Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Cdo/228/2009

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu J. B., bytom K.,

zastúpeného JUDr. D. Š., advokátkou v K., proti žalovaným 1/ S. Ď., bytom B., 2/ J. S.,

bytom P., 3/ maloletému J. S., zastúpenému zákonným zástupcom Ing. M. S. bytom P.,

o zaplatenie 78 735,98 EUR s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Bratislava II pod

sp.zn. , o dovolaní žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave

z 25. júla 2008 sp.zn. , rozhodol

t a k t o :

Dovolanie žalobcu o d m i e t a .

Žalovaným 1/ až 3/ náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Bratislava II uznesením z 29. októbra 2007 č.k. -73

zamietol návrh na vydanie predbežného opatrenia, ktorým sa žalobca domáhal zákazu

žalovaným nakladať s nehnuteľnosťami, zapísanými na LV č. X., katastrálne územie L.,

2 2

vedených Správou katastra v P., parcely č. X. o výmere X. ma parcely č. X. o výmere X. m,

druh pozemku – lesné pozemky, lesné porasty, a zaistenia nehnuteľnosti vo vlastníctve

žalovanej 1/. Svoje rozhodnutie oprel o ustanovenia §§ 102 ods. 1, 74 ods. 1, 2 a 76 ods. 1

písm.e/, f/ a odôvodnil ho tým, že žalobca neosvedčil dôvodnú obavu z nebezpečenstva

bezprostredne hroziacej ujmy, resp. z ohrozenia výkonu rozhodnutia, nakoľko nepreukázal, že

žalovaní robia faktické kroky smerujúce k nakladaniu s predmetnou nehnuteľnosťou a svoj

nárok založil len na domnienke, že k takémuto konaniu by pred skončením konania dôjsť

mohlo.

Na odvolanie žalobcu Krajský súd v Bratislave uznesením z 25. júla 2008 sp.zn.

uznesenie súdu prvého stupňa v časti týkajúcej sa (pôvodne označených)

žalovaných 2/ a 4/ (t.j. E. T. a Ing. J. S.) zrušil a konanie o nariadenie predbežného

opatrenia voči nim zastavil. Vo zvyšnej časti týkajúcej sa žalovaných (pôvodne označených)

1/, 3/ a 5/ uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil, stotožniac sa so skutkovými a právnymi

závermi prvostupňového súdu. Vo vzťahu k pôvodne označeným žalovaným 2/ a 4/ svoje

rozhodnutie odôvodnil tým, že v čase začatia konania (19. februára 2007) títo žalovaní nemali

spôsobilosť byť účastníkmi konania (žalovaná 2/ zomrela X. a žalovaný 4/ zomrel X.). Ak

preto súd prvého stupňa zamietol návrh na vydanie predbežného opatrenia aj voči nim, nebolo

jeho rozhodnutie v tejto časti vecne správne.

Proti uvedenému uzneseniu odvolacieho súdu podal dovolanie žalobca. Podľa obsahu

tohto mimoriadneho opravného prostriedku zrejme žiadal, aby dovolací súd napadnuté

rozhodnutie odvolacieho súdu ako aj uznesenie súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil súdu

prvého stupňa na ďalšie konanie. Obom súdom nižšieho stupňa vytkol, že ich rozhodnutia sú

nezákonné a úmyselne mu odňali možnosť účinne sa domáhať jeho práv. Taktiež je

nezodpovedné konanie odvolacieho súdu, že proti žalovaným 2/ a 4/ zastavil konanie, “veď

po odporcoch 2/ a 4/ nastúpili ich dediči“.

Žalovaní sa k dovolaniu nevyjadrili.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

dovolanie podal včas účastník konania ( ), bez nariadenia dovolacieho

pojednávania ( ) skúmal najskôr, či tento opravný prostriedok smeruje

proti rozhodnutiu, proti ktorému ho zákon pripúšťa.

V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol uznesením. Pokiaľ dovolanie smeruje

proti uzneseniu odvolacieho súdu, je tento opravný prostriedok prípustný, ak smeruje proti

zmeňujúcemu uzneseniu odvolacieho súdu ( ) alebo uzneseniu,

ktorým odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych

spoločenstiev [] na zaujatie stanoviska ( ), alebo

potvrdzujúcemu uzneseniu, vo výroku ktorého odvolací súd vyslovil, že je dovolanie

prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu (§ 239 ods. 2

písm.a/ ), alebo ak ním bolo potvrdené buď uznesenie súdu prvého stupňa o návrhu

na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia (§ 239 ods. 2

písm.b/ ) alebo uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo jeho

vyhlásenie za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej republiky (§ 239 ods. 2

písm.c/ ).

Dovolaním napadnuté uznesenie nevykazuje znaky žiadneho z týchto rozhodnutí,

prípustnosť dovolania preto z uvedených ustanovení nemožno vyvodiť.

Vzhľadom na zákonnú povinnosť skúmať vždy, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho

súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v § 237

( veta druhá ), dovolací súd sa ďalej zaoberal otázkou, či konanie nie

je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v až g/ Ak je konanie

postihnuté niektorou z vád vymenovaných v , možno dovolaním napadnúť aj

rozhodnutia vo veciach, v ktorých je inak dovolanie z hľadiska vylúčené.

Dovolací súd však nezistil existenciu žiadnej podmienky prípustnosti dovolania uvedenej

v Nezistil ani podmienky prípustnosti dovolania podľa ,

na ktoré zrejme poukazoval dovolateľ. Žalobca jednak tvrdí, že rozhodnutia oboch súdov

nižšieho stupňa sú nezákonné a úmyselne mu odňali možnosť účinne sa domáhať jeho práv

a jednak, že zastavenie konania voči (pôvodne označeným) žalovaným 2/ a 4/ odvolacím

súdom je nezodpovedné, keď po týchto žalovaných nastúpili ich dedičia.

Odňatím možnosti konať pred súdom ( ) sa rozumie postup súdu,

ktorým účastníkovi odňal možnosť realizovať procesné práva, ktoré mu dáva Občiansky

súdny poriadok. V zmysle majú účastníci v občianskom súdnom konaní rovnaké

postavenie a súd je povinný zabezpečiť im rovnaké možnosti uplatnenia ich práv [napr. právo

vykonávať procesné úkony vo formách stanovených zákonom ( ), nazerať do spisu

a robiť si z neho výpisy ( ), právo byť predvolaný na súdne pojednávanie (

), vyjadriť sa k návrhom na dôkazy a k všetkým dôkazom, ktoré sa vykonali (

) na to, aby im bol rozsudok doručený do vlastných rúk ( )]. Z obsahu

spisu nevyplýva, že by súdy v prejednávanej veci v prípade žalobcu nerešpektovali niektoré

z týchto práv. K vyššie v odôvodnení tohto rozhodnutia uvedenému tvrdeniu žalobcu, o ktoré

opiera prípustnosť dovolania podľa treba uviesť (ako na to správne

poukázal aj odvolací súd), že nedostatok spôsobilosti byť účastníkom konania ( ) je

neodstrániteľným nedostatkom jednej z procesných podmienok konania, v dôsledku ktorej

súd nemôže vydať rozhodnutie vo veci samej, ale musí konanie zastaviť. Preto, ak žalobca

v žalobe (návrhu na začatie konania a vydanie predbežného opatrenia) označil ako žalovaných

2/ a 4/ fyzické osoby, ktoré v čase začatia konania nemali spôsobilosť byť účastníkmi konania

(ako z obsahu spisu nesporne vyplýva, obaja zomreli ešte pred podaním žaloby), správne

odvolací súd vo vzťahu k nim uznesenie súdu prvého stupňa zrušil a konanie o nariadenie

predbežného opatrenia zastavil (bez ohľadu na to, či títo žalovaní mali dedičov, keďže

dedičov žalovaných 2/ a 4/ žalobca ako žalovaných neoznačil), čím žalobcovi neodňal

možnosť konať pred súdom. Pokiaľ ide o druhú výhradu dovolateľa, t.j. že rozhodnutia

prvostupňového i odvolacieho súdu sú nezákonné a úmyselne mu odňali možnosť účinne sa

domáhať jeho práv, zrejme ňou žalobca namieta, že napadnuté rozhodnutie spočíva

na nesprávnom právnom posúdení veci. V tom prípade treba uviesť, že nesprávne právne

posúdenie veci ( ) považuje za prípustný

dovolací dôvod (ktorý možno uplatniť vtedy, ak je dovolanie prípustné), samotné nesprávne

právne posúdenie veci ale prípustnosť dovolania nezakladá. Dovolanie je totiž

v ustanoveniach upravené ako mimoriadny opravný

prostriedok, ktorý nemožno podať proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu; pokiaľ nie

sú splnené procesné podmienky prípustnosti dovolania, nemožno napadnuté rozhodnutie

podrobiť vecnému preskúmavaniu, a preto ani zohľadniť prípadné vecné nesprávnosti

rozhodnutia.

Keďže v danom prípade dovolanie nie je podľa prípustné, nebola

preukázaná existencia dovolateľom namietanej vady konania v zmysle

a neboli zistené (ani tvrdené) iné vady uvedené v , Najvyšší súd Slovenskej

republiky dovolanie dovolateľa podľa v spojení s

ako dovolanie smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok

neprípustný, odmietol.

O náhrade trov dovolacieho konania dovolací súd rozhodol podľa

v spojení s a s tým, že žalovaným, ktorým by podľa

výsledku konania vzniklo právo na náhradu trov tohto konania, žiadne trovy nevznikli.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 17. decembra 2009 JUDr. Jana Bajánková, v.r.

Za správnosť vyhotovenia : predsedníčka senátu

Jarmila Uhlířová