Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1ObdoV/32/2007

Najvyšší súd 1 Obdo V 32/2007-243

Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra

Dukesa a členov senátu JUDr. Juraja Semana, JUDr. Beaty Miničovej, JUDr. Jany Zemaníkovej a JUDr. Zuzany Ďurišovej, v právnej veci žalobcu L., zastúpeného advokátkou Mgr. O., zastúpenému advokátkou JUDr. E. o určenie neplatnosti uznesení valného zhromaždenia žalovaného zo dňa 29. 06. 2001, ktorá sa viedla na Krajskom súde v Trenčíne pod sp. zn. , o dovolaní žalovaného proti rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 16. novembra 2006 č. k. -187, takto

rozhodol:

Napadnutý rozsudok odvolacieho súdu v časti, ktorou zmenil rozsudok súdu prvého stupňa,

m e n í tak, že rozsudok Krajského súdu v Trenčíne zo 7. júna 2005 č. k. –155 p o t v r d z u j e .

Dovolanie v časti, smerujúcej proti výroku rozsudku odvolacieho súdu, ktorým odvolací súd

rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil, o d m i e t a .

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov dovolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Trenčíne rozsudkom č. k. -155 zo 7. júna 2005 určil, že

21 Obdo V 32/2007

uznesenia riadneho valného zhromaždenia spoločnosti P., IČO X., ul. J. konaného dňa

29.6.2001 o 10.00 hod. v L. č. v časti neposkytnutia informácie o stave realizácie

uhoľného hospodárstva v L., č. a č. obe v celosti, č. v časti

poskytnutia informácií a vysvetlení týkajúcich sa poskytnutých darov, neposkytnutia

informácie o vplyve súdnych sporov medzi žalobcom a žalovaným na činnosť spoločnosti

žalovaného a v časti odmeňovania členov dozornej rady a obchodného vedenia a vysvetlenia

rozdielov CASH FLOW koniec roka 2000 a začiatok roka 2001 sú neplatné. Vo zvyšku

žalobu zamietol a žiadnemu z účastníkov konania nepriznal právo na náhradu trov konania.

Súd prvého stupňa mal za preukázané, že žalobca je akcionárom žalovaného, ktorý

vlastní akcie v rozsahu 25,49 % na základnom imaní, preto žalobu podala oprávnená osoba

v súlade s § 131 ods. 1 a § 183 Obch. zák. Pokiaľ žalovaný namietal aktívnu legitimáciu

žalobcu s poukazom na § 768c ods.13 Obch. zák., podľa ktorého i pre konania začaté pred

01. 01. 2002 platí úprava účinná od 01. 01. 2002 (), súd sa s týmto

názorom nestotožnil a mal za to, že na daný prípad treba aplikovať účinný

do 01. 01. 2002, teda. § 183, podľa ktorého nemusel akcionár podať protest do zápisnice

a neplatnosť uznesenia mohol v zákonom stanovenej lehote uplatniť na súde. V danej veci

postupoval súd podľa § 768c ods. 1 Obch. zák. Aplikácia ustanovenia 768c ods. 13 Obch.

zák. by znemožnila, aby sa akcionár domáhal neplatnosti valného zhromaždenia, hoci v čase

konania valného zhromaždenia a podania žaloby toto ustanovenie, resp. podmienka nebola

v zákone. Neobstojí ani tvrdenie, že žalobca nemá aktívnu legitimáciu z dôvodu, že

predbežným opatrením mal ako akcionár zablokovaný výkon všetkých práv akcionára

vzhľadom k tomu, že toto predbežné opatrenie bolo Najvyšším súdom Slovenskej republiky

zrušené.

Podľa § 180 ods. 1 Obch. zák. akcionár je oprávnený zúčastniť sa na valnom

zhromaždení, hlasovať na ňom, požadovať na ňom informácie a vysvetlenia týkajúce sa

záležitostí spoločnosti alebo záležitosti osôb ovládaných spoločnosťou, ktoré súvisia

s predmetom rokovania valného zhromaždenia a uplatňovať na ňom návrhy. Vzhľadom

k tomuto ustanoveniu súd dospel k záveru, že uznesenie valného zhromaždenia, ktoré sa

konalo 29. 06. 2001 o 10.00 hod., a to č. v časti neposkytnutia informácie o stave

realizácie uhoľného hospodárstva v L. je neplatné, pretože akcionár má právo informácie o

hospodárení spoločnosti, táto časť informácie je bežná informácia o hospodárení spoločnosti.

31 Obdo V 32/2007

Rovnako vyslovil neplatnosť uznesenia č. v časti neposkytnutia informácií a

vysvetlení týkajúcich sa poskytnutých darov, neposkytnutia informácie o vplyve súdnych

sporov medzi žalobcom a žalovaným na činnosť spoločnosti žalovaného, v časti

ovplyvňovania členov dozornej rady a obchodného vedenia a vysvetlenia rozdielov CASH

FLOW. Ide o informácie, ktoré nemali nič spoločne s obchodným tajomstvom tak, ako to

tvrdil žalovaný a akcionár mal právo vedieť, komu, kedy a v akej výške poskytol žalovaný

dary a taktiež mal právo vedieť, ako sú odmeňovaní členovia dozornej rady a vedenie

spoločnosti. Pokiaľ sa jedná o neposkytnutia informácie o vplyve súdnych sporov medzi

žalobcom a žalovaným, tak išlo o informáciu bežnú a žalovaný nemal dôvod

na neposkytnutie tejto informácie. Súd však bol toho názoru, že i napriek tomu, že žalobca

mal nárok na takúto informáciu, nešlo o informáciu, o ktorej by žalobca nič nevedel, pretože

je/bol účastníkom všetkých konaní. Neplatnosť uznesení č. a č. vyslovil

v celosti, pretože sa jednalo o informácie, týkajúce sa hospodárenia žalovaného a na takúto

informáciu podľa § 180 ods.1 Obch. zák. mal žalobca právo.

Žalobu vo zvyšku zamietol, nakoľko dospel k záveru, že prijatými uzneseniami nebol

porušený . V súvislosti s uznesením č. uviedol, že zákon

nepredpisuje, aby vystúpenia, protesty, otázky a podnety akcionárov boli do zápisnice

zapisované v plnom znení. Podľa názoru súdu v danom prípade by išlo i šikanózne uplatnenie

práva žalobcom. Pri zamietnutí žaloby v časti vyslovenia neplatnosti uznesení č. a č.

žalobca neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal, že bol porušený zákon. Žalovaný

splnil svoju povinnosť, dokumenty a materiály pred konaním valného zhromaždenia dal

akcionárom k dispozícii a títo mali možnosť sa s nimi podrobne oboznámiť. Rovnako nevidel

porušenie zákona pri prijatí uznesenia č. . Neobstojí tvrdenie, že rokovania sa

zúčastnila osoba, ktorá nie je akcionárom. Pokiaľ išlo o uznesenie č. , súd vyslovil

neplatnosť jeho časti a vo zvyšnej časti je toho názoru, že informácie, ktoré žiadal akcionár,

nie sú bežné informácie, týkajúce sa hospodárenia žalovaného a informácie, ktoré by mohli

byť bežne zverejňované, to isté platí aj o uznesení č. , v časti, v ktorej bola žaloba

zamietnutá, považoval súd informácie za dôverné. Súd zamietol aj návrh žalobcu, ktorým sa

domáhal vyslovenia neplatnosti valného zhromaždenia, aby dozorná rada preskúmala, či

členovia predstavenstva neporušili zákaz konkurencie vzhľadom na ich členstvo

v predstavenstve B., upravenými stanovami spoločnosti, pretože sa stotožnil s vyjadrením

žalovaného, ktorý uviedol, že táto informácia nemohla byť podaná z dôvodu, že v čase

41 Obdo V 32/2007

konania valného zhromaždenia bolo predbežným opatrením, vydaným tunajším súdom,

zakázané žalovanému a členom jeho orgánu vykonávať ich práva.

Pokiaľ ide o uznesenie č. , mal súd za to, že išlo o informácie obchodného

tajomstva, a preto na ich poskytnutie nemá žalobca právo. Obchodné kontakty (ako

dodávatelia, odberatelia, zákazníci), podnikateľské plány, obchodné zmluvy, spôsob

financovania, výrobné a technické podklady (výrobné programy, technologické postupy,

technické podmienky, technické výkresy, receptúry, návody a pod.) sú chránené zákonom

za podmienok uvedených v § 17 Obch. zák., preto v tejto časti požadované údaje považoval

za obchodné tajomstvo. O trovách konania rozhodol podľa

Najvyšší súd Slovenskej republiky, rozhodujúc o odvolaní žalobcu aj žalovaného

rozsudkom zo 16. 11. 2006 č. k. –187, rozsudok súdu prvého stupňa

v napadnutej v časti, týkajúcej sa uznesení č. a č. potvrdil a v časti,

týkajúcej sa uznesenia č. a , zmenil tak, že určil, že uznesenia sú neplatné

v celom rozsahu. Vo zvyšku napadnutý rozsudok potvrdil a žiadnemu z účastníkov nepriznal

náhradu trov odvolacieho konania.

V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že odvolací súd pokladal za vecne správne

stanovisko súdu prvého stupňa, že pre daný prípad treba aplikovať § 183 Obchodného

, t. j. do 1. januára 2002, pretože

v čase konania valného zhromaždenia nebolo podmienkou pre vymáhanie práva podľa § 131

ods. 1 podanie protestu do zápisnice z valného zhromaždenia. Táto

podmienka bola stanovená novelou, ktorá nadobudla účinnosť až od l. januára 2002.

Uznesením č. , ktorým nebol prijatý návrh akcionárov, aby predstavenstvo

odpovedalo na otázky, týkajúce sa uhoľného hospodárstva. Neprijatím tohto uznesenia bol

porušený zákon v ustanovení . Požadovať

od predstavenstva informácie a vysvetlenia sú základom oprávnenia akcionára, pomocou

ktorého akcionár uplatňuje svoj vplyv na spoločnosť. Predmetom uvedeného uznesenia sú

otázky, týkajúce sa ekonomiky a hospodárenia spoločnosti, ktorá má priamy vplyv na tvorbu

zisku spoločnosti. Navrhované uznesenie je preto v celom rozsahu v súlade so znením cit.

zákona. Podľa názoru odvolacieho súdu, ak by podľa názoru spoločnosti niektoré otázky mali

51 Obdo V 32/2007

charakter obchodného tajomstva, akcionár spoločnosti je oprávnený aj na informácie tohto

druhu s tým, že spoločnosť má následné právo na súdnu ochranu v prípade porušenia

obchodného tajomstva v zmysle až , . Odvolací súd

preto aj v tejto časti rozhodnutie podľa zmenil a určil neplatnosť uznesenia č.

v celom rozsahu.

Uznesením č. valné zhromaždenie neprijalo návrh, aby akcionár bol

oprávnený dostať od valného zhromaždenia informácie a vysvetlenia, týkajúce sa

poskytnutých darov, výšky úrokov z bankových úverov, o tom, aký negatívny vplyv

na činnosť spoločnosti má množstvo súdnych sporov navrhovateľa a minoritného akcionára

L. na činnosť spoločnosti, za akých podmienok sú uskutočnené transakcie

so spoločnosťou akcionára B., vysvetlenie, či predstavenstvo, dozorná rada a obchodné

vedenie spoločnosti sú odmeňované, keď nie sú vynaložené žiadne mzdové náklady,

vysvetlenie, za aké úvery poskytla spoločnosť B. zaisťovaciu záruku a vysvetlila rozdiel v

cash-flow koniec roka 2000 rozdielny od začiatku roka 2001. Uvedené požadované

informácie majú dopad na hospodárenia spoločnosti a vplyv na jej zisk. Nie je dôvodné, aby

bolo obkliesnené právo akcionára na informácie a vysvetlenia, týkajúce sa spoločnosti alebo

záležitostí osôb ovládaných spoločnosťou v tejto ekonomickej oblasti (§ 180 ods. 1

). Akcionár má právo na informácie o výdavkoch spoločnosti, o

pohybe a stavu peňažných prostriedkov na ktoromkoľvek účte spoločnosti. Odvolací súd

preto v tejto časti rozhodnutie súdu prvého stupňa podľa tiež zmenil a vyslovil

neplatnosť tohto uznesenia v celom rozsahu.

Rozsudok odvolacieho súdu nadobudol právoplatnosť dňa 01. 02. 2007.

Proti rozsudku odvolacieho súdu podal žalovaný dovolanie. V dovolaní uviedol, že

prvostupňový súd v časti, v ktorej žalobe vyhovel, rozhodol nesprávne, pretože vec nesprávne

právne posúdil. Má za to, že v spore nie je daná aktívna vecná legitimácia žalobcu, keďže

tento nevzniesol námietku ani jeden protest do zápisnice a nesplnil podmienku hmotného

práva podľa § 183 Obch. zák. platného v rozhodnom čase. Žalovaný je názoru, že aj keď

konanie bolo začaté pred 01. 01. 2002, malo byť dokončené podľa zákona, ktorý bol platný

v čase rozhodovania súdu. Poukázal na to, že uzneseniami nebol porušený zákon, k porušeniu

stanov nemohlo dôjsť a navyše tieto uznesenia neboli spôsobilé obmedziť práva žalobcu -

61 Obdo V 32/2007

akcionára, preto neboli splnené zákonné predpoklady na určenie neplatnosti týchto uznesení.

Žalovaný ďalej poukázal na to, že v konaní nebolo preukázané porušenie § 180 Obch. zák.

neprijatím uznesenia č. a uznesenia č. . Z dokazovania je zrejmé, že

žalobcovi nebolo bránené vo výkone práv podľa príslušných ustanovení Obch. zákonníka

a boli mu poskytnuté všetky vysvetlenia a informácie, na ktoré mal právo. Názor odvolacieho

súdu, podľa ktorého je akcionár spoločnosti oprávnený aj na informácie, ktoré majú charakter

obchodného tajomstva, je nesprávnou aplikáciou práva, nemá oporu v zákone a ide

o porušenie Obch. zák. a . Informácie, ktoré

neboli žalobcovi poskytnuté, majú charakter obchodného tajomstva, ktorému zákon poskytuje

právnu ochranu. S ohľadom na účel obchodného tajomstva je predstavenstvo oprávnené určiť

mieru prípustnosti informovať akcionárov. Uviedol tiež, že má pochybnosti o vykonateľnosti

takéhoto rozhodnutia. Rozhodnutím súdu boli žalobcovi priznané práva presahujúce práva

garantované akcionárom zákonom. Navrhol, aby dovolací súd rozsudok odvolacieho súdu

v časti, ktorou zmenil rozsudok súdu prvého stupňa a v časti o trovách konania, ako aj

rozsudok súdu prvého stupňa v časti, ktorej sa týka zmeňujúca časť odvolacieho súdu, zrušil

a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Hoci v časti, ktorou odvolací súd potvrdil

rozhodnutie súdu prvého stupňa, dovolanie nie je prípustné, táto časť súvisí so zmeňujúcou

časťou, preto ju navrhol tiež zrušiť.

Žalobca vo svojom vyjadrení k dovolaniu žiadal dovolanie v plnom rozsahu zamietnuť

a zároveň poukázal na prípustnosť, resp. neprípustnosť dovolania podaného žalovaným.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací ( ) po zistení,

že dovolanie, ktoré podal včas účastník konania, smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému je

dovolanie v časti prípustné ( ), bez nariadenia dovolacieho pojednávania

dospel k záveru, že dovolanie je čiastočne opodstatnené.

Aj dovolací súd považuje za správny názor oboch súdov, že pre posúdenie splnenia

podmienok pre uplatnenie neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia podľa § 183 nemožno

použiť jeho znenie zavedené s účinnosťou od 01. 01. 2002. Keďže

znenie účinné do 31. 12. 2001 nestanovovalo túto podmienku, nemožno právo žiadať

o vyhlásenie neplatnosti uznesenia viazať na splnenie takejto podmienky, a to ani v spojení

s § 768c ods. 1 a ods. 13. Opačný výklad by znamenal, že uplynutím 31. 12. 2001 by

71 Obdo V 32/2007

akcionári nemohli uplatniť právo domáhať sa vyhlásenia uznesenia akciovej spoločnosti

prijatého do 31. 12. 2001 za neplatné. Okrem iného by sa aj do 31.12. 2001 dôvodne podaná

žaloba, o ktorej nebolo do konca roku 2001 právoplatne rozhodnuté, stala dňom 01. 01. 2001

nedôvodnou a bolo by ju treba zamietnuť.

Pôvodné znenie § 183 Obch. zák. odkazujúce na obdobné použitie § 131 Obch. zák.

stanovilo ako podmienku pre úspešné uplatnenie neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia

akciovej spoločnosti jeho rozpor so zákonom alebo stanovami. Prirodzenou podmienkou je,

že valné zhromaždenie skutočne uznesenie prijalo. Podľa názoru dovolacieho súdu sa tak

v prejednávanej veci nestalo. Valné zhromaždenie akciovej spoločnosti prijíma rozhodnutia

formou hlasovania prítomných akcionárov. Na to, aby bolo rozhodnutie prijaté, musí získať

predpísaný počet hlasov. Pokiaľ zákon alebo stanovy spoločnosti pre prijatie rozhodnutia

s určitým obsahom nevyžadujú kvalifikovanú (spravidla dvojtretinovú) väčšinu, je

rozhodnutie prijaté, ak zaň hlasuje väčšina prítomných akcionárov. Ak navrhované

rozhodnutie (uznesenie) predpísanú väčšinu nezíska (bez ohľadu na to, či chýbajúce hlasy

boli proti prijatiu rozhodnutia alebo sa hlasovania zdržali), tak žiadne rozhodnutie nebolo

prijaté (nevzniklo).

Tak tomu bolo aj v prípade uznesení, ktorých sa týka zmeňujúce rozhodnutie

odvolacieho súdu a sú spôsobilým predmetom dovolacieho konania. Podľa zápisnice

z valného zhromaždenia, akcionár návrhom, uvedeným pod č. navrhol, „aby bolo

prijaté uznesenie, ktorým sa vyzýva predstavenstvo, aby odpovedalo na nasledujúce otázky “.

Návrh získal 2 hlasy z 333 411, teda uznesenie nebolo prijaté. V zápisnici je uvedený

výsledok hlasovania. Pod nadpisom Uznesenie č. nie je uvedené znenie uznesenia.

Je to len konštatovanie, že akcionárom navrhnuté uznesenie nebolo prijaté. Rovnako to bolo

v prípade návrhu uznesenia pod č.14/I/200, ktorým akcionár navrhol prijať uznesenie „že

akcionár je oprávnený obdržať na valnom zhromaždení informácie týkajúce sa...“.Výsledok

hlasovania bol rovnaký. Keďže uvedené uznesenia neboli prijaté, nie je možné vyhlásiť ich

za neplatné.

do 31. l2.2001 nemal podrobnú úpravu o procese poskytovania

informácií na valnom zhromaždení obdobnú terajšiemu zneniu § 180 Obch. zák. Podľa názoru

dovolacieho súdu, vtedajšia úprava neumožňovala domôcť sa poskytnutia informácie formou

81 Obdo V 32/2007

žaloby o určenie neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia. Žaloba podľa § 183 Obch. zák.

(rovnako ako podľa neskoršieho znenia) umožňovala zrušiť uznesenie, alebo žalobu

zamietnuť. Rozhodnutím o zrušení uznesenia sa spoločnosti neukladá žiadna povinnosť, preto

ani kladné rozhodnutie nemôže byť prostriedkom, ktorý by nútil spoločnosť informáciu

poskytnúť. Z hľadiska cieľa, ktorý by malo dosiahnuť, je takéto rozhodnutie nevykonateľné.

Neobsahuje, ani nemôže obsahovať príkaz, aby valné zhromaždenie znovu rozhodovalo

a hlavne, ako má rozhodnúť. Aj po zrušení uznesenia môže nové uznesenie vzísť len

z hlasovania akcionárov. Vykonateľné rozhodnutie bolo možné dosiahnuť len na základe

žaloby, ktorou sa žiada spoločnosti uložiť povinnosť poskytnúť žalobcovi konkrétnu

informáciu ( ). Napokon, ani pri terajšej úprave súd v súvislosti

s poskytnutím informácií nepreskúmava a nerozhoduje o platnosti uznesenia valného

zhromaždenia alebo rozhodnutia dozornej rady. Ak dozorná rada spoločnosti rozhodne o tom,

že informáciu neposkytne, rozhodne súd na základe návrhu (žaloby) akcionára, že spoločnosť

je povinná informáciu poskytnúť (§ 180 ods. 3 až 5 Obch. zák.). Povinnosť uloží spoločnosti

rozsudkom, ktorý je vykonateľný.

Rozhodnutie odvolacieho súdu v časti, ktorou zmenil rozhodnutie súdu prvého stupňa,

je vecne nesprávne, keďže vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Dovolací súd

preto podľa rozsudok odvolacieho súdu v tejto časti zmenil tak, že

rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil.

V časti, ktorou odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil, nebolo prípustné

dovolanie podľa Keďže dovolací súd nezistil žiadne skutočnosti, ktoré by

opodstatňovali prípustnosť dovolania podľa , dovolanie podľa ods. l

v spojení s ustanovením 243b ods. 4 ako neprípustné odmietol.

Obe procesné strany mali v dovolacom konaní len čiastočný úspech, dovolací súd im

preto podľa v spojení s ustanovením a

nepriznal náhradu trov dovolacieho konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 30. septembra 2009

91 Obdo V 32/2007

JUDr. Peter Dukes, v. r.

predseda senátu