Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
e8f/367820.2a3b2e.pdf
PDF · 103.12 KB
No categories available
4So/158/2009
Najvyšší súd 4So/158/2009
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa: J. S., bytom H., proti
odporkyni Sociálnej poisťovni, ústrediu so sídlom v Bratislave, Ul. 29. augusta č. 8, o
preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného o invalidný dôchodok, na odvolanie vo veci
ustanovenej znalkyne MUDr. Ľ. K., proti uzneseniu Krajského súdu v Prešove z 19. mája 2009,
č.k. 3Sd/219/2006-95, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Prešove z 19. mája 2009,
č.k. 3Sd/219/2006-95 p o t v r d z u j e.
Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e :
Krajský súd v Prešove napadnutým uznesením 3Sd/219/2006-95 z 19. mája 2009 podľa
ustanovenia § 3 ods. 5 písm. b) a § 16 ods. 2 písm. b) zákona č. 382/2004 Z.z. o znalcoch,
tlmočníkoch a prekladateľoch v znení neskorších predpisov a nepriznal MUDr. Ľ. K. znalečné
a uložil jej povinnosť, aby na účet súdu v lehote 15 dní od právoplatnosti uznesenia vrátila sumu
232,36 Euro, ktorá jej bola vyplatená dňa 10. júla 2007 z rozpočtových prostriedkov štátu ako
preddavok na znalecké dokazovanie. V prípade, že prostriedky štátu nevráti, súd pristúpi k jej
vymáhaniu. Dôvodom nepriznania znalečného bola skutočnosť, že znalkyňa MUDr. Ľ. K.
napriek urgenciám a predĺženým lehotám na podanie znaleckého posudku nevypracovala
znalecký posudok, pričom súd nemal za preukázané, že by sa tak stalo z objektívnych dôvodov,
čo by odôvodňovalo aplikovanie ust. § 13 Vyhl. Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky
č. 491/2004 Z.z. o odmenách a náhradách výdavkov a náhradách za stratu času pre znalcov,
tlmočníkov a prekladateľov (ďalej len „vyhl. č. 491/2004 Z.z. o odmenách a náhradách“), ale zo
subjektívnych dôvodov na strane ustanovenej znalkyne.
Proti tomuto uzneseniu podala znalkyňa v zákonnej lehote odvolanie, v ktorom žiadala
napadnuté rozhodnutie krajského súdu zrušiť, a to z dôvodu, že vo veci podania znaleckého
posudku vykonala práce, za ktoré jej patrí znalečné a znalecký posudok nepodala len
z objektívnych dôvodov, a že podľa platnej ústavy, každý kto vykonáva prácu, má právo na
odmenu, teda, že podľa § 13 Vyhl. č. 491/2004 Z.z. o odmenách a náhradách znalcov
v súvislosti s predmetným posudkom vykonala práce, ako štúdium spisu, zhrnutie podkladov
k spracovaniu odpovedí na položené otázky a stanovenie postupu na odstránenie zistených
rozporov v rozsahu sedem hodín a v rozsahu desať hodín na postupné písomné spracovanie
posudku, teda celkom v sume 229,57 Euro a že bola povinná vrátiť iba sumu 2,79 Euro. Zároveň
uviedla, že postup a záver uplatnený v predmetnom napadnutom uznesení nespočíva na
relevantných a dostatočných dôvodoch a nebol pritom zachovaný primeraný a vyvážený vzťah
medzi použitými prostriedkami a sledovaným cieľom. Zároveň uviedla, že dôvody
nevypracovania posudku boli objektívne a súd informovala o vzniknutých prekážkach a tieto boli
súdom akceptované formou predĺženia lehôt a za nevyhotovenie posudku môže nedostatočná
ochota navrhovateľa podrobiť sa ďalším odborným vyšetreniam, ako aj skutočnosť, že bola dňom
29. októbra 2008 vyčiarknutá zo zoznamu znalcov.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 v spojení s § 246c ods. 1
Občianskeho súdneho poriadku) preskúmal odvolaním napadnuté uznesenie krajského súdu ako
aj konanie, ktoré mu predchádzalo, a dospel k záveru, že odvolanie MUDr. Ľ. K. nie je dôvodné.
Rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle ustanovenia § 250ja ods. 2 a § 214
ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku.
Najvyšší súd Slovenskej republiky z obsahu súdneho spisu zistil, že súd vo veci 3Sd
219/2006 uznesením z 16. februára 2007 ustanovil MUDr. Ľ. K. za znalca za účelom podania
znaleckého posudku v lehote 60 dní odo dňa doručenia rozhodnutia a toto rozhodnutie nadobudlo
právoplatnosť dňa 26. februára 2007. Listom zo 14. mája 2007 požiadala znalkyňa o predĺženie
lehoty na podanie znaleckého posudku z dôvodu, že mala podať ďalších 11 znaleckých posudkov
a požiadala o predĺženie lehoty do 30. augusta 2007. Uznesením
z 30. mája 2007 súd tejto žiadosti znalkyne vyhovel a predĺžil lehotu na podanie znaleckého
posudku do 30. augusta 2007. Krajský súd listom z 14. novembra 2007, ktorý bol doručený
znalkyni 22. novembra 2007, urgoval podanie znaleckého posudku vo veci a následne na základe
jej žiadosti súd predĺžil lehotu na podanie znaleckého posudku do 30. januára 2008. Znalkyňa
opäť požiadala o predĺženie lehoty do 30. marca 2008 z dôvodu doplnenia psychologického
vyšetrenia. Súd uznesením lehotu predĺžil do 30. apríla 2008. Uznesením z 28. mája 2008, ktoré
bolo znalkyni doručené dňa 4. júna 2008, súd uložil znalkyni povinnosť, aby v lehote 10 dní
od doručenia uznesenia doručila súdu znalecký posudok pod hrozbou pokuty vo výške 10.000 Sk.
Uznesením zo 6. októbra 2008, ktoré bolo znalkyni doručené dňa 10. októbra 2008 a nadobudlo
právoplatnosť dňa 28. októbra 2008, súd uložil znalkyni poriadkovú pokutu 10.000 Sk. Listom
z 26. novembra 2008, ktorý bol doručený znalkyni dňa 5. decembra 2008, súd urgoval zaslanie
znaleckého posudku vo veci. Listom zo 7. januára 2009 znalkyňa ozrejmovala dôvody, ktoré
viedli k skutočnosti, že vo veci ešte nepodala znalecký posudok a žiadosťou z 26. januára 2009
požiadala o predĺženie lehoty do 31. januára 2009 a listom z 28. januára 2009 oznámila súdu, že
bola vyčiarknutá zo zoznamu znalcov. Uznesením z 3. februára 2009 zrušil súd uznesenie súdu
zo 16. februára 2007 o ustanovení znalkyne a uznesenie zo 6. októbra 2008 o uložení poriadkovej
pokuty a znalkyni uložil povinnosť vrátiť posudkový spis.
Podľa § 3 ods. 5 písm. b) zákona č. 382/2004 Z.z. o znalcoch, tlmočníkoch
a prekladateľoch v znení neskorších predpisov tarifná odmena sa zníži alebo neprizná, ak znalec,
tlmočník alebo prekladateľ vykonal úkon oneskorene, neúčelne alebo nekvalitne.
Podľa § 16 ods. 2 písm. b) zákona č. 382/2004 Z.z. o znalcoch, tlmočníkoch
a prekladateľoch v znení neskorších predpisov znalec je povinný vykonávať znaleckú činnosť
riadne a v určenej lehote.
Najvyšší súd Slovenskej republiky vychádzajúc z uvedených skutočností konštatuje, že
dospel k rovnakým záverom ako krajský súd, teda, že znalkyňa si riadne a včas neplnila svoje
povinnosti a svojim konaním, resp. nepodaním posudku v danej veci riadne a v určenej lehote
v období od posledného predĺženia lehoty na podanie znaleckého posudku do zrušenia uznesenia,
ktorým bola ustanovená za znalca, porušila ust. § 16 ods. 2 písm. b) zákona č. 382/2004 Z.z.
o znalcoch a tlmočníkoch a krajský súd správne aplikoval ust. § 3 ods. 5 písm. b) zákona
č. 382/2004 Z.z. o znalcoch a tlmočníkoch. Súd nespochybňuje tvrdenia, že znalkyňa vykonala
práce v takom rozsahu, ako uviedla, avšak znalečné jej súd nemohol priznať vzhľadom na
neodôvodnené a ničím neospravedlniteľné prieťahy pri podaní znaleckého posudku, ktoré neboli
ani preukázané objektívnymi okolnosťami a dôkazmi, a ktoré by mohli mať za následok
priaznivejšie rozhodnutie vo veci pre znalkyňu. Tvrdenie znalkyne, že jej patrí odmena za doteraz
vykonanú pracú, vzhľadom na dosiahnutý výsledok nemožno považovať za dôvodné. Predmetný
posudok čo i len v jeho podkladoch okrem znalkyne nikdy súdu nepredložila. Znalkyňa mohla
práce na podaní znaleckého posudku (štúdium spisu, sumarizácia podkladov k spracovaniu
odpovedí na položené otázky a stanovenie postupu na odstránenie zistených rozporov) vykonať,
avšak tieto neviedli k očakávanému výsledku - podaniu znaleckého posudku, ktorý by bol pre
súd podkladom na rozhodnutie vo veci samej. Súd na základe týchto zistený dospel k záveru, že
postup a rozhodnutie krajského súdu spočívajú na relevantných a dostatočných dôvodoch a bol
pritom zachovaný primeraný a vyvážený vzťah medzi použitými prostriedkami a sledovaným
cieľom, keď znalkyni náhradu trov znalečného nepriznal.
Najvyšší súd Slovenskej republiky, vychádzajúc z uvedených skutočností napadnuté
uznesenie Krajského súdu v Prešove, ako vecne správne potvrdil (§ 219 ods. 1 O.s.p.).
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.
V Bratislave 7. decembra 2009
JUDr. Ida Hanzelová, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia:
Anna Koláriková