Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
e62/369152.2e266a.pdf
PDF · 104.47 KB
No categories available
2Cdo/317/2009
Najvyšší súd 2 Cdo 317/2009
Slovenskej republiky
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľov 1/ J. V., bývajúceho v B.,
2/ I. V., bývajúcej v B., zastúpených JUDr. T. V., advokátkou, so sídlom v B., proti odporcom
1/ H., spol. s r. o., so sídlom v B., 2/ Ing. T. W., bývajúcemu v B., zastúpeným JUDr. E. B.,
advokátkou, so sídlom v Š., o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy, vedenej na Okresnom
súde Bratislave IV pod sp. zn. 22 C 106/2004, o dovolaní navrhovateľov proti rozsudku
Krajského súdu v Bratislave z 30. apríla 2009 sp. zn. 9 Co 266/2007, takto
rozhodol:
Dovolanie o d m i e t a .
Odporcom náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Bratislava IV rozsudkom zo 4. apríla 2007 č. k. 22 C 106/2004 – 152 návrh
na určenie neplatnosti kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi odporcami, predmetom ktorej bol
3-izbový byt č. X., II. poschodie, nadzemné podlažie obytného domu súpisné číslo X.,
nachádzajúci sa v B. spolu so spoločnými časťami a zariadeniami v príslušnom podiele,
zamietol a navrhovateľom uložil povinnosť zaplatiť odporcom trovy konania 15 551 Sk na
účet právnej zástupkyne do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Uviedol, že podľa listu
vlastníctva č. X. je odporca 2/ vlastníkom predmetného bytu na základe kúpnej zmluvy
uzatvorenej s odporcom 1/ 3. 2. 2004 v súlade s § 588 a nasl. Občianskeho zákonníka,
registrovanej katastrálnym úradom v Bratislave, Správa katastra Bratislava IV 9. 2. 2004 pod
č. V.. Dospel k záveru o nepreukázaní naliehavého právneho záujme na požadovanom určení,
že kúpna zmluva uzatvorená medzi odporcami spĺňa všetky formálne náležitosti a
navrhovatelia do rozhodnutia súdu nepodali návrh na splnenie povinnosti odporcu 1/ predať
im predmetný byt. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p.
Krajský súd v Bratislave rozsudkom z 30. apríla 2009 sp. zn. 9 Co 266/2007 na odvolanie
navrhovateľov rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil a odporcom náhradu trov odvolacieho
konania nepriznal. V plnom rozsahu sa stotožnil s právnym záverom prvostupňového súdu
o nepreukázaní naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení (§ 80 písm. c/ O. s. p.).
Považoval preto za nadbytočné zaoberať sa otázkou platnosti predmetnej kúpnej zmluvy,
keď pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia (§ 154 O. s. p., § 211 ods. 2
O. s. p.). O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 224 ods. 1 O. s. p. v spojení
s § 142 ods. 1 O. s. p. a § 151 ods. 1 O. s. p.
Proti tomuto rozsudku krajského súdu podali dovolanie navrhovatelia. Žiadali ho zrušiť.
Namietali nesprávny právny záver, podľa ktorého nepreukázali naliehavý právny záujem
na požadovanom určení. Podľa ich názoru sa na prevody bytov do osobného vlastníctva
vzťahujú ustanovenia zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov
a navrhovaným určením sa domáhajú zrušenia právneho úkonu vykonaného v rozpore s týmto
zákonom a obnovenia pôvodného vlastníckeho vzťahu k predmetnému bytu s cieľom
vytvorenia zákonných podmienok na jeho prevod na nich v budúcnosti. Zákon lehotu na
uskutočnenie tohto prevodu nestanovuje a je potrebné vyriešiť sporné vzťahy medzi
účastníkmi. Prevodom vlastníctva bytu na odporcu 2/ vznikol pre nich neprijateľný právny
stav, ktorý môže odstrániť len rozhodnutie o ich určovacom návrhu. Otázka platnosti, resp.
neplatnosti kúpnej zmluvy je otázkou zásadného významu pre vytvorenie pevného základu
pre právne vzťahy medzi účastníkmi konania, pre odstránenie právnej neistoty a ďalších
súdnych sporov, teda je preukázaný naliehavý právny záujem na určení neplatnosti tohto
právneho úkonu.
Odporcovia súhlasili s rozsudkom krajského súdu a jeho záverom o absencii naliehavého
právneho záujmu navrhovateľov na požadovanom určení. Námietky v dovolaní týkajúce sa
hmotnoprávnych dôvodov preto považovali za právne irelevantné a žiadali potvrdiť
dovolaním napadnutý rozsudok.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O. s. p.) po zistení,
že dovolanie podali včas účastníci konania (§ 240 ods. 1 O. s. p.), skúmal najskôr, či tento
opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť dovolaním (§ 236
a nasl. O. s. p.), a bez nariadenia dovolacieho pojednávania dospel k záveru, že dovolanie
smeruje proti rozhodnutiu, voči ktorému takýto opravný prostriedok nie je prípustný.
Podľa § 236 ods. 1 O. s. p. dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia
odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.
V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol rozsudkom. V zmysle ustanovenia § 238
O. s. p. platí, že ak dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, vydanému v tejto procesnej forme,
je prípustné, ak je ním napadnutý zmeňujúci rozsudok (§ 238 ods. 1 O. s. p.) alebo rozsudok,
potvrdzujúci rozsudok súdu prvého stupňa, avšak len vtedy, ak odvolací súd v jeho výroku
vyslovil, že je dovolanie prípustné, pretože po právnej stránke ide o rozhodnutie zásadného
významu (§ 238 ods. 3 O. s. p.).
V danej veci rozsudok odvolacieho súdu nevykazuje znaky rozsudku uvedeného v § 238
ods. 1 a 3 O. s. p., pretože nejde o zmeňujúci, ale potvrdzujúci rozsudok, vo výroku ktorého
odvolací súd nevyslovil, že je dovolanie proti nemu prípustné. Dovolanie nie je prípustné ani
podľa § 238 ods. 2 O. s. p. z dôvodu, že dovolací súd vo veci doposiaľ nerozhodoval.
S prihliadnutím na ustanovenie § 242 ods. 1 veta druhá O. s. p., ukladajúce dovolaciemu
súdu povinnosť prihliadnuť vždy na prípadnú procesnú vadu uvedenú v § 237 O. s. p. (či už
to účastník namieta alebo nie) neobmedzil sa Najvyšší súd Slovenskej republiky len na
skúmanie prípustnosti dovolania smerujúceho proti rozsudku podľa § 238 O. s. p., ale sa
zaoberal aj otázkou, či dovolanie nie je prípustné podľa § 237 O. s. p. Uvedené zákonné
ustanovenie pripúšťa dovolanie proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu (rozsudku či
uzneseniu), ak konanie, v ktorom bolo vydané, je postihnuté niektorou zo závažných
procesných vád vymenovaných v písmenách a/ až g/ tohto ustanovenia (ide tu o nedostatok
právomoci súdu, spôsobilosti účastníka, riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého
účastníka, prekážku veci právoplatne rozhodnutej alebo už prv začatého konania, ak sa
nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, prípad odňatia možnosti
účastníka konať pred súdom a prípad rozhodovania vylúčeným sudcom alebo nesprávne
obsadeným súdom). Existenciu žiadnej podmienky prípustnosti dovolania uvedenej v tomto
zákonnom ustanovení dovolatelia nenamietali a nezistil ju ani dovolací súd.
Z obsahu dovolania možno vyvodiť, že navrhovatelia namietajú nesprávne právne
posúdenie veci odvolacím súdom (§ 241 ods. 2 písm. c/ O. s. p.).
Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne
závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym
posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu
aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak
síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych
skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Nesprávne právne posúdenie veci
je síce relevantným dovolacím dôvodom, samo osebe ale prípustnosť dovolania nezakladá
(nemá základ vo vade konania v zmysle § 237 O. s. p. a nespôsobuje zmätočnosť
rozhodnutia). I keby tvrdenia dovolateľov boli opodstatnené (dovolací súd ich z uvedeného
aspektu neposudzoval), dovolateľmi vytýkaná skutočnosť by mala za následok vecnú
nesprávnosť napadnutého rozhodnutia, nezakladala by ale prípustnosť dovolania v zmysle
§ 237 O. s. p. V dôsledku toho by posúdenie, či odvolací súd (ne)použil správny právny
predpis a či ho (ne)správne interpretoval alebo či zo správnych skutkových záverov vyvodil
(ne)správne právne závery, prichádzalo do úvahy až vtedy, keby dovolanie bolo procesne
prípustné (o taký prípad ale v danej veci nešlo).
Keďže v danom prípade dovolanie proti rozhodnutiu odvolacieho súdu nie je podľa § 238
O. s. p. prípustné a vady uvedené v § 237 O. s. p. neboli zistené, Najvyšší súd Slovenskej
republiky dovolanie navrhovateľov ako neprípustné podľa § 243b ods. 5 O. s. p. v spojení
s § 218 ods. 1 písm. c/ O. s. p. odmietol. S poukazom na právnu úpravu dovolacieho konania
sa nezaoberal napadnutým rozhodnutím odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej správnosti.
Náhradu trov dovolacieho konania úspešným odporcom proti navrhovateľom, ktorí
úspech nemali, Najvyšší súd Slovenskej republiky nepriznal, pretože trovy dovolacieho
konania (trovy právneho zastúpenia) nevyčíslili (§ 243b ods. 5 O. s. p. v spojení s § 224 ods. 1
O. s. p. a § 151 ods. 2 O. s. p. ).
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 17. decembra 2009
JUDr. Martin Vladik, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: Emília Kišacová