Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_pre_uznanie_34Csp-150-2021.pdf
PDF · 76.62 KB
Case nature
Area
Subarea
34Csp/150/2021
Rozsudok pre uznanie
Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Lýdiou Oros Nemešovou v právnom spore žalobcu: Všeobecná úverová banka, a.s., skrátený názov: VÚB, a.s., so sídlom Mlynské Nivy 1, 829 90 Bratislava, IČO: 31 320 155, zastúpený JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava, proti žalovanému: T. nar. XX.X.XXXX, bytom D., XXX XX Y. v spore o zaplatenie 2.286,31 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 2.286,31 Eur s 5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 2.286,31 Eur odo dňa 28.12.2018 do zaplatenia, a to všetko v splátkach po 100,- Eur mesačne, splatných vždy k 20. dňu v mesiaci, počínajúc mesiacom nasledujúcim po mesiaci, v ktorom rozsudok nadobudne právoplatnosť, a to až do úplného zaplatenia dlžnej sumy pod stratou výhody splátok.
II. Žalobcovi p r i z n á v a náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorých bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou na Okresný súd Košice I dňa 30.7.2021 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného k povinnosti zaplatiť mu sumu 2.286,31 Eur s 5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 2.286,31 Eur odo dňa 28.12.2018 do zaplatenia a zaviazal žalovaného k náhrade trov konania spočívajúcich v zaplatenom súdnom poplatku za podanú žalobu a trov právneho zastúpenia vo výške 245,16 Eur.
2. Žalobu odôvodnil najmä tými skutočnosťami, že so žalovaným uzavrel dňa 26.10.2017 Zmluvu o pôžičke evidovanú pod č. 6267959/1720032470, na základe ktorej poskytol žalovanému pôžičku 2.500,- Eur. Podľa Zmluvy o pôžičke mal žalovaný splácať pôžičku v pravidelných 120 mesačných splátkach v sume 42,72 Eur a to až do celkovej výšky 5.126,40 Eur. Žalovaný uhradil z vyššie uvedenej zmluvy sumu 662,64 Eur. Vzhľadom k tomu, že žalovaný porušil svoju povinnosť splácať poskytnutú pôžičku, resp. jednotlivé povinné splátky riadne a včas t.j. v súlade so zmluvou a podmienkami k zmluve vyzval dňa 26.10.2018 listom - Predžalobnou upomienkou žalovaného k úhrade dlžných splátok. Keďže žalovaný ani v dodatočnej lehote dlžné splátky neuhradil, dňa 19.12.2018 úver zosplatnil, o čom bola žalovaný oboznámený listom zo dňa 22.12.2018 - Oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru. Celkový dlh žalovaného ku dňu podania žaloby predstavuje sumu 2.286,31 Eur.
3. Podľa ust. § 180 Civilného sporového poriadku po vyvolaní veci súd zistí, či sa dostavili osoby, ktoré boli na pojednávanie predvolané. Ak sa tieto osoby nedostavili, súd rozhodne, či sa pojednávanie bude konať v ich neprítomnosti, a otvorí pojednávanie.
4. Na pojednávanie nariadené na deň 18.1.2022 sa nedostavil zástupca žalobcu, ktorý ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní elektronickým podaním doručeným súdu dňa 11.1.2022.
V podaní uviedol, že v prípade ak žalovaný uzná uplatnený nárok žalobcu, s poukazom na ust. § 282 Civilného sporového poriadku navrhuje, aby súd rozhodol rozsudkom pre uznanie nároku.
5. Žalovaný na pojednávaní dňa 18.1.2022 uznal nárok žalobcu v celom rozsahu. Uviedol, že je si vedomý dlhu, a že poskytnutý spotrebiteľský úver neuhrádzal v dojednaných splátkach. Tiež uviedol, že momentálne sa nachádza v zlej finančnej situácii, nakoľko došlo v jeho prípade k zosplatneniu iného úveru vo výške 8.600,- Eur, platí anuitnú splátku hypotéky vo výške 226,- Eur, jeho manželka je dlhodobo práceneschopná a zo svojho príjmu tak dokáže uspokojiť len základné životné potreby rodiny. Má jednu vyživovaciu povinnosť voči dcére, ktorá študuje na základnej škole.
6. Podľa ust. § 282 Civilného sporového poriadku ak žalovaný uzná nárok uplatnený žalobcom alebo jeho časť, rozhodne súd na návrh žalobcu rozsudkom pre uznanie nároku.
7. Podľa ust. § 285 Civilného sporového poriadku odôvodnenie rozsudku pre uznanie nároku obsahuje len stručnú identifikáciu procesného nároku a právny dôvod vydania rozsudku pre uznanie nároku.
8. Uznanie nároku je procesným úkonom žalovaného (prejavom dispozičnej zásady), čo v praxi znamená, že uznanie nároku je účinné, ak sa urobí vo vzťahu k súdu. V prípade uznania nároku žalovaným súd neskúma hmotnoprávne predpoklady takéhoto uznania, pretože ide o procesný úkon, ktorý je treba striktne odlišovať od mimoprocesných hmotnoprávnych úkonov, ako napr. uznanie dlhu v zmysle ust. § 558 Občianskeho zákonníka. Rozsudok na základe uznania sa neopiera o zistený skutkový stav (ktorý sa ani nemá zisťovať), ale opiera sa o konkrétny uznávací prejav žalovaného, ktorý možno urobiť v ktoromkoľvek štádiu konania. V sporovom kontradiktórnom konaní je procesná zodpovednosť za vedenie sporu na stranách sporu. Súd sa preto obmedzí iba na konštatovanie, že žalovaný uznal nárok uplatnený žalobou. Preto súd v odôvodnení rozsudku na základe uznania nároku uvedie iba predmet konania a právny dôvod vydania rozsudku, t.j. ustanovenie zákona, podľa ktorého rozhodol.
9. Keďže žalovaný na pojednávaní dňa 18.1.2022 svojím výslovným prejavom uplatnený nárok žalobcu uznal a žalobca prostredníctvom svojho zástupcu navrhol v elektronickom podaní doručenom súdu dňa 11.1.2022, aby v prípade, že žalovaný uzná uplatnený nárok, rozhodol rozsudkom pre uznanie nároku, súd rozhodol v súlade s ust. § 282 Civilného sporového poriadku rozsudkom pre uznanie nároku v zmysle žalobného petitu.
10. Podľa ust. § 232 ods. 3 Civilného sporového poriadku lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.
11. Z citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že zákon stanovuje 3-dňovú lehotu na splnenie súdom uloženej povinnosti. Súd však môže v odôvodnených prípadoch určiť aj dlhšiu lehotu na splnenie uloženej povinnosti alebo môže určiť, že peňažné plnenie sa môže vykonávať v splátkach.
12. Hľadiskami pre úvahu súdu, či má žalovanému, ktorého platobnú povinnosť určil, priznať výhodu splátok, bude najmä výška priznaného plnenia, platobná schopnosť žalovaného aj v konaní prejavená snaha o plnenie záväzku, možnosť žalobcu domáhať sa plnenia jednotlivých splátok v prípade ich nedodržania a skutočnosť, či by prípadné zdržanie v plnení súdom ustanovenej povinnosti nedodržaním jednotlivých splátok nebolo v riešenom prípade vzhľadom na osobné pomery žalobcu príliš ťaživé (R 117/1967).
13. Žalovaný na pojednávaní súdu požiadal súd o povolenie vykonať peňažné plnenie v splátkach po 100,- Eur mesačne vzhľadom na skutočnosť, že sa nachádza v nepriaznivej finančnej situácii.
14. Vzhľadom na materiálnu a sociálnu situáciu žalovaného súd neuložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi jeho pohľadávku do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku, ale s prihliadnutím na prejavenú snahu o plnenie záväzku z jeho strany, súd žalovanému povolil vykonať peňažné plnenie tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku a zároveň žalovanému určil aj podmienky zročnosti splátok. Pri nedodržaní týchto podmienok zo strany žalovaného, je žalobca chránený vo výroku rozsudku určenou stratou výhody splátok.
15. Podľa ust. § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
16. Podľa ust. § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
17. Podľa ust. § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
18. Podľa ust. § 251 Civilného sporového poriadku trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
19. Podľa ust. § 263 ods. 1 Civilného sporového poriadku ak bola v konaní úspešná strana zastúpená advokátom, súd uvedie v uznesení o výške náhrady trov konania ako prijímateľa náhrady trov konania advokáta.
20. O trovách konania súd rozhodol v súlade s ust. § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Keďže bol žalobca v spore úspešný v plnej výške, súd mu priznal 100% náhradu trov konania, o výške ktorých bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti výroku rozsudku vydanému na základe uznania nároku nie je prípustné odvolanie, okrem prípadov odvolania podaného z dôvodu, že neboli splnené podmienky na vydanie takého rozhodnutia [ust. § 356 písm. a) C.s.p.].
Proti výroku rozsudku o povolení splátok a určenej výške mesačných splátok (výrok I. rozsudku) a proti výroku rozsudku o trovách konania (výrok II. rozsudku) možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd v troch písomných vyhotoveniach.
V odvolaní treba popri označení súdu, ktorému je určené, spisovej značky a označenia veci, ktorej sa týka, označení a podpise odvolateľa a uviesť tiež, v akom rozsahu sa tento rozsudok napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie súdu považuje za nesprávne (odvolacie dôvody, § 365 C. s. p.) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa ust. § 363 Civilného sporového poriadku sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania ( ust. § 127 ods. 1 a ods. 2 Civilného sporového poriadku ) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa ust. § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa ust. § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný nesplní povinnosť uloženú týmto rozhodnutím, môže oprávnený podať návrh na výkon rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti).