Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
fb5/377360.a6f1ba.pdf
PDF · 164.48 KB
No categories available
5Sž/55/2009
Najvyšší súd
Slovenskej republiky 5Sž/55/2009
R O Z S U D O K
V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu
Ing. JUDr. Miroslava Gavalca a členov senátu JUDr. Igora Belka a JUDr. Aleny Poláčkovej
PhD., v právnej veci navrhovateľa: C. s.r.o., IČO: X., so sídlom G., zast.: JUDr. P.,
advokátom z Advokátskej kancelárie JUDr. P., s.r.o., so sídlom K., proti odporkyni: Rada
pre vysielanie a retransmisiu, so sídlom námestie SNP č. 12, 811 06 Bratislava,
o opravnom prostriedku – odvolaní navrhovateľa proti rozhodnutiu odporkyne, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodnutie odporkyne zo dňa 23.06.2009
č. RP/16/2009 p o t v r d z u j e.
Navrhovateľovi právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
O d ô v o d n e n i e :
Rozhodnutím č. RP/16/2009 zo dňa 23.06.2009 vydaného v správnom konaní
č. 79-PgO/O-1276/2009 odporkyňa postupom podľa ust. § 71 zákona č. zákona č. 308/2000
Z.z. o vysielaní a retransmisii (ďalej v texte rozhodnutia len „zák. č. 308/2000 Z.z.“)
rozhodla, že navrhovateľ porušil povinnosť ustanovenú mu v § 32 ods. 10 zák. č. 308/2000
Z.z. tým, že dňa 08.02.2009 o cca 19:55 hod. odvysielal v programe „V politike“ politickú
reklamu podľa § 32 ods. 11 zákona č. 308/2000 Z.z., za čo uložila navrhovateľovi podľa § 64
ods. 1 písm. d/ v spoj. s § 67 ods. 5 písm. a) zák. č. 308/2000 Z.z. pokutu vo výške 3.320,– €.
Svoje rozhodnutie odôvodnila tým, že verbálne vyjadrenia P. C. ako hosťa predmetného
programu spolu s jeho neverbálnymi vyjadreniami boli politickou reklamou. Odporkyňa
predovšetkým doslovne prepísala priebeh programu „V politike“, ktorý bol navrhovateľom
odvysielaný dňa 08.02.2009 v čase od 19.55 hod. do 20.55 hod.
V svojom prepise odporkyňa zdôraznila, že pri posudzovaní súladu predmetného
programu s ustanovením § 32 ods. 10 zák. č. 308/2000 Z.z. vzala do úvahy aj charakter
programu, v ktorom sporné vyjadrenia odzneli. Predmetný program bol vysielaný na živo.
V živom vysielaní má účastník konania značne limitované možnosti zamedziť sporným
vyjadreniam napr. zo strany hostí programu.
Zo skutkového stavu však tiež vyplýva, že účastník konania nevyužil v programe všetky
dostupné možnosti, aby predišiel sporným vyjadreniam z hľadiska cit. ustanovenia § 32
ods. 10. Hoci účastník konania najskôr upozornil hosťa programu P. C. na možnú nevhodnosť
upriamovania pozornosti na jeho odznak cit.:„P. C.: „... dobre a ja robím pozitívnu kampaň,
keď upriamim, dovolím si upriamiť pozornosť ... (priloží si ruku na odznak na saku)“; „R. D.,
moderátor:“ Otázka je, že či by ste to teraz mali, pretože máme zákon taký, aký máme.“,
následne sám nepriamo vyzval P. C. na ozrejmenie nápisu na odznaku cit.:„R. D., moderátor:
...pretože keď hovoríte, že to má ten, ako sa to volá, odznak, keď zvyšovať alebo nabádať ľudí,
aby išli voliť, tak by tam potom malo byť, že ľudia poďte voliť nie volím ...... (moderátor sa
nahol smerom k P. C.) nevidím na to veľmi dobre“ P. C. (SMK), predseda strany:„Budem
voliť I. R., prosím.“
Ďalej odporkyňa zdôraznila tú skutočnosť, že predmetný program bol odvysielaný dňa
08.02.2009 a dátum prvého kolo volieb prezidenta republiky bol stanovený predsedom
parlamentu na 21.3.2009. S odvolaním sa na ust. § 15 ods. 1 zákona č. 46/1999 Z.z. o spôsobe
voľby prezidenta Slovenskej republiky, o ľudovom hlasovaní o jeho odvolaní a o doplnení
niektorých ďalších zákonov dospela odporkyňa k právnemu záveru, že program „V politike“
bol odvysielaný mimo zákonom vymedzeného času kampane, počas ktorého je vysielanie
politickej reklamy umožnené ustanoveniami osobitného zákona.
Takisto odporkyňa v svojom odôvodnení zdôraznila, že I. R. bola v čase odvysielania
programu oficiálnou kandidátkou na post prezidenta Slovenskej republiky, lebo jej
kandidátska listina bola predsedom parlamentu prijatá dňa 3.2.2009.
Odporkyňa v svojom odôvodnení ďalej vyzdvihla tú skutočnosť, že pre posúdenie
súladu predmetného programu s ust. § 32 ods. 10 zák. č. 308/2000 Z.z. bolo kľúčové posúdiť
charakter verbálnych ako aj neverbálnych vyjadrení citovaných alebo prezentovaných P. C.
počas tohto programu. Odporkyňa vyhodnotila z toho, že odznak a vyjadrenia menovaného
hosťa, ktorými upriamil pozornosť v súvislosti s týmto odznakom a vyjadrenie, ktorým
verejne verbálne prezentoval jeho obsah, že toto je nutné považovať za verejné oznámenie
určené na podporu konkrétnej kandidátky.
Na základe uvedených argumentov odporkyňa dospela k záveru, že verbálne vyjadrenia
P. C. spolu s jeho neverbálnym vyjadrením boli politickou reklamou odvysielanou mimo času
kampane ustanovenej osobitným zákonom, a preto skonštatovala, že odvysielaním programu
„V politike“ dňa 08.02.2009 o cca 19:55 hod sa navrhovateľ dopustil porušenia § 32 ods. 10
Vo včas podanom odvolaní zo 06.08.2009 proti celému hore uvedenému rozhodnutiu
odporkyne (rozhodnutie bolo navrhovateľovi doručené dňa 24.07.2009) navrhovateľ vytýkal
odporkyne nižšie uvedené nedostatky. Predovšetkým hostia v diskusii vyjadrili apel alebo
výzvu k tomu, aby sa občania zúčastnili prezidentských volieb, preto sa navrhovateľ
domnieva, že vyjadrenia pána C. nevybočovali z rámca všeobecnej výzvy – podpory, aby
občania išli voliť.
Navrhovateľ naopak – zabezpečil odvysielaním programu informovanie verejnosti
o aktuálnych politicko-spoločenských otázkach, čím si plnil svoje práva a povinnosti podľa
ust. § 15 ods. 1 a § 16 písm. a) zák. č. 308/2000 Z.z. a konal v medziach udelenej licencie.
Podľa navrhovateľa sa odvysielaním programu súčasne realizovalo právo slobody
prejavu a právo na informácie garantované článkom 26 Ústavy Slovenskej republiky,
a v pozitívnom zmysle sa poukázalo na právo občanov využiť svoje volebné právo zakotvené
v článku 30 Ústavy Slovenskej republiky.
Navrhovateľ naznačil, že odporkyňa nesprávne posúdila zistený skutkový stav,
opomenula aplikáciu spomínaných politických práv v zmysle Ústavy Slovenskej republiky
vo vzťahu k obsahu programu a nezaoberala sa celkovým a z hľadiska výslednej informácie
pre divákov relevantným záverom sporných vyjadrení.
Na základe uvedených skutočností navrhovateľ žiadal zrušiť rozhodnutie odporkyne
napadnuté odvolaním a vec vrátil na ďalšie konanie, a zároveň správny orgán zaviazal
na náhradu trov konania do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Z vyjadrenia odporkyne zo dňa 01.10.2009 zaslaného na základe výzvy konajúceho
súdu vyplýva, že sa pridržiava dôvodov uvedených v napadnutom rozhodnutí.
S argumentom navrhovateľa o charakteru odvysielaného programu, tzn. že vyjadrenia
pána C. nevybočovali z rámca všeobecnej výzvy – podpory, aby občania išli voliť, vyslovila
odporkyňa zásadný nesúhlas. Opätovne sa pridržala svojich argumentov o verbálnych
a neverbálnych vyjadreniach jedného z hosťov programu, kedy upriamil pozornosť na svoj
odznak a vyjadrenie, ktorým verejne a verbálne prezentoval jeho obsah (vizuálne nebol obsah
odznaku čitateľný).
Taktiež odporkyňa vzal do úvahy pozitívny význam politickej diskusie pre občanov
v danom čase, vzal do úvahy tiež okolnosti daného vysielania a teda, že išlo o živé vysielanie.
Avšak ani jeden z vyššie uvedených dôvodov, ani iné dôvody uvedené navrhovateľom nie je
možné považovať za liberačné dôvody a vzhľadom na objektívnu zodpovednosť právnických
osôb je podľa odporkyne nepochybné, že navrhovateľ sa dopustil porušenia príslušného
ustanovenia zák. č. 308/2000 Z.z. tak, ako to špecifikovala odporkyňa v svojom rozhodnutí.
Aj preto sa odporkyňa domnieva, že ako správny orgán v dostatočnej miere zistila
skutkový stav veci, následne správne aplikovala relevantné ustanovenia zákona bez toho,
aby jej rozhodnutie vykazovalo formálne, poprípade logické nedostatky a aby spôsobilo
ukrátenie navrhovateľa na jeho právach.
Na základe uvedeného odporkyňa žiadala, aby v súlade s ust. § 250q ods. 2 O.s.p. bolo
napadnuté rozhodnutie konajúcim súdom potvrdené.
Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „Najvyšší súd“) ako súd vecne oprávnený
rozhodovať o opravnom prostriedku v tejto veci (§ 64 ods. 5 zák. č. 308/2000 Z.z.
v spoj. s ust. § 246 ods. 2 písm. a) a § 250l a nasl. O.s.p.) preskúmal napadnuté rozhodnutie
ako aj jemu predchádzajúce správne konanie v rozsahu a z dôvodov uvedených v opravnom
prostriedku postupom podľa Tretej hlavy Piatej časti zákona č. 99/1963 Zb., Občiansky súdny
poriadok (v texte rozsudku len „O.s.p.“). Po zistení, že opravný prostriedok bol podaný
oprávnenou osobou v zákonnej lehote (§ 64 ods. 5 zák. č. 308/2000 Z.z.), nariadil vo veci
pojednávanie (§ 250q ods. 1 O.s.p.) a po jeho verejnom vykonaní dospel k záveru,
že odvolanie nie je dôvodné, pretože napadnuté rozhodnutie je vydané v súlade so zákonom,
a preto preskúmané rozhodnutie podľa 250q ods. 2 O.s.p. potvrdil.
Najvyšší súd konštatuje, že v prejednávanej veci nie je skutkový stav medzi účastníkmi
sporný. Navrhovateľ počas správneho konania ani v konaní pred súdom nepoprel odvysielanie
programu „V politike“ a ani jeho obsah, poprípade jeho znenie nespochybnil.
Preto úlohou Najvyššieho súdu je vyporiadať sa s obsahom odvolania navrhovateľa
a súčasne v zmysle § 250j ods. 3 O.s.p., ktorý je podľa § 250l O.s.p. aplikovateľný
aj na konanie o opravných prostriedkov podľa Tretej hlavy Občianskeho súdneho poriadku,
preveriť pri súdnom prieskume, či sa v napadnutom rozhodnutí nenachádzajú vady
kompetencie, postupu alebo vyhotovenia napadnutého rozhodnutia, ktoré ho robia
nepreskúmateľným alebo nezákonným.
Podstatou opravného prostriedku, ktorým sa navrhovateľ domáha preskúmania
rozhodnutia odporkyne, je právna otázka, či je možné za politickú reklamu označiť
odvysielanie diskusie, ktorá svojim obsahom ako aj súvislosťou so spoločenským dianím,
v ktorom bola realizovaná, skutočne zakladá porušenie § 32 ods. 10 zák. č. 308/2000 Z.z.
Podľa § 32 ods. 10 zák. č. 308/2000 Z.z. vysielanie politickej reklamy a reklamy
propagujúcej náboženstvo alebo ateizmus sa zakazuje, ak osobitný predpis neustanovuje inak.
V zmysle odkazu na poznámku pod čiarou č. 30 cit. ustanovenia je osobitným
predpisom napríklad § 23 zákona Slovenskej národnej rady č. 80/1990 Zb. v znení neskorších
predpisov alebo § 15 zákona č. 46/1999 Z.z. o spôsobe voľby prezidenta Slovenskej
republiky, o ľudovom hlasovaní o jeho odvolaní a o doplnení niektorých ďalších zákonov.
Podľa § 15 ods. 1 zák. č. 46/1999 Z.z. kampaň pred voľbou (ďalej len "kampaň")
sa začína 15 dní a končí sa 48 hodín pred začiatkom voľby. Kampaňou sa rozumie činnosť
kandidátov, politických strán a hnutí, prípadne ďalších subjektov v prospech voľby kandidáta
vrátane inzercie alebo reklamy prostredníctvom rozhlasového a televízneho vysielania podľa
odsekov 4 a 5, hromadných informačných prostriedkov 9), veľkoplošných nosičov, plagátov
a iných nosičov informácií 10).
Podľa § 15 ods. 2 zák. č. 46/1999 Z.z. vedenie kampane mimo času určeného v odseku
1 je zakázané.
Podľa § 32 ods. 11 zák. č. 308/2000 Z.z. politická reklama na účely tohto zákona je
verejné oznámenie určené na
a) podporu politickej strany, politického hnutia, člena strany alebo člena hnutia alebo
kandidáta, prípadne v ich prospech pri volebnej kampani alebo pri referendovej kampani,
b) popularizáciu názvu, značky alebo hesiel politickej strany, politického hnutia alebo
kandidáta.
Pre Najvyšší súd Slovenskej republiky je celkom nepochybné, že verbálne vyjadrenia,
ktoré odzneli v programe „V politike“, svojim obsahom sa alebo blížili alebo naplnili
skutkovú podstatu verejného oznámenia určeného na podporu kandidáta, v danom prípade
pani R. ako kandidátky v prezidentských voľbách pre rok 2009. Najmä odporkyňou cit.
vyhlásenie P. C. „Budem voliť I. R., prosím.“,, poprípade „Myslím si, že to‘ zvládla dobre a ja
robím pozitívnu kampaň, keď upriamim, dovolím si upriamiť pozornosť ...“ pričom si priloží
ruku na odznak na saku, svojim obsahom a tiež spôsobom prezentácie (odznak na saku, ktorý
bol počas programu viditeľný, resp. na jeho existenciu hosť programu upriamoval pozornosť)
nezameniteľným spôsobom demonštroval vôľu tohto hosťa verejne vysloviť podporu
kandidatúry I. R.. A v celom prepise programu „V politike“ sa vyskytujú aj ďalšie verejné
vyslovenia podpory iného kandidáta.
Už hore citované správanie hosťa programu nepochybne naplnilo podmienku politickej
reklamy v čase, keď odvysielanie takejto reklamy bolo zo zákona zakázané. Preto správne
postupovala odporkyňa, keď odvysielanie programu „V politike“ dňa 08.02.2009
o cca 19:55 hod vyhodnotila, že navrhovateľ sa týmto konaním dopustil porušenia § 32
ods. 10 zák. č. 308/2000 Z.z.
Najvyšší súd ako irelevantné tvrdenie musel odmietnuť argumentáciu navrhovateľa,
že hostia v diskusii vyjadrili apel alebo výzvu k tomu, aby sa občania zúčastnili
prezidentských volieb, pričom vyjadrenia P. C. nevybočovali z rámca všeobecnej výzvy –
podpory (sloboda prejavu a právo na informácie garantované článkom 26 Ústavy Slovenskej
republiky), aby občania išli voliť (najmä volebné právo občanov zakotvené v čl. 30 Ústavy
Slovenskej republiky). Ak chcel navrhovateľ skutočne zabezpečiť odvysielaním programu „V
politike“ informovanie verejnosti o aktuálnych politicko-spoločenských otázkach, čím by si
plnil svoje práva a povinnosti podľa ust. § 15 ods. 1 a § 16 písm. a) zák. č. 308/2000 Z.z.
a konať tak v medziach udelenej licencie, potom mal v tom čase zabezpečiť, aby dialóg hostí
bol vedený v tom duchu, že sa hostia programu vyhnú verejnému deklarovaniu podpory
niektorému z kandidátov prezidentských volieb. Avšak nie je úlohou súdu, aby určoval
navrhovateľovi – vysielateľovi podľa zák. č. 308/2000 Z.z., akým spôsobom mala byť vedená
diskusia hostí, aby zákonné podmienky zakotvené v § 32 ods. 10 zák. č. 308/2000 Z.z. boli
splnené.
Na základe uvedeného nemôže Najvyšší súd súhlasiť s argumentáciou navrhovateľa,
že odporkyňa nesprávne posúdila zistený skutkový stav, opomenula aplikáciu spomínaných
politických práv v zmysle Ústavy Slovenskej republiky vo vzťahu k obsahu programu
a nezaoberala sa celkovým a z hľadiska výslednej informácie pre divákov relevantným
záverom sporných vyjadrení. Naopak odporkyňa zistený skutkový stav posúdila správne
a nemala povinnosť aplikovať spomenuté politické práva na tento stav, lebo v zmysle čl. 26
ods. 4 a čl. 30 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky je možné uvedené slobody obmedziť
zákonom (zák. č. 308/2000 Z.z. a zák. č. 46/1999 Z.z.), o ústavnosti ktorých nemá Najvyšší
súd žiadne pochybnosti.
Najvyšší súd vzhľadom na námietky uplatnené navrhovateľom uvádza, že napadnuté
rozhodnutie odporcu má všetky formálne i obsahové náležitosti rozhodnutia v zmysle § 47
Správneho poriadku. Uvedené rozhodnutie správneho orgánu vychádza z dostatočne
zisteného skutkového stavu, ktoré je logicky vyhodnotené a riadne právne posúdené.
Vzhľadom na hore uvedené skutkové zistenia a právne závery, po náležitom zvážení
všetkých okolností namietaných navrhovateľom ako aj s prihliadnutím na hore citované
zákonné ustanovenia, a po zistení, že napadnuté rozhodnutie netrpí evidentnými rozpormi,
Najvyšší súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku jeho rozsudku.
O trovách odvolacieho súdneho konania rozhodol Najvyšší súd podľa § 224 ods. 1
v spojitosti s § 250k ods. 1 a § 250l ods. 2 O.s.p., podľa ktorého iba úspešnému
navrhovateľovi vznikne právo na úplnú náhradu trov tohto konania.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu n i e j e prípustný opravný prostriedok (§ 246c
ods. 1 O.s.p.).
V Bratislave 15. decembra 2009
Ing. JUDr. Miroslav Gavalec, v. r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia:
Ľubica Kavivanovová