Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

31T/77/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II samosudcom JUDr. Filipom Gilányim na hlavnom pojednávaní konanom dňa 18.01.2022 v Bratislave takto rozhodol:

rozhodol:

F. Č. nar. XX.XX.XXXX v Bratislave trvale bytom K. XXXX/XX, Bratislava

sa uznáva vinným, že

dňa 30.01.2021 v čase asi o 06:30 hod. v Bratislave po ulici Čiernovodská smerom do centra mesta viedol motorové vozidlo továrenskej značky BMW 320d, EČV: Z.-XXXOL, pričom neprispôsobil rýchlosť jazdy svojím schopnostiam, poveternostným podmienkam, stavu a povahe vozovky, vlastnostiam vozidla a iným okolnostiam, ktoré možno predvídať, v dôsledku čoho vyšiel s vozidlom vľavo mimo vozovku, kde narazil do zaparkovaného motorového vozidla továrenskej značky Volkswagen Touran, EČV: M.- XXXDM majiteľa Z. N., ktorému v dôsledku nárazu vznikla škoda vo výške 4 085,71 €, pričom vozidlo nárazom bolo odrazené do pred ním osadeného stĺpu verejného osvetlenia majiteľa Hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislava, ktorému vznikla v dôsledku nárazu škoda vo výške 2 373,59 €, pričom stĺp verejného osvetlenia nárazom padol na zaparkované motorové vozidlo továrenskej značky Škoda Octavia, EČV: Z.-XXXAD majiteľky M. W., ktorej vznikla v dôsledku nárazu škoda vo výške 250 € a pri náraze do motorového vozidla EČV: M.-XXXDM došlo súčasne k nárazu do vpravo zaparkovaného motorového vozidla továrenskej značky Volkswagen Jetta, EČV: Z.-XXXGG majiteľa firmy M. I. SK, s.r.o., ktorému v dôsledku nárazu vznikla škoda vo výške 200 €, následne sa obžalovaný v čase o 07:30 hod. podrobil dychovej skúške na zistenie alkoholu v dychu prístrojom analyzátor dychu AlcoQuant 6020 plus, ev. č. F., pri ktorej mu bola nameraná hodnota 0,74 mg/l (1,54 ‰) alkoholu v dychu a opakovanou dychovou skúškou v čase o 07:56 hod. mu bola nameraná hodnota 0,67 mg/l (1,40 ‰) alkoholu v dychu,

teda

vykonával v stave vylučujúcom spôsobilosť, ktorú si privodil vplyvom návykovej látky, činnosť, pri ktorej by mohol ohroziť život alebo zdravie ľudí alebo spôsobiť značnú škodu na majetku a spôsobil čo aj z nedbanlivosti väčšiu škodu na cudzom majetku,

čím spáchal

úmyselný prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa .

Za to sa

odsudzuje

Podľa s použitím , , , k trestu odňatia slobody vo výmere 1 (jeden) mesiac.

Podľa , sa obžalovanému výkon uloženého trestu odňatia slobody podmienečne odkladá na skúšobnú dobu v trvaní 2 (dva) roky.

Podľa , sa obžalovanému ukladá trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu na dobu 3 (tri) roky.

Podľa sa poškodení:

- Z. N., nar. XX.XX.XXXX, trv. bytom Š. XX, okr. X. M. a

- Hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava, IČO: XX XXX XXX, so sídlom Magistrát hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy, Primaciálne nám. 1, Bratislava odkazujú s nárokom na náhradu škody na civilný proces.

odôvodnenie:

Dňa 22.07.2021 prokurátor Okresnej prokuratúry Bratislava II podal obžalobu na F. Č., nar. XX.XX.XXXX v Bratislave pre skutok právne kvalifikovaný ako úmyselný prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa na tom skutkovom základe ako je uvedený vo výroku rozsudku.

Obžalovaný po zákonnom poučení urobil vyhlásenie, že sa cíti byť vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe. Na otázky v zmysle ust. , , , , kladne vyhlásil, že rozumie, čo tvorí podstatu skutku, ktorý sa mu kladie za vinu, že bol poučený o svojich právach, najmä o práve na obhajobu a bola mu daná možnosť na slobodnú voľbu obhajcu a mohol sa s ním radiť o spôsobe obhajoby, rozumie právnej kvalifikácii skutku ako trestného činu, bol oboznámený s trestnými sadzbami, ktoré zákon ustanovuje za trestný čin mu kladený za vinu, a dobrovoľne sa priznal a uznal vinu za spáchaný skutok, ktorý sa v obžalobe kvalifikuje ako určitý trestný čin. Na základe uvedených vyhlásení, súd u obžalovaného v súlade s ustanovením prijal jeho vyhlásenie a zároveň podľa rozhodol o tom, že dokazovanie v rozsahu, v akom sa menovaný priznal k spáchaniu skutku, sa nevykoná, a vykoná dôkazy súvisiace s výrokom o treste, náhrade škody a ochrannom opatrení.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného a prečítaním listinných dôkazov, a to najmä lustrácií obžalovaného z č. l. XX-XX, aktuálnym odpisom registra trestov obžalovaného, aktuálnou lustráciou obžalovaného v systéme Sociálnej poisťovne, aktuálnou lustráciou v Centrálnej evidencii správnych deliktov a priestupkov. Všetky vykonané dôkazy súd hodnotil jednotlivo i v ich súhrne podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu.

Súd vzal za dokázané nasledovné. Obžalovaný sa ku skutku kladenému mu za vinu priznal a tento úprimne oľutoval, čo vyplynulo z priebehu hlavného pojednávania a vyjadrení obžalovaného ku skutku, pričom opak nevyplynul zo žiadneho vykonaného dôkazu. Súd vzal za dokázané, že obžalovaný doposiaľ nebol trestaný a v ostatných dvoch rokoch pred spáchaním prejednávaného skutku sa dopustil dvoch priestupkov, z toho jedného proti verejnému poriadku a jedného proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, čo vyplynulo z lustrácie v centrálnej evidencii správnych deliktov a priestupkov a korešpondovalo aj s výpoveďou obžalovaného a pričom opak nevyplynul zo žiadneho vykonaného dôkazu. Súd vzal za dokázané, že skutku obžalovaného predchádzalo hranie videohier, počas ktorých počas celej noci uvedomele popíjal alkohol a iba približne hodinu a štvrť potom, ako vypil posledný pohárik, chcel ísť pre kamaráta pár ulíc od bydliska, čo vyplynulo z výpovede obžalovaného v prípravnom konaní, ktorú súd prečítal postupom podľa za účelom odstránenia rozporov vo výpovedi obžalovaného. Pokiaľ obžalovaný vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní uvádzal okolnosti spáchania skutku inak, súd v tomto smere vyhodnotil výpoveď obžalovaného ako nevierohodnú, kedy sa obžalovaný snažil bagatelizovať svoj skutok a snažil sa pod ťarchou trestného stíhania s perspektívou miernejšej represie uvádzať okolnosti skutku účelovo tak, aby zľahčil svoju vinu. Súd vzal za dokázané, že obžalovaný sa pričinil o náhradu vzniknutej škody tým, že jeho rodičia poškodených odškodnili a obžalovaný spláca rodičom túto škodu, čo vyplynulo

z výpovede obžalovaného, pričom opak nevyplynul zo žiadneho vykonaného dôkazu. Súd vzal za dokázané, že obžalovaný je momentálne študentom, bude študovať ešte rok a pol, pripravuje sa na povolanie fyzioterapeuta, čo vyplynulo z výpovede obžalovaného, pričom opak nevyplynul zo žiadneho vykonaného dôkazu. Súd vzal za dokázané, že obžalovaný nie je vlastníkom vozidla, ktorým obžalovaný spáchal skutok, čo vyplynulo z výsluchu obžalovaného, pričom opak nevyplynul zo žiadneho vykonaného dôkazu. Súd vzal za dokázané, že obžalovaný momentálne nemá príjem zo zamestnania, čo vyplynulo z lustrácie v systéme Sociálnej poisťovne a čo korešponduje s výpoveďou obžalovaného, že študuje a privyrába si iba brigádne a pričom opak nevyplynul zo žiadneho vykonaného dôkazu.

Obžalovaný k možnosti uloženia trestu povinnej práce vyhlásil, že nesúhlasí s uložením trestu povinnej práce.

V otázke viny súd uznal obžalovaného vinným zo spáchania úmyselného prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa , pretože obžalovaný konaním popísaným v skutkovej vete, ku ktorému vyhlásil svoju vinu a súd toto vyhlásenie prijal, naplnil znaky skutkovej podstaty žalovaného trestného činu.

Vo vzťahu k obligatórnemu skúmaniu aplikovateľnosti tzv. materiálneho korektívu pri prečinoch súd poukazuje na nasledovné. Ustanovenie určuje podmienky neposudzovania konania ako prečinu. Tzv. materiálny korektív predstavuje výnimku z formálneho chápania kategórie trestných činov. Jednou z podmienok, ktorá musí byť splnená na to, aby určité protiprávne konanie (skutok) mohlo byť kvalifikované ako konkrétny prečin, je v zmysle aj pozitívny záver o tom, že závažnosť konania, ktoré inak z formálneho hľadiska napĺňa znaky skutkovej podstaty nejakého prečinu je vyššia ako nepatrná. Stupeň závažnosti činu má zásadný význam pre rozhodnutie o základnej otázke trestného konania (otázke viny a trestu). Na posúdenie závažnosti určitého protispoločenského konania majú vplyv a závažnosť prečinu určujú nasledovné skutočnosti a/ spôsob vykonania činu a jeho následky, b/ okolnosti, za ktorých bol čin spáchaný, c/ miera zavinenia a pohnútka páchateľa. Kritériá, pomocou ktorých sa určuje závažnosť prečinu, sa týkajú konania a následku (test objektívnej stránky) a miery zavinenia v prípade pohnútky (t. j. subjektívnej stránky), pričom tieto sú také rôzne a premenlivé, že pomocou nich možno v konkrétnom prípade dostatočne rozlíšiť stupeň závažnosti spáchaného prečinu, resp. činu vykazujúceho znaky prečinu. Uvedené kritériá pritom nemožno hodnotiť izolovane, ale v ich súhrne bez toho, aby niektoré boli preceňované na úkor iných a zároveň iba ak kumulatívne odôvodňujú nepatrnosť závažnosti skutku možno konštatovať, že nejde o trestný čin. V prejednávanej veci súd poukazuje na spôsob vykonania činu, keď obžalovaný vedome popíjal celú noc a iba krátky čas po tom, ako požil posledný alkohol, plne si vedomý konzumácie alkoholu, sa rozhodol viesť motorové vozidlo po sídlisku medzi bytovými domami, kde je prirodzený zvýšený pohyb chodcov a kde sa vyskytuje zvýšený počet zaparkovaných vozidiel, teda cudzieho hodnotného majetku. V žiadnom prípade v posudzovanej veci nešlo u obžalovaného o tzv. zostatkový alkohol, ale je zrejmé, že vedenie vozidla pod vplyvom alkoholu bola činnosť kontinuálne nadväzujúca na popíjanie alkoholu počas hrania videohier obžalovaným. Je nutné poukázať tiež na to, že u obžalovaného bol nameraný podiel alkoholu v dychu podstatne prevyšujúci 1 ‰, teda nešlo o hraničnú hodnotu. Taktiež je nutné poukázať na množstvo osôb poškodených trestným činom obžalovaného, pričom aj keď v prípade prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa Tr. zák. nejde v prípade väčšieho počtu osôb, na ktorých bol spáchaný trestný čin, o znak kvalifikovanej skutkovej podstaty, zo systematiky trestného práva hmotného (s poukazom na ) je zrejmé, že ak je trestný čin spáchaný proti viacerým osobám narastá závažnosť trestného činu. Preto aj v danom prípade možno konštatovať väčšiu závažnosť trestného činu obžalovaného tým, že svojim konaním spôsobil škodu viacerým osobám. V súhrne uvedených okolností súd uzavrel, že závažnosť konania obžalovaného podstatne prekročila stupeň nepatrnej závažnosti, a preto nebolo možné dospieť k záveru, že by skutok obžalovaného s poukazom na ust. nebol trestným činom.

Súd tiež posudzoval, či je daná niektorá z okolností vylučujúcich protiprávnosť činu podľa až 30 , pričom takúto okolnosť nezistil.

V otázke trestu súd dospel k nasledovnému. Súd pri ukladaní trestu vychádzal z ust. , pričom prihliadol na potrebu ochrany spoločnosti pred ďalším páchaním trestnej činnosti obžalovaným, majúc tiež na zreteli vytvorenie podmienok na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život

a ďalšiu trestnú činnosť už nepáchal. Súd pri ukladaní trestu (z hľadiska druhu trestu) ďalej vychádzal zo závažnosti spáchaného trestného činu. Závažnosť trestného činu určuje sám zákonodarca a to stanovením rozpätia trestnej sadzby a tým, že jednotlivé trestné činy, podľa stanovenej trestnej sadzby a formy zavinenia, zaraďuje medzi prečiny, zločiny, prípadne obzvlášť závažné zločiny. Tomuto zaradeniu potom zodpovedá buď možnosť súdu ukladať rôzne druhy trestov (napríklad tzv. alternatívnych, teda nespojených s odňatím slobody), prípadne povinnosť súdu uložiť trest odňatia slobody. Pri prejednávanom trestnom čine stanovuje zákonodarca trestnú sadzbu v rozpätí až na dva roky. Už týmto ho zákonodarca zaraďuje medzi prečiny (§ 10 ods. 1 písm. b) Tr. zák.), avšak podstatným tu je hlavne to, že stanovením rozpätia trestnej sadzby, zaradil zákonodarca tento trestný čin medzi menej závažné trestné činy, čo možno vyvodiť z toho, že za jeho spáchanie nemusí súd povinne vôbec ukladať trest odňatia slobody (§ 34 ods. 6 Tr. zák. argumentum a contrario). Trestom odňatia slobody sa tu má na mysli nielen jeho nepodmienečná forma, ale aj prípadné podmienečné odloženie výkonu trestu odňatia slobody. Súd za spáchanie prečinu podľa § 289 ods. 3 Tr. zák. môže preto uložiť dokonca len samostatné alternatívne tresty ako napríklad peňažný trest, trest povinnej práce, trest zákazu činnosti a podobne. Z uvedených skutočností preto súd uzatvára, že prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 3 Tr. zák. nie je podľa zákonodarcu tak typovo závažným trestným činom, aby určil súdu povinnosť ukladať pri ňom trest odňatia slobody. Pri zvažovaní druhu trestu je teda nutné vychádzať, okrem závažnosti spáchaného prečinu, či osoby obžalovaného aj z toho, že trest odňatia slobody je trestom ultima ratio (poslednou a krajnou možnosťou), ktorý môže súd uložiť len vtedy, ak iné druhy trestov, nemôžu celkom zjavne viesť k náprave obžalovaného.

Na základe uvedeného súd pri určení druhu trestu vychádzal z nasledovného. V prvom rade sa súd zaoberal možnosťou uloženia trestu povinnej práce. Keďže obžalovaný na hlavnom pojednávaní vyjadril, že nesúhlasí s uložením trestu povinnej práce, neboli splnené zákonné podmienky pre uloženie takéhoto druhu trestu podľa , a preto uloženie takéhoto alternatívneho trestu bolo vylúčené. Súd sa ďalej zaoberal možnosťou uloženia peňažného trestu. Z lustrácie obžalovaného v systéme Sociálnej poisťovne vyplynulo, že obžalovaný je bez stáleho príjmu zo zamestnania. Z výpovede obžalovaného vyplynulo, že obžalovaný sa doposiaľ pripravuje na povolanie, vzniknutú škodu za neho zaplatili jeho rodičia, ktorým škodu doposiaľ spláca. Preto je zrejmé, že obžalovaný nie je schopný zaplatiť peňažný trest a jeho uloženie by viac postihlo rodičov obžalovaného, než samotného obžalovaného, preto súd dospel k záver, že pre uloženie peňažného trestu obžalovanému neboli splnené zákonné podmienky podľa a Tr. zák. Súd sa zaoberal tiež možnosťou uloženia trestu prepadnutia veci, a síce motorového vozidla, ktoré obžalovaný použil na spáchanie trestného činu. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že vlastníkom predmetného motorového vozidla je brat obžalovaného, teda vec nepatrí obžalovanému, a preto neboli splnené zákonné podmienky podľa Tr. zák. pre uloženie takéhoto trestu. Súd ďalej posudzoval možnosť uloženia trestu domáceho väzenia, pričom v konaní nebolo preukázané splnenie zákonných podmienok uloženia takéhoto druhu trestu podľa a Tr. zák., preto súd takýto druh trestu nemohol uložiť. Súd sa ďalej zaoberal možnosťou uloženia samostatného trestu zákazu činnosti, pričom dospel k záveru, že uloženie iba uvedeného samostatného trestu by bolo neprimerane miernym postihom obžalovaného, nespôsobilým naplniť účel trestu vyjadrený v Tr. zák., a to ochrániť spoločnosť pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov. V tomto smere súd konštatuje, že uloženie samostatného trestu zákazu činnosti nie je dostatočným postihom, spôsobilým odradiť iných od páchania takejto trestnej činnosti. Súd zároveň prihliadol v tomto smere aj na priestupkovú minulosť obžalovaného, ktorý sa dopustil nielen priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, ale aj priestupku proti verejnému poriadku, z čoho je zrejmé, že obžalovanému protiprávne konanie nie je cudzie a možno u neho predikovať páchania protiprávnej činnosti. Zároveň vzhľadom na bagatelizovanie svojho skutku zo strany obžalovaného na hlavnom pojednávaní, keď uvádzal, že chcel len preparkovať vozidlo a že mu ani nenapadlo, že by mal zostatkový alkohol a že vynášajúc smeti mu napadlo, že preparkuje vozidlo, súd považoval za potrebné v záujme účinnej nápravy obžalovaného uložiť obžalovanému prísnejší postih, než len samostatné uloženie trestu zákazu činnosti. Súd vychádzajúc z uvedených okolností dospel k záveru, že je nevyhnutné uložiť obžalovanému trest odňatia slobody.

V otázke výmery trestu odňatia slobody súd ukladal trest podľa , t. j. v trestnej sadzbe až na dva roky. Súd aj pri výmere trestu vychádzal z ust. . Pritom podľa súd zohľadnil pomer a mieru priťažujúcich okolností

a poľahčujúcich okolností. V rámci priťažujúcich okolností súd takéto okolnosti nevzhliadol. V rámci poľahčujúcich okolností súd zohľadnil, že obžalovaný sa ku skutku priznal a vyjadril úprimnú ľútosť nad spáchaným skutkom. Súd ďalej prihliadol na to, že obžalovaný sa pričinil o náhradu vzniknutej škody tým, že jeho rodičia poškodených odškodnili a obžalovaný spláca rodičom túto škodu. Súd tak vzhľadom na prevahu poľahčujúcich okolností ukladal podľa trest v trestnej sadzbe so zníženou hornou hranicou trestnej sadzby o jednu tretinu, t. j. v trestnej sadzbe až na 1 rok a 4 mesiace. Súd pri konečnej výmere trestu vzhľadom na osobu obžalovaného ako doposiaľ netrestaného a jeho postoj ku svojmu činu, kedy napriek jeho bagatelizovaniu vníma svoj skutok ako niečo nesprávne a jeho spáchanie ľutuje, dospel k záveru, že uloženie mierneho trestu odňatia slobody, t. j. vo výmere jeden mesiac účinne naplní jeho účel a bude primeraným, nie neprimerane prísnym postihom obžalovaného, pričom zabezpečí ochranu spoločnosti pred páchaním ďalšej trestnej činnosti zo strany obžalovaného.

Súd ďalej posudzoval možnosť podmienečného odkladu výkonu trestu u obžalovaného. Pri úvahe o podmienečnom odklade výkonu trestu odňatia slobody musí súd zhodnotiť všetky okolnosti týkajúce sa osoby páchateľa, najmä jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje, ako aj činu, ktorý obvinený spáchal, aby mohol urobiť odôvodnený záver, či sa účel trestu dosiahne aj bez jeho výkonu alebo nie (R 56/1970). Vychádzajúc z uvedeného a vzhľadom na zistený skutkový stav súd dospel k záveru, že u obžalovaného je možné dosiahnuť účel trestu bez jeho výkonu, a to najmä s ohľadom na to, že obžalovaný od spáchania skutku doposiaľ viedol riadny život, pripravuje sa na povolanie, a preto v prípade poskytnutia dostatočne dlhej skúšobnej doby možno dosledovať, či sa obžalovaný skutočne napravil. Preto súd pristúpil u obžalovaného k podmienečnému odkladu výkonu trestu odňatia slobody podľa § 49 ods. 1 Tr. zák., pričom obžalovanému určil skúšobnú dobu na dva roky, ktorú považoval za primeranú.

Súd v zmysle a a , uložil obžalovanému popri podmienečnom treste odňatia slobody aj trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu na dobu 3 roky, keďže obžalovaný sa dopustil trestného činu v súvislosti s vedením motorového vozidla. Súd dospel k záveru, že uloženie tohto druhu trestu popri treste odňatia slobody povedie k účinnej náprave obžalovaného a k plnému uvedomeniu a trvalému zapamätaniu si na strane obžalovaného, že vedenie motorového vozidla je nezlučiteľné s predchádzajúcim požitím alkoholu. Súd v tomto smere prihliadol tiež na závažnosť skutku. V tomto smere je nutné poukázať na to, že obžalovaný viedol motorové vozidlo pod vplyvom alkoholu uprostred sídliska, kde sa nachádza množstvo obytných domov a kde je teda zvýšený pohyb chodcov, pričom vozidlo viedol v čase, kedy ľudia pracujúci v zmennej prevádzke sa presúvajú na pracovisko, prípadne z pracoviska a kedy ľudia zvyknú venčiť psov, teda v čase, kedy nešlo o zanedbateľnú dobu dňa z hľadiska možného ohrozenia života ľudí. Závažnosť skutku je tiež determinovaná tým, že obžalovaný viedol motorové vozidlo pod vplyvom alkoholu uprostred sídliska, kde sa nachádza množstvo zaparkovaných vozidiel, teda je dané zvýšené riziko vzniku škody na majetku, čo sa napokon aj odzrkadlilo na následkoch trestného činu obžalovaného. Vzhľadom na tieto okolnosti súd považoval dobu troch rokov, na ktorú uložil trest zákazu činnosti, za primeranú, nie neprimerane prísnu a plne zohľadňujúcu zásady ukladania trestov ustanovené v . Pritom kratšie trvanie trestu zákazu činnosti by nemuselo dostatočne postihnúť obžalovaného a nemuselo by mať na obžalovaného dostatočný výchovný vplyv, preto súd nepovažoval za možné uloženie trestu zákazu činnosti kratšieho trvania. Zároveň kratší trest zákazu činnosti by nebol dostatočne spôsobilým odradiť iných od páchania takejto trestnej činnosti.

Vo vzťahu k riadne a včas uplatnenému nároku poškodených Z. N. a Hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislava na náhradu škody spôsobenej trestným činom z vykonaného dokazovania vyplynulo, že škoda bola poškodeným nahradená a opak súd nemal žiadnym spôsobom preukázaný, teda trvanie akéhokoľvek nároku na náhradu škody ostalo prinajmenšom sporným. Preto súd podľa odkázal menovaných poškodených s nárokom na náhradu škody na civilný proces.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho oznámenia na Okresnom súde Bratislava II, Drieňova 5, 827 02 Bratislava. Rozsudok nemôže napadnúť obžalovaný pre nesprávnosť výroku o vine v rozsahu, v ktorom súd prijal jeho vyhlásenie, že je vinný alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe.