Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
063/368939.73dd34.pdf
PDF · 98.6 KB
No categories available
1Cdo/228/2009
Najvyšší súd 1 Cdo 228/2009
Slovenskej republiky
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu J. B., bytom K.,
zastúpeného JUDr. D. Š., advokátkou v K., proti žalovaným 1/ S. Ď., bytom B., 2/ J. S.,
bytom P., 3/ maloletému J. S., zastúpenému zákonným zástupcom Ing. M. S. bytom P.,
o zaplatenie 78 735,98 EUR s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Bratislava II pod
sp.zn. 12 C 34/2007, o dovolaní žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave
z 25. júla 2008 sp.zn. 12 Co 164/2008, rozhodol
t a k t o :
Dovolanie žalobcu o d m i e t a .
Žalovaným 1/ až 3/ náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Bratislava II uznesením z 29. októbra 2007 č.k. 12 C 34/2007-73
zamietol návrh na vydanie predbežného opatrenia, ktorým sa žalobca domáhal zákazu
žalovaným nakladať s nehnuteľnosťami, zapísanými na LV č. X., katastrálne územie L.,
2 2
vedených Správou katastra v P., parcely č. X. o výmere X. ma parcely č. X. o výmere X. m,
druh pozemku – lesné pozemky, lesné porasty, a zaistenia nehnuteľnosti vo vlastníctve
žalovanej 1/. Svoje rozhodnutie oprel o ustanovenia §§ 102 ods. 1, 74 ods. 1, 2 a 76 ods. 1
písm.e/, f/ O.s.p. a odôvodnil ho tým, že žalobca neosvedčil dôvodnú obavu z nebezpečenstva
bezprostredne hroziacej ujmy, resp. z ohrozenia výkonu rozhodnutia, nakoľko nepreukázal, že
žalovaní robia faktické kroky smerujúce k nakladaniu s predmetnou nehnuteľnosťou a svoj
nárok založil len na domnienke, že k takémuto konaniu by pred skončením konania dôjsť
mohlo.
Na odvolanie žalobcu Krajský súd v Bratislave uznesením z 25. júla 2008 sp.zn.
12 Co 164/2008 uznesenie súdu prvého stupňa v časti týkajúcej sa (pôvodne označených)
žalovaných 2/ a 4/ (t.j. E. T. a Ing. J. S.) zrušil a konanie o nariadenie predbežného
opatrenia voči nim zastavil. Vo zvyšnej časti týkajúcej sa žalovaných (pôvodne označených)
1/, 3/ a 5/ uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil, stotožniac sa so skutkovými a právnymi
závermi prvostupňového súdu. Vo vzťahu k pôvodne označeným žalovaným 2/ a 4/ svoje
rozhodnutie odôvodnil tým, že v čase začatia konania (19. februára 2007) títo žalovaní nemali
spôsobilosť byť účastníkmi konania (žalovaná 2/ zomrela X. a žalovaný 4/ zomrel X.). Ak
preto súd prvého stupňa zamietol návrh na vydanie predbežného opatrenia aj voči nim, nebolo
jeho rozhodnutie v tejto časti vecne správne.
Proti uvedenému uzneseniu odvolacieho súdu podal dovolanie žalobca. Podľa obsahu
tohto mimoriadneho opravného prostriedku zrejme žiadal, aby dovolací súd napadnuté
rozhodnutie odvolacieho súdu ako aj uznesenie súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil súdu
prvého stupňa na ďalšie konanie. Obom súdom nižšieho stupňa vytkol, že ich rozhodnutia sú
nezákonné a úmyselne mu odňali možnosť účinne sa domáhať jeho práv. Taktiež je
nezodpovedné konanie odvolacieho súdu, že proti žalovaným 2/ a 4/ zastavil konanie, “veď
po odporcoch 2/ a 4/ nastúpili ich dediči“.
Žalovaní sa k dovolaniu nevyjadrili.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že
dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho
pojednávania (§ 243a ods. 3 O.s.p.) skúmal najskôr, či tento opravný prostriedok smeruje
proti rozhodnutiu, proti ktorému ho zákon pripúšťa.
V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol uznesením. Pokiaľ dovolanie smeruje
proti uzneseniu odvolacieho súdu, je tento opravný prostriedok prípustný, ak smeruje proti
zmeňujúcemu uzneseniu odvolacieho súdu (§ 239 ods. 1 písm.a/ O.s.p.) alebo uzneseniu,
ktorým odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych
spoločenstiev [§ 109 ods. 1 písm.c/] na zaujatie stanoviska (§ 239 ods. 1 písm.b/ O.s.p.), alebo
potvrdzujúcemu uzneseniu, vo výroku ktorého odvolací súd vyslovil, že je dovolanie
prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu (§ 239 ods. 2
písm.a/ O.s.p.), alebo ak ním bolo potvrdené buď uznesenie súdu prvého stupňa o návrhu
na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia (§ 239 ods. 2
písm.b/ O.s.p.) alebo uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo jeho
vyhlásenie za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej republiky (§ 239 ods. 2
písm.c/ O.s.p.).
Dovolaním napadnuté uznesenie nevykazuje znaky žiadneho z týchto rozhodnutí,
prípustnosť dovolania preto z uvedených ustanovení nemožno vyvodiť.
Vzhľadom na zákonnú povinnosť skúmať vždy, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho
súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v § 237
O.s.p. (§ 242 ods. 1 veta druhá O.s.p.), dovolací súd sa ďalej zaoberal otázkou, či konanie nie
je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 písm.a/ až g/ O.s.p. Ak je konanie
postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 O.s.p., možno dovolaním napadnúť aj
rozhodnutia vo veciach, v ktorých je inak dovolanie z hľadiska § 239 O.s.p. vylúčené.
Dovolací súd však nezistil existenciu žiadnej podmienky prípustnosti dovolania uvedenej
v § 237 O.s.p. Nezistil ani podmienky prípustnosti dovolania podľa § 237 písm.f/ O.s.p.,
na ktoré zrejme poukazoval dovolateľ. Žalobca jednak tvrdí, že rozhodnutia oboch súdov
nižšieho stupňa sú nezákonné a úmyselne mu odňali možnosť účinne sa domáhať jeho práv
a jednak, že zastavenie konania voči (pôvodne označeným) žalovaným 2/ a 4/ odvolacím
súdom je nezodpovedné, keď po týchto žalovaných nastúpili ich dedičia.
Odňatím možnosti konať pred súdom (§ 237 písm.f/ O.s.p.) sa rozumie postup súdu,
ktorým účastníkovi odňal možnosť realizovať procesné práva, ktoré mu dáva Občiansky
súdny poriadok. V zmysle § 18 O.s.p. majú účastníci v občianskom súdnom konaní rovnaké
postavenie a súd je povinný zabezpečiť im rovnaké možnosti uplatnenia ich práv [napr. právo
vykonávať procesné úkony vo formách stanovených zákonom (§ 41 O.s.p.), nazerať do spisu
a robiť si z neho výpisy (§ 44 O.s.p.), právo byť predvolaný na súdne pojednávanie (§ 115
O.s.p.), vyjadriť sa k návrhom na dôkazy a k všetkým dôkazom, ktoré sa vykonali (§ 123
O.s.p.) na to, aby im bol rozsudok doručený do vlastných rúk (§ 158 ods. 2 O.s.p.)]. Z obsahu
spisu nevyplýva, že by súdy v prejednávanej veci v prípade žalobcu nerešpektovali niektoré
z týchto práv. K vyššie v odôvodnení tohto rozhodnutia uvedenému tvrdeniu žalobcu, o ktoré
opiera prípustnosť dovolania podľa § 237 písm.f/ O.s.p. treba uviesť (ako na to správne
poukázal aj odvolací súd), že nedostatok spôsobilosti byť účastníkom konania (§ 19 O.s.p.) je
neodstrániteľným nedostatkom jednej z procesných podmienok konania, v dôsledku ktorej
súd nemôže vydať rozhodnutie vo veci samej, ale musí konanie zastaviť. Preto, ak žalobca
v žalobe (návrhu na začatie konania a vydanie predbežného opatrenia) označil ako žalovaných
2/ a 4/ fyzické osoby, ktoré v čase začatia konania nemali spôsobilosť byť účastníkmi konania
(ako z obsahu spisu nesporne vyplýva, obaja zomreli ešte pred podaním žaloby), správne
odvolací súd vo vzťahu k nim uznesenie súdu prvého stupňa zrušil a konanie o nariadenie
predbežného opatrenia zastavil (bez ohľadu na to, či títo žalovaní mali dedičov, keďže
dedičov žalovaných 2/ a 4/ žalobca ako žalovaných neoznačil), čím žalobcovi neodňal
možnosť konať pred súdom. Pokiaľ ide o druhú výhradu dovolateľa, t.j. že rozhodnutia
prvostupňového i odvolacieho súdu sú nezákonné a úmyselne mu odňali možnosť účinne sa
domáhať jeho práv, zrejme ňou žalobca namieta, že napadnuté rozhodnutie spočíva
na nesprávnom právnom posúdení veci. V tom prípade treba uviesť, že nesprávne právne
posúdenie veci (§ 241 ods. 2 písm.c/ O.s.p.) považuje Občiansky súdny poriadok za prípustný
dovolací dôvod (ktorý možno uplatniť vtedy, ak je dovolanie prípustné), samotné nesprávne
právne posúdenie veci ale prípustnosť dovolania nezakladá. Dovolanie je totiž
v ustanoveniach Občianskeho súdneho poriadku upravené ako mimoriadny opravný
prostriedok, ktorý nemožno podať proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu; pokiaľ nie
sú splnené procesné podmienky prípustnosti dovolania, nemožno napadnuté rozhodnutie
podrobiť vecnému preskúmavaniu, a preto ani zohľadniť prípadné vecné nesprávnosti
rozhodnutia.
Keďže v danom prípade dovolanie nie je podľa § 239 O.s.p. prípustné, nebola
preukázaná existencia dovolateľom namietanej vady konania v zmysle § 237 písm.f/ O.s.p.
a neboli zistené (ani tvrdené) iné vady uvedené v § 237 O.s.p., Najvyšší súd Slovenskej
republiky dovolanie dovolateľa podľa § 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 218 ods. 1 písm.c/
O.s.p. ako dovolanie smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok
neprípustný, odmietol.
O náhrade trov dovolacieho konania dovolací súd rozhodol podľa § 243b ods. 5 O.s.p.
v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p. s tým, že žalovaným, ktorým by podľa
výsledku konania vzniklo právo na náhradu trov tohto konania, žiadne trovy nevznikli.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 17. decembra 2009 JUDr. Jana Bajánková, v.r.
Za správnosť vyhotovenia : predsedníčka senátu
Jarmila Uhlířová