Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Cdo/156/2009

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol v právnej veci ţalobkyne : PhDr. J. S.,

bývajúca v M., zastúpená JUDr. S. T., advokátkou v M., proti ţalovaným : 1/ MUDr. E. P.,

rod. S., bývajúca v M. ., 2/ MUDr. N. M., rod. S., bývajúca v M. , obe zastúpené JUDr. I. H.,

advokátom v K., o náhradu škody, vedenej na Okresnom súde Martin pod sp. zn.

, o dovolaní ţalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Ţiline

z 5. novembra 2008 sp. zn. ,

t a k t o :

Dovolanie o d m i e t a .

Ţalobkyňa je povinná zaplatiť ţalovaným 1/, 2/ trovy dovolacieho konania vo výške

389,27 € do rúk alebo na účet JUDr. I. H. do 3 dní.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Martin rozsudkom z 12. marca 2008 č.k. -177 zamietol

návrh ţalobkyne, ktorou sa domáhala voči ţalovaným zaplatenia pohľadávky v sume

170 437,- Sk s prísl. titulom náhrady škody.

Na odvolanie ţalobkyne Krajský súd v Ţiline rozsudkom z 5. novembra 2008 č.k.

-210 rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil a zaviazal ţalobkyňu zaplatiť

ţalovaným 1/, 2/ trovy odvolacieho konania vo výške 40 038,- Sk do rúk JUDr. I. H. do 3 dní.

Stotoţnil sa s dôvodmi rozsudku súdu prvého stupňa ako aj právnymi závermi súdu prvého

stupňa.

Rozsudok odvolacieho súdu napadla dovolaním ţalobkyňa, ktorého prípustnosť

a dôvodnosť vyvodzovala z ustanovenia § 237 písm. f/, g/, § 238 ods. 1, § 241 ods. 2

písm. a/, c/ Namietala, ţe predmetná vec na súde prvého stupňa bola odňatá zákonnému

sudcovi, pojednávanie dňa 15.2.2008 na súde prvého stupňa bolo vykonané bez jej účasti

napriek tomu, ţe ho ţiadala odročiť z váţnych rodinných problémov, ako aj z dôvodov

ţiadosti aţ do vyjadrenia k veci, prvostupňový súd nevypočul navrhnutých svedkov a návrh

na vykonanie dokazovania zamietol, rozhodnutie súdu prvého stupňa vo výroku o trovách je

nepreskúmateľné, čo nevadí ani prvostupňovému ani odvolaciemu súdu, vo veci samej súd

vec nesprávne právne posúdil. Navrhla zrušiť rozsudok odvolacieho súdu ako aj rozsudok

prvostupňového súdu a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Ţalované 1/, 2/ vo svojom vyjadrení navrhli dovolanie ţalobkyne odmietnuť a priznať

im trovy dovolacieho konania.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, ţe

dovolanie podala včas účastníčka konania ( ) zastúpená advokátom (

ods. 1 ), skúmal bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ), či jej

opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré týmto opravným prostriedkom moţno

napadnúť.

Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ to

zákon pripúšťa ( ).

V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol rozsudkom. Dovolanie proti rozsudku je

prípustné, ak smeruje proti rozsudku, ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa

vo veci samej ( ), alebo proti rozsudku, v ktorom sa odvolací súd odchýlil

od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci ( ), alebo

proti rozsudku, ktorým bol potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa, ak odvolací súd vyslovil

vo výroku svojho potvrdzujúceho rozsudku, ţe je dovolanie prípustné, pretoţe ide

o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu ( ). V danom prípade

dovolanie smeruje proti rozsudku, ktorý nevykazuje znaky niektorého z uvedených

rozsudkov, preto prípustnosť dovolania z týchto ustanovení nemoţno vyvodiť.

Vzhľadom na obsah dovolania a tieţ zákonnú povinnosť skúmať, či napadnutý

rozsudok nebol vydaný v konaní, postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v § 237

( ), neobmedzil sa dovolací súd len na skúmanie prípustnosti

dovolania podľa ale sa ďalej zaoberal aj otázkou, či konanie nie je postihnuté

niektorou z vád vymenovaných v Podľa tohto ustanovenia je dovolanie prípustné

proti rozhodnutiu (rozsudku alebo uzneseniu) odvolacieho súdu vtedy, ak a) sa rozhodlo

vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník,

nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť

a nebol riadne zastúpený, d) v tej istej veci sa uţ prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej

veci sa uţ prv začalo konanie, e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol

potrebný, f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom,

g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaţe namiesto samosudcu

rozhodoval senát. Ustanovenie nemá ţiadne obmedzenia vo výpočte rozhodnutí

odvolacieho súdu, ktoré sú spôsobilým predmetom dovolania. Z hľadiska prípustnosti

dovolania podľa uvedeného ustanovenia nie je predmet konania významný a ak je konanie

postihnuté niektorou z vád vymenovaných v tomto ustanovení, moţno ním napadnúť aj

rozhodnutia, proti ktorým je inak dovolanie procesne neprípustné. Pre záver o existencii

niektorých z uvedených procesných vád nie je rozhodujúci subjektívny názor účastníka o tom,

ţe v konaní došlo k jednej z týchto vád, ale len jednoznačné, všetky pochybnosti vylučujúce

zistenie, ţe konanie je skutočne postihnuté niektorou z taxatívne vymenovaných vád.

Ţalobkyňa vady konania v zmysle aţ e/ nenamietala

a v dovolacom konaní vady tejto povahy nevyšli najavo. Prípustnosť jej dovolania preto

z týchto ustanovení nemoţno vyvodiť.

V dovolaní sa namieta existencia vady konania v zmysle

Dôvodom, ktorý zakladá prípustnosť dovolania podľa tohto ustanovenia, je taký vadný postup

súdu v občianskom súdnom konaní, ktorým sa účastníkovi odníme moţnosť pred ním konať

a uplatňovať procesné práva priznané mu za účelom zabezpečenia účinnej ochrany jeho práv.

K odňatiu moţnosti ţalobkyne pred súdom konať malo podľa jej názoru dôjsť tým,

ţe prvostupňový súd vykonal pojednávanie dňa 15.2.2008 bez jej účasti, napriek tomu, ţe

sa z pojednávania riadne ospravedlnila a ţiadala toto pojednávanie odročiť.

Z obsahu spisu je zrejmé, ţe právna zástupkyňa ţalobkyne bola na pojednávanie

na deň 15.2.2008 riadne a včas predvolaná. Predvolanie prevzala 5. februára 2008. Podaním

zo dňa 14.2.2008 poţiadala právna zástupkyňa ţalobkyne súd o odročenie pojednávania

z dôvodu, ţe ţalobkyňa má rodinné problémy a nemôţe sa zúčastniť pojednávania, pričom

chce byť osobne prítomná na pojednávaní. Prvostupňový súd dňa 15. februára 2008 vo veci

konal aj bez prítomnosti ţalobkyne a jej právnej zástupkyne a následne pojednávanie odročil.

Dôleţitosť dôvodu, ktorým je odôvodňovaná ţiadosť neprítomného účastníka o odročenie

pojednávania ( ), posudzuje súd podľa konkrétnych okolností. Existenciu

dôleţitého dôvodu môţe preveriť len zo skutočností, ktoré sú mu známe v čase posudzovania

ţiadosti účastníka o odročenie pojednávania. Jej dôvodnosť skúma predovšetkým z hľadiska

preukázania skutočnosti, z ktorej ţiadateľ vyvodzuje existenciu ním tvrdeného dôleţitého

dôvodu; pokiaľ ale uvedená skutočnosť nie je v čase rozhodovania súdu o tejto ţiadosti

hodnoverne preukázaná, zostávajú ţiadateľom uvádzané dôvody ţiadosti o odročenie

pojednávania iba v rovine nepodloţených tvrdení, na ktoré nemoţno vziať zreteľ.

V prejednávanej veci právna zástupkyňa v ţiadosti o odročenie odvolacieho

pojednávania uviedla rodinné problémy ţalobkyne. Tieto ničím nekonkretizovala a teda

prvostupňový súd nemohol z hľadiska posúdiť, či ide o dôleţitý dôvod,

ktorý je aj preukázaný. Dovolací súd má teda za to, ţe v danom prípade nebola preukázaná

existencia dôleţitého dôvodu na odročenie pojednávania prvostupňovým súdom a nemoţno

prvostupňovému súdu vytýkať porušenie tým, ţe dňa 15. februára 2008

vo veci konal. Prejednanie a rozhodnutie veci v neprítomnosti ţalobkyne a jej právnej

zástupkyne nemalo v danom konaní za následok odňatie moţnosti účastníka konať pred

súdom v zmysle

K odňatiu moţnosti ţalobkyne pred súdom konať malo podľa jej názoru dôjsť aj tým,

ţe súdy nevyhoveli ňou podaným návrhom na vykonanie dokazovania.

Ţalobkyňa tvrdí, ţe po zrušení veci odvolacím súdom boli z jej strany navrhovaní

na vypočutie jednotliví svedkovia, tieto návrhy boli všetky zamietnuté a súd sa vôbec

nevyporiadal ani z predloţeným listinným dôkazom a to písomným podaním A. H. zo dňa

27.2.2008.

Z obsahu spisu je zrejmé, ţe po zrušení rozhodnutia odvolacím súdom súd prvého

stupňa vytýčil pojednávanie na deň 15. februára 2008, kedy sa ţalobkyňa ani jej právna

zástupkyňa tohto pojednávania nezúčastnila, ďalší termín pojednávania bol 7. marca 2008, na

ktorom právna zástupkyňa navrhla vypočuť ako svedkyňu p. H., ktorá zaslala súdu písomnú

výpoveď. Prvostupňový súd uznesením návrh na vypočutie svedkyne H. zamietol. Následne

na pojednávaní 12. marca 2008 bol v predmetnej veci vyhlásený rozsudok.

Z uvedených skutočností je teda zrejmé, ţe ţalobkyňa navrhovala vypočuť ako

svedkyňu iba pani H. a nie iných svedkov ako to tvrdí v dovolaní.

Označením dôkazov na preukázanie svojich tvrdení plnia účastníci dôkaznú

povinnosť. Pokiaľ účastník navrhne súdu dôkaz, je povinný uviesť, ktoré skutočnosti sa týmto

dôkazom majú preukázať, lebo inak sa vystavuje moţnosti, ţe súd nevykoná dokazovanie

dôkazom, ak nebude zrejmý účel vykonania navrhovaného dôkazu. Treba uviesť, ţe

ţalobkyňa vo svojom návrhu na vykonanie dôkazu dôsledne neuvádzala, ktoré skutočnosti

majú byť tým dôkazom preukázané.

Súd nie je viazaný návrhmi účastníkov na vykonanie dokazovania a nie je povinný

vykonať všetky navrhované dôkazy. Posúdenie návrhu na vykonanie dokazovania

a rozhodnutie, ktoré z nich budú v rámci dokazovania vykonané, je vţdy vecou súdu (viď

§ 120 ods. 1 Os..p.), a nie účastníkov konania. Najvyšší súd Slovenskej republiky to vyjadril

uţ v rozhodnutí uverejnenom v Zbierke rozhodnutí a stanovísk súdov Slovenskej republiky

pod č. 37/1993, v ktorom zaujal názor, ţe prípadné nevykonanie určitého dôkazu môţe mať

za následok len neúplnosť skutkových zistení (vedúci k vydaniu nesprávneho rozhodnutia),

nie však procesnú vadu v zmysle K rovnakému záveru dospel Najvyšší súd

Slovenskej republiky aj v rozhodnutí uverejnenom v Zbierke rozhodnutí a stanovísk súdov

Slovenskej republiky pod č. 125/1999, v ktorom uviedol, ţe nevykonanie všetkých

navrhovaných dôkazov nezakladá prípustnosť dovolania podľa , lebo

samo o sebe neznamená odňatie moţnosti pred súdom konať.

Pri úvahe o tom, ktoré navrhované dôkazy vykoná, súd berie na zreteľ, k preukázaniu

ktorej konkrétnej skutkovej okolnosti je dôkaz navrhovaný. Súd nevykoná dôkazy, ktoré nie

sú pre posúdenie veci relevantné a nemôţu smerovať k zisteniu skutočností predvídaných

skutkovou podstatou právnej normy, ktorú treba na danú vec aplikovať.

Súdom so zreteľom na to nemoţno vytknúť, ţe nevyhoveli všetkým návrhom

ţalobkyne na vykonanie dokazovania a to predovšetkým z dôvodu, ţe na predmetnú

skutočnosť (stav schodiska) boli vypočutí 7 svedkovia, pričom svedkyňa H. bola navrhnutá

taktieţ na ozrejmenie stavu schodiska v čase úrazu ţalobkyne na predmetnom schodisku. Z

týchto dôvodov dospel dovolací súd k záveru, ţe nevykonaním všetkých ţalobkyňou

navrhovaných dôkazov nebola ţalobkyni odňatá moţnosť pred súdmi konať

( ).

Dovolateľka ďalej namieta aj nepreskúmateľnosť trov konania, keď nie je zrejmé aké

dôkazy boli predloţené pre výpočet cestovných náhrad pred prvostupňovým ako aj odvolacím

súdom.

Podľa v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ

(ţalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (ţalovaný), prípadne

iný účastník konania, stručne, jasne a výstiţne vysvetlí, ktoré skutočnosti povaţuje za

preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení

dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd

dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Toto zákonné ustanovenie je potrebné z hľadiska práva na súdnu a inú právnu

ochranu, ako aj práva na spravodlivé súdne konanie v zmysle Slovenskej

republiky, ktorého dôleţitým aspektom je právo na rovnosť účastníkov v konaní podľa čl. 47

ods. 3 a podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru vykladať a uplatňovať s ohľadom na príslušnú judikatúru

ESĽP (pozri napr. rozsudok Garcia Ruiz verzus Španielsko z 21. januára 1999, § 26) tak,

ţe rozhodnutie súdu musí uviesť dostatočné dôvody na základe ktorých je zaloţené. Rozsah

tejto povinnosti sa môţe meniť podľa povahy rozhodnutia a musí sa posúdiť vo svetle

okolností kaţdej veci. Z citovaných článkov a dohovoru však nemoţno vyvodzovať,

ţe dôvody uvedené súdom sa musia zaoberať zvlášť kaţdým bodom, ktorý niektorý

z účastníkov konania môţe povaţovať za základný pre svoju argumentáciu (mutatis mutandis

).

Príslušné ustanovenia a dohovoru, ktoré sa týkajú spravodlivého procesu, treba

interpretovať tak, ţe kvalita procesu musí zodpovedať právam a povinnostiam, o ktorých

sa koná. Z ústavnoprávneho hľadiska a z poţiadaviek, ktoré vyplývajú z ochrany ústavnosti,

rozsahu a spôsobu súdnej kontroly rozhodnutí, treba venovať rozhodnutiam dostatočnú

a výraznú pozornosť, rovnako ako ich treba v dostatočnej miere a presvedčivým spôsobom

odôvodniť.

Z odôvodnení rozhodnutí súdov niţších stupňov týkajúcich sa trov konania je zrejmé,

ţe tieto sú náleţite odôvodnené, vrátane paušálnych a cestovných náhrad, ktoré sú náleţite

dokladované. Z týchto dôvodov dospel dovolací súd k záveru, ţe nebola ţalobkyni odňatá

moţnosť pred súdmi konať ( ).

Dovolateľka namietala, ţe vo veci rozhodol nezákonný sudca, keď postupom súdu

došlo k porušeniu princípov garantovaných v .

Podľa dovolanie je prípustné proti kaţdému rozhodnutiu

odvolacieho súdu ak rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený ibaţe

namiesto samosudcu rozhodoval senát.

Podľa nikoho nemoţno odňať jeho

zákonnému sudcovi. Príslušnosť súdu ustanoví zákon.

Z obsahu spisu je zrejmé, ţe predmetná vec sp. zn. napadla dňa

11.8.2006 do senátu sudcu JUDr. L. M.. Po jeho preloţení na Krajský súd v Ţiline od

1.1.2007 bola vec v súlade s rozvrhom práce na rok 2007 pridelená na ďalšie konanie a

rozhodnutie náhodným výberom cez elektronickú podateľňu sudcovi

JUDr. M. D.. JUDr. M. D. dňa 12.3.2007 v predmetnej veci vyhlásil rozsudok. Z dôvodu

odvolania ţalovaných 1/, 2/ bola vec odstúpená Krajskému súdu v Ţiline na rozhodnutie o

podanom dovolaní. Dodatkom č. 6 v rozvrhu práce na rok 2007

pod Spr. 1089/2007 bolo rozhodnuté, ţe všetky nevybavené a nerozhodnuté veci

JUDr. L. M. ku dňu 17.9.2007, ktoré boli prerozdelené do súdnych oddelení

5 C, 7 C, 8 C, 9 C, 10 C, 11 C a 21 C sa s účinnosťou od 17.9.2007 pridelili na vybavenie

JUDr. B. S.. Vyššie uvedený dodatok č. 6 bol prijatý v súlade so zásadou uvedenou v

ustanovení o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení

niektorých zákonov, kedy predseda súdu po zistení, ţe u sudcu ide o neprimeraný počet

pridelených vecí a zjavne hrozí, ţe ich nemôţe vybaviť bez zbytočných prieťahov, môţe veci

prerozdeliť poprípade náhodným výberom prideliť novému sudcovi, ktorý nie je zaťaţený

neprimeraným počtom vecí, čo bolo aj v tomto prípade.

Nie je preto opodstatnená námietka ţalobkyne o existencii vady zakladajúcej

prípustnosť dovolania podľa

Ţalobkyňa namieta nesprávne právne posúdenie veci.

K tejto námietke môţe dovolací súd prihliadnuť len v prípade, ak je splnený základný

predpoklad prípustnosti dovolania, v dôsledku ktorého sa preň otvorí moţnosť prieskumnej

činnosti vo vzťahu k napadnutému rozsudku odvolacieho súdu. Dovolanie podľa ustanovenia

§ 236 a nasl. však prípustné nie je.

Nakoľko prípustnosť dovolania ţalobkyni nemoţno vyvodiť z ustanovenia § 238

, ani z , odmietol Najvyšší súd Slovenskej republiky jej dovolanie v súlade

s ustanovením v spojení s ako dovolanie

smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok neprípustný. Pritom

riadiac sa právnou úpravou dovolacieho konania, nezaoberal sa napadnutým rozsudkom

odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej správnosti.

V dovolacom konaní vzniklo procesne úspešným ţalovaným právo na náhradu trov

tohto konania ( v spojení s a ).

Ţalovaní 1/, 2/ poţiadali o priznanie tejto náhrady. Dovolací súd priznal ţalovaným náhradu

trov dovolacieho konania spočívajúcu v odmene advokáta za právnu sluţbu, ktorú im

poskytol vypracovaním vyjadrenia k dovolaniu (§ 16 ods. 1 písm. c/ vyhlášky č. 655/2004

Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych sluţieb). Základnú sadzbu

tarifnej odmeny za tento úkon právnej sluţby určil podľa § 10 ods. 1 tejto vyhlášky

vychádzajúc zo substrátu 5 658,- €, kde jeden úkon právnej sluţby predstavuje sumu

200,80 €, ktorá odmena sa pri spoločných úkonoch zniţuje v zmysle § 13 ods. 2 vyhlášky

č. o 20 %, keďţe ide o dvoch ţalovaných, t.j. na sumu 160,64 € za kaţdú

zastupovanú ţalovanú, teda za dve ţalované 321,28 € + 19 % DPH v sume 61,04 € v zmysle

§ 18 ods. 3 vyššie citovanej vyhlášky a náhrada výdavkov za miestne telekomunikačné

výdavky a miestne prepravné vo výške 1/100 výpočtového základu podľa § 16 ods. 3

vyhlášky, t.j. vo výške 6,95 €, čo predstavuje spolu 389,27 €.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 17. decembra 2009

JUDr. Martin Vladik, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Emília Kišacová