Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
c5a/369073.69ca08.pdf
PDF · 92.82 KB
No categories available
2Cdo/158/2009
Najvyšší súd 2 Cdo 158/2009
Slovenskej republiky
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa G., a.s.
so sídlom v B., zastúpeného JUDr. D. S., advokátom v B., proti odporcovi M. K.,
bývajúcemu t.č. Z., o zaplatenie 1 340,80 € (40.339,- Sk) s príslušenstvom, vedenej
na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. 7 C 32/2007, o dovolaní navrhovateľa proti uzneseniu
Krajského súdu v Žiline z 29. januára 2009 sp. zn. 10 Co 257/2008, takto:
rozhodol:
Dovolanie navrhovateľa o d m i e t a .
Odporcovi nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Žilina uznesením z 30. mája 2008 č.k. 7 C 32/2007-118 uložil
navrhovateľovi, aby v lehote 3 dní po nadobudnutí právoplatnosti uznesenia zaplatil súdny
poplatok za odvolanie proti rozsudku v sume 1 854,- Sk, vyrubený podľa položky č. 1
písmeno b/ Sadzobníka súdnych poplatkov v spojení s § 7 ods. 2 a 5 zákona č. 71/1992 Zb.
o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov.
Na odvolanie navrhovateľa Krajský súd v Žiline uznesením z 29. januára 2009 sp. zn.
10 Co 257/2008 potvrdil uznesenie okresného súdu.
Uvedené uznesenie Krajského súdu v Žiline napadol navrhovateľ dovolaním. Podľa
jeho názoru uznesenie odvolacieho súdu, ktorým bolo uznesenie súdu prvého stupňa
potvrdené, vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.)
ak odvolací súd dospel k záveru, že príslušenstvo (úrok z omeškania) je samostatným
predmetom poplatkového úkonu. Žiadal, aby dovolací súd napadnuté uznesenie odvolacieho
súdu zrušil (§ 243b ods. 2 O.s.p.).
Odporca sa k dovolaniu navrhovateľa nevyjadril.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že
dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho
pojednávania (§ 243a ods. 3 O.s.p.) skúmal najskôr, či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu,
ktoré možno napadnúť týmto mimoriadnym opravným prostriedkom.
Pri skúmaní prípustnosti dovolania oprávneného vychádzal dovolací súd z toho, že
dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon
pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.). Dovolanie, ktoré v danom prípade smeruje proti uzneseniu, je
v zmysle § 239 ods. 1 O.s.p. prípustné proti uzneseniu odvolacieho súdu, ak a) odvolací súd
zmenil uznesenie súdu prvého stupňa, b) odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu
Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev (§ 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p.) na zaujatie
stanoviska. Dovolanie nie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa
odmietlo odvolanie proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa o zamietnutí návrhu na prerušenie
konania podľa § 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p. V zmysle § 239 ods. 2 O.s.p. je dovolanie
prípustné tiež proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu
prvého stupňa, ak a) odvolací súd vyslovil vo svojom potvrdzujúcom uznesení, že je
dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu,
b) ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského
rozhodnutia, c) ide o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho
vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej republiky.
Dovolanie navrhovateľa smeruje proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktoré nevykazuje
znaky niektorého z vyššie uvedených uznesení, proti ktorým je dovolanie prípustné. Jeho
dovolanie preto nie je v zmysle § 239 ods. 1 a 2 O.s.p. prípustné. Prípustnosť tohto opravného
prostriedku by prichádzala do úvahy len v prípade výskytu niektorej z vád uvedených
V zmysle § 237 O.s.p. je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho
súdu, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní
vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c) účastník konania
nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne
rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) sa nepodal návrh na začatie
konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala
možnosť konať pred súdom, g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený,
ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát.
Existencia procesných vád konania uvedených v § 237 písm. a/ až e/ a g/ O.s.p.
v dovolacom konaní nevyšla najavo. Prípustnosť dovolania preto ani z týchto ustanovení
nemožno vyvodiť.
Obsah dovolania svedčí aj o názore dovolateľa, že k procesnej vade konania v zmysle
§ 237 písm. f/ O.s.p. došlo tiež v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci. Treba preto
uviesť, že toto ustanovenie dáva odňatie možnosti konať pred súdom do súvislosti s faktickou
procesnou činnosťou súdu, nie však s jeho právnym hodnotením veci zaujatým v napadnutom
rozhodnutí. Samo právne posúdenie veci je realizáciou jeho rozhodovacej činnosti
a nezakladá prípustnosť dovolania podľa § 237 písm. f/ O.s.p., lebo právnym posudzovaním
veci súd neporušuje žiadnu procesnú povinnosť ani procesné práva účastníka. Či už teda súdy
napadnuté rozhodnutie založili na správnej alebo nesprávnej aplikácii a interpretácii
ustanovení zákona o súdnych poplatkoch, neodňali tým navrhovateľovi možnosť pred súdom
konať.
Nesprávne právne posúdenie veci je prípustný dovolací dôvod (§ 241 ods. 2 písm. c/
O.s.p.), ktorý však možno úspešne uplatniť len vtedy, keď je dovolanie procesne prípustné
(o tento prípad ale v preskúmavanej veci nešlo).
Z vyššie uvedených dôvodov dospel dovolací súd k záveru, že prípustnosť dovolania
navrhovateľa nevyplýva z § 239 O.s.p. ani z § 237 O.s.p. Najvyšší súd Slovenskej republiky
preto jeho dovolanie odmietol podľa § 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/
O.s.p. ako smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné. Vzhľadom
na odmietnutie dovolania sa nezaoberal vecnou správnosťou napadnutého uznesenia.
Dovolateľ nebol v dovolacom konaní úspešný a právo na náhradu trov konania
vzniklo odporcovi (§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p.).
Dovolací súd mu nepriznal náhradu trov dovolacieho konania, lebo nepodal návrh na uloženie
povinnosti nahradiť trovy dovolacieho konania (§ 243b ods. 5 O.s.p., § 224 ods. 1 O.s.p.
a § 151 ods. 1 O.s.p.).
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 17. decembra 2009
JUDr. Martin Vladik, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: Emília Kišacová