Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Sžo/79/2009

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

R O Z S U D O K

V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu

JUDr. Ing. Miroslava Gavalca a z členov senátu JUDr. Igora Belka a JUDr. Eleny

Berthotyovej PhD., v právnej veci žalobcu: A., bytom N., proti žalovanému: Krajské

riaditeľstvo Policajného zboru v Trenčíne, Krajský dopravný inšpektorát, Trenčín,

o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. p. KRP-13/KDI-P-2008 zo dňa 18. februára 2008

na odvolanie žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne č. k. -47 zo dňa

9. decembra 2008 takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trenčíne

č. k. -47 zo dňa 9. decembra 2008 p o t v r d z u j e .

Žalobcovi sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Trenčíne napadnutým rozsudkom uvedeným vo výroku tohto

rozhodnutia zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal preskúmania a zrušenia rozhodnutia

žalovaného č. p. KRP-13/ KDI-P-2008 zo dňa 18.2.2008, ktorým bolo zamietnuté odvolanie

žalobcu proti rozhodnutiam Okresného riaditeľstva PZ Prievidza č. p.: ORP-1818/DI-SK-

2007 zo dňa 29.1.2008 a potvrdené rozhodnutie o uznaní viny zo spáchania priestupku podľa

§ 22 ods. 2 písm. l/ zákona č. 372/ 1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov

a uložení pokuty vo výške 5.000,- Sk a zákaz činnosti viesť motorové vozidlo na dobu

2 mesiacov.

S poukazom na zistenie, že v správnom konaní bolo v dostatočnom rozsahu vykonané

dokazovanie, ktoré viedlo k správnym právnym záverom krajský súd žalobu zamietol.

V dôvodoch rozsudku krajský súd poukázal na to, že v priestupkovom konaní bolo

jednoznačne preukázané spáchanie priestupku žalobcom podľa 19 ods. 1

Z.z. o premávke na pozemných komunikáciách v znení neskorších predpisov na tom

skutkovom základe ako je uvedené v rozhodnutí oboch správnych orgánov.

Krajský súd uviedol, že dôvody žaloby smerujúce k spochybneniu, že nebol

spoľahlivo zistený skutkový stav veci a tvrdenia o neobjektívnom postupe príslušníkov

polície voči osobe žalobcu, vyhodnotil za účelové tvrdenia žalobcu v snahe vyhnúť

sa zodpovednosti za spáchaný priestupok.

Podľa krajského súdu žalovaný vykonal dostatočné dokazovanie, dôkazy správne

vyhodnotil a zo zisteného skutkového stavu veci vyvodil správny právny záver. Podklady

zabezpečené správnymi orgánmi postačujú k záveru, že žalobca porušil §19 ods. 1 zákona

č. , čím spáchal priestupok podľa

o priestupkoch. Podľa krajského súdu žalovaný súčasne dostatočne odôvodnil druh a výšku

uložených sankcií. Na základe uvedeného žalobu žalobcu zamietol.

Proti uvedenému rozsudku podal žalobca včas odvolanie, v ktorom uviedol, že krajský

súd neúplne zistil skutkový stav veci a tým vec nesprávne právne posúdil. Poukázal na to,

že už v správnom konaní požadoval znalecké posúdenie nehody a tým aj spravodlivé

posúdenie veci. Nesúhlasil s tvrdením žalovaného, že v administratívnom spise sa nachádza

30 ks fotografií vyhotovených pri ohliadke miesta dopravnej nehody. Podľa jeho tvrdení je

ich len 10. Poukázal na to, že v konaní pred súdom žiadal, aby ním uvádzané rýchlosti

pri nehode nebral krajský súd do úvahy, nakoľko boli nepresné a boli to len jeho odhady.

Po nehode bol otrasený.

Krajskému súdu vyčítal, že nepredvolal ním navrhnutých svedkov. Namietal rozpory

medzi skutočnosťami v žalobe a vo vyšetrovacom spise. Vyjadril podozrenie, že krajský súd

mal pri preskúmavaní predmetnej veci k dispozícii iný administratívny spis.

Žalobca navrhol rozsudok krajského súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný tak, že žiadal rozsudok krajského súdu

potvrdiť. K odvolacej námietke žalobcu, ktorou spochybňoval počet fotografií vyhotovených

pri ohliadke miesta nehody uviedol, že v predmetnom spise sa nachádza celkovo 31 ks

fotografií vyhotovených pri ohliadke miesta nehody. K podozreniu, že krajský súd mal

k dispozícii iný administratívny spis, uviedol, že túto námietku považuje za ničím

nepodloženú a naopak považoval za dostatočne zrejmé a nespochybniteľné, že krajský súd

vychádzal len zo spisového materiálu dotýkajúceho sa predmetnej dopravnej nehody, ku

ktorej došlo dňa 29.10.2007 o 19.25 hod v Prievidzi na križovatke ul. Športová a ul. T.

Vansovej medzi osobným motorovým vozidlom zn. Škoda 120L EČ P., ktoré viedol žalobca

a osobným motorovým vozidlom zn. Mazda 626 EČ P., ktoré viedla vodička Z.. Podľa

žalovaného v predmetnej veci bol dostatočne a správne zistený skutkový stav a vo veci

konajúce orgány postupovali v súlade so zákonom.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 Občianskeho

súdneho poriadku) preskúmal rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré

mu predchádzalo, a dospel k záveru, že rozsudok krajského súdu je potrebné potvrdiť.

Rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ustanovenia ,

s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej

tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

www.supcourt.gov.sk. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 8. decembra 2009 (§ 156 ods. 1

a ods. 3 ).

V predmetnej veci je potrebné predostrieť, že predmetom odvolacieho konania bol

rozsudok krajského súdu, ktorým bola zamietnutá žaloba žalobcu proti rozhodnutiu

žalovaného č. p. KRP-13/ KDI-P-2008 zo dňa 18.2.2008, ktorým bolo zamietnuté odvolanie

žalobcu proti rozhodnutiam Okresného riaditeľstva PZ Prievidza č. p.: ORP-1818/DI-SK-

2007 zo dňa 29.1.2008 a potvrdené rozhodnutie o uznaní viny zo spáchania priestupku podľa

§ 22 ods. 2 písm. l/ zákona č. 372/ 1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov

a uložení pokuty vo výške 5.000,- Sk a zákaz činnosti viesť motorové vozidlo na dobu

2 mesiacov.

Preto primárne v medziach odvolania Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd

odvolací preskúmal rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom

v rámci odvolacieho konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie žalovaného, najmä z toho

pohľadu, či sa krajský súd vysporiadal so všetkými námietkami žalobcu uplatnenými

v žalobe a z takto vymedzeného rozsahu či správne posúdil zákonnosť a správnosť

napadnutého rozhodnutia.

Najvyšší súd Slovenskej republiky sa stotožňuje so skutkovými závermi krajského

súdu, ktorý správne poukázal na to, že v priestupkovom konaní bolo preukázané spáchanie

priestupku žalobcom podľa o premávke na pozemných

komunikáciách v znení neskorších predpisov, na tom skutkovom základe ako je uvedené

v rozhodnutí oboch správnych orgánov.

Z administratívneho spisu je zjavné, že žalovaný vykonal v konaní náležité

dokazovanie procesne legálnymi dôkazmi, a to záznamom o podaní vysvetlenia žalobcu

zo dňa 5.12.2007, záznamom o podaní vysvetlenia Z. zo dňa 4.12.2007, záznamom o podaní

vysvetlenia M. zo dňa 7.11.2007, záznamom o podaní vysvetlenia M. zo dňa 14.11.2007,

záznamom dopravnej nehody zo dňa 29.10.2007, zápisnicou o ohliadke miesta dopravnej

nehody zo dňa 29.10.2007, náčrtkom miesta dopravnej zo dňa 7.11.2007, fotodokumentáciou

z miesta dopravnej nehody zo dňa 12.12.2007 - 31 ks fotografií, evidenčnou kartou žalobcu,

záznamom z dychovej skúšky zo dňa 29.10.2007, zápisnicou z ústneho prejednania zo dňa

29.1.2008 o vypočutí žalobcu, správou o výsledku objasňovania priestupku zo dňa

11.12.2007.

Je teda zrejmé z akých dôkazných prostriedkoch pri svojom rozhodovaní vychádzal,

pričom odvolací súd zhodne s názorom krajského súdu dospel k záveru, že žalovaný riadne

vyhodnotil dokazovanie, ktoré vyústilo v riadne zistený skutkový stav, z ktorého žalovaný

vychádzal pri svojom rozhodovaní o priestupku žalobcu.

Vykonaným dokazovaním bolo spoľahlivo zistené, že žalobca dňa 29.10.2007 v čase

o 19.25 hod. na ul. Športovej v Prievidzi, ktorá je označená dopravnou značkou C

ako vedľajšia cesta, viedol osobné motorové vozidlo Škoda 120L EČ P., pričom v križovatke

s ul. T. Vansovej, ktorá je označená dopravnou značkou D1a ako hlavná cesta, nedal prednosť

v jazde vozidlu Mazda 626 EČ P., ktoré viedla vodička Z.. Pri dopravnej nehode alkohol

u vodičov zistený nebol, vznikla škoda na vozidlách vo výške 80.000,- Sk.

Žalobca namietal, že krajský súd neúplne zistil skutkový stav veci a tým vec

nesprávne právne posúdil. Poukázal na to, že už v správnom konaní požadoval znalecké

posúdenie nehody a tým aj spravodlivé posúdenie veci.

K uvedenej námietke je potrebné uviesť, že v správnom súdnictve súdy preskúmavajú

zákonnosť rozhodnutí správnych orgánov v medziach žaloby. Pri preskúmaní rozhodnutia je

pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Súd

môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie napadnutého rozhodnutia (§250i ods. 1

).

V danom prípade, však aj podľa názoru odvolacieho súdu predmetný skutok bol

dostatočným spôsobom zistený a náležite zdokumentovaný. Z obsahu záznamov o podaní

vysvetlenia Z., M. a M. vyplynulo, že popis skutku uvedený v rozhodnutí prvostupňového

správneho orgánu je totožný so skutkom ako ho popísali uvedené osoby, pričom na základe

meraní vykonaných prvostupňovým správnym orgánom postavenie vozidla žalobcu

nezodpovedá údajom uvedeným v prílohe žaloby a tvrdeniam žalobcu, že osobné motorové

vozidlo vodičky Z. muselo ísť pred zrážkou rýchlosťou cca 100 km/hod.

Odvolací súd dospel k zhodnému záveru ako súd krajský, že v správnom konaní bolo

v dostatočnom rozsahu vykonané dokazovanie, ktoré viedlo k správnym právnym záverom.

K námietke žalobcu uplatnenej v odvolaní proti rozsudku krajského súdu, že správne

orgány ani krajský súd nevyhoveli jeho žiadosti o vykonanie znaleckého dokazovania,

Najvyšší súd považuje za dôležité zdôrazniť, že podľa ak nie je

v tomto alebo v inom zákone ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie o priestupkoch

všeobecné predpisy o správnom konaní. Vykonávanie dôkazov patrí správnemu orgánu

(§ 34 ods. 4 správneho poriadku ).

Podľa § 34 ods. 1 Správneho poriadku na dokazovanie možno použiť všetky

prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade

s právnymi predpismi.

Dôkazmi sú najmä výsluch svedkov, znalecké posudky, listiny a ohliadka. (ods. 2).

Účastník konania je povinný navrhnúť na podporu svojich tvrdení dôkazy, ktoré sú mu

známe(ods. 3).

Správny orgán hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo

a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti (ods. 5).

Podľa odvolacieho súdu prvostupňový správny orgán postupoval v súlade s vyššie

citovaným ustanovením Správneho poriadku. Pokiaľ považoval správny orgán zistený

skutkový stav za dostatočný na základe vykonaného dokazovania a znalecké dokazovanie

vo veci nenariadil, nepochybil. Odvolací súd dospel tak k záveru, že žalovaný mal dostatok

podkladov pre vydanie rozhodnutia o odvolaní a z toho dôvodu sa dôvodne rozhodol

nevykonávať ďalšie preukazovanie skutočností, ktoré by už boli zjavne nepotrebné

a nadbytočné.

Pokiaľ mal žalobca námietky k vykonaniu dôkazu (podaním vysvetlenia M.), najmä čo

sa týka spochybňovania takejto výpovede pre jeho údajný vzťah k vodičke Z., tieto námietky

mal uplatniť v administratívnom konaní, najneskôr v odvolaní proti prvostupňovému

správnemu orgánu. Z podaného odvolania je zrejmé, že takúto námietku neuplatnil, preto

k nej nemohol zaujať stanovisko žalovaný vo svojom rozhodnutí a súdny prieskum takejto

námietky z uvedeného dôvodu, nebol ani možný. Naviac odvolací súd považuje za dôležité

zdôrazniť, že takéto tvrdenie ničím nepodložil a takáto okolnosť ani z obsahu spisu

nevyplýva.

Rovnako nebola dôvodná ani námietka žalobcu, že obsahom spisu žalovaného

je len 10 ks fotografií, pretože z obsahu spisu jednoznačne vyplýva, že v administratívnom

spise sa nachádza 31 ks fotografií vyhotovených pri ohliadke miesta dopravnej nehody,

pričom žalobca neuviedol, či takouto námietkou spochybňoval samotné zistenia správneho

orgánu a v akom rozsahu, preto túto námietku odvolací súd vyhodnotil za irelevantnú.

Rovnako nebolo preukázané, že krajský súd vychádzal pri preskúmavaní rozhodnutia

žalovaného z iného administratívneho spisu. Súčasťou súdneho spisu je totiž kompletný spis

prvostupňového ako aj druhostupňového správneho orgánu, a odvolací súd nemal žiadne

pochybnosti o tom, že krajský súd vychádzal z uvedeného spisového materiálu.

Podľa odvolacieho súdu dokazovaním v prvostupňovom správnom konaní bolo

jednoznačne preukázané spáchanie priestupku žalobcom podľa § 19 ods. 1 zákona

č. o premávke na pozemných komunikáciách v znení neskorších predpisov,

na tom skutkovom základe ako je uvedené v rozhodnutí oboch správnych orgánov.

Z ustanovenia § 19 ods. 1 zákona č 315/ 1996 Z.z vyplýva, že vodič, ktorý

prichádza na križovatku po ceste označenej dopravnou značkou ako vedľajšia cesta,

je povinný dať prednosť v jazde vozidlám prichádzajúcim po ceste označenej

dopravnou značkou ako hlavná cesta.

Pokiaľ teda správny orgán vychádzal zo skutkových zistení, (ktoré mal spoľahlivo

zistené z vykonaných dôkazov), a to, že žalobca viedol osobné motorové vozidlo po vedľajšej

ceste, pričom v križovatke s ulicou, ktorá je označená ako hlavná cesta, nedal prednosť

v jazde vozidlu Mazda 626 ktoré viedla vodička Z., správne správny orgán vyhodnotil takéto

konanie za priestupok žalobcu a podľa § 22 ods. 2 písm. zákona č. 372/ 1990 Zb.

o priestupkoch v znení neskorších predpisov a rozhodol o uložení pokuty vo výške 5.000,- Sk

a zákaze činnosti viesť motorové vozidlo na dobu 2 mesiacov.

Podľa odvolacieho súdu sa krajský súd podrobne zaoberal všetkými žalobnými

námietkami, ktoré sú totožné s námietkami odvolacími a dospel k správnemu záveru,

že žalobca nebol ukrátený na svojich právach rozhodnutím a postupom správnych orgánov,

pretože tieto konali v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniam. Správny je aj záver

krajského súdu, že preskúmavané rozhodnutie správneho orgánu v rozsahu dôvodov

a uvedených v žalobe je v súlade so zákonom, a preto bolo dôvodné žalobu žalobcu

zamietnuť.

Odvolacie námietky žalobcu neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť

napadnutého rozsudku, preto odvolací súd rozsudok krajského súdu ako vecne správny podľa

potvrdil.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 v spojení

s tak, že žalobcovi, ktorý nemal úspech vo veci nepriznal náhradu trov

konania.

POUČENIE : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 8. decembra 2009

JUDr. Ing. Miroslav Gavalec, v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Ľubica Kavivanovová