Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Cdo/176/2009

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol v právnej veci žalobcu : Ing. I. Z.,

bývajúci v S., proti žalovanému : B., s.r.o. so sídlom B., IČO: X., zastúpená JUDr. Ľ. S.,

advokátom v B., o zaplatenie 2 803 466,50 Sk istiny s prísl., vedenej na Okresnom súde

Bratislava II pod sp. zn. , o dovolaní žalovaného proti uzneseniu Krajského

súdu v Bratislave z 30. januára 2009 sp. zn. ,

t a k t o :

Dovolanie o d m i e t a .

Žalobcovi náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Bratislava II rozsudkom z 10. októbra 2008 č.k. -224

konanie v časti žaloby o zaplatenie 520 597,50 Sk zastavil, žalobu vo zvyšku o zaplatenie

2 282 869,- Sk zamietol a vyslovil, že žalovanému sa nepriznáva proti žalobcovi náhrada trov

konania. Výrok o trovách konania odôvodnil ustanovením veta prvá

a nepriznal žalovanému proti žalobcovi náhradu trov konania, keď mal za to, že sú tu dôvody

hodné osobitného zreteľa spočívajúce v okolnostiach danej veci. Žalobca mal zo zákona

(Exekučný poriadok) ako oprávnený povinnosť podať na súd podlžnícku žalobu proti

dlžníkovi povinného a v priebehu súdneho konania stratil žalobca aktívnu vecnú legitimáciu

na základe objektívnej skutočnosti, ktorej vznik nemohol ovplyvniť a ktorá skutočnosť mala

za následok zamietnutie žaloby v jej podstatnej časti (zastavenie exekučného konania

z dôvodu zániku povinného).

Na odvolanie žalovaného proti rozsudku prvostupňového súdu v časti výroku

o náhrade trov konania Krajský súd v Bratislave uznesením z 30. januára 2009 č.k.

-240 potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti týkajúcej sa

náhrady trov konania. Žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. V odôvodnení

rozhodnutia odvolací súd uviedol, že z obsahu spisu vyplýva, že žalovanému okrem trov

právneho zastúpenia advokátom iné trovy v zmysle v konaní pred súdom prvého

stupňa nevznikli a rovnako ani žalovaný ani jeho zástupca v zákonom stanovenej lehote troch

pracovných dní od vyhlásenia rozsudku 10. októbra 2008 (piatok), teda do 15. októbra 2008

(streda), tieto trovy nevyčíslil aj napriek tomu, že si návrh na ich náhradu uplatnili na

pojednávaní, na ktorom bol tento rozsudok vyhlásený. Vyčíslenie trov právneho zastúpenia

podal zástupca žalovaného – advokát JUDr. Ľ. S. na súde prvého stupňa

až 25. novembra 2008 a uplatnil si takto náhradu trov konania v celkovej výške 318 538,- Sk.

Pokiaľ súd prvého stupňa v danom prípade rozhodol o náhrade trov konania tak, že

žalovanému právo na ich náhradu proti žalobcovi nepriznal (aj keď odôvodniac tento postup

podľa veta prvá ) rozhodol vecne správne, keď uvedené trovy mu nebolo

možné priznať, pretože si tieto nevyčíslil v zákonom stanovenej lehote.

Proti uvedenému uzneseniu odvolacieho súdu podal dovolanie žalovaný, ktorého

prípustnosť odôvodnil ustanovením Uviedol, že napadnuté rozhodnutie

odvolacieho súdu bolo vydané na základe postupu súdu, ktorý je v rozpore s platnými

ustanoveniami zákona, nezákonným postupom súd žalovanému ako účastníkovi konania

odňal možnosť konať pred súdom, keď mu nepriznal náhradu trov konania v súlade

s ustanoveniami , a teda žalovaný si nemohol uplatniť

a vykonať práva účastníka, a tým bola žalovanému priamo znemožnená realizácia jeho

procesných práv, priznaným mu v súdnom konaní za účelom ochrany jeho práv a právom

chránených záujmov. Navrhol, aby dovolací súd vydal rozhodnutie, ktorým dovolaním

napadnuté uznesenie odvolacieho súdu zmení tak, že žalobca je povinný zaplatiť žalovanému

trovy konania vo výške 10 573,52 € a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku a zároveň

rozhodol o priznaní práva na náhradu trov v prospech žalovaného.

Žalobca vo vyjadrení navrhol dovolanie žalovaného odmietnuť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

dovolanie podal včas účastník konania ( ), skúmal najskôr, či tento opravný

prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť dovolaním (§ 236 a nasl.

).

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu pokiaľ to

zákon pripúšťa ( ).

Pokiaľ dovolanie smeruje proti uzneseniu odvolacieho súdu, je tento opravný

prostriedok prípustný, ak smeruje proti zmeňujúcemu uzneseniu odvolacieho súdu (§ 239

ods. 1 písm. a/ ), ak odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru

Európskych spoločenstiev [§ 109 ods. 1 písm. c/] na zaujatie stanoviska. Dovolanie nie je

prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa odmietlo odvolanie proti

rozhodnutiu súdu prvého stupňa zamietnutím návrhu na prerušenie konania podľa § 109

ods. 1 písm. c/ ( ), alebo potvrdzujúcemu uzneseniu, vo výroku

ktorého odvolací súd vyslovil, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej

stránke zásadného významu ( ) alebo ak nim bolo potvrdené buď

uznesenie súdu prvého stupňa o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade

cudzozemského rozhodnutia ( ) alebo uznesenie súdu prvého

stupňa o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné

(nevykonateľné) na území Slovenskej republiky ( ). Podľa

doslovného znenia však ustanovenia odsekov 1 a neplatia ak ide

o uznesenie o príslušnosti, predbežnom opatrení, poriadkovej pokute, o znalečnom,

tlmočnom, o odmietnutí návrhu na zabezpečenie predmetu dôkazu vo veciach týkajúcich sa

práva duševného vlastníctva a o trovách konania, ako aj o tých uzneseniach vo veciach

upravených zákonom o rodine, v ktorých sa vo veci samej rozhoduje uznesením.

Nakoľko je v prejednávanej veci dovolaním napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu,

ktoré vykazuje znaky jedného z tých uznesení, ktoré sú taxatívne vymenované v ustanovení

ako uznesenia, na ktoré sa nevzťahuje a , je

nepochybné, že prípustnosť dovolania žalovaného z nemožno vyvodiť.

S prihliadnutím na zákonnú povinnosť ( ) skúmať vždy, či

dovolaním napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní, postihnutom

niektorou zo závažných procesných vád vedúcich k vydaniu tzv. zmätočného rozhodnutia,

neobmedzil sa dovolací súd len na skúmanie prípustnosti dovolania podľa , ale sa

zaoberal aj otázkou, či konanie nie je postihnuté vadou vymenovanou v § 237 písm. a/ až g/

Os.p. (t.j. či v danej veci nejde o prípad nedostatku právomoci súdu, spôsobilosti účastníka,

riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, prekážku veci právoplatne

rozhodnutej alebo už prv začatého konania, prípad odňatia možnosti účastníka pred súdom

konať, nedostatku návrhu na začatie konania vo veciach, ktoré môžu začať len na návrh,

prípad rozhodovania vylúčeným sudcom alebo súdom nesprávne obsadeným).

Prípustnosť dovolania z hľadiska ustanovenia pritom nie je založená

už tým, že dovolateľ tvrdí, že rozhodnutie odvolacieho súdu je postihnuté niektorou vadou

uvedenou v ale nastáva až vtedy, ak rozhodnutie odvolacieho súdu vadou

uvedenou v citovanom zákonnom ustanovení skutočne trpí.

So zreteľom na žalovaného tvrdený dôvod prípustnosti dovolania, sa Najvyšší súd

Slovenskej republiky osobitne zameral na otázku opodstatnenosti tvrdenia dovolateľa, že

v prejednávanej veci mu postupom súdu bola odňatá možnosť pred ním konať (§ 237 písm. f/

).

Odňatím možnosti konať sa v zmysle uvedeného ustanovenia rozumie taký závadný

procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia tých jeho procesných práv,

ktoré mu priznáva za účelom ochrany jeho práv a právom

chránených záujmov.

Žalovaný v podanom dovolaní v skutočnosti však nenamietal relevantné procesné

vady (tzv. zmätočnosti) v zmysle ustanovenia Jeho námietky, že

odvolací súd porušil procesné právo žalovaného vyčísliť trovy konania a tým odňal možnosť

mu konať pred súdom, keď potom ako mu nebola prvostupňovým súdom priznaná náhrada

trov konania mal si ju napriek tomu podľa názoru odvolacieho súdu vyčísliť v lehote troch

pracovných dní tak ako keby mu táto náhrada trov konania priznaná bola, súd mu ako

účastníkovi konania odňal možnosť konať pred súdom, keď mu nepriznal náhradu trov

konania v súlade s ustanoveniami a teda si nemohol uplatniť

a vykonať právo účastníka, tým mu bola znemožnená realizácia jeho procesných práv

priznaných mu v súdnom konaní za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov,

možno považovať len za námietku, že rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení

veci ( ), ku ktorej však dovolací súd môže prihliadnuť len za

podmienky prípustnosti dovolania; nejde ale o postup, ktorým by bola žalovanému odňatá

možnosť konať pred súdom.

Nakoľko dovolací súd nezistil skutočnosti, ktoré by opodstatňovali prípustnosť

dovolania podľa , a keďže je dovolanie žalovaného v danom prípade vylúčené

ustanovením , dospel k záveru, že ide o opravný prostriedok smerujúci

proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktoré dovolaním nemožno napadnúť. Vzhľadom na to bolo

potrebné tento opravný prostriedok odmietnuť podľa v spojení s

ods. 1 písm. c/ Najvyšší súd Slovenskej republiky riadiac sa právnou úpravou

dovolacieho konania, nemohol sa zaoberať napadnutým rozhodnutím odvolacieho súdu

z hľadiska jeho vecnej správnosti.

V dovolacom konaní nebol žalovaný úspešný a právo na náhradu trov dovolacieho

konania vzniklo žalobcovi ( Os..p. v spojení s a

). Dovolací súd nepriznal žalobcovi náhradu trov dovolacieho konania, lebo

v dovolacom konaní nebol podaný návrh na uloženie povinnosti nahradiť trovy dovolacieho

konania ( v spojení s a ).

P o u č e n i e : Proti tomu uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 17. decembra 2009

JUDr. Martin Vladik, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Emília Kišacová