Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Cdo/299/2009

Najvyšší súd Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu J., bývajúceho v D., proti

žalovanému JUDr. G., P., o zaplatenie 66 387,83 € (2 000 000 Sk) a o návrhu na

nariadenie predbežného opatrenia, vedenej na Okresnom súde Žiar nad Hronom pod sp. zn.

, o dovolaniach žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici

z 12. januára 2009 sp. zn. , proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici

z 12. januára 2009 sp. zn. , proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici

z 12. januára 2009 sp. zn. , proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici

z 12. januára 2009 sp. zn. , proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici

zo 4. júna 2009 sp. zn. , proti uzneseniu Okresného súdu Žiar nad Hronom

z 26. marca 2009 č.k. -73 a uzneseniu Okresného súdu Žiar nad Hronom

z 10. augusta 2009 č.k. -100, takto

rozhodol:

I. Dovolanie proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici zo 4. júna 2009

sp. zn. o d m i e t a .

II. Konanie o dovolaniach proti uzneseniam Krajského súdu v Banskej Bystrici

z 12. januára 2009 sp. zn. , z 12. januára 2009 sp. zn. ,

z 12. januára 2009 sp. zn. a z 12. januára 2009 sp. zn.

z a s t a v u j e .

III. Konanie o dovolaniach proti uzneseniam Okresného súdu Žiar nad Hronom

z 26. marca 2009 č.k. -73 a z 10. augusta 2009 č.k. -100

z a s t a v u j e .

-2-

IV. Žalovanému nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e

Žalobca sa žalobou z 5. mája 2008 domáhal zaplatenia 2 000 000 Sk z titulu náhrady

škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím a nesprávnym úradným postupom (zrejme podľa

o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo

jeho nesprávnym úradným postupom). Návrhom z toho istého dňa žiadal nariadiť predbežné

opatrenie ukladajúce žalovanému povinnosť „predložiť všetky podklady k tomu, aby mohla

byť naplnená žaloba, poskytnúť súdu všetky náležitosti do úschovy na naplnenie žaloby

a nenakladať s určitými vecami alebo právami“. Zároveň požiadal o oslobodenie od súdnych

poplatkov a o ustanovenie zástupcu z radov advokátov.

Okresný súd Žiar nad Hronom uznesením z 9. októbra 2008 č.k. -39

vyzval žalobcu, aby v lehote 10 dní uviedol, čoho sa domáha podaním z 5. mája 2008, ktoré

by mohlo byť návrhom na nariadenie predbežného opatrenia, aby tento návrh odôvodnil

a vysvetlil jeho opodstatnenosť. Uvedené uznesenie napadol žalobca odvolaním. Krajský súd

v Banskej Bystrici uznesením z 12. januára 2009 sp. zn. procesne neprípustné

odvolanie ( ) odmietol podľa Proti

tomuto uzneseniu odvolacieho súdu podal žalobca dovolanie („dovolanie 1.“), v ktorom

uviedol, že napadnuté rozhodnutie je neakceptovateľné, právne nepodložené a chrániace

žalovaného, s ktorým sa sudcovia poznajú. Súdy porušili jeho ústavné práva a odňali mu

možnosť pred súdom konať. Napadnuté rozhodnutie je po právnej stránke zásadného

významu. Podľa názoru žalobcu má jeho žaloba všetky náležitosti a súdy nižších stupňov mu

bránia vo výkone spravodlivosti.

Okresný súd Žiar nad Hronom uznesením z 9. októbra 2008 č.k. -41

žalobcovi nepriznal oslobodenie od súdnych poplatkov a zamietol jeho návrh na ustanovenie

zástupcu z radov advokátov. Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením z 12. januára 2009

sp. zn. odvolanie žalobcu odmietol ako oneskorene podané (§ 218 ods. 1

písm. a/ ). Uvedené uznesenie odvolacieho súdu napadol žalobca dovolaním

-3-

(„dovolanie 2.“), ktoré odôvodnil tým, že boli porušené jeho ústavné práva a v konaní mu

bola odňatá možnosť pre súdom konať ( ). Súd nesprávne odmietol jeho

odvolanie ako oneskorene podané, hoci tento opravný prostriedok podal včas.

Okresný súd Žiar nad Hronom uznesením z 9. októbra 2008 č.k. -43

vyzval žalobcu na doplnenie žaloby. Proti uvedenému uzneseniu podal žalobca odvolanie,

ktoré Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením z 12. januára 2009 sp. zn.

odmietol podľa ako procesne neprípustné (

). Toto uznesenie odvolacieho súdu napadol žalobca dovolaním („dovolanie 3.“),

ktorého prípustnosť vyvodzoval z dôvodov rovnakých ako v dovolaní 1. a 2.

Okresný súd Žiar nad Hronom uznesením zo 14. novembra 2008 č.k. -48

podanie žalobcu, ktoré by podľa obsahu mohlo byť návrhom na nariadenie predbežného

opatrenia, odmietol s odôvodnením, že žalobca toto podanie v súdom určenej lehote

nedoplnil, neodstránil jeho nedostatky a v konaní nebolo možné o takomto návrhu

pokračovať. Toto uznesenie napadol žalobca odvolaním. Krajský súd v Banskej Bystrici

uznesením z 12. januára 2009 sp. zn. napadnuté uznesenie okresného súdu

potvrdil ako vecne správne. Uvedené uznesenie odvolacieho súdu napadol žalobca dovolaním

(„dovolanie 4.“), na odôvodnenie prípustnosti ktorého uviedol, že mu v konaní bola odňatá

možnosť konať pred súdmi a napadnuté je rozhodnutie zásadného právneho významu.

Namietal, že súdy zneužívajú svoje postavenie a porušujú jeho ústavné práva. Podaná žaloba

bola a je zrozumiteľná a jeho návrh na nariadenie predbežného opatrenia má predpísané

náležitosti a súdu nič nebránilo riadne pokračovať v konaní.

Žalobca podaním zo 17. marca 2009 požiadal o ustanovenie zástupcu pre dovolacie

konanie.

Okresný súd Žiar nad Hronom uznesením z 26. marca 2009 č.k. -72

zamietol návrh žalobcu o ustanovenie zástupcu z radov advokátov pre dovolacie konanie. Na

odvolanie žalobcu Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením zo 4. júna 2009 sp. zn.

napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil ako vecne správne (§ 219

-4-

ods. 1 ). Vychádzal z toho, že žalobca nebol v konaní oslobodený od súdnych poplatkov

a nie sú u neho splnené zákonné predpoklady pre priznanie oslobodenia od súdnych

poplatkov. Pritom viaže ustanovenie zástupcu z radov advokátov na naplnenie

predpokladov pre priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov. Podľa názoru súdu nie je

daný ani ďalší nevyhnutý predpoklad pre ustanovenie zástupcu žalobcovi – odôvodnená

potreba a nevyhnutnosť zabezpečiť mu v konaní ochranu jeho záujmov. Toto uznesenie

odvolacieho súdu napadol žalobca dovolaním („dovolanie 5.“), ktorým žiadal napadnuté

rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť odvolaciemu súdu na ďalšie konanie, aby sa v ňom

prehodnotili žalobcom predložené doklady (rozhodnutie Sociálnej poisťovne o výške

invalidného dôchodku, rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Veľký Krtíš

o priznaní dávky v hmotnej núdzi, ako aj potvrdenie o osobných, majetkových a zárobkových

pomeroch) a aby sa zohľadnilo, že jeho štvorčlenná rodina je v hmotnej núdzi, uznaná ako

sociálny prípad. Žalobca tiež namietal, že súdy bránia výkonu spravodlivosti a sústavne

porušujú jeho ústavné práva. Trval na tom, že spĺňa podmienky na oslobodenie od súdnych

poplatkov a ustanovenie zástupcu z radov advokátov ( ).

Okresný súd Žiar nad Hronom uznesením z 26. marca 2009 č.k. -73

vyzval žalobcu na doplnenie jeho dovolaní, ktoré podal proti uzneseniam Krajského súdu

v Banskej Bystrici sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. ,

sp. zn. , konkrétne aby v lehote 10 dní uviedol, v akom rozsahu a z akých

dôvodov označené rozhodnutia odvolacieho súdu napáda a čoho sa dovolaniami domáha.

Žalobca podal proti tomuto uzneseniu Okresného súdu Žiar nad Hronom dovolanie

(„dovolanie 6.“).

Okresný súd Žiar nad Hronom vyzval žalobcu uznesením z 10. augusta 2009 č.k.

-100, aby predložil plnú moc udelenú advokátovi na zastupovanie žalobcu

v dovolacom konaní. Aj toto uznesenie Okresného súdu Žiar nad Hronom napadol žalobca

dovolaním („dovolanie 7.“).

Žalovaný sa k dovolaniam písomne nevyjadril.

-5-

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

dovolania podal včas účastník konania, skúmal, či sú splnené zákonom určené procesné

predpoklady pre to, aby bolo možné preskúmať napadnuté rozhodnutia z hľadiska ich vecnej

správnosti.

I. Z dôvodov, ktoré so zreteľom na okolnosti danej veci vyplývajú z potreby vyriešiť

najprv otázku splnenia osobitnej podmienky dovolacieho konania (povinného zastúpenia

dovolateľa bez právnického vzdelania v zmysle ), posudzoval dovolací súd

najskôr to, či je procesne prípustné „dovolanie 5.“ smerujúce proti uzneseniu Krajského súdu

v Banskej Bystrici zo 4. júna 2009 sp. zn. , ktorým potvrdil uznesenie

Okresného súdu Žiar nad Hronom z 26. marca 2009 č.k. -72 zamietajúce žiadosť

žalobcu o ustanovenie zástupcu z radov advokátov pre dovolacie konanie.

I keď žalobca nemá právnické vzdelanie a nie je zastúpený advokátom (§ 241 ods. 1

), dovolací súd nepovažoval (iba) v prípade „dovolania 5.“ nedostatok povinného

zastúpenia za prekážku, ktorá by bránila preskúmaniu jeho prípustnosti. Vychádzal z toho, že

ak predmetom dovolacieho prieskumu má byť rozhodnutie, ktorým nebolo vyhovené žiadosti

účastníka o ustanovenie zástupcu z radov advokátov v zmysle , ide z hľadiska

o výnimočný prípad, v ktorom nemožno striktne trvať na splnení tejto

podmienky, lebo inak by bol popretý nielen zámer, ktorý sledoval účastník konania podaním

dovolania, ale tiež účel dovolacieho konania, v ktorom predmetom posúdenia má byť záver

odvolacieho súdu o (ne)splnení podmienok pre ustanovenie zástupcu z radov advokátov

súdom (na obdobnom názore založil svoje rozhodnutie Najvyšší súd Slovenskej republiky vo

veciach sp. zn. a sp. zn. ).

Podľa dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia

odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa. „Dovolanie 5.“ smeruje proti uzneseniu.

Dovolanie proti uzneseniu je prípustné, ak je ním napadnuté zmeňujúce uznesenie

odvolacieho súdu ( ) alebo ak odvolací súd rozhodoval vo veci

postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev na zaujatie stanoviska (§ 239

ods. 1 písm. b/ veta prvá ). Podľa je dovolanie prípustné tiež proti

-6-

uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak

a/ odvolací súd vyslovil vo svojom potvrdzujúcom uznesení, že je dovolanie prípustné,

pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, b/ ide o uznesenie o návrhu

na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia, c/ ide

o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné

(nevykonateľné) na území Slovenskej republiky. Keďže „dovolaním 5.“ je napadnuté také

uznesenie odvolacieho súdu, ktoré nevykazuje znaky uznesení uvedených v § 239 ods. 1 a 2

, nemožno prípustnosť tohto dovolania vyvodiť z uvedených ustanovení.

S prihliadnutím na zákonnú povinnosť vyplývajúcu z veta druhá

a tiež so zreteľom na námietku dovolateľa sa dovolací súd zaoberal aj tým, či v konaní

nedošlo k niektorej z procesných vád, ktoré sú taxatívne vymenované v Podľa

tohto ustanovenia je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu (aj

uzneseniu), pokiaľ a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto

v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník

konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv

právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na

začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu

odňala možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne

obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát. Z hľadiska posúdenia existencie

niektorej z uvedených procesných vád ako dôvodu, ktorý zakladá prípustnosť dovolania proti

rozhodnutiu odvolacieho súdu, nie je významné subjektívne tvrdenie účastníka o tom, že

v konaní došlo k vade v zmysle , ale len zistenie, že konanie je skutočne

postihnuté takouto vadou.

Žalobca netvrdil, že by v konaní pri rozhodovaní o jeho žiadosti, aby mu súd ustanovil

zástupcu z radov advokátov pre dovolacie konania, došlo k procesným vadám v zmysle § 237

písm. a/ až e/ ; existencia vád tejto povahy v dovolacom konaní ani nevyšla najavo.

Prípustnosť „dovolania 5.“ preto z týchto ustanovení nemožno vyvodiť.

-7-

Dovolateľ tvrdí, že mu v konaní pri rozhodovaní o uvedenej žiadosti bola postupom

odvolacieho súdu odňatá možnosť konať ( ). Pod odňatím možnosti pred

súdom konať v zmysle tohto ustanovenia treba rozumieť nesprávny procesný postup súdu,

ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia jeho procesných práv, priznaných mu

v občianskom súdnom konaní za účelom ochrany jeho práv.

Podľa účastníkovi, u ktorého sú predpoklady, aby bol súdom oslobodený

od súdnych poplatkov, ustanoví sudca alebo poverený zamestnanec súdu na jeho žiadosť

zástupcu z radov advokátov, ak je to potrebné na ochranu jeho záujmov. Procesným

predpokladom pre ustanovenie zástupcu z radov advokátov v zmysle tohto ustanovenia sú vo

všeobecnosti a/ žiadosť účastníka konania, b/ splnenie predpokladov pre oslobodenie od

súdnych poplatkov, c/ danosť takej potreby ochrany záujmov účastníka konania, ktorá je

v priamej súvislosti s predmetom konania. Pokiaľ má byť účastníkovi zástupca ustanovený,

musia byť uvedené predpoklady splnené kumulatívne. Žalobca podal žiadosť o ustanovenie

zástupcu z radov advokátov, čím splnil predpoklad označený pod a/. Pokiaľ ale ide o otázku

splnenia ďalšieho z predpokladov (viď b/), treba uviesť, že pre záver súdu o danosti

podmienok pre oslobodenie účastníka konania od súdneho poplatku sú významné hľadiská

uvedené v (najmä existencia pomerov účastníka odôvodňujúcich oslobodenie

a skutočnosť, že v jeho prípade nejde o svojvoľné alebo zrejme bezúspešné uplatňovanie

alebo bránenie práva). Pri rozhodovaní o oslobodení fyzickej osoby od súdnych poplatkov súd

berie na zreteľ najmä jej celkové majetkové, zdravotné a sociálne pomery, výšku súdneho

poplatku, predpokladané trovy dokazovania, povahu žalobou uplatneného nároku.

Zhodnotenie týchto aspektov sa musí premietnuť do záveru, či účastník je schopný zaplatiť

súdne poplatky; ak to pomery účastníka nedovoľujú, prizná mu súd oslobodenie od súdnych

poplatkov, avšak len ak účastník svoje právo neuplatňuje (nebráni) svojvoľne alebo zrejme

bezúspešne.

Skutkové zistenia tvoriace podklad pre rozhodnutie o žiadosti, aby žalobcovi bol

ustanovený zástupca pre dovolacie konanie z radov advokátov a aby bol oslobodený od

súdnych poplatkov, boli v danom prípade obstarané šetrením osobných majetkových

a sociálnych pomerov žalobcu. Činnosť, pri ktorej súdy nižších stupňov zistený skutkový stav

-8-

podriaďovali pod skutkovú podstatu príslušnej právnej normy a posudzovali, či sa žiadosti

vyhovie alebo nevyhovie, sa označuje ako právne posudzovanie veci. Právne posúdenie veci

je nesprávne, ak sa súd pri tejto činnosti dopustil omylu (buď v tom, že na správne zistený

skutkový stav aplikoval iný právny predpis než mal, alebo ak správne aplikovaný právny

predpis nesprávne interpretoval). Treba však zdôrazniť, že právnym posúdením veci sa

účastníkovi neodníma možnosť uplatnenia jeho procesných práv v zmysle § 237 písm. f/

(viď uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.

uverejnené v časopise Zo súdnej praxe pod č. 1/2003). Právne posúdenie veci súdmi nižších

stupňov je relevantný dovolací dôvod, ktorým však úspešne možno odôvodniť iba procesne

prípustné dovolanie (viď ). Nesprávne právne posúdenie veci ale

samo osebe nezakladá prípustnosť dovolania v zmysle (porovnaj aj

rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, napríklad sp. zn. ,

sp. zn. , sp. zn. a sp. zn. ).

Pokiaľ teda žalobca namieta, že pri rozhodovaní o jeho uvedenej žiadosti neboli

zohľadnené okolnosti, ktoré odôvodňovali vyhovenie žiadosti o ustanovenie zástupcu pre

dovolacie konanie a o oslobodenie žalobcu od súdnych poplatkov, namieta nesprávne právne

posúdenie veci súdmi nižších stupňov, ktoré samo osebe nezakladá prípustnosť dovolania (nie

je procesnou vadou v zmysle ). V prejednávanej veci v dovolacom konaní

nevyšlo najavo, že by sa súdy dopustili porušenia procesných oprávnení žalobcu majúcich za

následok odňatie jeho možnosti pred súdom konať ( ). Obsah spisu nedáva

podklad pre záver, že mu neustanovili zástupcu pre dovolacie konanie z radov advokátov,

hoci pre to boli dané procesné predpoklady. Z tohto dôvodu dospel dovolací súd k záveru, že

postup súdov nemal za následok znemožnenie realizácie procesných práv žalobcu v zmysle

Pri posudzovaní prípustnosti „dovolania 5.“ venoval dovolací súd pozornosť aj otázke,

či v konaní o uvedenej žiadosti dovolateľa nedošlo k procesnej vade konania v zmysle § 237

písm. g/ Žalobca totiž v konaní na súdoch nižších stupňov opakovane namietal, že

sudcovia Okresného súdu Žiar nad Hronom a žalovaný ako prokurátor Okresnej prokuratúry

-9-

Veľký Krtíš sa navzájom poznajú z titulu výkonu ich profesií a že sudcovia Krajského súdu

v Banskej Bystrici „chránia“ sudcov Okresného súdu Žiar nad Hronom.

V zmysle sú sudcovia vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci,

ak so zreteľom na ich pomer k veci, k účastníkom alebo k ich zástupcom možno mať

pochybnosti o ich nezaujatosti. Námietka zaujatosti, ktorú vznáša účastník konania, musí mať

náležitosti uvedené v Podľa tohto ustanovenia v námietke zaujatosti musí

byť uvedené, proti komu smeruje, dôvod, pre ktorý má byť sudca vylúčený, a kedy sa

účastník podávajúci námietku zaujatosti o dôvode vylúčenia dozvedel. Na podanie, ktoré

nespĺňa náležitosti námietky zaujatosti, súd neprihliadne; v tomto prípade sa vec

nadriadenému súdu nepredkladá. Otázku, či v konaní rozhodoval sudca vylúčený

z prejednávania a rozhodovania vecí, posudzuje dovolací súd samostatne, prípadne aj inak,

než bola v konaní posúdená súdom nižšieho stupňa (porovnaj R 59/1997). V danej veci

Okresný súd Žiar nad Hronom listom z 30. apríla 2009 oznámil žalobcovi, že na jeho

námietku zaujatosti neprihliada, lebo neobsahuje predpísané náležitosti ( ),

ako aj preto, lebo sú v nej uplatnené dôvody týkajúce okolností spočívajúcich v postupe sudcu

v konaní o prejednávanej veci (ktoré označuje za neprípustné). O námietke

zaujatosti žalobcu voči sudcom Krajského súdu v Banskej Bystrici už rozhodoval Najvyšší

súd Slovenskej republiky; v uznesení z 27. mája 2009 sp. zn. konštatoval, že

sudkyne tohto súdu JUDr. Mária Podhorová, Mgr. Ema Novodomcová a JUDr. Zita

Nagypálová nie sú vylúčené z prejednávania a rozhodovania veci.

Dovolací súd pri posudzovaní prípustnosti „dovolania 5.“ zo spisu nezistil žiadne

okolnosti, ktoré by opodstatňovali výhrady žalobcu voči osobám sudcov a ktoré by ich

vylučovali z prejednávania a rozhodovania veci ( ). Dovolací súd pri tom

osobitne vzal na zreteľ, že námietku zaujatosti žalobca vyvodzoval z takých skutkových

okolností, ktoré sú podložené iba jeho domnienkou, že vzťahy vec prejednávajúcich sudcov

a žalovaného (prokurátora) prekročili rámec bežných profesionálnych (neutrálnych) vzťahov

sudcov a prokurátorov, ktoré samé osebe nezakladajú dôvod pre vylúčenie sudcu v zmysle

Dovolací súd dodáva, že žalobcom vznesená námietka zaujatosti skutočne

nemala zákonné náležitosti ( ) a správne na ne nebolo prihliadané.

-10-

Vzhľadom na to dovolací súd dospel k záveru, že prípustnosť dovolania žalobcu nemožno

vyvodiť ani z

Keďže procesná prípustnosť dovolania žalobcu proti uzneseniu odvolacieho súdu,

ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa o neustanovení zástupcu žalobcovi pre

dovolacie konanie z radov advokátov, nevyplýva ani z ani z , odmietol

dovolací súd „dovolanie 5.“ ako smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému dovolanie nie je

prípustné ( a ).

II. Pokiaľ ide o „dovolania 1. až 4.“, dovolací súd poukazuje na to, že v zmysle § 241

ods. 1 musí byť dovolateľ zastúpený advokátom, pokiaľ nemá právnické vzdelanie buď

sám, alebo jeho zamestnanec (člen), ktorý za neho koná. Toto ustanovenie zakotvuje osobitnú

podmienku dovolacieho konania, ktorej nedostatok je odstrániteľný, avšak len za súčinnosti

dovolateľa. Žalobca v dovolacom konaní nepreukázal, že má právnické vzdelanie (a že teda

v dovolacom konaní nemusí byť zastúpený advokátom). Bol oboznámený s rozhodnutiami

súdov nižších stupňov o tom, že sa mu neustanovuje zástupca z radov advokátov. Napriek

tomu však do spisu nezaložil advokátovi udelenú plnú moc na jeho zastupovanie v dovolacom

konaní. V dôsledku toho zostal nedostatok uvedenej osobitnej podmienky dovolacieho

konania neodstránený.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ( ) preto konanie o „dovolaniach

1. až 4.“ zastavil ( v spojení s a ), pričom

sa nemohol zaoberať ani otázkou, či v konaní došlo k procesným vadám vytýkaným

dovolateľom.

III. „Dovolania 6. a 7“. smerujú proti uzneseniam súdu prvého stupňa.

Ako už bolo uvedené, účastník konania môže dovolaním napadnúť iba právoplatné

rozhodnutia odvolacieho súdu ( ). Odvolacím súdom je krajský súd, ak

rozhoduje o odvolaní proti rozhodnutiu okresného súdu ( ) a Najvyšší súd

Slovenskej republiky, ak rozhoduje o odvolaní proti rozhodnutiu krajského súdu ako súdu

-11-

prvého stupňa ( ). Rozhodnutie súdu prvého stupňa nie je spôsobilým

predmetom dovolania; nemožno ho týmto mimoriadnym opravným prostriedkom napádať,

a to ani vtedy, ak by v konaní na súde prvého stupňa (prípadne) došlo k procesným vadám

v zmysle

Keďže dovolanie môže byť podané len proti rozhodnutiu odvolacieho súdu,

ani neupravuje funkčnú príslušnosť na prejednanie dovolania

smerujúceho proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa. Nedostatok funkčnej príslušnosti súdu na

prejednanie veci, inak patriacej do právomoci súdov, je neodstrániteľným nedostatkom

podmienky konania, ktoré musí mať za následok zastavenie dovolacieho konania (§ 104

ods. 1 v spojení s ).

Dovolací súd poznamenáva, že ani v konaní o „dovolaniach 6. a 7.“ žalobca

nerešpektoval výzvu súdu a do spisu nezaložil plnú moc udelenú advokátovi. Aj v prípade

týchto dovolaní zastavil dovolací súd konanie bez toho, aby mohol pristúpiť k posúdeniu

opodstatnenosti dôvodov uplatnených v dovolaniach.

IV. Žalobca z procesného hľadiska zavinil, že sa „dovolanie 5.“ muselo odmietnuť,

resp. že sa konania o jeho ďalších dovolaniach museli zastaviť; vznikla mu preto povinnosť

nahradiť trovy dovolacieho konania ( , a

). Najvyšší súd Slovenskej republiky nepriznal žalovanému náhradu trov dovolacieho

konania, lebo nepodal návrh na uloženie povinnosti nahradiť trovy dovolacieho konania

( , a ).

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 9. decembra 2009

JUDr. Emil F r a n c i s c y, v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková