Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
e43/369651.2fa796.pdf
PDF · 95.68 KB
No categories available
1ObdoV/64/2007
Najvyšší súd 1 Obdo V 64/07–459
Slovenskej republiky
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu P., zastúpeného JUDr. M.,
proti žalovanému J., zastúpenému JUDr. J., o zdržanie sa nekalej súťaže, ktorá sa vedie na
Krajskom súde v Trenčíne pod sp. zn. 7 Cb 37/00, o dovolaní žalobcu proti uzneseniu
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 31. mája 2007 č. k. 3 Obo 34/2007–430, rozhodol
t a k t o :
Napadnuté uznesenie odvolacieho súdu v časti, ktorou bolo odmietnuté odvolanie
žalobcu, z r u š u j e a vec v r a c i a odvolaciemu súdu na ďalšie konanie.
O d ô v o d n e n i e :
Súd prvého stupňa rozsudkom z 23. marca 2005 čiastočne vyhovel žalobe a určil, že
žalovaný je povinný pri svojej podnikateľskej aj nepodnikateľskej činnosti zdržať sa
používania manipulačnej plošiny opatrenej nájazdom, ktorá je chránená úžitkovým vzorom
zapísaným v registri Ú.. Priznal mu tiež právo uverejniť výrok rozsudku na trovy žalovaného
v Trenčianskych novinách a v Nemšovskom spravodaji. Vo zvyšku žalobu zamietol.
Žiadnemu z účastníkov nepriznal náhradu trov konania.
Proti rozsudku podali odvolania obaja účastníci. Najvyšší súd Slovenskej republiky,
ako súd odvolací, vyhovel odvolaniu žalovaného, rozsudok vo vyhovujúcej časti zrušil a vec
vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Odvolanie žalobcu, ktorým napadal zamietajúcu
časť rozsudku, odmietol ako oneskorene podané.
K odmietajúcej časti odvolací súd v dôvodoch rozhodnutia uviedol, že napadnutý
rozsudok súdu prvého stupňa bol advokátovi, ktorý zastupoval žalobcu, doručovaný 19. apríla
2005. Keďže doručovateľ advokáta nezastihol, bola zásielka 20. apríla 2005 doručovaná
opakovane. Napriek upovedomeniu o opakovanom doručení zostal aj tento pokus
21 Obdo V 64/2007
bezvýsledný. Zásielka bola preto uložená na pošte. Podľa § 47 ods. 2 O. s. p., ak si adresát
do troch dní od uloženia zásielku nevyzdvihne, považuje sa tretí deň tejto lehoty za deň
doručenia. Tretím dňom po uložení zásielky bol 23. apríl 2005. Odvolanie, ktoré žalobca
podal 25. mája 2005, bolo podané po uplynutí lehoty stanovenej v § 201 O. s. p. (v čase
podania odvolania 30-dňovej). Preto dovolanie, ako oneskorene podané, podľa § 218 ods. 1
písm. a/ O. s. p. odmietol.
Proti časti, ktorou bolo odmietnuté odvolanie, podal žalobca dovolanie. V dovolaní
uviedol, že odvolací súd nesprávne posúdil včasnosť podania odvolania. Podľa neho aj
na plynutie lehoty podľa § 47 ods. 2 O. s. p. sa má použiť pravidlo pre počítanie lehôt
stanovené v § 57 ods. 2 O. s. p., podľa ktorého, ak posledný deň lehoty pripadne na sobotu,
nedeľu alebo sviatok, je posledným dňom lehoty najbližší pracovný deň. Posledný deň
úložnej lehoty pripadol na sobotu, preto sa za deň doručenia rozsudku považuje pondelok
25. apríla 2005. Odvolanie podané 25. mája 2005 tak bolo podané tridsiaty deň po doručení
rozhodnutia, teda včas. Odmietnutím včas podaného odvolania mu bola odňatá možnosť
konať pred súdom, čo zakladá prípustnosť dovolania podľa § 237 písm. f/ O. s. p. Žiadal preto
napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.
Žalovaný navrhol dovolanie odmietnuť. Vo vyjadrení uviedol, že tvrdenie žalobcu
o tom, že aj na koniec trojdňovej lehoty upravenej v tomto zákonnom ustanovení treba
aplikovať § 57 ods. 2 veta druhá O. s. p., podľa ktorého platí, že ak koniec lehoty pripadne
na sobotu, nedeľu alebo sviatok, je posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný
deň, nepovažuje za správne a opodstatnené. Lehota upravená v § 47 ods. 2 O. s. p., ktorej
márnym uplynutím nastáva fikcia doručenia písomnosti, má osobitný charakter a túto treba
posudzovať s ohľadom na zmysel a právnu podstatu samotného inštitútu fikcie doručenia.
Z právnej úpravy fikcie doručenia totiž vyplýva, že pre jej vznik nie je rozhodujúce, či sa
vôbec adresát dozvedel o uložení zásielky a keďže už ani reálna vedomosť adresáta
o samotnom uložení zásielky nie je podmienkou vzniku fikcie doručenia, nie je správny ani
názor žalobcu uvedený v dovolaní, že podmienkou vzniku tejto fikcie je reálna možnosť
vyzdvihnutia zásielky v mieste jej uloženia a že ak posledný deň trojdňovej lehoty, uplynutím
ktorej fikcia doručenia vzniká, pripadne na taký deň, kedy zásielku reálne nie je možné
vyzdvihnúť, posúva sa tento až na najbližší nasledujúci pracovný deň. Takýto výklad by bol
31 Obdo V 64/2007
podľa názoru žalovaného v rozpore s právnou podstatou inštitútu fikcie doručenia tak, ako je
tento upravený v ustanovení § 47 ods. 2 O. s. p.
Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací (§ 10a ods. 2 O. s. p.), po zistení,
že dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O. s. p.), skúmal bez nariadenia
dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 3 O. s. p.), či opravný prostriedok smeruje proti
takému rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť dovolaním.
Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to
zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O. s. p.).
Proti každému rozhodnutiu súdu je prípustné dovolanie z dôvodov vymenovaných
v ustanovení § 237 písm. a/ až g/ O. s. p. Okrem iných, prípustnosť dovolania zakladá aj
postup súdu, ktorým bola účastníkovi konania odňatá možnosť konať pred súdom (§ 237
písm. f/). Navrhovateľ sa tohto dôvodu dovoláva. Odňatím možnosti konať, sa v zmysle tohto
ustanovenia rozumie taký závadný procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní
realizácia tých jeho procesných práv, ktoré mu Občiansky súdny poriadok priznáva za účelom
ochrany jeho práv a právom chránených záujmov.
O postup, odnímajúci účastníkovi možnosť konať pred súdom ide tiež vtedy, ak bolo
odmietnuté odvolanie ako oneskorene podané, hoci pre tento postup neboli splnené
podmienky.
Podľa § 47 ods. 1 O. s. p. do vlastných rúk treba doručiť písomnosti, pri ktorých tak
ustanovuje zákon, a iné písomnosti, ak to nariadi súd. Takýmto spôsobom sa podľa § 158 ods.
2 O. s. p. doručuje rovnopis písomného vyhotovenia rozsudku účastníkom, prípadne ich
zástupcom.
Podľa § 47 ods. 2 O. s. p. (v znení účinnom do 15. októbra 2008), ak nebol adresát
písomnosti, ktorá sa má doručiť do vlastných rúk, zastihnutý, hoci sa v mieste doručenia
zdržuje, doručovateľ ho vhodným spôsobom upovedomí, že mu zásielku príde doručiť znovu
v deň a hodinu uvedenú v oznámení. Ak zostane i nový pokus o doručenie bezvýsledným,
uloží doručovateľ písomnosť na pošte alebo na orgáne obce a adresáta o tom vhodným
41 Obdo V 64/2007
spôsobom upovedomí. Ak si adresát zásielku do troch dní od uloženia nevyzdvihne, považuje
sa posledný deň tejto lehoty za deň doručenia, i keď sa adresát o uložení nedozvedel.
Takto je upravená zákonná fikcia doručenia, podľa ktorej sa za tam stanovených
podmienok písomnosť považuje za doručenú uplynutím posledného dňa trojdňovej lehoty
počítanej odo dňa, kedy bola písomnosť uložená na pošte. Je to procesná lehota určenú podľa
dní, za začiatok ktorej treba považovať deň nasledujúci po uložení písomnosti na pošte a ktorá
končí uplynutím jej posledného dňa. Fikcia doručenia nastáva, len ak adresát mal reálnu
možnosť písomnosť si v tejto lehote vyzdvihnúť. Vyplýva to z gramatického a logického
výkladu tretej vety tohto zákonného ustanovenia, z jej slovného spojenia "ak si adresát
zásielku do troch dní od uloženia nevyzdvihne". Zmyslom tejto úpravy je dať adresátovi
nielen teoretickú, ale reálnu možnosť písomnosť si v rámci jej plynutia vyzdvihnúť, a tak
zabrániť, aby sa zásielka považovala za doručenú bez jej skutočného prevzatia.
Uvedené zákonné ustanovenie nehovorí o tom, akým spôsobom má byť úložná lehota
troch dní počítaná. Keďže niet špeciálnej úpravy, ktorá by stanovovala osobitné pravidlá pre
jej počítanie, treba aj pre túto lehotu použiť všeobecne platné pravidlá pre počítanie lehôt,
uvedené v § 55 a nasl. O. s. p., vrátane poslednej vety § 57 ods. 2 O. s. p., podľa ktorej, ak
pripadne koniec lehoty na sobotu, nedeľu alebo sviatok, je posledným dňom lehoty najbližší
pracovný deň. Opačný výklad, teda záver, že počítanie tejto lehoty je výnimkou
zo všeobecného pravidla a zásielka sa považuje za doručenú uplynutím tretieho dňa, bez
ohľadu na to, aký je to deň, nemá oporu v zákone a odporoval by aj účelu, ktorému má táto
lehota slúžiť a napokon aj účelu, pre ktorý bola fikcia doručenia do zákona zaradená. Ak by
totiž po uložení zásielky na pošte pripadli všetky tri dni lehoty na dni pracovného pokoja (čo
je prakticky možné), účastník konania, resp. jeho zástupca, by bol zbavený akejkoľvek reálnej
možnosti písomnosť v tejto lehote vyzdvihnúť. Ak teda posledný deň trojdňovej lehoty,
počas ktorej má adresát možnosť uloženú zásielku vyzdvihnúť pripadne na sobotu, nedeľu
alebo deň pracovného pokoja, nastávajú účinky doručenia (ak si účastník zásielku
nevyzdvihne) až najbližší nasledujúci pracovný deň. Obdobné stanovisko zaujal Najvyšší súd
Slovenskej republiky aj v rozhodnutí, ktoré bolo uverejnené Zbierke stanovísk Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky, v čiastke 1 ročník 2006,
pod č. 5/2006.
51 Obdo V 64/2007
V prejednávanej veci rozsudok súdu prvého stupňa doručovaný zástupcovi žalobcu
poštou do vlastných rúk 19. apríla 2005. Opakovane bola doručovaná 20. apríla 2005. Keďže
aj tento pokus bol bezvýsledný, bola zásielka v uvedený deň (štvrtok) uložená na pošte.
Posledným dňom lehoty uvedenej v ustanovení § 47 ods. 2 O. s. p. bol 23. apríl 2005, ktorý
pripadol na sobotu. Keďže ide o deň pracovného pokoja za posledný deň lehoty a deň
doručenia sa považuje najbližší nasledujúci pracovný deň, teda pondelok 25. apríla 2005.
Podľa § 57 ods. 1 O. s. p. do plynutia lehoty sa nezapočítava deň, keď došlo k skutočnosti
určujúcej začiatok lehoty. Podľa § 57 ods. 3 O. s. p. lehota je zachovaná, ak sa posledný deň
lehoty urobí úkon na súde alebo podanie odovzdá orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť.
V deň nasledujúci po doručení rozsudku, teda 26. apríla 2005 začala plynúť 30-dňová lehota,
ktorá uplynula 25. mája 2005 (streda). Odvolanie podané v uvedený deň na poštu, bolo
podané v posledný deň lehoty, teda včas. Odvolací súd vychádzajúc z iného výkladu § 47 ods.
2 O. s. p. nesprávne jeho odvolanie ako oneskorene podané odmietol. O odňal tým žalobcovi
možnosť konať pred súdom. Uvedená skutočnosť je dôvodom zakladajúcim prípustnosť
dovolania podľa § 237 písm. f/ O. s. p. a zároveň aj jeho dôvodnosť, pre ktorú musí dovolací
súd napadnuté rozhodnutie vždy zrušiť, pretože rozhodnutie vydané v konaní postihnutom
takouto procesnou vadou nemôže byť považované za správne. Najvyšší súd Slovenskej
republiky preto uznesenie odvolacieho súdu podľa § 243b ods. 1 O. s. p. zrušil a vec mu
v podľa ods. 2 vrátil na ďalšie konanie.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutie nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 30. septembra 2009
JUDr. Peter Dukes, v. r.
predseda senátu