Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
e0d/369054.752236.pdf
PDF · 98.66 KB
No categories available
2Cdo/176/2009
Najvyšší súd 2 Cdo 176/2009
Slovenskej republiky
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol v právnej veci žalobcu : Ing. I. Z.,
bývajúci v S., proti žalovanému : B., s.r.o. so sídlom B., IČO: X., zastúpená JUDr. Ľ. S.,
advokátom v B., o zaplatenie 2 803 466,50 Sk istiny s prísl., vedenej na Okresnom súde
Bratislava II pod sp. zn. 15 C 156/2006, o dovolaní žalovaného proti uzneseniu Krajského
súdu v Bratislave z 30. januára 2009 sp. zn. 8 Co 306/2008,
t a k t o :
Dovolanie o d m i e t a .
Žalobcovi náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Bratislava II rozsudkom z 10. októbra 2008 č.k. 15 C 156/2006-224
konanie v časti žaloby o zaplatenie 520 597,50 Sk zastavil, žalobu vo zvyšku o zaplatenie
2 282 869,- Sk zamietol a vyslovil, že žalovanému sa nepriznáva proti žalobcovi náhrada trov
konania. Výrok o trovách konania odôvodnil ustanovením § 150 ods. 1 veta prvá O.s.p.
a nepriznal žalovanému proti žalobcovi náhradu trov konania, keď mal za to, že sú tu dôvody
hodné osobitného zreteľa spočívajúce v okolnostiach danej veci. Žalobca mal zo zákona
(Exekučný poriadok) ako oprávnený povinnosť podať na súd podlžnícku žalobu proti
dlžníkovi povinného a v priebehu súdneho konania stratil žalobca aktívnu vecnú legitimáciu
na základe objektívnej skutočnosti, ktorej vznik nemohol ovplyvniť a ktorá skutočnosť mala
za následok zamietnutie žaloby v jej podstatnej časti (zastavenie exekučného konania
z dôvodu zániku povinného).
Na odvolanie žalovaného proti rozsudku prvostupňového súdu v časti výroku
o náhrade trov konania Krajský súd v Bratislave uznesením z 30. januára 2009 č.k.
8 Co 306/2008-240 potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti týkajúcej sa
náhrady trov konania. Žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. V odôvodnení
rozhodnutia odvolací súd uviedol, že z obsahu spisu vyplýva, že žalovanému okrem trov
právneho zastúpenia advokátom iné trovy v zmysle § 137 O.s.p. v konaní pred súdom prvého
stupňa nevznikli a rovnako ani žalovaný ani jeho zástupca v zákonom stanovenej lehote troch
pracovných dní od vyhlásenia rozsudku 10. októbra 2008 (piatok), teda do 15. októbra 2008
(streda), tieto trovy nevyčíslil aj napriek tomu, že si návrh na ich náhradu uplatnili na
pojednávaní, na ktorom bol tento rozsudok vyhlásený. Vyčíslenie trov právneho zastúpenia
podal zástupca žalovaného – advokát JUDr. Ľ. S. na súde prvého stupňa
až 25. novembra 2008 a uplatnil si takto náhradu trov konania v celkovej výške 318 538,- Sk.
Pokiaľ súd prvého stupňa v danom prípade rozhodol o náhrade trov konania tak, že
žalovanému právo na ich náhradu proti žalobcovi nepriznal (aj keď odôvodniac tento postup
podľa § 150 ods. 1 veta prvá O.s.p.) rozhodol vecne správne, keď uvedené trovy mu nebolo
možné priznať, pretože si tieto nevyčíslil v zákonom stanovenej lehote.
Proti uvedenému uzneseniu odvolacieho súdu podal dovolanie žalovaný, ktorého
prípustnosť odôvodnil ustanovením § 237 písm. f/ O.s.p. Uviedol, že napadnuté rozhodnutie
odvolacieho súdu bolo vydané na základe postupu súdu, ktorý je v rozpore s platnými
ustanoveniami zákona, nezákonným postupom súd žalovanému ako účastníkovi konania
odňal možnosť konať pred súdom, keď mu nepriznal náhradu trov konania v súlade
s ustanoveniami Občianskeho súdneho poriadku, a teda žalovaný si nemohol uplatniť
a vykonať práva účastníka, a tým bola žalovanému priamo znemožnená realizácia jeho
procesných práv, priznaným mu v súdnom konaní za účelom ochrany jeho práv a právom
chránených záujmov. Navrhol, aby dovolací súd vydal rozhodnutie, ktorým dovolaním
napadnuté uznesenie odvolacieho súdu zmení tak, že žalobca je povinný zaplatiť žalovanému
trovy konania vo výške 10 573,52 € a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku a zároveň
rozhodol o priznaní práva na náhradu trov v prospech žalovaného.
Žalobca vo vyjadrení navrhol dovolanie žalovaného odmietnuť.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že
dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), skúmal najskôr, či tento opravný
prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť dovolaním (§ 236 a nasl.
O.s.p.).
Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu pokiaľ to
zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.).
Pokiaľ dovolanie smeruje proti uzneseniu odvolacieho súdu, je tento opravný
prostriedok prípustný, ak smeruje proti zmeňujúcemu uzneseniu odvolacieho súdu (§ 239
ods. 1 písm. a/ O.s.p.), ak odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru
Európskych spoločenstiev [§ 109 ods. 1 písm. c/] na zaujatie stanoviska. Dovolanie nie je
prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa odmietlo odvolanie proti
rozhodnutiu súdu prvého stupňa zamietnutím návrhu na prerušenie konania podľa § 109
ods. 1 písm. c/ (§ 239 ods. 1 písm. b/ O.s.p.), alebo potvrdzujúcemu uzneseniu, vo výroku
ktorého odvolací súd vyslovil, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej
stránke zásadného významu (§ 239 ods. 2 písm. a/ O.s.p.) alebo ak nim bolo potvrdené buď
uznesenie súdu prvého stupňa o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade
cudzozemského rozhodnutia (§ 239 ods. 2 písm. b/ O.s.p.) alebo uznesenie súdu prvého
stupňa o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné
(nevykonateľné) na území Slovenskej republiky (§ 239 ods. 2 písm. c/ O.s.p.). Podľa
doslovného znenia § 239 ods. 3 O.s.p. však ustanovenia odsekov 1 a 2 neplatia ak ide
o uznesenie o príslušnosti, predbežnom opatrení, poriadkovej pokute, o znalečnom,
tlmočnom, o odmietnutí návrhu na zabezpečenie predmetu dôkazu vo veciach týkajúcich sa
práva duševného vlastníctva a o trovách konania, ako aj o tých uzneseniach vo veciach
upravených zákonom o rodine, v ktorých sa vo veci samej rozhoduje uznesením.
Nakoľko je v prejednávanej veci dovolaním napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu,
ktoré vykazuje znaky jedného z tých uznesení, ktoré sú taxatívne vymenované v ustanovení
§ 239 ods. 3 O.s.p. ako uznesenia, na ktoré sa nevzťahuje § 239 ods. 1 a 2 O.s.p., je
nepochybné, že prípustnosť dovolania žalovaného z § 239 O.s.p. nemožno vyvodiť.
S prihliadnutím na zákonnú povinnosť (§ 242 ods. 1 O.s.p.) skúmať vždy, či
dovolaním napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní, postihnutom
niektorou zo závažných procesných vád vedúcich k vydaniu tzv. zmätočného rozhodnutia,
neobmedzil sa dovolací súd len na skúmanie prípustnosti dovolania podľa § 239 O.s.p., ale sa
zaoberal aj otázkou, či konanie nie je postihnuté vadou vymenovanou v § 237 písm. a/ až g/
Os.p. (t.j. či v danej veci nejde o prípad nedostatku právomoci súdu, spôsobilosti účastníka,
riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, prekážku veci právoplatne
rozhodnutej alebo už prv začatého konania, prípad odňatia možnosti účastníka pred súdom
konať, nedostatku návrhu na začatie konania vo veciach, ktoré môžu začať len na návrh,
prípad rozhodovania vylúčeným sudcom alebo súdom nesprávne obsadeným).
Prípustnosť dovolania z hľadiska ustanovenia § 237 O.s.p. pritom nie je založená
už tým, že dovolateľ tvrdí, že rozhodnutie odvolacieho súdu je postihnuté niektorou vadou
uvedenou v § 237 O.s.p. ale nastáva až vtedy, ak rozhodnutie odvolacieho súdu vadou
uvedenou v citovanom zákonnom ustanovení skutočne trpí.
So zreteľom na žalovaného tvrdený dôvod prípustnosti dovolania, sa Najvyšší súd
Slovenskej republiky osobitne zameral na otázku opodstatnenosti tvrdenia dovolateľa, že
v prejednávanej veci mu postupom súdu bola odňatá možnosť pred ním konať (§ 237 písm. f/
O.s.p.).
Odňatím možnosti konať sa v zmysle uvedeného ustanovenia rozumie taký závadný
procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia tých jeho procesných práv,
ktoré mu Občiansky súdny poriadok priznáva za účelom ochrany jeho práv a právom
chránených záujmov.
Žalovaný v podanom dovolaní v skutočnosti však nenamietal relevantné procesné
vady (tzv. zmätočnosti) v zmysle ustanovenia § 237 písm. f/ O.s.p. Jeho námietky, že
odvolací súd porušil procesné právo žalovaného vyčísliť trovy konania a tým odňal možnosť
mu konať pred súdom, keď potom ako mu nebola prvostupňovým súdom priznaná náhrada
trov konania mal si ju napriek tomu podľa názoru odvolacieho súdu vyčísliť v lehote troch
pracovných dní tak ako keby mu táto náhrada trov konania priznaná bola, súd mu ako
účastníkovi konania odňal možnosť konať pred súdom, keď mu nepriznal náhradu trov
konania v súlade s ustanoveniami Občianskeho súdneho poriadku a teda si nemohol uplatniť
a vykonať právo účastníka, tým mu bola znemožnená realizácia jeho procesných práv
priznaných mu v súdnom konaní za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov,
možno považovať len za námietku, že rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení
veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.), ku ktorej však dovolací súd môže prihliadnuť len za
podmienky prípustnosti dovolania; nejde ale o postup, ktorým by bola žalovanému odňatá
možnosť konať pred súdom.
Nakoľko dovolací súd nezistil skutočnosti, ktoré by opodstatňovali prípustnosť
dovolania podľa § 237 O.s.p., a keďže je dovolanie žalovaného v danom prípade vylúčené
ustanovením § 239 ods. 3 O.s.p., dospel k záveru, že ide o opravný prostriedok smerujúci
proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktoré dovolaním nemožno napadnúť. Vzhľadom na to bolo
potrebné tento opravný prostriedok odmietnuť podľa § 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 218
ods. 1 písm. c/ O.s.p. Najvyšší súd Slovenskej republiky riadiac sa právnou úpravou
dovolacieho konania, nemohol sa zaoberať napadnutým rozhodnutím odvolacieho súdu
z hľadiska jeho vecnej správnosti.
V dovolacom konaní nebol žalovaný úspešný a právo na náhradu trov dovolacieho
konania vzniklo žalobcovi (§ 243b ods. 5 Os..p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a § 142 ods. 1
O.s.p.). Dovolací súd nepriznal žalobcovi náhradu trov dovolacieho konania, lebo
v dovolacom konaní nebol podaný návrh na uloženie povinnosti nahradiť trovy dovolacieho
konania (§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a § 151 ods. 1 O.s.p.).
P o u č e n i e : Proti tomu uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 17. decembra 2009
JUDr. Martin Vladik, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: Emília Kišacová