Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Sžo/136/2009

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

R O Z S U D O K

V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu

JUDr. Evy Babiakovej, CSc. a členiek senátu JUDr. Zdenky Reisenauerovej a JUDr. Aleny

Adamcovej, v právnej veci žalobcu : I.. I.. P. B., H. M. 16, B., II. E. B., H. M. 16, B., obaja

zastúpení JUDr. M. T. – B., advokátkou so sídlom R. D. 6, B. proti žalovanému: Krajský

stavebný úrad v Bratislave, Lamačská cesta 8, B., za účasti Mgr. A. H., B. 6, B. zast. JUDr.

J. H., advokátom so sídlom R. 2, B. o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.

A/2006/1605/JAN zo dňa 26. septembra 2006 o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského

súdu v Bratislave č. k. -64 zo dňa 13. februára 2009, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave

č. k.1S 429/06-64 zo dňa 13. februára 2009, p o t v r d z u j e .

Žalobcovi sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

O d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Bratislave zamietol žalobu o preskúmanie

rozhodnutia žalovaného č. A/2006/1605/JAN zo dňa 26. septembra 2006, ktorým čiastočne

zmenil rozhodnutie o povolení stavby : „Rodinný dom“ na pozemku parc. č. X./X.

v k. ú. M. I.., K. ul., ktoré vydalo M. S. dňa 8. júna 2006 pod č. SÚ – 1139/2006/Šm ako

prvostupňový správny orgán. Toto rozhodnutie žalovaný zmenil tak, že na strane 2

rozhodnutia, v bode B) „Podmienky pre realizáciu“ doplnil : „Na obvodovej stene, ktorá

susedí s pozemkom parc. č. X./X. sa nebude realizovať okenný otvor navrhovaný v obytnej

miestnosti v podkroví rodinného domu“, v ostatnom napadnuté prvostupňové rozhodnutie

potvrdil. Účastníkom súd náhradu trov konania nepriznal.

V dôvodoch predmetného rozsudku krajský súd uviedol, že žalobcovia neuviedli

relevantné skutočnosti, s ktorými by sa žalovaný nebol podrobne zaoberal a ktorými by boli

preukázané konkrétne porušenia alebo ohrozenia ich subjektívnych práv, alebo preukázali, že

správne orgány pri hodnotení nimi vykonaných dôkazov porušili ustanovenie § 34 ods. 5

Správneho poriadku (§ 140 Stavebného zákona). Ak žalobcovia namietali, že povolená stavba

znehodnocuje ich pozemok a obmedzuje možnosti jeho využitia, potom sa vyjadrovali iba

všeobecne, pretože žiadne konkrétne tvrdenia na svoju obranu neuviedli ani nepoukázali na

žiadne konkrétne skutočnosti, ani na svoju obranu nenavrhli v tejto súvislosti vykonať nijaký

dôkaz.

Proti tomuto rozsudku podali žalobcovia v I. a II. rade v zákonnej lehote dňa

11. februára 2009 odvolanie, v ktorom uviedli, že rozhodnutím č. /Šm bola

určená vzdialenosť navrhovanej obslužnej komunikácie 6m od uličnej čiary. Zmenou tohto

rozhodnutia rozhodnutím č. /Šm došlo k zmene tejto vzdialenosti na 5m.

Je teda nesprávne odôvodnenie krajského súdu, že rozhodnutie č. SOÚ – 296/2004/Šm sa

netýkalo umiestnenia stavieb domov. Tým, že žalovaný zmenil svoje rozhodnutie vlastne

dovolil zmeniť umiestnenie stavby na pozemku vedľajšieho účastníka, čím obmedzil možnosť

dispozície s umiestnením stavby na pozemku žalobcov. Žalovaný nekonkretizoval ani inak

nezdôvodnil, o ktoré zákonné ustanovenia sa opiera a z akého dôvodu nebolo rešpektované

rozhodnutie o umiestení stavby č. SOÚ – 296/2004/Šm. Záverom žalobcovia navrhli, aby bol

rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. -64 zrušený a vec vrátená na nové

konanie.

K podanému odvolaniu sa dňa 30. marca 2009 vyjadril žalovaný tak, že sa stotožnil

s názorom krajského súdu vyjadreným v napadnutom rozsudku. Rozhodnutím o umiestnení

stavby Individuálna bytová výstavba 22 rodinných domov – Ž. U. S. č. /Šm zo

dňa 28. apríla 2004 sa umiestňovala technická infraštruktúra, a to boli komunikácie

a spevnené plochy, vodovod, splašková komunikácia, plynovod a NN rozvody, verejné

osvetlenie. Týmto rozhodnutím neboli umiestené jednotlivé rodinné domy, boli ním dané

všeobecné podmienky pre umiestňovanie rodinných domov. Preto žalovaný musel

v spojenom územnom a stavebnom konaní umiestniť rodinný dom vedľajšieho účastníka.

Umiestnením predmetného rodinného domu vo vzdialenosti 3m od hranice s pozemkom parc.

č. X./X. nebolo porušené rozhodnutie o umiestnení stavby, ktoré bolo vydané pre danú

lokalitu. Žalovaný neporušil ust. vyhlášky č. Ministerstva životného

prostredia Slovenskej republiky, ktorou sa ustanovujú podrobnosti o všeobecných

technických požiadavkách na výstavbu a o všeobecných technických požiadavkách na stavby

užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie, podľa ktorého ak rodinné

domy vytvárajú medzi sebou voľný priestor, vzdialenosť medzi nimi nesmie byť menšia ako

7m. Vzdialenosť rodinných domov od spoločných hraníc pozemkov nesmie byť menšia ako

2m. Dôvodom umiestnenia predmetného rodinného domu 3m od hranice medzi pozemkami

parc. č. X./X. a X./X. je poloha nízkonapäťového kábla 3xNAVY4Bx240, ktorý je vedený cez

pozemok vedľajšieho účastníka, oproti oploteniu s pozemkom parc. č. 2008/2,vo vzdialenosti

cca 1,5m od hranice pozemkov. Podľa ust. o energetike bolo

potrebné zachovať ochranné pásmo káblového vedenia. Umiestnením rodinného domu boli

tieto podmienky splnené.

Vedľajší účastník sa k podanému odvolaniu vyjadril dňa 27. marca 2009 tak, že sa

stotožnil názorom Krajského súdu v Bratislave. Súd sa, podľa neho, vecou dostatočne

zaoberal, dostatočne zistil skutkový stav veci, v dôsledku čoho dospel k správnemu právnemu

záveru. Napadnutý rozsudok navrhol potvrdiť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa

preskúmal z dôvodov a v rozsahu uvedenom v odvolaní žalobcu (§ 212 ods. 1 O. s. p, § 246c

ods. 1 veta prvá ). Rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa

ustanovenia vety prvej , s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol

zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.supcourt.gov.sk. Rozsudok bol verejne

vyhlásený dňa 17. decembra 2009 ( a ).

Podľa v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb

alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.

Podľa v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že

bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd

preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu, sa postupuje podľa druhej hlavy piatej

časti .

Podľa o územnom o územnom plánovaní

a stavebnom poriadku (ďalej len „Stavebný zákon“) rozhodnutím o umiestnení stavby

sa určuje stavebný pozemok, umiestňuje sa stavba na ňom, určujú sa podmienky na

umiestnenie stavby, určujú sa požiadavky na obsah projektovej dokumentácie a čas platnosti

rozhodnutia. Umiestnenie stavby sa vyznačí v grafickej prílohe územného rozhodnutia.

Podľa § 39a ods. 2 Stavebného zákona v podmienkach na umiestnenie stavby sa určia

požiadavky

a) na ochranu prírody a krajiny a na zabezpečenie starostlivosti o životné prostredie,

b) na zabezpečenie súladu urbanistického riešenia a architektonického riešenia stavby

s okolitým životným prostredím, najmä na výškové a polohové umiestnenie stavby vrátane

odstupov od hraníc pozemku a od susedných stavieb, na výšku stavby, prístup a užívanie

stavieb osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie, na napojenie na siete

technického vybavenia, napojenie na pozemné komunikácie, na podiel zastavanej plochy

a nezastavanej plochy zo stavebného pozemku vrátane požiadaviek na úpravu jeho

nezastavaných plôch,

c) vyplývajúce z chránených častí krajiny alebo z ich blízkosti,

d) vyplývajúce zo stanovísk dotknutých orgánov.

Podľa § 66 ods. Stavebného zákona v stavebnom povolení určí stavebný úrad záväzné

podmienky uskutočnenia a užívania stavby a rozhodne o námietkach účastníkov konania.

Stavebný úrad zabezpečí určenými podmienkami najmä ochranu záujmov spoločnosti pri

výstavbe a pri užívaní stavby, komplexnosť stavby, dodržanie všeobecných technických

požiadaviek na výstavbu, prípadne ich predpisov a technických noriem a dodržanie

požiadaviek určených dotknutými orgánmi, predovšetkým vylúčenie alebo obmedzenie

negatívnych účinkov stavby a jej užívania na životné prostredie.

Podľa § 66 ods. 2 Stavebného zákona záväznými podmienkami uskutočňovania stavby

sa zabezpečí, prípadne určí

a) umiestnenie stavby na pozemku v prípadoch spojeného konania o umiestnení

stavby so stavebným konaním,

b) ochrana verejných záujmov, predovšetkým zdravia ľudí a životného prostredia,

c) dodržanie príslušných technických predpisov, prístup a užívanie stavby osobami s

obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie,

d) lehotu na dokončenie stavby,

e) plnenie požiadaviek uplatnených v záväzných stanoviskách podľa § 140b

dotknutými orgánmi, ak nie sú určené správnymi rozhodnutiami, prípadne

požiadavky vlastníkov sietí a zariadení verejného dopravného technického

vybavenia na napojenie na tieto siete,

f) stavebný dozor alebo kvalifikovaná osoba, ak sa stavba uskutočňuje svojpomocou,

g) použitie vhodných stavebných výrobkov, 1k)

h) povinnosť oznámiť začatie stavby.

Podľa § 6 vyhlášky Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky

č. , ktorou sa ustanovujú podrobnosti o všeobecných technických požiadavkách

na výstavbu a o všeobecných technických požiadavkách na stavby užívané osobami

s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie (ďalej len „Vyhláška“), pre odstupy stavieb

sú ustanovené určité podmienky:

Ods.1 Vzájomné odstupy stavieb musia spĺňať požiadavky urbanistické,

architektonické, životného prostredia, hygienické, veterinárne, ochrany povrchových

a podzemných vôd, ochrany pamiatok, požiarnej bezpečnosti, civilnej ochrany, požiadavky na

denné osvetlenie a preslnenie a na zachovanie pohody bývania. Odstupy musia umožňovať

údržbu stavieb a užívanie priestorov medzi stavbami na technické alebo iné vybavenie územia

a činnosti, ktoré súvisia s funkčným využívaním územia.

Ods. 2 Stavbu možno umiestniť na hranici pozemku, len ak jej umiestnením nebude

trvalo obmedzené užívanie susedného pozemku na určený účel.

Ods. 3 Ak rodinné domy vytvárajú medzi sebou voľný priestor, vzdialenosť medzi

nimi nesmie byť menšia ako 7 m. Vzdialenosť rodinných domov od spoločných hraníc

pozemkov nesmie byť menšia ako 2 m.

Ods. 4 V stiesnených územných podmienkach možno vzdialenosť medzi rodinnými

domami znížiť až na 4 m, ak v žiadnej z protiľahlých častí stien nie sú okná obytných

miestností; v týchto prípadoch sa nevyžaduje dodržanie vzdialeností od spoločných hraníc

pozemkov podľa odseku 3.

Ods. 5 Iné riešenia vzdialeností rodinných domov, ako sú ustanovené v odsekoch 3

a 4, možno určiť iba na podklade výpočtov a meraní preukazujúcich splnenie požiadaviek na

vzájomné vzdialenosti podľa odseku 1 alebo podľa územného plánu zóny.

Ods. 6 Vzdialenosť priečelí budov, v ktorých sú okná obytných miestností, musí byť

najmenej 3 m od okraja pozemnej komunikácie; táto požiadavka neplatí pre budovy

umiestňované v stavebných medzerách radovej zástavby.

Ods. 7 Vzájomné odstupy a vzdialenosti treba merať na najkratších spojniciach medzi

vonkajšími povrchmi obvodových stien, ďalej od hraníc pozemkov a okrajov pozemnej

komunikácie. Vystupujúca časť stavby sa zohľadňuje, ak vystupuje viac ako 1,50 m od steny.

Z obsahu priložených spisov odvolací súd zistil, že predmetom preskúmania je

rozhodnutie žalovaného č. A/2006/1605/JAN zo dňa 26. septembra 2006, ktorým čiastočne

zmenil rozhodnutie o povolení stavby : „Rodinný dom“ na pozemku parc. č. X./X.

v k. ú. M. I.., K. ul., ktoré vydalo M. S. dňa 08.06.2006 pod č. SÚ – 1139/2006/Šm ako

prvostupňový správny orgán. Toto rozhodnutie žalovaný zmenil tak, že na strane 2

rozhodnutia, v bode B) „Podmienky pre realizáciu“ doplnil : „Na obvodovej stene, ktorá

susedí s pozemkom parc. č. X./X. sa nebude realizovať okenný otvor navrhovaný v obytnej

miestnosti v podkroví rodinného domu“, v ostatnom napadnuté prvostupňové rozhodnutie

potvrdil. Tvrdenie žalobcov, že predmetným rozhodnutím nebolo rešpektované rozhodnutie

o umiestnení stavby č. SOÚ – 296/2004/Šm zo dňa 28. apríla 2004, v časti zmenené

rozhodnutím č. SOÚ – 1311/2005/Šm zo dňa 17. mája 2005 neobstojí.

Rozhodnutím o umiestnení stavby č. SOÚ – 296/2004/Šm boli určené podmienky pre

stavbu „Individuálna bytová výstavba 22 rodinných domov – Ž. U. S.“, umiestňovanú

objektovú stavbu tvoria: komunikácie a spevnené plochy, splašková kanalizácia, vodovod,

plynovod, NN rozvody a verejné osvetlenie. Umiestenie jednotlivých rodinných domov na

konkrétnych pozemkoch v zmysle ust. § 39a Stavebného zákona nebolo predmetom tohto

rozhodnutia. Boli ním stanovené iba rámcové podmienky pre umiestňovanie rodinných

domov (nie umiestnenie samotné) v súvislosti s bytovou výstavbou ako celkom.

V bode A) Urbanistické a architektonické podmienky rozhodnutia /Šm,

časť Všeobecné podmienky pre umiestňovanie rodinných domov sú určené podmienky

záväzné pre každý z domov a to :

1. uličná čiara bude 6,00 m od navrhovanej obslužnej komunikácie

2. každý stavebník je povinný nechať jedno neoplotené parkovacie miesto na svojom

pozemku

3. vzdialenosti medzi jednotlivými domami budú min. 7,00 m

4. max. výška stavby +10,00 m

Zo znenia bodu 1 rozhodnutia vyplýva, že hodnota 6,00 m je stanovená ako

vzdialenosť uličnej čiary od obslužnej komunikácie. Z tejto nemožno vyvodiť, že rodinný

dom vedľajšieho účastníka má byť umiestnený 6,00 m od pozemku žalobcu. Vzdialenosť

komunikácie od uličnej čiary predstavuje vzdialenosť od hranice stavebného pozemku

s verejným priestorom, v tomto prípade od obslužnej komunikácie. V tejto súvislosti považuje

odvolací súd za potrebné uviesť, že zmena rozhodnutia /Šm sa týkala

pozemkov s parc. č.X./X., X./X. a X./X. k. ú. M. I.., pozemok vedľajšieho účastníka s parc. č.

X./X. a žalobcu s parc. č. X./X. nebol zmenou tohto rozhodnutia dotknutý, teda tvrdenie

žalobcov v odvolaní, že zmenou tohto rozhodnutia dovolil žalovaný vedľajšiemu účastníkovi

zmeniť umiestnenie stavby na jeho pozemku a tým obmedzil možnosť dispozície

s umiestnením stavby na pozemku žalobcov, nie je správne.

Ďalšia podmienka vzťahujúca sa na umiestnenie rodinného je hodnota 7,00 m

stanovujúca vzájomnú vzdialenosť jednotlivých domov. Táto podmienka zároveň vyplýva

z ust. § 6 ods. 3 Vyhlášky. Parcela žalobcov č. X./X. nie je doposiaľ zastavaná, teda logicky

nemohlo dôjsť k nedodržaniu tejto vzdialenosti.

K námietke žalobcov v súvislosti so znehodnotením ich pozemku a obmedzením

možnosti jeho využitia sa odvolací súd stotožnil s názorom krajského súdu, keď tieto tvrdenia

považoval za všeobecne formulované bez relevantných skutočností, ktoré by ich podporovali.

Jednou z podmienok preskúmavania zákonnosti správnych orgánov je tvrdenie

žalobcu podľa ust. 247 ods. 1 , že bol rozhodnutím a postupom žalovaného ukrátený na

svojich právach. Ak je táto náležitosť žaloby splnená, správny súd v priebehu konania na súde

zisťuje, či je tvrdenie žalobcu pravdivé, avšak správne súdnictvo je ovládané prejednacím

princípom, súd na podporu tvrdení účastníkov nevyhľadáva dôkazy. K procesným

povinnostiam účastníka patrí aj dôkazná povinnosť, súd ex offo nemôže zisťovať, vnášať

skutočnosti a označovať dôkazy, ktoré účastníci neuviedli.

Vzhľadom na vyššie uvedené má odvolací súd za to, že odvolacie námietky odporcu

neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku, preto súd rozhodol

v súlade s ust. , , keď rozhodnutie ako vecne správne potvrdil.

O náhrade trov konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa

ustanovenia v spojení s a , keď žalobcovi,

ktorý nemal úspech vo veci náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

V Bratislave, dňa 17. decembra 2009

JUDr. Eva Babiaková, CSc., v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia :

Dagmar Bartalská