Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
d15/369051.96d57f.pdf
PDF · 110.8 KB
No categories available
2Cdo/61/2009
Najvyšší súd 2 Cdo 61/2009
Slovenskej republiky
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa K., s.r.o.,
so sídlom K., zastúpeného Mgr. Z. V., advokátom v K., proti odporcovi Ing. M. K.,
bývajúcemu M., zastúpenému JUDr. T. S., advokátom v K., o zaplatenie 345.744,50 Sk
(11.476,61 €), vedenej na Okresnom súde Košice I pod sp. zn. 15 C 239/2001, o dovolaní
navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach z 15. mája 2008, sp. zn.
1 Co 197/2006, takto
rozhodol:
Dovolanie o d m i e t a .
Navrhovateľ je povinný zaplatiť odporcovi náhradu trov dovolacieho konania
276,84 € k rukám JUDr. T. S. do troch dní.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Košice I rozsudkom z 1. marca 2006, č.k. 15 C 239/2001-158, zamietol
návrh navrhovateľa, ktorým sa proti odporcovi domáhal zaplatenia sumy 345.744,50 Sk
s úrokom z omeškania vo výške 17, 6 % od 17. mája 2000 do zaplatenia. Navrhovateľovi
uložil povinnosť nahradiť odporcovi trovy konania vo výške 42.243,- Sk na účet JUDr. T. S.,
advokáta, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Z vykonaného dokazovania
mal zistené, že zmluvou o spoluinvestovaní výstavby inžinierskych sietí v lokalite M. na
parcelách č. X. a X. katastrálneho územia M. uzatvorenou X. sa zmluvné strany N. - realitná
kancelária (právny predchodca navrhovateľa) a M. K. (odporcom) dohodli na
spoluinvestovaní výstavby inžinierskych sietí v lokalite M. - Panský les a vymedzili si
vzájomné práva a povinnosti. Výstavba občianskej vybavenosti v zmysle urbanistickej štúdie
však nebola splnená tak, ako sa k tomu právny predchodca navrhovateľa zaviazal. Tento
nevykonal výstavbu inžinierskych sietí podľa projektovej dokumentácie, nevystaval chodníky
a cestnú komunikáciu zúžil o jeden meter, nezabezpečil ani sprístupnenie cestnej komunikácie
na pozemok odporcu. Odporca si túto vybudoval sám na vlastné náklady. Tieto zistenia
vyplývajú aj zo znaleckého posudku znalca Ing. J. B. z odboru stavebníctva z X., č. X..
Zmluvu súd posúdil ako zmluvu o dielo podľa § 631 a nasl. Občianskeho zákonníka.
Zhotoviteľ diela (právny predchodca navrhovateľa) nesplnil svoju povinnosť podľa § 633 ods.
1 Občianskeho zákonníka (vykonať dielo podľa zmluvy, riadne a v dohodnutom čase). Súd
mal za preukázané, že námietka, ktorou odporca žiadal uplatniť zľavu 20 % z ceny diela je
opodstatnená. Nezaplatenie ceny diela v rozsahu 20 % ceny zodpovedá rozsahu nesplnenia
povinností podľa uzavretej zmluvy zo strany navrhovateľa, resp. jeho právneho predchodcu.
O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p.
Krajský súd v Košiciach rozsudkom z 15. mája 2008, sp. zn. 1 Co 197/2006, na
odvolanie navrhovateľa rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil. Na námietku nesprávneho
procesného postupu prvostupňového súdu spočívajúcu v tom, že súd napriek žiadosti
právneho zástupcu navrhovateľa neodročil pojednávanie a 1. marca 2006 pojednával
v neprítomnosti ako navrhovateľa, tak aj jeho právneho zástupcu, pričom vo veci rozhodol,
odvolací súd konštatoval, že navrhovateľovi nebola odňatá možnosť konať pred súdom.
Právny zástupca navrhovateľa svoju neprítomnosť ospravedlňoval kolíziou pojednávaní
a z tohto dôvodu žiadal pojednávanie odročiť. Kolíziu však ani dodatočne nepreukázal,
pričom vo veci už na pojednávanie viackrát ustanovil substitúta (§ 12 ods. 1 zákona
o advokácii), čo mohol urobiť aj pre pojednávanie konané 1. marca 2006. Na námietku, že
navrhovateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p. odvolací súd uviedol, že táto
skutočnosť nie je dôvodom pre zrušenie rozsudku súdu prvého stupňa, ale umožňuje
účastníkovi konania prednášať dôkazy aj v odvolacom konaní, čo bolo navrhovateľovi aj
umožnené, keďže odvolací súd vykonal doplnenie dokazovania. Žiadna z procesných vád
odnímajúcich navrhovateľovi možnosť konať pred súdom nebola zistená, preto odvolací
súd vec prejednal po vecnej stránke. Z dokazovania vykonaného súdom prvého stupňa
a doplneného v odvolacom konaní dospel odvolací súd k záveru, že napriek tomu, že zmluva
o spoluinvestovaní výstavby inžinierskych sietí uzavretá medzi odporcom a právnym
predchodcom navrhovateľa trpí určitými nedostatkami a nie je celkom presná a jasná, pokiaľ
ide o použitú terminológiu, v kontexte okolností, za akých bola uzavretá je možné vyvodiť,
že ide o zmluvu, ktorá sa netýka len vybudovania inžinierskych sietí a príspevkov na ne
a treba ju posudzovať podľa jej obsahu. Z kontextu uzavretia zmluvy je evidentné, že účel,
ku ktorému smerovala, spočíval v splnení záväzku právneho predchodcu navrhovateľa
zabezpečiť vybudovanie stavebnej lokality tak, aby pre budúcich vlastníkov rodinných domov
priniesla komfort bývania, aký bol prezentovaný. Hoci sa stavebníci (majitelia pozemkov)
vrátane odporcu zaviazali len k príspevku na inžinierske siete, sú vzhľadom na obsah
záväzku právneho predchodcu navrhovateľa (článok I zmluvy) povinní splniť v nadväznosti
na splnenie jeho záväzku. Takúto zmluvu uzavretú podľa § 51 Občianskeho zákonníka
ako nepomenovanú zmluvu, je vzhľadom na jej obsah potrebné vnímať ako celok, pričom
pri eventuálnom analogickom použití určitých ustanovení Občianskeho zákonníka
o pomenovaných zmluvách prichádza do úvahy posudzovať ju podľa ustanovení vzťahujúcich
sa na zmluvu o dielo (§ 631 a nasl. O.z.), skôr než na zmluvu príkaznú (resp. zmluvu
o obstaraní veci). Podľa § 634 ods. 2 Občianskeho zákonníka sa cena platí až po skončení
diela. Dospel k záveru, že právny predchodca navrhovateľa nesplnil svoj záväzok najmenej
v rozsahu 20 %. Odvolací súd teda považoval rozsudok súdu prvého stupňa o zamietnutí
návrhu na doplatenie splátky príspevku v tomto rozsahu za správny.
Proti tomuto rozsudku krajského súdu podal dovolanie navrhovateľ, ktorý žiadal, aby
dovolací súd zrušil rozsudok odvolacieho súdu, ako aj súdu prvého stupňa a vec vrátil súdu
prvého stupňa na ďalšie konanie. Prípustnosť dovolania a jeho dôvodnosť vyvodzoval
z ustanovenia § 237 písm. g/ O.s.p. Tvrdil, že po doručení rozsudku sa dozvedel, že vo veci
rozhodovali zaujatí sudcovia. Manželka odporcu, JUDr. V. K., je sudkyňou Okresného súdu
Košice II, sídliaceho v tej istej budove ako Okresný súd Košice I, ktorého sudkyňa JUDr. I. S.
(navrhovateľ najskôr omylom uviedol JUDr. I. S.), vo veci rozhodovala v prvom stupni.
Rozhodnutie súdu sa v tomto prípade týka priamo majetku sudkyne JUDr. V. K., keďže
prípadný postih pri úspechu navrhovateľa v konaní a prípadný výkon rozhodnutia by v zmysle
§ 147 ods. 1 Občianskeho zákonníka zasahoval do bezpodielového spoluvlastníctva jej a
odporcu. Domnieval sa, že JUDr. I. S. ako zákonná sudkyňa a blízka spolupracovníčka
a kolegyňa JUDr. V. K. nespĺňala a ani nespĺňa predpoklady nezaujatosti a nestrannosti.
Pochybnosti o nezaujatosti vo veci samej má navrhovateľ aj vo vzťahu k odvolaciemu súdu,
ktorého členom bol bývalý kolega právneho zástupcu odporcu. Z týchto skutočností,
s poukazom na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky ÚS 65/05, vyvodil
existenciu dôvodnej a zásadnej pochybnosti o spravodlivom rozhodnutí vo veci samej.
Následkom toho, že vo veci rozhodovala vylúčená sudkyňa, je nutné považovať celé konanie
za nezákonné.
Odporca navrhol dovolanie navrhovateľa ako nedôvodné zamietnuť a uložiť mu
povinnosť náhrady trov dovolacieho konania, spolu v sume 16.680,- Sk (553,67 €) na účet
právneho zástupcu odporcu.
Uviedol, že je pravda, že jeho manželka, ktorá je sudkyňou Okresného súdu Košice II,
o čom právny zástupca navrhovateľa (a jeho právneho predchodcu) JUDr. M. K. vedel ešte
pred začatím konania, najneskôr od samého začiatku konania, a to jednak zo zmlúv
predkladaných v konaní, ktorými disponoval, ako aj z rozhovoru s právnym zástupcom
odporcu. JUDr. M. K. a ani navrhovateľ nevideli v tejto skutočnosti problém. Sám
navrhovateľ o skutočnostiach, ktorými odôvodňuje tvrdenie o zaujatosti sudkyne
JUDr. I. S., vedel už samého začiatku konania, a tieto namietol až po právoplatnom skončení
veci. V konaní pred súdom prvého stupňa námietku zaujatosti nevzniesol. Po poučení súdu
prvého stupňa na prvom pojednávaní naopak uviedol, že takúto námietku nevznáša. Manželka
odporcu a JUDr. S. nie sú v priateľskom či nepriateľskom vzťahu, nestretávajú sa. V čase
konania bola manželka odporcu na materskej dovolenke. Nie je daný žiaden dôvod pre
vylúčenie JUDr. S. z prejednávania a rozhodovania vo veci. Právny zástupca odporcu odišiel
do advokácie v roku X., pričom s jediným členom senátu, ktorého poznal, neudržiava žiadne
vzťahy. Skutočnosť, že do roku X. pôsobil ako sudca, nie je dôvodom pre vylúčenie sudcov
odvolacieho súdu. Poukázal tiež na ustanovenie § 15 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého účastník
môže uplatniť námietku zaujatosti najneskôr na prvom pojednávaní, ktoré viedol sudca,
o ktorého vylúčenie ide, alebo do 15 dní, odkedy sa mohol dozvedieť o dôvode, pre ktorý je
sudca vylúčený.
JUDr. I. S. uviedla, že s JUDr. V. K., sudkyňou Okresného súdu Košice II sa nestretáva
ani osobne, ani pracovne. Účastníkov konania a ani ich právnych zástupcov nepozná, necíti sa
byť vo veci zaujatá.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že
dovolanie podala včas oprávnená osoba (§ 240 ods. 1 O.s.p.) bez nariadenia dovolacieho
pojednávania skúmal najskôr, či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno týmto
opravným prostriedkom napadnúť (§ 236 a nasl. O.s.p.).
Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to
zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.).
V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol rozsudkom. V zmysle § 238 O.s.p. platí,
že ak dovolanie smeruje proti rozhodnutiu vydanému v tejto procesnej forme, je prípustné,
ak je ním napadnutý zmeňujúci rozsudok (§ 238 ods. 1 O.s.p.), alebo rozsudok, v ktorom
sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci
(§ 238 ods. 2 O.s.p.), alebo potvrdzujúci rozsudok súdu prvého stupňa, avšak len vtedy, ak
odvolací súd vyslovil, že je dovolanie prípustné, pretože po právnej stránke ide o rozhodnutie
zásadného právneho významu (§ 238 ods. 3 O.s.p.).
Dovolaním navrhovateľa je napadnutý potvrdzujúci rozsudok odvolacieho súdu, vo
výroku ktorého odvolací súd nevyslovil, že dovolanie je prípustné. V prejednávanej veci
dovolací súd dosiaľ nevyslovil ani záväzný právny názor, od ktorého by sa odvolací súd
odchýlil. Z týchto dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k záveru, že dovolanie
navrhovateľa nie je podľa § 238 O.s.p. prípustné.
So zreteľom na zákonnú povinnosť skúmať, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu
nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v § 237 O.s.p.
(§ 242 ods. 1 O.s.p.), ako aj s ohľadom na navrhovateľom namietanú vadu konania v zmysle
§ 237 písm. g/ O.s.p., zaoberal sa dovolací súd aj otázkou, či konanie nie je postihnuté
niektorou z procesných vád uvedených v § 237 písm. a/ až g/ O.s.p. (t.j. že sa rozhodlo
vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal
spôsobilosť byť účastníkom konania, účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol
riadne zastúpený, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už
prv začalo konanie, sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, rozhodoval
vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval
senát).
Vzhľadom na navrhovateľom vznesenú námietku procesnej vady podľa § 237 písm. g/
O.s.p. sa súd zameral na skúmanie, či vo veci nerozhodoval vylúčený sudca a či vo veci
rozhodoval správne zložený súd. Navrhovateľ špeciálne namietal zaujatosť sudkyne
rozhodujúcej vo veci na súde prvého stupňa, ako aj nemenovaného sudcu senátu odvolacieho
súdu.
Pri posudzovaní nezaujatosti sudcu vychádza judikatúra Európskeho súdu pre ľudské
práva (Saraiva de Carvalho vs. Portugalsko, 1994, alebo Gautrin vs. Francúzsko, 1998 a i.)
z dvojitého testu nezaujatosti. Subjektívny test vychádza z osobného presvedčenia,
vnútorného vzťahu sudcu v danej veci, objektívny test je zameraný na existenciu
dostatočných záruk vylučujúcich akúkoľvek legitímnu pochybnosť v tomto smere. V tomto
zmysle sú vykladané aj ustanovenia § 14 a nasl. Občianskeho súdneho poriadku upravujúce
vylúčenie sudcov.
Podľa § 14 ods. 1 O.s.p. sú sudcovia vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci,
ak so zreteľom na ich pomer k veci, k účastníkom alebo k ich zástupcom možno mať
pochybnosti o ich nezaujatosti.
Podľa § 15a ods. 1 O.s.p. majú účastníci právo z dôvodov podľa § 14 ods. 1 uplatniť
námietku zaujatosti voči sudcovi, ktorý má vec prejednať a rozhodnúť.
Podľa § 15a ods. 2 O.s.p. môže účastník uplatniť námietku zaujatosti podľa odseku 1
najneskôr na prvom pojednávaní, ktoré viedol sudca, o ktorého vylúčenie ide, alebo do 15 dní,
odkedy sa mohol dozvedieť o dôvode, pre ktorý je sudca vylúčený.
Podľa § 15a ods. 3 O.s.p. v námietke zaujatosti musí byť uvedené, proti komu smeruje,
dôvod, pre ktorý má byť sudca vylúčený, a kedy sa účastník podávajúci námietku zaujatosti
o dôvode vylúčenia dozvedel. Na podanie, ktoré nespĺňa náležitosti námietky zaujatosti, súd
neprihliadne; v tomto prípade sa vec nadriadenému súdu nepredkladá.
Podľa § 5 ods. 1 O.s.p. súdy poskytujú pri plnení svojich úloh účastníkom v občianskom
súdnom konaní poučenia o ich procesných právach a povinnostiach.
Podľa § 5 ods. 2 O.s.p. súdy povinnosť podľa odseku 1 nemajú, ak je účastník
v občianskom súdnom konaní zastúpený advokátom.
Navrhovateľ bol od začiatku konania vo veci zastúpený advokátom, preto súd mal voči
nemu len obmedzenú poučovaciu povinnosť (napr. v zmysle § 120 ods. 4 O.s.p.). Nikdy
počas konania na okresnom súde, ani na krajskom súde nevzniesol námietku zaujatosti voči
žiadnemu zo sudcov konajúcich vo veci. To, že vo veci rozhodovali zaujatí sudcovia namietal
až po právoplatnom skončení veci. V dovolaní neuvádza skutočnosti umožňujúce presnejšie
určiť, kedy sa o dôvodoch vylúčenia JUDr. I. S. dozvedel, a ani voči ktorému sudcovi senátu
1Co Krajského súdu v Košiciach námietka smeruje, ako to vyžaduje ustanovenie § 15a ods. 3
O.s.p. Nie je preto možné na podanie hľadieť ako na námietky zaujatosti a ani o nich
rozhodovať.
Keďže však ide o skutočnosť dôležitú z hľadiska zabezpečenia spravodlivej ochrany
práv a oprávnených záujmov účastníkov, dovolací súd preskúmal vec aj v smere, či nie sú
dané skutočnosti, z ktorých by bolo možné vyvodiť pochybnosti o nezaujatosti sudkyne
JUDr. I. S.. Zistil, že takéto zo spisu nevyplávajú. Na margo dôvodov, pre ktoré sudkyňa
Okresného súdu Košice I JUDr. I. S. mala byť vylúčená z prejednania a rozhodovania vo veci,
poukazuje dovolací súd na § 30 ods. 1 zákona č. 385/2000 Z.z. o sudcoch a prísediacich
v znení zmien a doplnkov. V zmysle tohto zákonného ustanovenia sudcovia sú povinní zdržať
sa všetkého, čo by mohlo narušiť vážnosť a dôstojnosť funkcie sudcu alebo ohroziť dôveru
v nezávislé, nestranné a spravodlivé rozhodovanie súdov. Kolegiálne vzťahy medzi sudcami
samé osebe nepatria do skupiny vzťahov podľa § 14 ods. 1 O.s.p. Navyše, ako vyplynulo
z vyjadrení odporcu, ako aj samej JUDr. S., medzi ňou a manželkou odporcu neexistuje
vzťah, ktorý by v zmysle § 14 O.s.p. zakladal dôvod pre jej vylúčenie z konania
a rozhodovania vo veci.
Vzhľadom na uvedené možno teda uzavrieť, že sudkyňa JUDr. I. S. spĺňa všetky
predpoklady nezaujatého rozhodovania v prejednávanej veci.
Najvyšší súd Slovenskej republiky nezistil v konaní navrhovateľom vytýkanú vadu
podľa § 237 písm. g/ O.s.p., ako ani žiadnu z ďalších vád uvedených v § 237 písm. a/ až f/
O.s.p., a teda možno konštatovať, že v predmetnej veci nie je možné vyvodiť prípustnosť
dovolania ani z ustanovenia § 238 O.s.p. a ani z ustanovenia § 237 O.s.p. Z tohto dôvodu
najvyšší súd dovolanie navrhovateľa ako neprípustné odmietol (§ 234b ods. 5 O.s.p. v spojení
s § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p.). S poukazom na právnu úpravu dovolacieho konania nezaoberal
sa napadnutým rozhodnutím odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej správnosti.
Úspešnému odporcovi vzniklo právo na náhradu trov dovolacieho konania proti
navrhovateľovi, ktorý v tomto konaní úspešný nebol (§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 224
ods. 1 O.s.p., § 142 ods. 1 O.s.p. a § 151 ods. 1 O.s.p.). Trovy pozostávajú z náhrady trov
právneho zastúpenia v dovolacom konaní vo výške podľa § 10 ods. 1, § 14 ods. 1 písm. c/
a § 16 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z.z., a to odmeny za jeden úkon právnej služby -
vyjadrenie k dovolaniu (zo 17.10.2008) vo výške 8.150,- Sk a režijného paušálu vo výške
190,- Sk, t.j. spolu 8.340,- Sk / 276,84 € tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 17. decembra 2009
JUDr. Martin V l a d i k , v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: