Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Cdo/292/2009

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne M., bývajúcej v P.,

zastúpenej JUDr. J., advokátkou so sídlom v K., proti žalovanému P. so sídlom v P.,

IČO: X., o náhradu nemajetkovej ujmy, vedenej na Okresnom súde Košice – okolie pod sp.

zn. , o dovolaní žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach

z 1. októbra 2008 sp. zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a .

Žalovanému nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Košice – okolie rozsudkom z 30. mája 2007 č.k. -176 uložil

v lehote troch dní žalovanému povinnosť nahradiť žalobkyni nemajetkovú ujmu 200 000 Sk;

vo zvyšnej časti žalobu zamietol, účastníkom nepriznal náhradu trov konania a žalovanému

uložil povinnosť nahradiť trovy štátu a zaplatiť súdny poplatok z návrhu na začatie konania.

Svedkyni K. nepriznal svedočné. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že manžel žalobkyne

pracoval u žalovaného ako údržbár, 9. apríla 2001 utrpel pracovný úraz, na následky ktorého

18. apríla 2001 zomrel. Nároky zo zodpovednosti za škodu pri pracovnom úraze boli

uspokojené S. poisťovňou a Sociálnou poisťovňou, jej predstavenstvo rozhodlo o poskytnutí

jednorazového odškodnenia 10 000 Sk pre rodinu nebohého. Prihliadal na závery

v znaleckom posudku č. X. P., znalkyne z odboru psychológie a (o.i.) aj na to, že manžel

znamenal pre žalobkyňu ako i ich deti dôležitú a nenahraditeľnú osobu, jeho stratou došlo

k závažnej životnej zmene, ktorá bola spojená so stresom najvyššej intenzity, jeho smrť

predstavovala veľkú stratu, odišiel človek, ktorého mali radi a ktorý im chýba, pociťovali aj

finančnú stratu. Vychádzajúc z článku 19 ods. 2 , , ods.

1 až 3 skonštatoval, že pre prípad neoprávneného zásahu do

osobnosti fyzickej osoby právna úprava vymedzuje konkrétne právne prostriedky ochrany.

V prípadoch kedy došlo k zníženiu dôstojnosti fyzickej osoby alebo jej vážnosti v spoločnosti

v značnej miere, a kde intenzita tohto zásahu nie je primerane napraviteľná inými právnymi

prostriedkami (napríklad niektorou z foriem morálneho zadosťučinenia), treba považovať za

opodstatnené a spravodlivé priznanie zadosťučinenia v peniazoch. Ustanovenia Občianskeho

zákonníka predpokladajú priznanie náhrady nemajetkovej ujmy pozostalým za zásah do ich

osobnostných práv usmrtením blízkej osoby. K zásahu do osobnostných práv žalobkyne došlo

tým, že sa narušila celistvosť rodiny, bolo zasiahnuté do jej súkromného života a rodinného

života, následky zásahu sú trvalé a neodstrániteľné s nepriaznivým dôsledkom na jej

psychiku. V súlade s , súd uzavrel, že v dôsledku

tragickej smrti manžela žalobkyne ide o závažnú ujmu, ktorá postihnutej osobe priznáva

právo na peňažnú satisfakciu. Jej primeranú výšku odôvodnil závažnosťou vzniknutej

nemajetkovej ujmy a okolnosťami, za ktorých k neoprávnenému zásahu do osobnosti fyzickej

osoby došlo. Vzhľadom na uplatnenú výšku nemajetkovej ujmy (5 530 000 Sk) zdôraznil, že

zmyslom zadosťučinenia nie je zábezpeka, zdroj obživy, či náhrada príjmov; nemôže ísť ani o

neprimerané obohatenie. Vychádzajúc zo všetkých zistených navzájom sa ovplyvňujúcich

faktorov u žalobkyne a žalovaného (konanie, ktorého nebolo úmyselné), prihliadajúc na

princíp spravodlivého usporiadania vzťahov, za primeranú náhradu nemajetkovej ujmy

považoval 200 000 Sk, a preto žalobu vo zvyšnej časti zamietol. O trovách konania rozhodol

podľa v spojení s Trovy štátu ( ) dal súd k náhrade

neúspešnému žalovanému, ktorému uložil povinnosť zaplatiť súdny poplatok za návrh na

začatie konania ( o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis

z registra trestov). Svedkyni K. z dôvodu účelnosti nepriznal svedočné (náhradu cestovného

z Talianska do Košíc).

Na odvolanie žalobkyne Krajský súd v Košiciach rozsudkom z 1. októbra 2008 sp. zn.

potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa v jeho zamietajúcej časti; odmietol

odvolanie proti rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým vyhovel žalobe v časti 200 000 Sk

a nepriznal svedočné; vyslovil, že žalobkyňa nemá právo na náhradu trov odvolacieho

konania. V odôvodnení uviedol, že žiaden z uplatnených odvolacích dôvodov nebol daný.

Súd prvého stupňa úplne zistil skutkový stav, vec správne právne posúdil, jeho odôvodnenie

má podklad v zistení skutkového stavu, a preto podľa napadnutý rozsudok súdu

prvého stupňa v jeho zamietavej časti ako vecne správny potvrdil. Pokiaľ žalobkyňa tvrdí, že

v konaní došlo k vade uvedenej v ods. l písm. g/ (t.j. že rozhodoval vylúčený

sudca), tento odvolací dôvod by bol daný iba vtedy, ak by nadriadený súd podľa § 16 ods. l

rozhodol o vylúčení sudkyne prvostupňového súdu JUDr. Ľ. z prejednávania

a rozhodovania veci a táto by napriek tomu vo veci rozhodla. Spis neobsahuje rozhodnutie

nadriadeného súdu o tom, že sudkyňa JUDr. Ľ. je vylúčená z prejednávania a rozhodovania

tejto veci. Vo vyjadrení (č.l. 187) sudkyňa uviedla, že sa necíti byť zaujatá, je bez pomeru

k veci, k účastníkom konania, ako aj k ich zástupcom. Zástupca žalobkyne na pojednávaní

súdu 30. mája 2007 nevzniesol námietku zaujatosti voči konajúcej sudkyni, preto nebolo

potrebné pred vyhlásením napadnutého rozsudku „spisový materiál“ odstupovať

nadriadenému súdu. Neúplnosť zistenia skutkového stavu ( ) je

v sporovom konaní odvolacím dôvodom len za predpokladu, že príčinou neúplných

skutkových zistení bola okolnosť, že súd nevykonal účastníkom navrhnutý dôkaz, spôsobilý

preukázať právne významnú skutočnosť; iba samotná okolnosť, že súd nevykonal dôkazy

navrhnuté účastníkmi, nemôže byť v sporovom konaní spôsobilým odvolacím dôvodom.

Z povahy veci vyplýva, že účastník, ktorý v odvolaní uplatní tento odvolací dôvod, musí

označiť nevykonaný dôkaz a uviesť právne významné skutočnosti, ktoré ním mali byť

potvrdené. Súdom prvého stupňa vykonané dôkazy boli dostatočným podkladom na úplne

zistenie skutkového stavu, čo je zrejmé z obsahu spisu, preto iba samotná okolnosť, že

nedošlo k výsluchu svedkov (dieťaťa žalobkyne a predsedníčky žalovaného družstva) nemôže

byť spôsobilým odvolacím dôvodom, ani diskrimináciou. Odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2

písm. d/ sa týka chyby v zisťovaní skutkového stavu veci súdom spočívajúcej v tom, že

skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre jeho rozhodnutie je nesprávne. Skutkové zistenie

nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 132

Ide o situáciu, keď je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré

vyplynuli z vyjadrení účastníkov alebo ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti

(dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, či vierohodnosti. Súd prvého stupňa vzal do úvahy iba

skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, resp. vyšli počas konania najavo

a neopomenul žiadnu skutočnosť, ktorá z vykonaných dôkazov vyplynula alebo vyšla počas

konania najavo, jeho skutkové zistenia nie sú založené na chybnom hodnotení dôkazov

a nebol zistený ani logický rozpor v hodnotení dôkazov. Podľa

odvolací súd odmietol odvolanie žalobkyne smerujúce proti rozsudku súdu prvého stupňa vo

výroku, ktorým bola žalovanému uložená povinnosť zaplatiť žalobkyni nemajetkovú ujmu

200 000 Sk ako aj vo výroku o nepriznaní svedočného, pretože nimi odvolateľka nebola

dotknutá na svojich právach.

Proti rozsudku odvolacieho súdu podala žalobkyňa dovolanie, prípustnosť ktorého

odôvodnila poukazom na a Navrhla, aby

dovolací súd zrušil rozsudok odvolacieho súdu. Podľa názoru dovolateľky „odvolací súd

v Košiciach nebol tým súdom, ktorý vo veci konečne rozhodol“; vo veci skôr rozhodoval iný

senát. Nesúhlasila s dôvodmi uvedenými v rozhodnutí odvolacieho súdu, pretože tieto nemajú

oporu vo vykonanom dokazovaní a nezodpovedajú iným (obdobným) právoplatne

skončeným veciam. Priznanú náhradu nemajetkovej ujmy považovala za nedôstojnú

a nespravodlivú. Ďalej súdom vytkla, že nevykonali ňou navrhované dôkazy. Vyjadrila

nespokojnosť s vyriešením námietky zaujatosti, ktorú vzniesla voči konajúcej sudkyni

JUDr. Ľ.. Konanie odvolacieho súdu považovala za „príliš zdĺhavé“.

Žalovaný sa k dovolaniu nevyjadril.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

dovolanie podala včas účastníčka konania ( ), zastúpená advokátkou (

ods. 1 ), bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) skúmal najskôr,

či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom

( a nasl. ).

Dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok, ktorým možno napadnúť právoplatné

rozhodnutie odvolacieho súdu. Keďže konanie o každom mimoriadnom opravnom

prostriedku má vždy znak výnimočnosti, rámec možného prieskumu obmedzuje zákon len na

taxatívne ustanovené dôvody prípustnosti konania o mimoriadnom opravnom prostriedku.

V zmysle možno dovolaním napadnúť právoplatné rozhodnutie

odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa. Dovolanie proti rozsudku je prípustné, ak je

napadnutý rozsudok odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo

veci samej ( ). Dovolanie je prípustné aj proti rozsudku odvolacieho súdu,

v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto

veci ( ). Dovolanie je prípustné tiež proti rozsudku odvolacieho súdu,

ktorým bol potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa, ak odvolací súd vyslovil vo výroku

svojho potvrdzujúceho rozsudku, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po

právnej stránke zásadného významu ( ). Prípustnosť dovolania žalobkyne

v danom prípade nemožno vyvodiť z vyššie uvedených ustanovení, lebo napadnutý nie je

zmeňujúci rozsudok odvolacieho súdu ( ), dovolací súd v tejto veci dosiaľ

nezaujal záväzný právny názor ( ) a v napadnutom potvrdzujúcom rozsudku

odvolací súd nevyslovil prípustnosť dovolania v zmysle

So zreteľom na to by dovolanie žalobkyne mohlo byť procesne prípustné, len ak by

napadnuté rozhodnutie bolo vydané v konaní postihnutom závažnou procesnou vadou

v zmysle O vadu takejto povahy ide vtedy, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá

nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť

byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne

zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv

začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval

vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval

senát. Treba zdôrazniť, že nemá žiadne obmedzenia vo výpočte rozhodnutí

odvolacieho súdu, ktoré sú spôsobilým predmetom dovolania. Z hľadiska prípustnosti

dovolania podľa tohto ustanovenia nie je predmet konania významný, a ak je konanie

postihnuté niektorou z vád vymenovaných v , možno ním napadnúť aj

rozhodnutia vo veciach, v ktorých je inak dovolanie vylúčené.

Vady konania v zmysle až e/ v dovolaní namietané neboli

a v dovolacom konaní ani nevyšli najavo. Prípustnosť dovolania preto z týchto ustanovení

nemožno vyvodiť.

S prihliadnutím na obsah dovolania a v ňom vytýkané nesprávnosti, ktorých sa mali

dopustiť súdy oboch nižších stupňov, sa dovolací súd osobitne zaoberal otázkou, či postupom

odvolacieho súdu nebola dovolateľke odňatá možnosť konať pred súdom a tiež, či vo veci

nerozhodoval vylúčený sudca.

Odňatím možnosti konať pred súdom ( ) sa rozumie taký závadný

postup súdu, ktorý má za následok znemožnenie realizácie tých procesných práv účastníka

konania, ktoré mu poskytuje . O procesnú vadu v zmysle

písm. f/ ide najmä vtedy, ak súd v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne

ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi a týmto postupom odňal účastníkovi

konania jeho procesné práva [v zmysle majú účastníci v občianskom súdnom

konaní rovnaké postavenie a súd je povinný zabezpečiť im rovnaké možnosti na uplatnenie

ich práv (viď napr. právo vykonávať procesné úkony vo formách stanovených zákonom - § 41

), nazerať do spisu a robiť si z neho výpisy ( ), vyjadriť sa k návrhom na

dôkazy a k všetkým vykonaným dôkazom ( ), byť predvolaní na súdne

pojednávanie ( ), na to, aby im bol rozsudok doručený do vlastných rúk (

ods. 2 )]. Dovolací súd v danom prípade z obsahu spisu nezistil, že by konanie pred

súdmi nižších stupňov bolo postihnuté procesnou vadou, znemožňujúcou žalobkyni realizáciu

jej procesných práv.

Dovolateľka súdom nižších stupňov vytýka, že nevykonali všetky ňou navrhnuté

dôkazy (výsluch svedkov) a že vykonané dôkazy nesprávne vyhodnotili. Pokiaľ ide

o námietku nevykonania všetkých navrhovaných dôkazov, je súdna prax jednotná v názore, že

ak súd niektorý dôkaz nevykoná, môže to viesť prípadne k nesprávnym skutkovým zisteniam

a v konečnom dôsledku aj k vecne nesprávnemu rozhodnutiu, nie však k odňatiu možnosti

konať pred súdom v zmysle ustanovenia (viď R 37/1993, R 125/1999

a R 6/2000). Treba zdôrazniť, že k procesným právam účastníka nepatrí, ako sa dovolateľka

mylne domnieva, aby bol súdom vykonaný každý ňou navrhnutý dôkaz. Rozhodovanie o tom,

ktoré z navrhnutých dôkazov budú vykonané, patrí vždy výlučne súdu, a nie účastníkovi

konania ( ods. l , ). Ak súd rozhodne, že navrhnuté dôkazy

nevykoná (napr. preto, že sú pre vec nevýznamné alebo nadbytočné), nemôže to byť

považované za postup odnímajúci účastníkovi konania možnosť konať pred súdom. V danom

prípade súd prvého stupňa nevykonanie dôkazov výsluchov svedkov v odôvodnení rozsudku

riadne zdôvodnil a vysvetlil (str. 6 odsek 3 rozsudku). K uvedenej námietke žalobkyne treba

dodať, že súd neodníme účastníkovi možnosť pred ním konať ani tým, že (prípadne)

nesprávne vyhodnotí niektorý z vykonaných dôkazov; jeho rozhodnutie môže byť síce z tohto

dôvodu vecne nesprávne, ale to ešte samo osebe nevedie k zmätočnosti rozhodnutia

a nezakladá prípustnosť dovolania v zmysle Pokiaľ dovolateľka namieta,

že súdy pri rozhodovaní vychádzali z neúplných skutkových zistení, ide po stránke obsahovej

o námietku, že v konaní došlo k tzv. inej (než v vymenovanej) procesnej vade

majúcej za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; takáto dovolateľkou tvrdená vada (i keby

k nej v konaní došlo) by bola síce relevantným dovolacím dôvodom (§ 241 ods. 2 písm. b/

), sama osebe by ale nezakladala prípustnosť dovolania v zmysle

K argumentácii, že konanie na súdoch nižších stupňov prebieha veľmi dlho, dovolací

súd uvádza, že v zmysle súd postupuje v konaní v súčinnosti so všetkými

účastníkmi konania tak, aby ochrana práv bola rýchla a účinná. Tomu korešpondujúce

procesné právo účastníka môže byť v určitom prípade negatívne dotknuté nečinnosťou súdu,

ktorej dôsledkom sú prieťahy v konaní. Právnym prostriedkom ochrany v prípade ich vzniku

je právo účastníka obracať sa so sťažnosťou na orgány súdnej správy a právo podať sťažnosť

na Ústavný súd Slovenskej republiky. I keď neodôvodnená nečinnosť súdu môže

komplikovať účastníkom výkon ich procesných práv, nápravu možno dosiahnuť iba vyššie

uvedenými prostriedkami ochrany. Pri úvahe, či prostriedkom ochrany účastníka v tomto

prípade môže byť aj dovolanie, treba vziať na zreteľ, že zrušenie rozhodnutia súdu nižšieho

stupňa dovolacím súdom nesmie byť nikdy samoúčelné a musí byť vždy spojené s možnosťou

nápravy pochybenia, ktoré bolo dôvodom zrušenia. Pokiaľ sa prieťahy v konaní považovali za

procesnú vadu konania v zmysle , zrušením napadnutého rozhodnutia by

sa nemohla dosiahnuť ochrana (náprava) procesných práv účastníka dotknutých prieťahmi.

Z vyššie uvedených dôvodov prieťahy v súdnom konaní nie sú judikatúrou Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky považované za dôvod, ktorý by bez ďalšieho zakladal procesnú vadu

konania v zmysle (viď napríklad rozhodnutie Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky, ktoré bolo uverejnené v časopise Zo súdnej praxe pod č. 4/2005).

K námietke dovolateľky, že napadnutý rozsudok odvolacieho súdu spočíva na

nesprávnom právnom posúdení veci ( ), je potrebné uviesť, že

právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne

závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym

posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu

aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce

aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych

skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Súd ale právnym posúdením veci

neodníma účastníkovi konania možnosť uplatnenia jeho procesných práv v zmysle § 237

písm. f/ (viď uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.

uverejnené v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky

pod č. 43/2003 a uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.

uverejnené v časopise Zo súdnej praxe pod č. 1/2003). Právne posúdenie veci súdmi nižších

stupňov je Najvyšším súdom Slovenskej republiky považované za relevantný dovolací dôvod,

ktorým možno odôvodniť procesne prípustné dovolanie (viď ),

zároveň je ale zhodne zastavaný názor, že (ani prípadné) nesprávne právne posúdenie veci

súdmi nižších stupňov nie je procesnou vadou konania v zmysle , lebo

(ani prípadným) nesprávnym právnym posúdením veci súd účastníkovi konania

neznemožňuje realizáciu žiadneho jeho procesného oprávnenia (viď napríklad rozhodnutia

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. , sp. zn. ,

sp. zn. a sp. zn. ). I keby tvrdenia dovolateľky o nesprávnom

právnom posúdení veci boli opodstatnené (dovolací súd ich z uvedeného aspektu

neposudzoval), dovolateľkou vytýkaná skutočnosť (že „rozsudok odvolacieho nie je právny,

logický .... nekorešponduje s inými rozhodnutiami súdov ... “) by mala za následok vecnú

nesprávnosť napadnutého rozsudku, nezakladala by ale prípustnosť dovolania v zmysle

ustanovenia V dôsledku toho by posúdenie, či odvolací súd (ne)použil správny

právny predpis a či ho (ne)správne interpretoval alebo či zo správnych skutkových záverov

vyvodil (ne)správne právne závery, prichádzalo do úvahy až vtedy, keby dovolanie bolo

procesne prípustné (o taký prípad ale v prejednávanej veci nešlo). Keďže dovolanie žalobkyne

nie je procesne prípustné, nemohol dovolací súd pristúpiť k posúdeniu správnosti právneho

posúdenia veci odvolacím súdom ( ). Z rovnakého dôvodu dovolací

súd nemal právnu možnosť zaoberať sa dovolateľkou namietanou inou vadou konania (§ 241

ods. 2 písm. b/ ).

Dovolateľka v dovolaní vyslovila aj nespokojnosť s vyriešením jej námietky zaujatosti

voči sudkyni prvostupňového súdu, čím vyslovila pochybnosť, či vo veci na súde prvého

stupňa nerozhodoval vylúčený sudca.

Dovolací súd z obsahu spisu nezistil, že by žalobkyňa námietku zaujatosti riadne

odôvodnila v zmysle , t.j. uviedla dôvod, pre ktorý má byť sudkyňa

vylúčená a kedy sa o dôvode vylúčenia dozvedela, t.j. aby uviedla konkrétne okolnosti,

ktorými by odôvodňovala pochybnosti o nezaujatosti konajúcej sudkyne pre jej pomer k veci,

k účastníkom konania, alebo ich zástupcom. Za tohto stavu súd prvého stupňa nemal

povinnosť predložiť vec nariadenému súdu; takúto povinnosť by súd nemal ani vtedy (§ 14

ods. 3 ), ak by obsahom námietky boli okolnosti, ktoré spočívajú v postupe sudcu

v konaní o prejednávanej veci (napríklad námietka o spôsobe vedenia pojednávania,

o vykonaní dôkazu, o zamietnutí návrhu na vykonávanie dôkazu a pod.). Dovolateľka ani

v podanom dovolaní neoznačila okolnosti, ktoré by vzbudzovali pochybnosti o zaujatosti

konajúcej sudkyne JUDr. Ľ. v zmysle ods. l ; tieto nevyplývajú ani z obsahu spisu,

preto súdy správne postupovali, ak na túto námietku neprihliadali ( ).

K námietke dovolateľky „že odvolací súd v Košiciach nebol tým súdom, ktorý vo veci

konečne rozhodol“ dovolací súd považuje za potrebné uviesť, že o nesprávne obsadenie súdu,

a teda o vadu konania v zmysle , ide vtedy, ak vo veci rozhoduje senát

v inom než zákonnom zložení. Dovolateľka nenamieta, že odvolací súd rozhodoval

v nesprávnom zložení, jej výhrada smeruje k tomu, že v roku 2004 rozhodoval iný senát

odvolacieho súdu ako tomu bolo v roku 2008 (i keď zmena v osobe predsedu senátu

nenastala). V zmysle o súdoch a o zmene a doplnení

niektorých zákonov, rozvrhom práce sa rozumie akt riadenia predsedu súdu, ktorým sa riadi

organizácia práce súdu pri zabezpečovaní výkonu súdnictva na príslušný kalendárny rok.

V zmysle § 50 ods. 2, písm. b/, c/, d/ citovaného zákona, rozvrh práce obsahuje zloženie

senátov s uvedením predsedu senátu a ďalších sudcov; určenie spôsobu zastupovania senátov,

sudcov, samosudcov, predsedov senátov a súdnych úradníkov tak, aby bolo možné zabezpečiť

v súlade s osobitnými zákonmi konanie a rozhodovanie v prejednávanej veci v prípade

vylúčenia sudcu alebo súdneho úradníka a v prípade náhlej prekážky brániacej sudcovi alebo

súdnemu úradníkovi vykonať jednotlivé úkony a spôsob a podmienky vykonania zmien

v rozvrhu práce v prípade dlhodobej neprítomnosti sudcu a ak sa zmení personálne obsadenie

súdu. Zákonná úprava prirodzene predpokladá, že v záujme zabezpečia riadneho chodu

súdnictva rozvrh práce odvolacieho súdu podlieha zmenám v personálnom zložení senátov,

a to v závislosti od aktuálnych potrieb. Podstatným nie je, aby o odvolaní účastníka konania

rozhodoval vždy senát v rovnakom obsadení, ale taký senát, ktorý je určený aktuálnym

rozvrhom práce na prejednanie príslušnej súdnej agendy na to určeným spôsobom

prideľovania veci. Pokiaľ sa dovolateľka domáhala, aby o jej odvolaní v roku 2008

rozhodoval z personálneho hľadiska identický senát odvolacieho súdu ako tomu bolo v roku

2004, nemôže v takom prípade ísť o vadu konania v zmysle , pretože sa

zjavne nejedná o prípad, že vo veci rozhodoval senát v inom než zákonnom zložení.

Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov dospel Najvyšší súd Slovenskej republiky

k záveru, že v prejednávanej veci je dovolanie žalobkyne podľa Občianskeho súdneho

poriadku procesne neprípustné ( a nasl. ), so zreteľom na to, že neboli zistené ani

vady konania v zmysle jej mimoriadny opravný prostriedok odmietol podľa

v spojení s ako smerujúci proti rozhodnutiu,

proti ktorému je dovolanie neprípustné. Pritom, riadiac sa právnou úpravou dovolacieho

konania, nemohol sa zaoberať vecnou správnosťou napadnutého rozsudku odvolacieho súdu.

V dovolacom konaní bola žalobkyňa neúspešná, a preto právo na náhradu trov

dovolacieho konania vzniklo žalovanému ( v spojení s

a ). Dovolací súd žalovanému nepriznal náhradu trov dovolacieho konania,

lebo v dovolacom konaní nepodal návrh na uloženie povinnosti nahradiť trovy dovolacieho

konania ( ).

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 7. decembra 2009

JUDr. Daniela S u č a n s k á, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková