Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Obo/122/2009

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: Z.N.H., IČO: X.,

zastúpeného advokátkou JUDr. I.K.B. proti žalovanej: H.P.M., zastúpenej JUDr. F.Z.B.,

o zaplatenie 170 048,33 Eur (5 122 876 Sk) s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej proti

rozsudku Krajského súdu v Trnave z 31. júla 2009, č. k. -385, takto

rozhodol:

Napadnutý rozsudok Krajského súdu v Trnave z 31. júla 2009, č. k. 13Cb/148/1997-

385 sa z r u š u j e a vec sa v r a c i a súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e:

Krajský súd v Trnave napadnutým rozsudkom uložil žalovanej povinnosť zaplatiť

žalobcovi 170 048,33 Eur s 5% úrokom od 23.11.1996 do zaplatenia a trovy konania

12 126,08 Eur. Súčasne uložil žalovanej povinnosť zaplatiť na účet súdu na trovách konania

štátu 15,66 Eur.

Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že po vrátení veci odvolacím súdom súd danú vec

prejednal podľa v neprítomnosti žalovanej (pojednávania sa nezúčastnila

napriek včasnému doručeniu predvolania jej zástupcovi splnomocnenému pre celé konanie

a nepožiadala o jeho odročenie z dôležitého dôvodu), opätovne vypočul žalobcu, ktorý zotrval

na svojich predchádzajúcich stanoviskách vo veci. Poukazoval na to, že k náhrade uplatnená

škoda predstavuje kúpnu cenu tovaru, žalovanou nebola doposiaľ spochybňovaná a táto

nepresahuje maximálnu možnú náhradu škody podľa čl. 23 ods. 3 CMR. Úrok z náhrady

škody vo výške 5% si uplatnil do dňa nasledujúceho po uplatnení písomnej reklamácie, ktorú

súdu ako dôkaz predložil.

Výšku škody spôsobenej stratou zásielky dokladoval žalobca, ktorý je výrobcom

a obchodníkom s liečivami predložením faktúr 507114 a P 110110, vystavených na žalovanou

prepravený tovar v dňoch 6.11. a 8.11.1996, podľa ktorých celková cena zásielky bola

148 060 USD (v prepočte ku dňu podania žaloby 5 122 876 Sk). Hodnovernosť týchto

dokladov z hľadiska ich vzťahu k predmetnej zásielke a jej hodnote žalovaná v priebehu

konania nespochybnila a nakoľko účastníci iné dôkazy v súvislosti s určením hodnoty

zásielky nepredložili a nenavrhli v nich konať, nemal súd pochybnosť o dôvodnosti výšky

uplatnenej náhrady ako hodnoty zásielky v mieste a čase jej prevzatia na prepravu určenej

podľa bežnej trhovej ceny tak, ako to predpokladá ust. čl. 23 ods. 1 a 2 Dohovoru CMR.

Nakoľko v konaní uplatnená náhrada podľa zistenia súdu súčasne nedosahuje hranicu

maximálnej zodpovednosti dopravcu za škodu stanovenú čl. 23 ods. 3 Dohovoru CMR dospel

súd na základe vykonaného dokazovania k záveru o zodpovednosti žalovanej za stratu

prepravovanej zásielky, ako konštatoval už vo svojom predchádzajúcom rozhodnutí odvolací

súd v odôvodnení uznesenia zo dňa 26.2.2009, ako aj o dôvodnosti výšky žalobcom

uplatnenej náhrady škody v celom rozsahu. S prihliadnutím na predloženú reklamáciu zo dňa

22.11.1996, ktorej odoslanie a doručenie nebolo žalovanou spochybnené, priznal súd

žalobcovi úroky z náhrady škody vo výške 5% ročne od 23.11.1996 do zaplatenia, nárok

na ktoré podľa čl. 27 ods. 1 Dohovoru oprávnenému vzniká odo dňa zaslania písomnej

reklamácie dopravcovi.

O trovách konania rozhodol súd podľa a o trovách štátu podľa

Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podala odvolanie žalovaná. Navrhla zrušiť

rozsudok súdu prvého stupňa a vrátiť vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Poukázala

na tú skutočnosť, že krajský súd jej, ako aj jej právnemu zástupcovi odňal možnosť konať

pred súdom, nielen pred posledným pojednávaním 31.7.2009, ale aj predtým, nakoľko právny

zástupca žalovanej bol od 3. júna 2009 práceneschopný po ďalšie mesiace až doposiaľ.

Taktiež bola odňatá možnosť aj žalovanej, ktorá nemala možnosť zúčastniť sa súdneho

pojednávania.

Žalovaná tiež uviedla, že z hľadiska aplikácie ustanovení Dohovoru CMR a Dohovoru

TIR sa stratený tovar našiel, čo považuje za veľmi dôležitú a rozhodujúcu otázku pre

posúdenie tejto celej veci. Ďalej v odvolaní bolo uvedené, že právny zástupca žalovanej

sa musí v súčasnosti postarať o zabezpečenie niektorých zdravotných opatrení a úkonov,

a preto podrobnosti odvolania zašle krajskému súdu do 15. októbra 2009. Ide o závažné

a objektívne dôvody, ktoré žiada zohľadniť.

Žalovaná dôvody odvolania nedoplnila.

Žalobca sa k odvolaniu žalovanej nevyjadril.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací ( ) prejednal

odvolanie žalovanej podľa bez nariadenia pojednávania v zmysle

ods. 2 a dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné.

Z obsahu odvolania vyplýva, že žalovaná ako odvolací dôvod uviedla ust. § 205 ods. 2

písm. a/ v spojení s , že sa jej ako účastníkovi konania postupom

súdu odňala možnosť konať pred súdom.

Právny zástupca žalovanej bol od 3. júna 2009 práceneschopný a z jeho odvolania

a z potvrdení o dočasnej pracovnej neschopnosti pripojenej k odvolaniu vyplýva, že je

práceneschopný doposiaľ.

Z obsahu spisu je zrejmé, že po zrušení rozsudku Najvyšším súdom uznesením

z 26. februára 2009, č. k. -356 a doručení tohto uznesenia účastníkom,

súd nariadil pojednávanie na deň 12.6.2009. Zásielka sa z adresy Z.B. vrátila krajskému súdu

s poznámkou „zásielku adresát neprevzal v odbernej lehote“. Súd pojednávanie odročil na

3.7.2009. Na toto pojednávanie zasielal zástupcovi žalovanej zásielku na adresu P.B. 35.

Z doručenky vyplýva, že bola zásielka doručená 18.6.2009 s poznámkou „výhrada odnášky:

som v PN“. Pre neprítomnosť žalovanej a jej právneho zástupcu súd odročil pojednávanie na

deň 31.7.2009, súčasne vyzval zástupcu žalovanej, aby v lehote 7 dní od doručenia predložil

súdu doklad

o práceneschopnosti v dobe konania pojednávania 9.7.2009. Zástupca žalovanej si zásielku

na pojednávanie na deň 31.7.2009, doručovanej na adresu Z.B., v odbernej lehote neprevzal

a zásielka doručovaná na P.B. bola prevzatá dňa 22.7.2009 s poznámkou „výhrada odnášky:

som v PN“. Súd prejednal vec

na pojednávaní dňa 31.7.2009 v neprítomnosti žalovanej a jej zástupcu, pričom v zápisnici

konštatuje, že sa nedostavili žalovaný ani jej právny zástupca, ktorý má doručenie predvolania

vykázané a nepožiadal o odročenie pojednávania z dôležitého dôvodu. Na tomto pojednávaní

súd vo veci vyhlásil rozsudok. Súd prvého stupňa napriek konštatácii, že sa nedostavila

žalovaná ani jej právny zástupca a že sa bude pojednávať v neprítomnosti žalovanej a jej

zástupcu, nedoručoval predvolanie na pojednávanie samotnej žalovanej a doručenie zásielky

na adresu P.B. s výhradou odnášky: som v PN nie je možné považovať za riadne doručenie

predvolania na pojednávanie. Súd si dostatočným spôsobom nepreveril i u samotnej

žalovanej, či jej zástupca je práceneschopný, či naďalej trvá na jeho zastúpení, keď ten 2-krát

uvádzal na doručenkách, že je PN. Odvolaciemu súdu neušlo pozornosti,

že právny zástupca doručil potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti od 3.6.2009

doposiaľ až s podaním odvolania a že právny zástupca predvolania na pojednávania

doručované na adresu Z.B. nepreberá a prevzal na tejto adrese

až napadnutý rozsudok.

Choroba zástupcu potvrdená lekárskou správou je dôležitý dôvod pre odročenie

pojednávania. Ak za tohto stavu súd pojednával v neprítomnosti žalovanej (jej právneho

zástupcu a vyniesol rozsudok vo veci samej, tento jeho postup bol v rozpore s ust. § 101

ods. 2 druhá veta ). Takýmto postupom bola žalovanej odňatá možnosť konať pred

súdom. Nebolo jej totiž umožnené uplatniť konkrétne procesné práva, ktoré jej Občiansky

súdny poriadok priznáva a z ktorých bola postupom súdu vylúčená.

Z uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky v súlade s ust. § 221 ods. 1

písm. f/ zrušil rozsudok súdu prvého stupňa a v súlade s ust. vrátil

vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

V novom konaní rozhodne súd tiež o náhrade trov konania.

P o u č e n i e: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

V Bratislave 16. decembra 2009

JUDr. Anna Marková, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: M.