Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 1 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (7)05c/369650.51e402.pdf
PDF · 137.4 KB
No categories available
1ObdoV/32/2007
Najvyšší súd 1 Obdo V 32/2007-243
Slovenskej republiky
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra
Dukesa a členov senátu JUDr. Juraja Semana, JUDr. Beaty Miničovej, JUDr. Jany Zemaníkovej a JUDr. Zuzany Ďurišovej, v právnej veci žalobcu L., zastúpeného advokátkou Mgr. O., zastúpenému advokátkou JUDr. E. o určenie neplatnosti uznesení valného zhromaždenia žalovaného zo dňa 29. 06. 2001, ktorá sa viedla na Krajskom súde v Trenčíne pod sp. zn. 7 Cb 64/01, o dovolaní žalovaného proti rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 16. novembra 2006 č. k. 6 Obo 298/2005-187, takto
rozhodol:
Napadnutý rozsudok odvolacieho súdu v časti, ktorou zmenil rozsudok súdu prvého stupňa,
m e n í tak, že rozsudok Krajského súdu v Trenčíne zo 7. júna 2005 č. k. 7 Cb 64/2001–155 p o t v r d z u j e .
Dovolanie v časti, smerujúcej proti výroku rozsudku odvolacieho súdu, ktorým odvolací súd
rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil, o d m i e t a .
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov dovolacieho konania.
O d ô v o d n e n i e :
Krajský súd v Trenčíne rozsudkom č. k. 7Cb 64/2001-155 zo 7. júna 2005 určil, že
21 Obdo V 32/2007
uznesenia riadneho valného zhromaždenia spoločnosti P., IČO X., ul. J. konaného dňa
29.6.2001 o 10.00 hod. v L. č. 6/I/2001 v časti neposkytnutia informácie o stave realizácie
uhoľného hospodárstva v L., č. 8/I/2001 a č. 11/I/2001 obe v celosti, č. 14/I/2001 v časti
poskytnutia informácií a vysvetlení týkajúcich sa poskytnutých darov, neposkytnutia
informácie o vplyve súdnych sporov medzi žalobcom a žalovaným na činnosť spoločnosti
žalovaného a v časti odmeňovania členov dozornej rady a obchodného vedenia a vysvetlenia
rozdielov CASH FLOW koniec roka 2000 a začiatok roka 2001 sú neplatné. Vo zvyšku
žalobu zamietol a žiadnemu z účastníkov konania nepriznal právo na náhradu trov konania.
Súd prvého stupňa mal za preukázané, že žalobca je akcionárom žalovaného, ktorý
vlastní akcie v rozsahu 25,49 % na základnom imaní, preto žalobu podala oprávnená osoba
v súlade s § 131 ods. 1 a § 183 Obch. zák. Pokiaľ žalovaný namietal aktívnu legitimáciu
žalobcu s poukazom na § 768c ods.13 Obch. zák., podľa ktorého i pre konania začaté pred
01. 01. 2002 platí úprava účinná od 01. 01. 2002 (zák. č. 500/2001 Z. z.), súd sa s týmto
názorom nestotožnil a mal za to, že na daný prípad treba aplikovať obchodný zákonník účinný
do 01. 01. 2002, teda. § 183, podľa ktorého nemusel akcionár podať protest do zápisnice
a neplatnosť uznesenia mohol v zákonom stanovenej lehote uplatniť na súde. V danej veci
postupoval súd podľa § 768c ods. 1 Obch. zák. Aplikácia ustanovenia 768c ods. 13 Obch.
zák. by znemožnila, aby sa akcionár domáhal neplatnosti valného zhromaždenia, hoci v čase
konania valného zhromaždenia a podania žaloby toto ustanovenie, resp. podmienka nebola
v zákone. Neobstojí ani tvrdenie, že žalobca nemá aktívnu legitimáciu z dôvodu, že
predbežným opatrením mal ako akcionár zablokovaný výkon všetkých práv akcionára
vzhľadom k tomu, že toto predbežné opatrenie bolo Najvyšším súdom Slovenskej republiky
zrušené.
Podľa § 180 ods. 1 Obch. zák. akcionár je oprávnený zúčastniť sa na valnom
zhromaždení, hlasovať na ňom, požadovať na ňom informácie a vysvetlenia týkajúce sa
záležitostí spoločnosti alebo záležitosti osôb ovládaných spoločnosťou, ktoré súvisia
s predmetom rokovania valného zhromaždenia a uplatňovať na ňom návrhy. Vzhľadom
k tomuto ustanoveniu súd dospel k záveru, že uznesenie valného zhromaždenia, ktoré sa
konalo 29. 06. 2001 o 10.00 hod., a to č. 6/I/2001 v časti neposkytnutia informácie o stave
realizácie uhoľného hospodárstva v L. je neplatné, pretože akcionár má právo informácie o
hospodárení spoločnosti, táto časť informácie je bežná informácia o hospodárení spoločnosti.
31 Obdo V 32/2007
Rovnako vyslovil neplatnosť uznesenia č. 14/I/2001 v časti neposkytnutia informácií a
vysvetlení týkajúcich sa poskytnutých darov, neposkytnutia informácie o vplyve súdnych
sporov medzi žalobcom a žalovaným na činnosť spoločnosti žalovaného, v časti
ovplyvňovania členov dozornej rady a obchodného vedenia a vysvetlenia rozdielov CASH
FLOW. Ide o informácie, ktoré nemali nič spoločne s obchodným tajomstvom tak, ako to
tvrdil žalovaný a akcionár mal právo vedieť, komu, kedy a v akej výške poskytol žalovaný
dary a taktiež mal právo vedieť, ako sú odmeňovaní členovia dozornej rady a vedenie
spoločnosti. Pokiaľ sa jedná o neposkytnutia informácie o vplyve súdnych sporov medzi
žalobcom a žalovaným, tak išlo o informáciu bežnú a žalovaný nemal dôvod
na neposkytnutie tejto informácie. Súd však bol toho názoru, že i napriek tomu, že žalobca
mal nárok na takúto informáciu, nešlo o informáciu, o ktorej by žalobca nič nevedel, pretože
je/bol účastníkom všetkých konaní. Neplatnosť uznesení č. 8/I/2001 a č. 11/I/2001 vyslovil
v celosti, pretože sa jednalo o informácie, týkajúce sa hospodárenia žalovaného a na takúto
informáciu podľa § 180 ods.1 Obch. zák. mal žalobca právo.
Žalobu vo zvyšku zamietol, nakoľko dospel k záveru, že prijatými uzneseniami nebol
porušený Obchodný zákonník. V súvislosti s uznesením č. 2/I/2001 uviedol, že zákon
nepredpisuje, aby vystúpenia, protesty, otázky a podnety akcionárov boli do zápisnice
zapisované v plnom znení. Podľa názoru súdu v danom prípade by išlo i šikanózne uplatnenie
práva žalobcom. Pri zamietnutí žaloby v časti vyslovenia neplatnosti uznesení č. 3/I/2001 a č.
7/I/2001 žalobca neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal, že bol porušený zákon. Žalovaný
splnil svoju povinnosť, dokumenty a materiály pred konaním valného zhromaždenia dal
akcionárom k dispozícii a títo mali možnosť sa s nimi podrobne oboznámiť. Rovnako nevidel
porušenie zákona pri prijatí uznesenia č. 5/I/2001. Neobstojí tvrdenie, že rokovania sa
zúčastnila osoba, ktorá nie je akcionárom. Pokiaľ išlo o uznesenie č. 6/I/2001, súd vyslovil
neplatnosť jeho časti a vo zvyšnej časti je toho názoru, že informácie, ktoré žiadal akcionár,
nie sú bežné informácie, týkajúce sa hospodárenia žalovaného a informácie, ktoré by mohli
byť bežne zverejňované, to isté platí aj o uznesení č. 14/I/2001, v časti, v ktorej bola žaloba
zamietnutá, považoval súd informácie za dôverné. Súd zamietol aj návrh žalobcu, ktorým sa
domáhal vyslovenia neplatnosti valného zhromaždenia, aby dozorná rada preskúmala, či
členovia predstavenstva neporušili zákaz konkurencie vzhľadom na ich členstvo
v predstavenstve B., upravenými stanovami spoločnosti, pretože sa stotožnil s vyjadrením
žalovaného, ktorý uviedol, že táto informácia nemohla byť podaná z dôvodu, že v čase
41 Obdo V 32/2007
konania valného zhromaždenia bolo predbežným opatrením, vydaným tunajším súdom,
zakázané žalovanému a členom jeho orgánu vykonávať ich práva.
Pokiaľ ide o uznesenie č. 1/I/2001, mal súd za to, že išlo o informácie obchodného
tajomstva, a preto na ich poskytnutie nemá žalobca právo. Obchodné kontakty (ako
dodávatelia, odberatelia, zákazníci), podnikateľské plány, obchodné zmluvy, spôsob
financovania, výrobné a technické podklady (výrobné programy, technologické postupy,
technické podmienky, technické výkresy, receptúry, návody a pod.) sú chránené zákonom
za podmienok uvedených v § 17 Obch. zák., preto v tejto časti požadované údaje považoval
za obchodné tajomstvo. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 2 O. s. p.
Najvyšší súd Slovenskej republiky, rozhodujúc o odvolaní žalobcu aj žalovaného
rozsudkom zo 16. 11. 2006 č. k. 6Obo 298/2005–187, rozsudok súdu prvého stupňa
v napadnutej v časti, týkajúcej sa uznesení č. 8/I/2001 a č. 11/I/2001 potvrdil a v časti,
týkajúcej sa uznesenia č. 6/I/2001 a 14/I/2001, zmenil tak, že určil, že uznesenia sú neplatné
v celom rozsahu. Vo zvyšku napadnutý rozsudok potvrdil a žiadnemu z účastníkov nepriznal
náhradu trov odvolacieho konania.
V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že odvolací súd pokladal za vecne správne
stanovisko súdu prvého stupňa, že pre daný prípad treba aplikovať § 183 Obchodného
zákonníka v znení do účinnosti zákona č. 500/2001 Z. z., t. j. do 1. januára 2002, pretože
v čase konania valného zhromaždenia nebolo podmienkou pre vymáhanie práva podľa § 131
ods. 1 Obchodného zákonníka podanie protestu do zápisnice z valného zhromaždenia. Táto
podmienka bola stanovená novelou, ktorá nadobudla účinnosť až od l. januára 2002.
Uznesením č. 6/I/2001, ktorým nebol prijatý návrh akcionárov, aby predstavenstvo
odpovedalo na otázky, týkajúce sa uhoľného hospodárstva. Neprijatím tohto uznesenia bol
porušený zákon v ustanovení § 180 ods. 1 Obchodného zákonníka. Požadovať
od predstavenstva informácie a vysvetlenia sú základom oprávnenia akcionára, pomocou
ktorého akcionár uplatňuje svoj vplyv na spoločnosť. Predmetom uvedeného uznesenia sú
otázky, týkajúce sa ekonomiky a hospodárenia spoločnosti, ktorá má priamy vplyv na tvorbu
zisku spoločnosti. Navrhované uznesenie je preto v celom rozsahu v súlade so znením cit.
zákona. Podľa názoru odvolacieho súdu, ak by podľa názoru spoločnosti niektoré otázky mali
51 Obdo V 32/2007
charakter obchodného tajomstva, akcionár spoločnosti je oprávnený aj na informácie tohto
druhu s tým, že spoločnosť má následné právo na súdnu ochranu v prípade porušenia
obchodného tajomstva v zmysle § 17 až § 20, § 51 Obchodného zákonníka. Odvolací súd
preto aj v tejto časti rozhodnutie podľa § 220 O. s. p. zmenil a určil neplatnosť uznesenia č.
6/I/2001 v celom rozsahu.
Uznesením č. 14/I/2001 valné zhromaždenie neprijalo návrh, aby akcionár bol
oprávnený dostať od valného zhromaždenia informácie a vysvetlenia, týkajúce sa
poskytnutých darov, výšky úrokov z bankových úverov, o tom, aký negatívny vplyv
na činnosť spoločnosti má množstvo súdnych sporov navrhovateľa a minoritného akcionára
L. na činnosť spoločnosti, za akých podmienok sú uskutočnené transakcie
so spoločnosťou akcionára B., vysvetlenie, či predstavenstvo, dozorná rada a obchodné
vedenie spoločnosti sú odmeňované, keď nie sú vynaložené žiadne mzdové náklady,
vysvetlenie, za aké úvery poskytla spoločnosť B. zaisťovaciu záruku a vysvetlila rozdiel v
cash-flow koniec roka 2000 rozdielny od začiatku roka 2001. Uvedené požadované
informácie majú dopad na hospodárenia spoločnosti a vplyv na jej zisk. Nie je dôvodné, aby
bolo obkliesnené právo akcionára na informácie a vysvetlenia, týkajúce sa spoločnosti alebo
záležitostí osôb ovládaných spoločnosťou v tejto ekonomickej oblasti (§ 180 ods. 1
Obchodného zákonníka). Akcionár má právo na informácie o výdavkoch spoločnosti, o
pohybe a stavu peňažných prostriedkov na ktoromkoľvek účte spoločnosti. Odvolací súd
preto v tejto časti rozhodnutie súdu prvého stupňa podľa § 220 O. s. p. tiež zmenil a vyslovil
neplatnosť tohto uznesenia v celom rozsahu.
Rozsudok odvolacieho súdu nadobudol právoplatnosť dňa 01. 02. 2007.
Proti rozsudku odvolacieho súdu podal žalovaný dovolanie. V dovolaní uviedol, že
prvostupňový súd v časti, v ktorej žalobe vyhovel, rozhodol nesprávne, pretože vec nesprávne
právne posúdil. Má za to, že v spore nie je daná aktívna vecná legitimácia žalobcu, keďže
tento nevzniesol námietku ani jeden protest do zápisnice a nesplnil podmienku hmotného
práva podľa § 183 Obch. zák. platného v rozhodnom čase. Žalovaný je názoru, že aj keď
konanie bolo začaté pred 01. 01. 2002, malo byť dokončené podľa zákona, ktorý bol platný
v čase rozhodovania súdu. Poukázal na to, že uzneseniami nebol porušený zákon, k porušeniu
stanov nemohlo dôjsť a navyše tieto uznesenia neboli spôsobilé obmedziť práva žalobcu -
61 Obdo V 32/2007
akcionára, preto neboli splnené zákonné predpoklady na určenie neplatnosti týchto uznesení.
Žalovaný ďalej poukázal na to, že v konaní nebolo preukázané porušenie § 180 Obch. zák.
neprijatím uznesenia č. 6/I/2001 a uznesenia č. 14/I/2001. Z dokazovania je zrejmé, že
žalobcovi nebolo bránené vo výkone práv podľa príslušných ustanovení Obch. zákonníka
a boli mu poskytnuté všetky vysvetlenia a informácie, na ktoré mal právo. Názor odvolacieho
súdu, podľa ktorého je akcionár spoločnosti oprávnený aj na informácie, ktoré majú charakter
obchodného tajomstva, je nesprávnou aplikáciou práva, nemá oporu v zákone a ide
o porušenie § 17 Obch. zák. a čl. 35 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Informácie, ktoré
neboli žalobcovi poskytnuté, majú charakter obchodného tajomstva, ktorému zákon poskytuje
právnu ochranu. S ohľadom na účel obchodného tajomstva je predstavenstvo oprávnené určiť
mieru prípustnosti informovať akcionárov. Uviedol tiež, že má pochybnosti o vykonateľnosti
takéhoto rozhodnutia. Rozhodnutím súdu boli žalobcovi priznané práva presahujúce práva
garantované akcionárom zákonom. Navrhol, aby dovolací súd rozsudok odvolacieho súdu
v časti, ktorou zmenil rozsudok súdu prvého stupňa a v časti o trovách konania, ako aj
rozsudok súdu prvého stupňa v časti, ktorej sa týka zmeňujúca časť odvolacieho súdu, zrušil
a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Hoci v časti, ktorou odvolací súd potvrdil
rozhodnutie súdu prvého stupňa, dovolanie nie je prípustné, táto časť súvisí so zmeňujúcou
časťou, preto ju navrhol tiež zrušiť.
Žalobca vo svojom vyjadrení k dovolaniu žiadal dovolanie v plnom rozsahu zamietnuť
a zároveň poukázal na prípustnosť, resp. neprípustnosť dovolania podaného žalovaným.
Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací (§ 10a ods. 2 O. s. p.) po zistení,
že dovolanie, ktoré podal včas účastník konania, smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému je
dovolanie v časti prípustné ( § 238 ods. 1 O. s. p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania
dospel k záveru, že dovolanie je čiastočne opodstatnené.
Aj dovolací súd považuje za správny názor oboch súdov, že pre posúdenie splnenia
podmienok pre uplatnenie neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia podľa § 183 nemožno
použiť jeho znenie zavedené zák. č. 500/2001 Z. z. s účinnosťou od 01. 01. 2002. Keďže
znenie účinné do 31. 12. 2001 nestanovovalo túto podmienku, nemožno právo žiadať
o vyhlásenie neplatnosti uznesenia viazať na splnenie takejto podmienky, a to ani v spojení
s § 768c ods. 1 a ods. 13. Opačný výklad by znamenal, že uplynutím 31. 12. 2001 by
71 Obdo V 32/2007
akcionári nemohli uplatniť právo domáhať sa vyhlásenia uznesenia akciovej spoločnosti
prijatého do 31. 12. 2001 za neplatné. Okrem iného by sa aj do 31.12. 2001 dôvodne podaná
žaloba, o ktorej nebolo do konca roku 2001 právoplatne rozhodnuté, stala dňom 01. 01. 2001
nedôvodnou a bolo by ju treba zamietnuť.
Pôvodné znenie § 183 Obch. zák. odkazujúce na obdobné použitie § 131 Obch. zák.
stanovilo ako podmienku pre úspešné uplatnenie neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia
akciovej spoločnosti jeho rozpor so zákonom alebo stanovami. Prirodzenou podmienkou je,
že valné zhromaždenie skutočne uznesenie prijalo. Podľa názoru dovolacieho súdu sa tak
v prejednávanej veci nestalo. Valné zhromaždenie akciovej spoločnosti prijíma rozhodnutia
formou hlasovania prítomných akcionárov. Na to, aby bolo rozhodnutie prijaté, musí získať
predpísaný počet hlasov. Pokiaľ zákon alebo stanovy spoločnosti pre prijatie rozhodnutia
s určitým obsahom nevyžadujú kvalifikovanú (spravidla dvojtretinovú) väčšinu, je
rozhodnutie prijaté, ak zaň hlasuje väčšina prítomných akcionárov. Ak navrhované
rozhodnutie (uznesenie) predpísanú väčšinu nezíska (bez ohľadu na to, či chýbajúce hlasy
boli proti prijatiu rozhodnutia alebo sa hlasovania zdržali), tak žiadne rozhodnutie nebolo
prijaté (nevzniklo).
Tak tomu bolo aj v prípade uznesení, ktorých sa týka zmeňujúce rozhodnutie
odvolacieho súdu a sú spôsobilým predmetom dovolacieho konania. Podľa zápisnice
z valného zhromaždenia, akcionár návrhom, uvedeným pod č. 6/I/2001 navrhol, „aby bolo
prijaté uznesenie, ktorým sa vyzýva predstavenstvo, aby odpovedalo na nasledujúce otázky “.
Návrh získal 2 hlasy z 333 411, teda uznesenie nebolo prijaté. V zápisnici je uvedený
výsledok hlasovania. Pod nadpisom Uznesenie č. 6/I/2001 nie je uvedené znenie uznesenia.
Je to len konštatovanie, že akcionárom navrhnuté uznesenie nebolo prijaté. Rovnako to bolo
v prípade návrhu uznesenia pod č.14/I/200, ktorým akcionár navrhol prijať uznesenie „že
akcionár je oprávnený obdržať na valnom zhromaždení informácie týkajúce sa...“.Výsledok
hlasovania bol rovnaký. Keďže uvedené uznesenia neboli prijaté, nie je možné vyhlásiť ich
za neplatné.
Obchodný zákonník do 31. l2.2001 nemal podrobnú úpravu o procese poskytovania
informácií na valnom zhromaždení obdobnú terajšiemu zneniu § 180 Obch. zák. Podľa názoru
dovolacieho súdu, vtedajšia úprava neumožňovala domôcť sa poskytnutia informácie formou
81 Obdo V 32/2007
žaloby o určenie neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia. Žaloba podľa § 183 Obch. zák.
(rovnako ako podľa neskoršieho znenia) umožňovala zrušiť uznesenie, alebo žalobu
zamietnuť. Rozhodnutím o zrušení uznesenia sa spoločnosti neukladá žiadna povinnosť, preto
ani kladné rozhodnutie nemôže byť prostriedkom, ktorý by nútil spoločnosť informáciu
poskytnúť. Z hľadiska cieľa, ktorý by malo dosiahnuť, je takéto rozhodnutie nevykonateľné.
Neobsahuje, ani nemôže obsahovať príkaz, aby valné zhromaždenie znovu rozhodovalo
a hlavne, ako má rozhodnúť. Aj po zrušení uznesenia môže nové uznesenie vzísť len
z hlasovania akcionárov. Vykonateľné rozhodnutie bolo možné dosiahnuť len na základe
žaloby, ktorou sa žiada spoločnosti uložiť povinnosť poskytnúť žalobcovi konkrétnu
informáciu ( § 80 písm. b/ O. s. p.). Napokon, ani pri terajšej úprave súd v súvislosti
s poskytnutím informácií nepreskúmava a nerozhoduje o platnosti uznesenia valného
zhromaždenia alebo rozhodnutia dozornej rady. Ak dozorná rada spoločnosti rozhodne o tom,
že informáciu neposkytne, rozhodne súd na základe návrhu (žaloby) akcionára, že spoločnosť
je povinná informáciu poskytnúť (§ 180 ods. 3 až 5 Obch. zák.). Povinnosť uloží spoločnosti
rozsudkom, ktorý je vykonateľný.
Rozhodnutie odvolacieho súdu v časti, ktorou zmenil rozhodnutie súdu prvého stupňa,
je vecne nesprávne, keďže vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Dovolací súd
preto podľa § 243b ods. 2 O. s. p. rozsudok odvolacieho súdu v tejto časti zmenil tak, že
rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil.
V časti, ktorou odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil, nebolo prípustné
dovolanie podľa § 238 ods. 1 O. s. p. Keďže dovolací súd nezistil žiadne skutočnosti, ktoré by
opodstatňovali prípustnosť dovolania podľa § 237 O. s. p., dovolanie podľa § 218 ods. l
O. s. p. v spojení s ustanovením 243b ods. 4 O. s. p. ako neprípustné odmietol.
Obe procesné strany mali v dovolacom konaní len čiastočný úspech, dovolací súd im
preto podľa § 243b ods. 4 v spojení s ustanovením § 224 ods. 1 a § 142 ods. 2 O. s. p.
nepriznal náhradu trov dovolacieho konania.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 30. septembra 2009
91 Obdo V 32/2007
JUDr. Peter Dukes, v. r.
predseda senátu