Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
8bf/369427.970ac0.pdf
PDF · 104.39 KB
No categories available
3Cdo/26/2009
Najvyšší súd 3 Cdo 26/2009
Slovenskej republiky
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu M.., bývajúceho v K., proti
žalovanej E., s.r.o. so sídlom v B., IČO: X., zastúpenej JUDr. Ľ., advokátom so sídlom v B.,
o neplatnosť skončenia pracovného pomeru a iné, vedenej na Okresnom súde Bratislava II
pod sp. zn. 18 C 303/2000, v konaní o dovolaní žalovanej proti rozsudku Krajského súdu
v Bratislave z 12. marca 2008 sp. zn. 4 Co 150/2007, takto
rozhodol:
Dovolanie o d m i e t a .
Žalobcovi nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Bratislava II rozsudkom z 20. decembra 2006 č.k. 18 C 303/2000-370
zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal, aby súd určil neplatnosť skončenia pracovného
pomeru účastníkov, ďalej aby určil, že tento pracovný pomer trvá a aby žalovanú zaviazal
zaplatiť mu náhradu mzdy a náhradu za nevyčerpanú dovolenku. Súd zároveň žalobcovi
uložil povinnosť zaplatiť žalovanej do 3 dní náhradu trov konania vo výške 53 388 Sk.
Uvedený rozsudok napadol žalobca odvolaním, pričom žalobu vzal sčasti späť.
Krajský súd v Bratislave rozsudkom z 12. marca 2008 sp. zn. 4 Co 150/2007: a/ pripustil
späťvzatie žaloby v časti týkajúcej sa zaplatenia mzdy vo výške 7 517 Sk a náhrady mzdy za
dovolenku vo výške 13 836 Sk; rozsudok súdu prvého stupňa v tejto časti zrušil a konanie
zastavil, b/ v ostatnej zamietajúcej časti vo veci samej rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil,
c/ v časti náhrady trov konania napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalovanej nepriznal
náhradu trov konania, d/ žalovanej nepriznal náhradu trov odvolacieho konania.
Výroky rozsudku odvolacieho súdu o trovách prvostupňového a odvolacieho konania
(viď vyššie c/ a d/) napadla žalovaná dovolaním. Uviedla, že v konaní jej bola odňatá
-2-3 Cdo 26/2009
možnosť pred súdom konať (§ 237 písm. f/ O.s.p.), lebo tieto výroky už nemohla napadnúť
odvolaním a v odvolacom konaní sa domáhať ochrany svojich práv. Pokiaľ žalobca v konaní
mal právo podať odvolanie proti prvostupňovému rozhodnutiu zaväzujúcemu ho na zaplatenie
náhrady trov konania, žalovaná toto právo vo vzťahu k výroku rozsudku odvolacieho súdu
o náhrade trov odvolacieho konania nemala. Odvolací súd teda nezachoval rovnaký prístup
k účastníkom konania a napadnutými výrokmi svojho rozsudku rozhodol „na báze
jednoinštančného konania“. Pritom nezohľadnil, že žalovaná bola v konaní procesne úspešná
a mala jej byť priznaná náhrada trov konania proti procesne neúspešnému žalobcovi (§ 142
ods. 1 O.s.p.); dôvody na aplikáciu § 150 O.s.p. neboli dané. Vzhľadom na to žalovaná
žiadala, aby dovolací súd napadnuté výroky rozsudku odvolacieho súdu zrušil a vec v rozsahu
zrušenia vrátil odvolaciemu súdu na ďalšie konanie.
Žalobca vo vyjadrení k dovolaniu uviedol, že tento mimoriadny opravný prostriedok
žalovanej nie je podaný dôvodne. Dovolanie žiadal zamietnuť.
Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení,
že dovolanie podala včas účastníčka konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.) zastúpená advokátom
(§ 241 ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 3 O.s.p.) skúmal,
či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému ho zákon pripúšťa
(§ 236 ods. 1 a nasl. O.s.p.).
Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ to
zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.).
Dovolanie v danom prípade smeruje proti výrokom rozsudku odvolacieho súdu
o trovách prvostupňového a odvolacieho konania. Tieto výroky sú síce súčasťou rozsudku
odvolacieho súdu, majú ale charakter uznesenia a tento charakter nestrácajú, i keď
rozhodnutie o trovách s meritórnym rozhodnutím vo veci súvisí a je do neho pojaté (§ 167
ods. 1 O.s.p.). Vzhľadom na túto povahu rozhodnutia odvolacieho súdu o trovách konania
treba prípustnosť dovolania proti nemu smerujúceho posudzovať podľa ustanovení, ktoré
vymedzujú, kedy je prípustné dovolanie proti uzneseniu odvolacieho súdu (§ 239 O.s.p.).
Dovolanie proti uzneseniu odvolacieho súdu je prípustné v prípadoch, na ktoré sa
vzťahujú ustanovenia § 239 ods. 1 a 2 O.s.p.; v § 239 ods. 3 O.s.p. je ale výslovne uvedené,
-3-3 Cdo 26/2009
že ustanovenia odsekov 1 a 2 neplatia, ak ide (medziiným) o uznesenie o trovách konania.
Ustanovenie § 239 ods. 3 O.s.p. teda vylučuje prípustnosť dovolania žalovanej proti výrokom
rozsudku odvolacieho súdu o trovách prvostupňového a odvolacieho konania. Prípustnosť
dovolania žalovanej preto z § 239 O.s.p. nemožno vyvodiť.
Vzhľadom na vyššie uvedené by prípustnosť dovolania žalovanej zakladala iba
procesná vada konania v zmysle § 237 O.s.p. Podľa tohto ustanovenia je dovolanie prípustné,
ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval
ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú
spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo
v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa
zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred
súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto
samosudcu rozhodoval senát. Ustanovenie § 237 O.s.p. nemá žiadne obmedzenia vo výpočte
rozhodnutí odvolacieho súdu, ktoré sú spôsobilým predmetom dovolania. Ak je konanie
postihnuté niektorou z týchto vád, možno dovolaním napadnúť aj rozhodnutia, proti ktorým
dovolanie nie je podľa § 239 O.s.p. prípustné. Z hľadiska posúdenia existencie niektorej
z uvedených procesných vád ako dôvodu, ktorý zakladá prípustnosť dovolania, nie je ale
významný subjektívny názor účastníka, že v konaní došlo k vade takejto povahy –
rozhodujúce je iba jednoznačné zistenie, že konanie je skutočne postihnuté niektorou
z taxatívne vymenovaných vád.
Dovolateľka vady konania v zmysle § 237 písm. a/ až e/ a g/ O.s.p. nenamietala
a v dovolacom konaní ani nevyšli najavo. Z týchto ustanovení preto prípustnosť dovolania
žalovanej nemožno vyvodiť.
Dovolací súd sa osobitne zaoberal otázkou, či v konaní nedošlo k procesnej vade
v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. Dôvodom, ktorý zakladá prípustnosť dovolania podľa tohto
ustanovenia je procesne nesprávny (vadný) postup súdu v občianskom súdnom konaní
odnímajúci účastníkovi možnosť pred ním konať a uplatňovať procesné práva priznané mu za
účelom zabezpečenia ochrany jeho práv. Postup súdu, ktorý je v súlade s procesnými
predpismi, nemôže založiť procesnú vadu konania uvedenej povahy.
-4-3 Cdo 26/2009
Žalovaná v dovolaní tvrdí, že k procesnej vade v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. došlo
postupom odvolacieho súdu pri rozhodovaní o trovách prvostupňového a odvolacieho
konania.
Účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na
účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal
(§ 142 ods. 1 O.s.p.). Ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne
náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať (§ 150 O.s.p.). Ustanovenia o trovách
konania pred súdom prvého stupňa platia i pre odvolacie konanie (§ 224 ods. 1 O.s.p.). Ak
odvolací súd zmení rozhodnutie, rozhodne aj o trovách konania na súde prvého stupňa (§ 224
ods. 2 O.s.p.).
Občiansky súdny poriadok predpokladá procesné situácie, v ktorých odvolací súd
bude rozhodovať nielen o trovách odvolacieho konania, ale tiež o trovách prvostupňového
konania. V § 201 O.s.p. pritom ustanovuje, že odvolanie možno podať len proti rozhodnutiu
súdu prvého stupňa (ktorým rozhodnutie odvolacieho súdu o trovách konania nie je).
Dovolací súd so zreteľom na vyššie uvedené považuje za neopodstatnenú námietku
dovolateľky, že procesný postup odvolacieho súdu (ktorý rozhodol o trovách prvostupňového
a odvolacieho konania, pričom žalovaná toto jeho rozhodnutie nemohla napadnúť odvolaním)
vykazoval znaky procesne nesprávneho postupu odnímajúceho žalovanej možnosť pred
súdom konať (§ 237 písm. f/ O.s.p.).
Pokiaľ žalovaná namieta, že odvolací súd nepostupoval dôsledne podľa § 142 ods. 1
O.s.p. a nesprávne aplikoval alebo interpretoval § 150 O.s.p., namieta nesprávnosť právneho
posúdenia veci odvolacím súdom v otázke náhrady trov konania. Nesprávne právne posúdenie
veci odvolacím súdom ale nie je procesnou vadou konania v zmysle § 237 O.s.p. Nesprávne
právne posúdenie veci je dovolací dôvod (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.), ktorý možno úspešne
uplatniť iba v procesne prípustnom dovolaní (o tento prípad ale v danej veci nejde).
Z vyššie uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie žalovanej
odmietol podľa § 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p. ako smerujúce
proti rozhodnutiu, proti ktorému je dovolanie neprípustné. Pritom, riadiac sa právnou úpravou
-5-3 Cdo 26/2009
dovolacieho konania, nezaoberal sa vecnou správnosťou napadnutých výrokov rozhodnutia
odvolacieho súdu.
V dovolacom konaní procesne úspešnému žalobcovi vzniklo právo na náhradu trov
dovolacieho konania proti žalovanej, ktorá úspech nemala (§ 243b ods. 5 O.s.p., § 224 ods. 1
O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p.). Dovolací súd žalobcovi nepriznal náhradu trov dovolacieho
konania, lebo nepodal návrh na ich náhradu (§ 243b ods. 5 O.s.p., § 224 ods. 1 O.s.p. a § 151
ods. 1 O.s.p.).
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 9. decembra 2009
JUDr. Emil F r a n c i s c y, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková