Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1ObdoV/64/2007

Najvyšší súd 1 Obdo V –459

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu P., zastúpeného JUDr. M.,

proti žalovanému J., zastúpenému JUDr. J., o zdržanie sa nekalej súťaže, ktorá sa vedie na

Krajskom súde v Trenčíne pod sp. zn. , o dovolaní žalobcu proti uzneseniu

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 31. mája 2007 č. k. –430, rozhodol

t a k t o :

Napadnuté uznesenie odvolacieho súdu v časti, ktorou bolo odmietnuté odvolanie

žalobcu, z r u š u j e a vec v r a c i a odvolaciemu súdu na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa rozsudkom z 23. marca 2005 čiastočne vyhovel žalobe a určil, že

žalovaný je povinný pri svojej podnikateľskej aj nepodnikateľskej činnosti zdržať sa

používania manipulačnej plošiny opatrenej nájazdom, ktorá je chránená úžitkovým vzorom

zapísaným v registri Ú.. Priznal mu tiež právo uverejniť výrok rozsudku na trovy žalovaného

v Trenčianskych novinách a v Nemšovskom spravodaji. Vo zvyšku žalobu zamietol.

Žiadnemu z účastníkov nepriznal náhradu trov konania.

Proti rozsudku podali odvolania obaja účastníci. Najvyšší súd Slovenskej republiky,

ako súd odvolací, vyhovel odvolaniu žalovaného, rozsudok vo vyhovujúcej časti zrušil a vec

vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Odvolanie žalobcu, ktorým napadal zamietajúcu

časť rozsudku, odmietol ako oneskorene podané.

K odmietajúcej časti odvolací súd v dôvodoch rozhodnutia uviedol, že napadnutý

rozsudok súdu prvého stupňa bol advokátovi, ktorý zastupoval žalobcu, doručovaný 19. apríla

2005. Keďže doručovateľ advokáta nezastihol, bola zásielka 20. apríla 2005 doručovaná

opakovane. Napriek upovedomeniu o opakovanom doručení zostal aj tento pokus

21 Obdo V 64/2007

bezvýsledný. Zásielka bola preto uložená na pošte. Podľa , ak si adresát

do troch dní od uloženia zásielku nevyzdvihne, považuje sa tretí deň tejto lehoty za deň

doručenia. Tretím dňom po uložení zásielky bol 23. apríl 2005. Odvolanie, ktoré žalobca

podal 25. mája 2005, bolo podané po uplynutí lehoty stanovenej v (v čase

podania odvolania 30-dňovej). Preto dovolanie, ako oneskorene podané, podľa § 218 ods. 1

písm. a/ odmietol.

Proti časti, ktorou bolo odmietnuté odvolanie, podal žalobca dovolanie. V dovolaní

uviedol, že odvolací súd nesprávne posúdil včasnosť podania odvolania. Podľa neho aj

na plynutie lehoty podľa sa má použiť pravidlo pre počítanie lehôt

stanovené v , podľa ktorého, ak posledný deň lehoty pripadne na sobotu,

nedeľu alebo sviatok, je posledným dňom lehoty najbližší pracovný deň. Posledný deň

úložnej lehoty pripadol na sobotu, preto sa za deň doručenia rozsudku považuje pondelok

25. apríla 2005. Odvolanie podané 25. mája 2005 tak bolo podané tridsiaty deň po doručení

rozhodnutia, teda včas. Odmietnutím včas podaného odvolania mu bola odňatá možnosť

konať pred súdom, čo zakladá prípustnosť dovolania podľa Žiadal preto

napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

Žalovaný navrhol dovolanie odmietnuť. Vo vyjadrení uviedol, že tvrdenie žalobcu

o tom, že aj na koniec trojdňovej lehoty upravenej v tomto zákonnom ustanovení treba

aplikovať veta druhá , podľa ktorého platí, že ak koniec lehoty pripadne

na sobotu, nedeľu alebo sviatok, je posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný

deň, nepovažuje za správne a opodstatnené. Lehota upravená v , ktorej

márnym uplynutím nastáva fikcia doručenia písomnosti, má osobitný charakter a túto treba

posudzovať s ohľadom na zmysel a právnu podstatu samotného inštitútu fikcie doručenia.

Z právnej úpravy fikcie doručenia totiž vyplýva, že pre jej vznik nie je rozhodujúce, či sa

vôbec adresát dozvedel o uložení zásielky a keďže už ani reálna vedomosť adresáta

o samotnom uložení zásielky nie je podmienkou vzniku fikcie doručenia, nie je správny ani

názor žalobcu uvedený v dovolaní, že podmienkou vzniku tejto fikcie je reálna možnosť

vyzdvihnutia zásielky v mieste jej uloženia a že ak posledný deň trojdňovej lehoty, uplynutím

ktorej fikcia doručenia vzniká, pripadne na taký deň, kedy zásielku reálne nie je možné

vyzdvihnúť, posúva sa tento až na najbližší nasledujúci pracovný deň. Takýto výklad by bol

31 Obdo V 64/2007

podľa názoru žalovaného v rozpore s právnou podstatou inštitútu fikcie doručenia tak, ako je

tento upravený v ustanovení

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací ( ), po zistení,

že dovolanie podal včas účastník konania ( ), skúmal bez nariadenia

dovolacieho pojednávania ( ), či opravný prostriedok smeruje proti

takému rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť dovolaním.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to

zákon pripúšťa ( ).

Proti každému rozhodnutiu súdu je prípustné dovolanie z dôvodov vymenovaných

v ustanovení až g/ Okrem iných, prípustnosť dovolania zakladá aj

postup súdu, ktorým bola účastníkovi konania odňatá možnosť konať pred súdom (§ 237

písm. f/). Navrhovateľ sa tohto dôvodu dovoláva. Odňatím možnosti konať, sa v zmysle tohto

ustanovenia rozumie taký závadný procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní

realizácia tých jeho procesných práv, ktoré mu priznáva za účelom

ochrany jeho práv a právom chránených záujmov.

O postup, odnímajúci účastníkovi možnosť konať pred súdom ide tiež vtedy, ak bolo

odmietnuté odvolanie ako oneskorene podané, hoci pre tento postup neboli splnené

podmienky.

Podľa do vlastných rúk treba doručiť písomnosti, pri ktorých tak

ustanovuje zákon, a iné písomnosti, ak to nariadi súd. Takýmto spôsobom sa podľa § 158 ods.

2 doručuje rovnopis písomného vyhotovenia rozsudku účastníkom, prípadne ich

zástupcom.

Podľa (v znení účinnom do 15. októbra 2008), ak nebol adresát

písomnosti, ktorá sa má doručiť do vlastných rúk, zastihnutý, hoci sa v mieste doručenia

zdržuje, doručovateľ ho vhodným spôsobom upovedomí, že mu zásielku príde doručiť znovu

v deň a hodinu uvedenú v oznámení. Ak zostane i nový pokus o doručenie bezvýsledným,

uloží doručovateľ písomnosť na pošte alebo na orgáne obce a adresáta o tom vhodným

41 Obdo V 64/2007

spôsobom upovedomí. Ak si adresát zásielku do troch dní od uloženia nevyzdvihne, považuje

sa posledný deň tejto lehoty za deň doručenia, i keď sa adresát o uložení nedozvedel.

Takto je upravená zákonná fikcia doručenia, podľa ktorej sa za tam stanovených

podmienok písomnosť považuje za doručenú uplynutím posledného dňa trojdňovej lehoty

počítanej odo dňa, kedy bola písomnosť uložená na pošte. Je to procesná lehota určenú podľa

dní, za začiatok ktorej treba považovať deň nasledujúci po uložení písomnosti na pošte a ktorá

končí uplynutím jej posledného dňa. Fikcia doručenia nastáva, len ak adresát mal reálnu

možnosť písomnosť si v tejto lehote vyzdvihnúť. Vyplýva to z gramatického a logického

výkladu tretej vety tohto zákonného ustanovenia, z jej slovného spojenia "ak si adresát

zásielku do troch dní od uloženia nevyzdvihne". Zmyslom tejto úpravy je dať adresátovi

nielen teoretickú, ale reálnu možnosť písomnosť si v rámci jej plynutia vyzdvihnúť, a tak

zabrániť, aby sa zásielka považovala za doručenú bez jej skutočného prevzatia.

Uvedené zákonné ustanovenie nehovorí o tom, akým spôsobom má byť úložná lehota

troch dní počítaná. Keďže niet špeciálnej úpravy, ktorá by stanovovala osobitné pravidlá pre

jej počítanie, treba aj pre túto lehotu použiť všeobecne platné pravidlá pre počítanie lehôt,

uvedené v a nasl. , vrátane poslednej vety , podľa ktorej, ak

pripadne koniec lehoty na sobotu, nedeľu alebo sviatok, je posledným dňom lehoty najbližší

pracovný deň. Opačný výklad, teda záver, že počítanie tejto lehoty je výnimkou

zo všeobecného pravidla a zásielka sa považuje za doručenú uplynutím tretieho dňa, bez

ohľadu na to, aký je to deň, nemá oporu v zákone a odporoval by aj účelu, ktorému má táto

lehota slúžiť a napokon aj účelu, pre ktorý bola fikcia doručenia do zákona zaradená. Ak by

totiž po uložení zásielky na pošte pripadli všetky tri dni lehoty na dni pracovného pokoja (čo

je prakticky možné), účastník konania, resp. jeho zástupca, by bol zbavený akejkoľvek reálnej

možnosti písomnosť v tejto lehote vyzdvihnúť. Ak teda posledný deň trojdňovej lehoty,

počas ktorej má adresát možnosť uloženú zásielku vyzdvihnúť pripadne na sobotu, nedeľu

alebo deň pracovného pokoja, nastávajú účinky doručenia (ak si účastník zásielku

nevyzdvihne) až najbližší nasledujúci pracovný deň. Obdobné stanovisko zaujal Najvyšší súd

Slovenskej republiky aj v rozhodnutí, ktoré bolo uverejnené Zbierke stanovísk Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky, v čiastke 1 ročník 2006,

pod č. 5/2006.

51 Obdo V 64/2007

V prejednávanej veci rozsudok súdu prvého stupňa doručovaný zástupcovi žalobcu

poštou do vlastných rúk 19. apríla 2005. Opakovane bola doručovaná 20. apríla 2005. Keďže

aj tento pokus bol bezvýsledný, bola zásielka v uvedený deň (štvrtok) uložená na pošte.

Posledným dňom lehoty uvedenej v ustanovení bol 23. apríl 2005, ktorý

pripadol na sobotu. Keďže ide o deň pracovného pokoja za posledný deň lehoty a deň

doručenia sa považuje najbližší nasledujúci pracovný deň, teda pondelok 25. apríla 2005.

Podľa do plynutia lehoty sa nezapočítava deň, keď došlo k skutočnosti

určujúcej začiatok lehoty. Podľa lehota je zachovaná, ak sa posledný deň

lehoty urobí úkon na súde alebo podanie odovzdá orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť.

V deň nasledujúci po doručení rozsudku, teda 26. apríla 2005 začala plynúť 30-dňová lehota,

ktorá uplynula 25. mája 2005 (streda). Odvolanie podané v uvedený deň na poštu, bolo

podané v posledný deň lehoty, teda včas. Odvolací súd vychádzajúc z iného výkladu § 47 ods.

2 nesprávne jeho odvolanie ako oneskorene podané odmietol. O odňal tým žalobcovi

možnosť konať pred súdom. Uvedená skutočnosť je dôvodom zakladajúcim prípustnosť

dovolania podľa a zároveň aj jeho dôvodnosť, pre ktorú musí dovolací

súd napadnuté rozhodnutie vždy zrušiť, pretože rozhodnutie vydané v konaní postihnutom

takouto procesnou vadou nemôže byť považované za správne. Najvyšší súd Slovenskej

republiky preto uznesenie odvolacieho súdu podľa zrušil a vec mu

v podľa ods. 2 vrátil na ďalšie konanie.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutie nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 30. septembra 2009

JUDr. Peter Dukes, v. r.

predseda senátu