Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
172/368835.52dae5.pdf
PDF · 122.73 KB
No categories available
8Sžo/79/2009
Najvyšší súd
Slovenskej republiky 8Sžo/79/2009
R O Z S U D O K
V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu
JUDr. Ing. Miroslava Gavalca a z členov senátu JUDr. Igora Belka a JUDr. Eleny
Berthotyovej PhD., v právnej veci žalobcu: A., bytom N., proti žalovanému: Krajské
riaditeľstvo Policajného zboru v Trenčíne, Krajský dopravný inšpektorát, Trenčín,
o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. p. KRP-13/KDI-P-2008 zo dňa 18. februára 2008
na odvolanie žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne č. k. 13S/48/2008-47 zo dňa
9. decembra 2008 takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trenčíne
č. k. 13S/48/2008-47 zo dňa 9. decembra 2008 p o t v r d z u j e .
Žalobcovi sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e :
Krajský súd v Trenčíne napadnutým rozsudkom uvedeným vo výroku tohto
rozhodnutia zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal preskúmania a zrušenia rozhodnutia
žalovaného č. p. KRP-13/ KDI-P-2008 zo dňa 18.2.2008, ktorým bolo zamietnuté odvolanie
žalobcu proti rozhodnutiam Okresného riaditeľstva PZ Prievidza č. p.: ORP-1818/DI-SK-
2007 zo dňa 29.1.2008 a potvrdené rozhodnutie o uznaní viny zo spáchania priestupku podľa
§ 22 ods. 2 písm. l/ zákona č. 372/ 1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov
a uložení pokuty vo výške 5.000,- Sk a zákaz činnosti viesť motorové vozidlo na dobu
2 mesiacov.
S poukazom na zistenie, že v správnom konaní bolo v dostatočnom rozsahu vykonané
dokazovanie, ktoré viedlo k správnym právnym záverom krajský súd žalobu zamietol.
V dôvodoch rozsudku krajský súd poukázal na to, že v priestupkovom konaní bolo
jednoznačne preukázané spáchanie priestupku žalobcom podľa 19 ods. 1 zákona č. 315/1996
Z.z. o premávke na pozemných komunikáciách v znení neskorších predpisov na tom
skutkovom základe ako je uvedené v rozhodnutí oboch správnych orgánov.
Krajský súd uviedol, že dôvody žaloby smerujúce k spochybneniu, že nebol
spoľahlivo zistený skutkový stav veci a tvrdenia o neobjektívnom postupe príslušníkov
polície voči osobe žalobcu, vyhodnotil za účelové tvrdenia žalobcu v snahe vyhnúť
sa zodpovednosti za spáchaný priestupok.
Podľa krajského súdu žalovaný vykonal dostatočné dokazovanie, dôkazy správne
vyhodnotil a zo zisteného skutkového stavu veci vyvodil správny právny záver. Podklady
zabezpečené správnymi orgánmi postačujú k záveru, že žalobca porušil §19 ods. 1 zákona
č. 315/1996 Z.z., čím spáchal priestupok podľa § 21 ods. 1 písm. l/ zákona č. 372/1990 Zb.
o priestupkoch. Podľa krajského súdu žalovaný súčasne dostatočne odôvodnil druh a výšku
uložených sankcií. Na základe uvedeného žalobu žalobcu zamietol.
Proti uvedenému rozsudku podal žalobca včas odvolanie, v ktorom uviedol, že krajský
súd neúplne zistil skutkový stav veci a tým vec nesprávne právne posúdil. Poukázal na to,
že už v správnom konaní požadoval znalecké posúdenie nehody a tým aj spravodlivé
posúdenie veci. Nesúhlasil s tvrdením žalovaného, že v administratívnom spise sa nachádza
30 ks fotografií vyhotovených pri ohliadke miesta dopravnej nehody. Podľa jeho tvrdení je
ich len 10. Poukázal na to, že v konaní pred súdom žiadal, aby ním uvádzané rýchlosti
pri nehode nebral krajský súd do úvahy, nakoľko boli nepresné a boli to len jeho odhady.
Po nehode bol otrasený.
Krajskému súdu vyčítal, že nepredvolal ním navrhnutých svedkov. Namietal rozpory
medzi skutočnosťami v žalobe a vo vyšetrovacom spise. Vyjadril podozrenie, že krajský súd
mal pri preskúmavaní predmetnej veci k dispozícii iný administratívny spis.
Žalobca navrhol rozsudok krajského súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.
K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný tak, že žiadal rozsudok krajského súdu
potvrdiť. K odvolacej námietke žalobcu, ktorou spochybňoval počet fotografií vyhotovených
pri ohliadke miesta nehody uviedol, že v predmetnom spise sa nachádza celkovo 31 ks
fotografií vyhotovených pri ohliadke miesta nehody. K podozreniu, že krajský súd mal
k dispozícii iný administratívny spis, uviedol, že túto námietku považuje za ničím
nepodloženú a naopak považoval za dostatočne zrejmé a nespochybniteľné, že krajský súd
vychádzal len zo spisového materiálu dotýkajúceho sa predmetnej dopravnej nehody, ku
ktorej došlo dňa 29.10.2007 o 19.25 hod v Prievidzi na križovatke ul. Športová a ul. T.
Vansovej medzi osobným motorovým vozidlom zn. Škoda 120L EČ P., ktoré viedol žalobca
a osobným motorovým vozidlom zn. Mazda 626 EČ P., ktoré viedla vodička Z.. Podľa
žalovaného v predmetnej veci bol dostatočne a správne zistený skutkový stav a vo veci
konajúce orgány postupovali v súlade so zákonom.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 Občianskeho
súdneho poriadku) preskúmal rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré
mu predchádzalo, a dospel k záveru, že rozsudok krajského súdu je potrebné potvrdiť.
Rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ustanovenia § 250ja ods. 3 OSP,
s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej
tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
www.supcourt.gov.sk. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 8. decembra 2009 (§ 156 ods. 1
a ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku).
V predmetnej veci je potrebné predostrieť, že predmetom odvolacieho konania bol
rozsudok krajského súdu, ktorým bola zamietnutá žaloba žalobcu proti rozhodnutiu
žalovaného č. p. KRP-13/ KDI-P-2008 zo dňa 18.2.2008, ktorým bolo zamietnuté odvolanie
žalobcu proti rozhodnutiam Okresného riaditeľstva PZ Prievidza č. p.: ORP-1818/DI-SK-
2007 zo dňa 29.1.2008 a potvrdené rozhodnutie o uznaní viny zo spáchania priestupku podľa
§ 22 ods. 2 písm. l/ zákona č. 372/ 1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov
a uložení pokuty vo výške 5.000,- Sk a zákaz činnosti viesť motorové vozidlo na dobu
2 mesiacov.
Preto primárne v medziach odvolania Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd
odvolací preskúmal rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom
v rámci odvolacieho konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie žalovaného, najmä z toho
pohľadu, či sa krajský súd vysporiadal so všetkými námietkami žalobcu uplatnenými
v žalobe a z takto vymedzeného rozsahu či správne posúdil zákonnosť a správnosť
napadnutého rozhodnutia.
Najvyšší súd Slovenskej republiky sa stotožňuje so skutkovými závermi krajského
súdu, ktorý správne poukázal na to, že v priestupkovom konaní bolo preukázané spáchanie
priestupku žalobcom podľa § 19 ods. 1 zákona č. 315/1996 Z.z. o premávke na pozemných
komunikáciách v znení neskorších predpisov, na tom skutkovom základe ako je uvedené
v rozhodnutí oboch správnych orgánov.
Z administratívneho spisu je zjavné, že žalovaný vykonal v konaní náležité
dokazovanie procesne legálnymi dôkazmi, a to záznamom o podaní vysvetlenia žalobcu
zo dňa 5.12.2007, záznamom o podaní vysvetlenia Z. zo dňa 4.12.2007, záznamom o podaní
vysvetlenia M. zo dňa 7.11.2007, záznamom o podaní vysvetlenia M. zo dňa 14.11.2007,
záznamom dopravnej nehody zo dňa 29.10.2007, zápisnicou o ohliadke miesta dopravnej
nehody zo dňa 29.10.2007, náčrtkom miesta dopravnej zo dňa 7.11.2007, fotodokumentáciou
z miesta dopravnej nehody zo dňa 12.12.2007 - 31 ks fotografií, evidenčnou kartou žalobcu,
záznamom z dychovej skúšky zo dňa 29.10.2007, zápisnicou z ústneho prejednania zo dňa
29.1.2008 o vypočutí žalobcu, správou o výsledku objasňovania priestupku zo dňa
11.12.2007.
Je teda zrejmé z akých dôkazných prostriedkoch pri svojom rozhodovaní vychádzal,
pričom odvolací súd zhodne s názorom krajského súdu dospel k záveru, že žalovaný riadne
vyhodnotil dokazovanie, ktoré vyústilo v riadne zistený skutkový stav, z ktorého žalovaný
vychádzal pri svojom rozhodovaní o priestupku žalobcu.
Vykonaným dokazovaním bolo spoľahlivo zistené, že žalobca dňa 29.10.2007 v čase
o 19.25 hod. na ul. Športovej v Prievidzi, ktorá je označená dopravnou značkou C
ako vedľajšia cesta, viedol osobné motorové vozidlo Škoda 120L EČ P., pričom v križovatke
s ul. T. Vansovej, ktorá je označená dopravnou značkou D1a ako hlavná cesta, nedal prednosť
v jazde vozidlu Mazda 626 EČ P., ktoré viedla vodička Z.. Pri dopravnej nehode alkohol
u vodičov zistený nebol, vznikla škoda na vozidlách vo výške 80.000,- Sk.
Žalobca namietal, že krajský súd neúplne zistil skutkový stav veci a tým vec
nesprávne právne posúdil. Poukázal na to, že už v správnom konaní požadoval znalecké
posúdenie nehody a tým aj spravodlivé posúdenie veci.
K uvedenej námietke je potrebné uviesť, že v správnom súdnictve súdy preskúmavajú
zákonnosť rozhodnutí správnych orgánov v medziach žaloby. Pri preskúmaní rozhodnutia je
pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Súd
môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie napadnutého rozhodnutia (§250i ods. 1
OSP).
V danom prípade, však aj podľa názoru odvolacieho súdu predmetný skutok bol
dostatočným spôsobom zistený a náležite zdokumentovaný. Z obsahu záznamov o podaní
vysvetlenia Z., M. a M. vyplynulo, že popis skutku uvedený v rozhodnutí prvostupňového
správneho orgánu je totožný so skutkom ako ho popísali uvedené osoby, pričom na základe
meraní vykonaných prvostupňovým správnym orgánom postavenie vozidla žalobcu
nezodpovedá údajom uvedeným v prílohe žaloby a tvrdeniam žalobcu, že osobné motorové
vozidlo vodičky Z. muselo ísť pred zrážkou rýchlosťou cca 100 km/hod.
Odvolací súd dospel k zhodnému záveru ako súd krajský, že v správnom konaní bolo
v dostatočnom rozsahu vykonané dokazovanie, ktoré viedlo k správnym právnym záverom.
K námietke žalobcu uplatnenej v odvolaní proti rozsudku krajského súdu, že správne
orgány ani krajský súd nevyhoveli jeho žiadosti o vykonanie znaleckého dokazovania,
Najvyšší súd považuje za dôležité zdôrazniť, že podľa § 51 zákona č. 372/1990 Zb. ak nie je
v tomto alebo v inom zákone ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie o priestupkoch
všeobecné predpisy o správnom konaní. Vykonávanie dôkazov patrí správnemu orgánu
(§ 34 ods. 4 správneho poriadku ).
Podľa § 34 ods. 1 Správneho poriadku na dokazovanie možno použiť všetky
prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade
s právnymi predpismi.
Dôkazmi sú najmä výsluch svedkov, znalecké posudky, listiny a ohliadka. (ods. 2).
Účastník konania je povinný navrhnúť na podporu svojich tvrdení dôkazy, ktoré sú mu
známe(ods. 3).
Správny orgán hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo
a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti (ods. 5).
Podľa odvolacieho súdu prvostupňový správny orgán postupoval v súlade s vyššie
citovaným ustanovením Správneho poriadku. Pokiaľ považoval správny orgán zistený
skutkový stav za dostatočný na základe vykonaného dokazovania a znalecké dokazovanie
vo veci nenariadil, nepochybil. Odvolací súd dospel tak k záveru, že žalovaný mal dostatok
podkladov pre vydanie rozhodnutia o odvolaní a z toho dôvodu sa dôvodne rozhodol
nevykonávať ďalšie preukazovanie skutočností, ktoré by už boli zjavne nepotrebné
a nadbytočné.
Pokiaľ mal žalobca námietky k vykonaniu dôkazu (podaním vysvetlenia M.), najmä čo
sa týka spochybňovania takejto výpovede pre jeho údajný vzťah k vodičke Z., tieto námietky
mal uplatniť v administratívnom konaní, najneskôr v odvolaní proti prvostupňovému
správnemu orgánu. Z podaného odvolania je zrejmé, že takúto námietku neuplatnil, preto
k nej nemohol zaujať stanovisko žalovaný vo svojom rozhodnutí a súdny prieskum takejto
námietky z uvedeného dôvodu, nebol ani možný. Naviac odvolací súd považuje za dôležité
zdôrazniť, že takéto tvrdenie ničím nepodložil a takáto okolnosť ani z obsahu spisu
nevyplýva.
Rovnako nebola dôvodná ani námietka žalobcu, že obsahom spisu žalovaného
je len 10 ks fotografií, pretože z obsahu spisu jednoznačne vyplýva, že v administratívnom
spise sa nachádza 31 ks fotografií vyhotovených pri ohliadke miesta dopravnej nehody,
pričom žalobca neuviedol, či takouto námietkou spochybňoval samotné zistenia správneho
orgánu a v akom rozsahu, preto túto námietku odvolací súd vyhodnotil za irelevantnú.
Rovnako nebolo preukázané, že krajský súd vychádzal pri preskúmavaní rozhodnutia
žalovaného z iného administratívneho spisu. Súčasťou súdneho spisu je totiž kompletný spis
prvostupňového ako aj druhostupňového správneho orgánu, a odvolací súd nemal žiadne
pochybnosti o tom, že krajský súd vychádzal z uvedeného spisového materiálu.
Podľa odvolacieho súdu dokazovaním v prvostupňovom správnom konaní bolo
jednoznačne preukázané spáchanie priestupku žalobcom podľa § 19 ods. 1 zákona
č. 315/1996 Z.z. o premávke na pozemných komunikáciách v znení neskorších predpisov,
na tom skutkovom základe ako je uvedené v rozhodnutí oboch správnych orgánov.
Z ustanovenia § 19 ods. 1 zákona č 315/ 1996 Z.z vyplýva, že vodič, ktorý
prichádza na križovatku po ceste označenej dopravnou značkou ako vedľajšia cesta,
je povinný dať prednosť v jazde vozidlám prichádzajúcim po ceste označenej
dopravnou značkou ako hlavná cesta.
Pokiaľ teda správny orgán vychádzal zo skutkových zistení, (ktoré mal spoľahlivo
zistené z vykonaných dôkazov), a to, že žalobca viedol osobné motorové vozidlo po vedľajšej
ceste, pričom v križovatke s ulicou, ktorá je označená ako hlavná cesta, nedal prednosť
v jazde vozidlu Mazda 626 ktoré viedla vodička Z., správne správny orgán vyhodnotil takéto
konanie za priestupok žalobcu a podľa § 22 ods. 2 písm. zákona č. 372/ 1990 Zb.
o priestupkoch v znení neskorších predpisov a rozhodol o uložení pokuty vo výške 5.000,- Sk
a zákaze činnosti viesť motorové vozidlo na dobu 2 mesiacov.
Podľa odvolacieho súdu sa krajský súd podrobne zaoberal všetkými žalobnými
námietkami, ktoré sú totožné s námietkami odvolacími a dospel k správnemu záveru,
že žalobca nebol ukrátený na svojich právach rozhodnutím a postupom správnych orgánov,
pretože tieto konali v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniam. Správny je aj záver
krajského súdu, že preskúmavané rozhodnutie správneho orgánu v rozsahu dôvodov
a uvedených v žalobe je v súlade so zákonom, a preto bolo dôvodné žalobu žalobcu
zamietnuť.
Odvolacie námietky žalobcu neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť
napadnutého rozsudku, preto odvolací súd rozsudok krajského súdu ako vecne správny podľa
§ 219 ods. 1 OSP potvrdil.
O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 v spojení
s § 250k ods. 1 OSP tak, že žalobcovi, ktorý nemal úspech vo veci nepriznal náhradu trov
konania.
POUČENIE : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 8. decembra 2009
JUDr. Ing. Miroslav Gavalec, v. r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia:
Ľubica Kavivanovová