Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
018/369072.c9ce1b.pdf
PDF · 96.67 KB
No categories available
2Cdo/210/2009
Najvyšší súd 2 Cdo 210/2009
Slovenskej republiky
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľky A. R., bývajúcej v T.,
zastúpenej JUDr. A. Ž., advokátkou v T., proti odporcom 1/ Š. R., bývajúcemu v T., 2/ M. R.,
bývajúcej v T., zastúpenej JUDr. E. B., advokátkou v T., o určenie vlastníckeho práva,
vedenej na Okresnom súde Trenčín pod sp. zn. 14 C 113/2004, o dovolaní odporkyne 2/ proti
rozsudku Krajského súdu v Trenčíne z 24. marca 2009 sp. zn. 17 Co 213/2008, takto
rozhodol:
Dovolanie odporkyne 2/ o d m i e t a .
Navrhovateľke nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Trenčín rozsudkom z 2. júla 2008 č.k. 14 C 113/2004-176 určil,
že navrhovateľka je vlastníčkou nehnuteľnosti – dom súp. č. X., orientačné číslo X. na parc.
č. X. v k.ú. K., zapísanej na LV č. X. na Katastrálnom úrade v Trenčíne, Správa katastra
Trenčín v podiele ½. Odporcom 1/ a 2/ uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľke náhradu trov
konania 76.993,- Sk do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, k rukám JUDr. A. Ž.. Štátu
nepriznal náhradu trov konania.
Na odvolanie odporcov 1/ a 2/ Krajský súd v Trenčíne rozsudkom z 24. marca 2009
sp. zn. 17 Co 213/2008 potvrdil rozsudok okresného súdu. Odporcom 1/ a 2/ uložil povinnosť
spoločne a nerozdielne zaplatiť navrhovateľke náhradu trov odvolacieho konania vo výške
426,24 €, do rúk JUDr. A. Ž., do troch dní.
Proti tomuto rozsudku krajského súdu podala dovolanie odporkyňa 2/ a žiadala, aby
dovolací súd rozsudok krajského ako aj okresného súdu zrušil a konanie v celom rozsahu
zastavil. Dovolanie podala v zmysle ustanovenia § 237 písm. f/ O.s.p., ktoré odôvodnila
v zmysle ustanovenia § 241 ods. 2 písm. a/ a c/ O.s.p., pretože v konaní došlo k vade podľa
§ 237 písm. f/ O.s.p., keďže jej ako účastníčke konania postupom súdu bola odňatá možnosť
konať pred súdom. Závažný zdravotný stav jej nedovoľoval, aby sa mohla zúčastniť na
vytýčených pojednávaniach a teda sa nemohla aktívne podieľať a realizovať svoje procesné
práva priznané jej v občianskom súdnom konaní. Spochybnila akékoľvek vlastnícke nároky
navrhovateľky. Odvolací súd zároveň neakceptoval ich oznámenie o verejnom pojednávaní
veci, keď napriek tomu rozhodol na neverejnom zasadnutí 24.3.2009 v ich neprospech. Pre
prípad zamietnutia dovolania žiadala aplikovať ustanovenie podľa § 150 O.s.p. pokiaľ ide
o náhradu trov konania.
Navrhovateľka vo svojom vyjadrení k dovolaniu odporkyne 2/ navrhla, aby dovolací
súd dovolanie zamietol.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že
dovolanie podala včas účastníčka konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.) zastúpená advokátkou (§ 241
ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.) skúmal najskôr,
či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom
Dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok, ktorým nemožno napadnúť každé
rozhodnutie súdu. Výnimočnosti tohto opravného prostriedku zodpovedá právna úprava jeho
prípustnosti. Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu len
v prípadoch, v ktorých ho pripúšťa zákon (viď § 236 ods. 1 O.s.p.).
V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol rozsudkom. V § 238 ods. 1 až 3 O.s.p. sú
vymedzené znaky rozsudky rozsudkov, pri danosti ktorých zákon (bez ohľadu na povahu
prejednávanej veci alebo predmetu konania) vyjadril svoj zámer, aby určité rozsudky
bolo možné napadnúť dovolaním. V § 238 ods. 1 O.s.p. ustanovil že dovolanie je
prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa
vo veci samej. V § 238 ods. 2 O.s.p. pripustil dovolanie tiež proti rozsudku, v ktorom sa
odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného vo veci. V § 238
ods. 3 O.s.p. odvolaciemu súdu zveril oprávnenie založiť prípustnosť dovolania proti
potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho súdu, ktorý má po právnej stránke zásadný význam.
Dovolaním odporkyne 2/ nie je napadnutý zmeňujúci rozsudok odvolacieho súdu
(§ 238 ods. 1 O.s.p.), ani rozsudok vydaný vo veci, v ktorej by už dovolací súd vyslovil
právny názor, ktorým by boli súdy viazané (§ 238 ods. 2 O.s.p.), ani potvrdzujúci rozsudok
odvolacieho súdu, vo výroku ktorého odvolací súd vyslovil, že dovolanie proti nemu je
prípustné (§ 238 ods. 3 O.s.p.). Prípustnosť dovolania odporkyne 2/ preto z týchto ustanovení
nevyplýva.
So zreteľom na zákonnú povinnosť (§ 242 ods. 1 druhá veta O.s.p.) skúmať vždy, či
napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou
z procesných vád uvedených v § 237 O.s.p., neobmedzil sa dovolací súd len na skúmanie
prípustnosti dovolania z dôvodu uvedeného v dovolaní, ale sa zaoberal i otázkou, či konanie
nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 O.s.p. Uvedené zákonné ustanovenie
pripúšťa dovolanie proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu (rozsudku alebo uzneseniu),
ak konanie, v ktorom bolo vydané, je postihnuté niektorou zo závažných procesných vád
vymenovaných v písmenách a/ až g/ tohto ustanovenia (a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí
do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť
účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne
zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv
začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval
vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval
senát). Uvedené vady konania neboli (s výnimkou písm. f/) namietané a v dovolacom konaní
ani nevyšli najavo.
Dovolateľka namietala, že konanie je zaťažené procesnou vadou v zmysle § 237
písm. f/ O.s.p. Zároveň zdravotný stav jej nedovoľoval sa zúčastniť na vytýčených
pojednávaniach. Spochybnila akékoľvek vlastnícke nároky navrhovateľky.
Ani namietaná vada nevyšla v dovolacom konaní najavo. Odporcovia v konaní boli
zastúpení advokátkou. Ako vyplýva zo zápisnice o výsluchu odporcu 1/ (č.l. 76 – 77 spisu)
odporkyňa 2/ v zmysle vyjadrenia jej právnej zástupkyne, táto nebola zo zdravotných
dôvodov spôsobilá vypovedať, nakoľko rozrušenie z výsluchu by mohlo spôsobiť zhoršenie
jej zdravotného stavu. Jej právna zástupkyňa ako aj právna zástupkyňa navrhovateľky netrvali
na jej výpovedi.
Pokiaľ ide o námietku dovolateľky, že vec nebola verejne prejednaná krajským
súdom, zo zápisnice Krajského súdu v Trenčíne z 24.3.2009 vyplýva, že termín vyhlásenia
rozsudku bol oznámený publikovaním na oznamovacej doske krajského súdu a po tajnej
porade senátu bol rozsudok verejne vyhlásený.
Odvolací súd v danom prípade postupoval správne a v súlade so zákonom. Dovolanie
preto ani podľa § 237 písm. f/ O.s.p. prípustné nie je.
Dovolanie je takisto odôvodnené nesprávnym právnym posúdením vecí (§ 241 ods. 1
písm. c/ O.s.p.). Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení
vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav.
Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový
stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny
predpis alebo ak síce použil správny právny predpis, ale ho nesprávne interpretoval, alebo
ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Nesprávne právne
posúdenie veci je relevantný dovolací dôvod, ktorý by v prípade opodstatnenosti mal za
následok vecnú nesprávnosť napadnutého rozhodnutia; samo o sebe ale prípustnosť dovolania
nezakladá (nemá základ vo vadách konania podľa § 237 O.s.p. a nespôsobuje zmätočnosť
rozhodnutia). Posúdenie, či súdy (ne)použili správny právny predpis a či ho (ne)správne
interpretovali alebo či zo správnych skutkových záverov vyvodili (ne)správne právne závery,
by tak prichádzalo do úvahy až vtedy, keby dovolanie bolo procesne prípustné. O taký prípad
v prejednávanej veci nejde.
Vzhľadom k uvedenému dospel Najvyšší súd Slovenskej republiky k záveru, že
dovolanie je v prejednávanej veci procesne neprípustné, preto ho v zmysle § 243b ods. 5
O.s.p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p. odmietol. Riadiac sa právnou úpravou
dovolacieho konania, otázkou vecnej správnosti nepadnutého rozsudku odvolacieho súdu
sa nezaoberal.
V dovolacom konaní úspešnej navrhovateľke vzniklo právo na náhradu trov konania
voči odporkyni 2/, ktorá úspech nemala (§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p.
a § 142 ods. 1 O.s.p.). Dovolací súd jej však náhradu trov dovolacieho konania nepriznal,
lebo nepodala návrh na ich priznanie (§ 151 ods. 1 O.s.p.).
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 17. decembra 2009
JUDr. Martin V l a d i k, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: Emília Kišacová