Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Cdo/61/2009

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa K., s.r.o.,

so sídlom K., zastúpeného Mgr. Z. V., advokátom v K., proti odporcovi Ing. M. K.,

bývajúcemu M., zastúpenému JUDr. T. S., advokátom v K., o zaplatenie 345.744,50 Sk

(11.476,61 €), vedenej na Okresnom súde Košice I pod sp. zn. , o dovolaní

navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach z 15. mája 2008, sp. zn.

, takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a .

Navrhovateľ je povinný zaplatiť odporcovi náhradu trov dovolacieho konania

276,84 € k rukám JUDr. T. S. do troch dní.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Košice I rozsudkom z 1. marca 2006, č.k. -158, zamietol

návrh navrhovateľa, ktorým sa proti odporcovi domáhal zaplatenia sumy 345.744,50 Sk

s úrokom z omeškania vo výške 17, 6 % od 17. mája 2000 do zaplatenia. Navrhovateľovi

uložil povinnosť nahradiť odporcovi trovy konania vo výške 42.243,- Sk na účet JUDr. T. S.,

advokáta, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Z vykonaného dokazovania

mal zistené, že zmluvou o spoluinvestovaní výstavby inžinierskych sietí v lokalite M. na

parcelách č. X. a X. katastrálneho územia M. uzatvorenou X. sa zmluvné strany N. - realitná

kancelária (právny predchodca navrhovateľa) a M. K. (odporcom) dohodli na

spoluinvestovaní výstavby inžinierskych sietí v lokalite M. - Panský les a vymedzili si

vzájomné práva a povinnosti. Výstavba občianskej vybavenosti v zmysle urbanistickej štúdie

však nebola splnená tak, ako sa k tomu právny predchodca navrhovateľa zaviazal. Tento

nevykonal výstavbu inžinierskych sietí podľa projektovej dokumentácie, nevystaval chodníky

a cestnú komunikáciu zúžil o jeden meter, nezabezpečil ani sprístupnenie cestnej komunikácie

na pozemok odporcu. Odporca si túto vybudoval sám na vlastné náklady. Tieto zistenia

vyplývajú aj zo znaleckého posudku znalca Ing. J. B. z odboru stavebníctva z X., č. X..

Zmluvu súd posúdil ako zmluvu o dielo podľa a nasl. .

Zhotoviteľ diela (právny predchodca navrhovateľa) nesplnil svoju povinnosť podľa § 633 ods.

1 (vykonať dielo podľa zmluvy, riadne a v dohodnutom čase). Súd

mal za preukázané, že námietka, ktorou odporca žiadal uplatniť zľavu 20 % z ceny diela je

opodstatnená. Nezaplatenie ceny diela v rozsahu 20 % ceny zodpovedá rozsahu nesplnenia

povinností podľa uzavretej zmluvy zo strany navrhovateľa, resp. jeho právneho predchodcu.

O trovách konania rozhodol podľa

Krajský súd v Košiciach rozsudkom z 15. mája 2008, sp. zn. , na

odvolanie navrhovateľa rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil. Na námietku nesprávneho

procesného postupu prvostupňového súdu spočívajúcu v tom, že súd napriek žiadosti

právneho zástupcu navrhovateľa neodročil pojednávanie a 1. marca 2006 pojednával

v neprítomnosti ako navrhovateľa, tak aj jeho právneho zástupcu, pričom vo veci rozhodol,

odvolací súd konštatoval, že navrhovateľovi nebola odňatá možnosť konať pred súdom.

Právny zástupca navrhovateľa svoju neprítomnosť ospravedlňoval kolíziou pojednávaní

a z tohto dôvodu žiadal pojednávanie odročiť. Kolíziu však ani dodatočne nepreukázal,

pričom vo veci už na pojednávanie viackrát ustanovil substitúta (§ 12 ods. 1 zákona

o advokácii), čo mohol urobiť aj pre pojednávanie konané 1. marca 2006. Na námietku, že

navrhovateľ nebol riadne poučený podľa odvolací súd uviedol, že táto

skutočnosť nie je dôvodom pre zrušenie rozsudku súdu prvého stupňa, ale umožňuje

účastníkovi konania prednášať dôkazy aj v odvolacom konaní, čo bolo navrhovateľovi aj

umožnené, keďže odvolací súd vykonal doplnenie dokazovania. Žiadna z procesných vád

odnímajúcich navrhovateľovi možnosť konať pred súdom nebola zistená, preto odvolací

súd vec prejednal po vecnej stránke. Z dokazovania vykonaného súdom prvého stupňa

a doplneného v odvolacom konaní dospel odvolací súd k záveru, že napriek tomu, že zmluva

o spoluinvestovaní výstavby inžinierskych sietí uzavretá medzi odporcom a právnym

predchodcom navrhovateľa trpí určitými nedostatkami a nie je celkom presná a jasná, pokiaľ

ide o použitú terminológiu, v kontexte okolností, za akých bola uzavretá je možné vyvodiť,

že ide o zmluvu, ktorá sa netýka len vybudovania inžinierskych sietí a príspevkov na ne

a treba ju posudzovať podľa jej obsahu. Z kontextu uzavretia zmluvy je evidentné, že účel,

ku ktorému smerovala, spočíval v splnení záväzku právneho predchodcu navrhovateľa

zabezpečiť vybudovanie stavebnej lokality tak, aby pre budúcich vlastníkov rodinných domov

priniesla komfort bývania, aký bol prezentovaný. Hoci sa stavebníci (majitelia pozemkov)

vrátane odporcu zaviazali len k príspevku na inžinierske siete, sú vzhľadom na obsah

záväzku právneho predchodcu navrhovateľa (článok I zmluvy) povinní splniť v nadväznosti

na splnenie jeho záväzku. Takúto zmluvu uzavretú podľa

ako nepomenovanú zmluvu, je vzhľadom na jej obsah potrebné vnímať ako celok, pričom

pri eventuálnom analogickom použití určitých ustanovení

o pomenovaných zmluvách prichádza do úvahy posudzovať ju podľa ustanovení vzťahujúcich

sa na zmluvu o dielo (§ 631 a nasl. O.z.), skôr než na zmluvu príkaznú (resp. zmluvu

o obstaraní veci). Podľa sa cena platí až po skončení

diela. Dospel k záveru, že právny predchodca navrhovateľa nesplnil svoj záväzok najmenej

v rozsahu 20 %. Odvolací súd teda považoval rozsudok súdu prvého stupňa o zamietnutí

návrhu na doplatenie splátky príspevku v tomto rozsahu za správny.

Proti tomuto rozsudku krajského súdu podal dovolanie navrhovateľ, ktorý žiadal, aby

dovolací súd zrušil rozsudok odvolacieho súdu, ako aj súdu prvého stupňa a vec vrátil súdu

prvého stupňa na ďalšie konanie. Prípustnosť dovolania a jeho dôvodnosť vyvodzoval

z ustanovenia Tvrdil, že po doručení rozsudku sa dozvedel, že vo veci

rozhodovali zaujatí sudcovia. Manželka odporcu, JUDr. V. K., je sudkyňou Okresného súdu

Košice II, sídliaceho v tej istej budove ako Okresný súd Košice I, ktorého sudkyňa JUDr. I. S.

(navrhovateľ najskôr omylom uviedol JUDr. I. S.), vo veci rozhodovala v prvom stupni.

Rozhodnutie súdu sa v tomto prípade týka priamo majetku sudkyne JUDr. V. K., keďže

prípadný postih pri úspechu navrhovateľa v konaní a prípadný výkon rozhodnutia by v zmysle

zasahoval do bezpodielového spoluvlastníctva jej a

odporcu. Domnieval sa, že JUDr. I. S. ako zákonná sudkyňa a blízka spolupracovníčka

a kolegyňa JUDr. V. K. nespĺňala a ani nespĺňa predpoklady nezaujatosti a nestrannosti.

Pochybnosti o nezaujatosti vo veci samej má navrhovateľ aj vo vzťahu k odvolaciemu súdu,

ktorého členom bol bývalý kolega právneho zástupcu odporcu. Z týchto skutočností,

s poukazom na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky , vyvodil

existenciu dôvodnej a zásadnej pochybnosti o spravodlivom rozhodnutí vo veci samej.

Následkom toho, že vo veci rozhodovala vylúčená sudkyňa, je nutné považovať celé konanie

za nezákonné.

Odporca navrhol dovolanie navrhovateľa ako nedôvodné zamietnuť a uložiť mu

povinnosť náhrady trov dovolacieho konania, spolu v sume 16.680,- Sk (553,67 €) na účet

právneho zástupcu odporcu.

Uviedol, že je pravda, že jeho manželka, ktorá je sudkyňou Okresného súdu Košice II,

o čom právny zástupca navrhovateľa (a jeho právneho predchodcu) JUDr. M. K. vedel ešte

pred začatím konania, najneskôr od samého začiatku konania, a to jednak zo zmlúv

predkladaných v konaní, ktorými disponoval, ako aj z rozhovoru s právnym zástupcom

odporcu. JUDr. M. K. a ani navrhovateľ nevideli v tejto skutočnosti problém. Sám

navrhovateľ o skutočnostiach, ktorými odôvodňuje tvrdenie o zaujatosti sudkyne

JUDr. I. S., vedel už samého začiatku konania, a tieto namietol až po právoplatnom skončení

veci. V konaní pred súdom prvého stupňa námietku zaujatosti nevzniesol. Po poučení súdu

prvého stupňa na prvom pojednávaní naopak uviedol, že takúto námietku nevznáša. Manželka

odporcu a JUDr. S. nie sú v priateľskom či nepriateľskom vzťahu, nestretávajú sa. V čase

konania bola manželka odporcu na materskej dovolenke. Nie je daný žiaden dôvod pre

vylúčenie JUDr. S. z prejednávania a rozhodovania vo veci. Právny zástupca odporcu odišiel

do advokácie v roku X., pričom s jediným členom senátu, ktorého poznal, neudržiava žiadne

vzťahy. Skutočnosť, že do roku X. pôsobil ako sudca, nie je dôvodom pre vylúčenie sudcov

odvolacieho súdu. Poukázal tiež na ustanovenie , podľa ktorého účastník

môže uplatniť námietku zaujatosti najneskôr na prvom pojednávaní, ktoré viedol sudca,

o ktorého vylúčenie ide, alebo do 15 dní, odkedy sa mohol dozvedieť o dôvode, pre ktorý je

sudca vylúčený.

JUDr. I. S. uviedla, že s JUDr. V. K., sudkyňou Okresného súdu Košice II sa nestretáva

ani osobne, ani pracovne. Účastníkov konania a ani ich právnych zástupcov nepozná, necíti sa

byť vo veci zaujatá.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

dovolanie podala včas oprávnená osoba ( ) bez nariadenia dovolacieho

pojednávania skúmal najskôr, či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno týmto

opravným prostriedkom napadnúť ( a nasl. ).

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to

zákon pripúšťa ( ).

V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol rozsudkom. V zmysle platí,

že ak dovolanie smeruje proti rozhodnutiu vydanému v tejto procesnej forme, je prípustné,

ak je ním napadnutý zmeňujúci rozsudok ( ), alebo rozsudok, v ktorom

sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci

( ), alebo potvrdzujúci rozsudok súdu prvého stupňa, avšak len vtedy, ak

odvolací súd vyslovil, že je dovolanie prípustné, pretože po právnej stránke ide o rozhodnutie

zásadného právneho významu ( ).

Dovolaním navrhovateľa je napadnutý potvrdzujúci rozsudok odvolacieho súdu, vo

výroku ktorého odvolací súd nevyslovil, že dovolanie je prípustné. V prejednávanej veci

dovolací súd dosiaľ nevyslovil ani záväzný právny názor, od ktorého by sa odvolací súd

odchýlil. Z týchto dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k záveru, že dovolanie

navrhovateľa nie je podľa prípustné.

So zreteľom na zákonnú povinnosť skúmať, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu

nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v

( ), ako aj s ohľadom na navrhovateľom namietanú vadu konania v zmysle

, zaoberal sa dovolací súd aj otázkou, či konanie nie je postihnuté

niektorou z procesných vád uvedených v až g/ (t.j. že sa rozhodlo

vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal

spôsobilosť byť účastníkom konania, účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol

riadne zastúpený, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už

prv začalo konanie, sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, rozhodoval

vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval

senát).

Vzhľadom na navrhovateľom vznesenú námietku procesnej vady podľa § 237 písm. g/

sa súd zameral na skúmanie, či vo veci nerozhodoval vylúčený sudca a či vo veci

rozhodoval správne zložený súd. Navrhovateľ špeciálne namietal zaujatosť sudkyne

rozhodujúcej vo veci na súde prvého stupňa, ako aj nemenovaného sudcu senátu odvolacieho

súdu.

Pri posudzovaní nezaujatosti sudcu vychádza judikatúra Európskeho súdu pre ľudské

práva (Saraiva de Carvalho vs. Portugalsko, 1994, alebo Gautrin vs. Francúzsko, 1998 a i.)

z dvojitého testu nezaujatosti. Subjektívny test vychádza z osobného presvedčenia,

vnútorného vzťahu sudcu v danej veci, objektívny test je zameraný na existenciu

dostatočných záruk vylučujúcich akúkoľvek legitímnu pochybnosť v tomto smere. V tomto

zmysle sú vykladané aj ustanovenia a nasl. upravujúce

vylúčenie sudcov.

Podľa sú sudcovia vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci,

ak so zreteľom na ich pomer k veci, k účastníkom alebo k ich zástupcom možno mať

pochybnosti o ich nezaujatosti.

Podľa majú účastníci právo z dôvodov podľa uplatniť

námietku zaujatosti voči sudcovi, ktorý má vec prejednať a rozhodnúť.

Podľa môže účastník uplatniť námietku zaujatosti podľa odseku 1

najneskôr na prvom pojednávaní, ktoré viedol sudca, o ktorého vylúčenie ide, alebo do 15 dní,

odkedy sa mohol dozvedieť o dôvode, pre ktorý je sudca vylúčený.

Podľa v námietke zaujatosti musí byť uvedené, proti komu smeruje,

dôvod, pre ktorý má byť sudca vylúčený, a kedy sa účastník podávajúci námietku zaujatosti

o dôvode vylúčenia dozvedel. Na podanie, ktoré nespĺňa náležitosti námietky zaujatosti, súd

neprihliadne; v tomto prípade sa vec nadriadenému súdu nepredkladá.

Podľa súdy poskytujú pri plnení svojich úloh účastníkom v občianskom

súdnom konaní poučenia o ich procesných právach a povinnostiach.

Podľa súdy povinnosť podľa odseku 1 nemajú, ak je účastník

v občianskom súdnom konaní zastúpený advokátom.

Navrhovateľ bol od začiatku konania vo veci zastúpený advokátom, preto súd mal voči

nemu len obmedzenú poučovaciu povinnosť (napr. v zmysle ). Nikdy

počas konania na okresnom súde, ani na krajskom súde nevzniesol námietku zaujatosti voči

žiadnemu zo sudcov konajúcich vo veci. To, že vo veci rozhodovali zaujatí sudcovia namietal

až po právoplatnom skončení veci. V dovolaní neuvádza skutočnosti umožňujúce presnejšie

určiť, kedy sa o dôvodoch vylúčenia JUDr. I. S. dozvedel, a ani voči ktorému sudcovi senátu

1Co Krajského súdu v Košiciach námietka smeruje, ako to vyžaduje ustanovenie § 15a ods. 3

Nie je preto možné na podanie hľadieť ako na námietky zaujatosti a ani o nich

rozhodovať.

Keďže však ide o skutočnosť dôležitú z hľadiska zabezpečenia spravodlivej ochrany

práv a oprávnených záujmov účastníkov, dovolací súd preskúmal vec aj v smere, či nie sú

dané skutočnosti, z ktorých by bolo možné vyvodiť pochybnosti o nezaujatosti sudkyne

JUDr. I. S.. Zistil, že takéto zo spisu nevyplávajú. Na margo dôvodov, pre ktoré sudkyňa

Okresného súdu Košice I JUDr. I. S. mala byť vylúčená z prejednania a rozhodovania vo veci,

poukazuje dovolací súd na o sudcoch a prísediacich

v znení zmien a doplnkov. V zmysle tohto zákonného ustanovenia sudcovia sú povinní zdržať

sa všetkého, čo by mohlo narušiť vážnosť a dôstojnosť funkcie sudcu alebo ohroziť dôveru

v nezávislé, nestranné a spravodlivé rozhodovanie súdov. Kolegiálne vzťahy medzi sudcami

samé osebe nepatria do skupiny vzťahov podľa Navyše, ako vyplynulo

z vyjadrení odporcu, ako aj samej JUDr. S., medzi ňou a manželkou odporcu neexistuje

vzťah, ktorý by v zmysle zakladal dôvod pre jej vylúčenie z konania

a rozhodovania vo veci.

Vzhľadom na uvedené možno teda uzavrieť, že sudkyňa JUDr. I. S. spĺňa všetky

predpoklady nezaujatého rozhodovania v prejednávanej veci.

Najvyšší súd Slovenskej republiky nezistil v konaní navrhovateľom vytýkanú vadu

podľa , ako ani žiadnu z ďalších vád uvedených v až f/

, a teda možno konštatovať, že v predmetnej veci nie je možné vyvodiť prípustnosť

dovolania ani z ustanovenia a ani z ustanovenia Z tohto dôvodu

najvyšší súd dovolanie navrhovateľa ako neprípustné odmietol ( v spojení

s ). S poukazom na právnu úpravu dovolacieho konania nezaoberal

sa napadnutým rozhodnutím odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej správnosti.

Úspešnému odporcovi vzniklo právo na náhradu trov dovolacieho konania proti

navrhovateľovi, ktorý v tomto konaní úspešný nebol ( v spojení s

ods. 1 , a ). Trovy pozostávajú z náhrady trov

právneho zastúpenia v dovolacom konaní vo výške podľa § 10 ods. 1, § 14 ods. 1 písm. c/

a vyhlášky č. , a to odmeny za jeden úkon právnej služby -

vyjadrenie k dovolaniu (zo 17.10.2008) vo výške 8.150,- Sk a režijného paušálu vo výške

190,- Sk, t.j. spolu 8.340,- Sk / 276,84 € tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 17. decembra 2009

JUDr. Martin V l a d i k , v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: