, že dovolanie

je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak konanie súdu, v ktorom bolo

napadnuté rozhodnutie vydané, je postihnuté niektorou z vád uvedených v predmetnom

ustanovení. Povinnosť skúmať, či konanie nie je zaťažené niektorou z nich, vyplýva pre

dovolací súd z ustanovenia Dovolací súd sa preto neobmedzil len na

skúmanie prípustnosti dovolania podľa , ale sa (aj so zreteľom na obsah

dovolania) zaoberal tiež otázkou, či konanie nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných

v Toto ustanovenie pripúšťa dovolanie proti každému rozhodnutiu odvolacieho

súdu vtedy, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní

vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania

nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne

rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie

konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala

možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený,

ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát. So zreteľom na navrhovateľkou tvrdený dôvod

prípustnosti dovolania sa Najvyšší súd Slovenskej republiky osobitne zameral na otázku

opodstatnenosti tvrdenia, že v prejednávanej veci jej súdom bola odňatá možnosť pred ním

konať ( ).

Odňatím možnosti konať sa v zmysle uvedeného ustanovenia rozumie taký závadný

procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia tých jeho procesných práv,

ktoré mu priznáva za účelom ochrany jeho práv a právom

chránených záujmov. Predmetnému dôvodu dovolania sú vlastné tri pojmové znaky:

1/ odňatie možnosti konať pred súdom, 2/ to, že k odňatiu možnosti konať došlo v dôsledku

postupu súdu, 3/ možnosť konať pred súdom sa odňala účastníkovi konania. Vzhľadom k tej

skutočnosti, že zákon bližšie v žiadnom zo svojich ustanovení pojem odňatie možnosti konať

pred súdom nešpecifikuje, pod odňatím možnosti konať pred súdom je potrebné vo

všeobecnosti rozumieť taký postup súdu, ktorý znemožňuje účastníkovi konania realizáciu

procesných práv a právom chránených záujmov, priznaných mu Občianskym súdnym

poriadkom na zabezpečenie svojich práv a oprávnených záujmov.

Navrhovateľka v dovolaní namieta, že napadnutý rozsudok odvolacieho súdu spočíva

na nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Právnym posúdením je

činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu

právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu

pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide

vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny

predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil

nesprávne právne závery. Nesprávne právne posúdenie veci je síce relevantným dovolacím

dôvodom, samo osebe ale prípustnosť dovolania nezakladá (nemá základ vo vade konania

v zmysle a nespôsobuje zmätočnosť rozhodnutia). I keby teda tvrdenia

navrhovateľky boli opodstatnené (dovolací súd ich z uvedeného aspektu neposudzoval),

navrhovateľkou vytýkaná skutočnosť by mala za následok vecnú nesprávnosť napadnutého

rozsudku, nezakladala by ale prípustnosť dovolania v zmysle V dôsledku toho by

posúdenie, či odvolací súd (ne)použil správny právny predpis a či ho (ne)správne

interpretoval alebo či zo správnych skutkových záverov vyvodil (ne)správne právne závery,

prichádzalo do úvahy až vtedy, keby dovolanie bolo procesne prípustné (o taký prípad ale

v prejednávanej veci nešlo).

Z obsahu dovolania vyplýva, že navrhovateľka namieta nesprávnosť skutkových

zistení odvolacím súdom. Treba uviesť, že v zmysle ustanovenia dôvodom

dovolania nemôže byť samo osebe nesprávne skutkové zistenie. Dovolanie totiž nie je

„ďalším“ odvolaním, ale je mimoriadnym opravným prostriedkom určeným na nápravu len

výslovne uvedených procesných ( a ) a hmotnoprávnych (

ods. 2 písm. c/ ) vád. Preto sa dovolaním nemožno úspešne domáhať revízie skutkových

zistení urobených súdmi prvého a druhého stupňa, ani prieskumu nimi vykonaného

dokazovania. Ťažisko dokazovania je totiž v konaní pred súdom prvého stupňa a jeho

skutkové závery je oprávnený dopĺňať, prípadne korigovať len odvolací súd, ktorý za tým

účelom môže vykonávať dokazovanie ( ). Dovolací súd nie je všeobecnou treťou

inštanciou, v ktorej by mohol preskúmať akékoľvek rozhodnutie súdu druhého stupňa.

Preskúmavať správnosť a úplnosť skutkových zistení, a to ani v súvislosti s právnym

posúdením veci, nemôže dovolací súd už len z toho dôvodu, že nie je oprávnený bez ďalšieho

prehodnocovať vykonané dôkazy, pretože – na rozdiel od súdu prvého stupňa a odvolacieho

súdu – nemá možnosť podľa zásad ústnosti a bezprostrednosti v konaní o dovolaní tieto

dôkazy sám vykonávať, ako je zrejmé z obmedzeného rozsahu dokazovania v dovolacom

konaní podľa ustanovenia , in fine (arg. „dokazovanie však nevykonáva“).

Vzhľadom na to, že prípustnosť dovolania navrhovateľky nemožno vyvodiť zo

žiadneho ustanovenia , Najvyšší súd Slovenskej republiky

dovolanie odmietol podľa v spojení s ako

smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné. So zreteľom na

odmietnutie dovolania sa nezaoberal napadnutým rozhodnutím odvolacieho súdu z hľadiska

jeho vecnej správnosti.

V dovolacom konaní nebola navrhovateľka úspešná a právo na náhradu trov

dovolacieho konania vzniklo odporcovi ( v spojení s

a ). Dovolací súd nepriznal odporcovi náhradu trov dovolacieho konania,

lebo v dovolacom konaní nepodal návrh na uloženie povinnosti nahradiť mu trovy

dovolacieho konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 2. decembra 2009

JUDr. Vladimír M a g u r a, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková