Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
85b/376465.c5a2be.pdf
PDF · 126.28 KB
No categories available
8Sžo/136/2009
Najvyšší súd 8 Sžo 136/2009
Slovenskej republiky
R O Z S U D O K
V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu
JUDr. Evy Babiakovej, CSc. a členiek senátu JUDr. Zdenky Reisenauerovej a JUDr. Aleny
Adamcovej, v právnej veci žalobcu : I.. I.. P. B., H. M. 16, B., II. E. B., H. M. 16, B., obaja
zastúpení JUDr. M. T. – B., advokátkou so sídlom R. D. 6, B. proti žalovanému: Krajský
stavebný úrad v Bratislave, Lamačská cesta 8, B., za účasti Mgr. A. H., B. 6, B. zast. JUDr.
J. H., advokátom so sídlom R. 2, B. o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.
A/2006/1605/JAN zo dňa 26. septembra 2006 o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského
súdu v Bratislave č. k. 1S 429/06-64 zo dňa 13. februára 2009, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave
č. k.1S 429/06-64 zo dňa 13. februára 2009, p o t v r d z u j e .
Žalobcovi sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
O d ô v o d n e n i e :
Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Bratislave zamietol žalobu o preskúmanie
rozhodnutia žalovaného č. A/2006/1605/JAN zo dňa 26. septembra 2006, ktorým čiastočne
zmenil rozhodnutie o povolení stavby : „Rodinný dom“ na pozemku parc. č. X./X.
v k. ú. M. I.., K. ul., ktoré vydalo M. S. dňa 8. júna 2006 pod č. SÚ – 1139/2006/Šm ako
prvostupňový správny orgán. Toto rozhodnutie žalovaný zmenil tak, že na strane 2
rozhodnutia, v bode B) „Podmienky pre realizáciu“ doplnil : „Na obvodovej stene, ktorá
susedí s pozemkom parc. č. X./X. sa nebude realizovať okenný otvor navrhovaný v obytnej
miestnosti v podkroví rodinného domu“, v ostatnom napadnuté prvostupňové rozhodnutie
potvrdil. Účastníkom súd náhradu trov konania nepriznal.
V dôvodoch predmetného rozsudku krajský súd uviedol, že žalobcovia neuviedli
relevantné skutočnosti, s ktorými by sa žalovaný nebol podrobne zaoberal a ktorými by boli
preukázané konkrétne porušenia alebo ohrozenia ich subjektívnych práv, alebo preukázali, že
správne orgány pri hodnotení nimi vykonaných dôkazov porušili ustanovenie § 34 ods. 5
Správneho poriadku (§ 140 Stavebného zákona). Ak žalobcovia namietali, že povolená stavba
znehodnocuje ich pozemok a obmedzuje možnosti jeho využitia, potom sa vyjadrovali iba
všeobecne, pretože žiadne konkrétne tvrdenia na svoju obranu neuviedli ani nepoukázali na
žiadne konkrétne skutočnosti, ani na svoju obranu nenavrhli v tejto súvislosti vykonať nijaký
dôkaz.
Proti tomuto rozsudku podali žalobcovia v I. a II. rade v zákonnej lehote dňa
11. februára 2009 odvolanie, v ktorom uviedli, že rozhodnutím č. SOÚ-296/2004/Šm bola
určená vzdialenosť navrhovanej obslužnej komunikácie 6m od uličnej čiary. Zmenou tohto
rozhodnutia rozhodnutím č. SOÚ-1311/2005/Šm došlo k zmene tejto vzdialenosti na 5m.
Je teda nesprávne odôvodnenie krajského súdu, že rozhodnutie č. SOÚ – 296/2004/Šm sa
netýkalo umiestnenia stavieb domov. Tým, že žalovaný zmenil svoje rozhodnutie vlastne
dovolil zmeniť umiestnenie stavby na pozemku vedľajšieho účastníka, čím obmedzil možnosť
dispozície s umiestnením stavby na pozemku žalobcov. Žalovaný nekonkretizoval ani inak
nezdôvodnil, o ktoré zákonné ustanovenia sa opiera a z akého dôvodu nebolo rešpektované
rozhodnutie o umiestení stavby č. SOÚ – 296/2004/Šm. Záverom žalobcovia navrhli, aby bol
rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 1S 429/06-64 zrušený a vec vrátená na nové
konanie.
K podanému odvolaniu sa dňa 30. marca 2009 vyjadril žalovaný tak, že sa stotožnil
s názorom krajského súdu vyjadreným v napadnutom rozsudku. Rozhodnutím o umiestnení
stavby Individuálna bytová výstavba 22 rodinných domov – Ž. U. S. č. SOÚ-296/2004/Šm zo
dňa 28. apríla 2004 sa umiestňovala technická infraštruktúra, a to boli komunikácie
a spevnené plochy, vodovod, splašková komunikácia, plynovod a NN rozvody, verejné
osvetlenie. Týmto rozhodnutím neboli umiestené jednotlivé rodinné domy, boli ním dané
všeobecné podmienky pre umiestňovanie rodinných domov. Preto žalovaný musel
v spojenom územnom a stavebnom konaní umiestniť rodinný dom vedľajšieho účastníka.
Umiestnením predmetného rodinného domu vo vzdialenosti 3m od hranice s pozemkom parc.
č. X./X. nebolo porušené rozhodnutie o umiestnení stavby, ktoré bolo vydané pre danú
lokalitu. Žalovaný neporušil ust. § 6 ods. 3 vyhlášky č. 532/2002 Z. z. Ministerstva životného
prostredia Slovenskej republiky, ktorou sa ustanovujú podrobnosti o všeobecných
technických požiadavkách na výstavbu a o všeobecných technických požiadavkách na stavby
užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie, podľa ktorého ak rodinné
domy vytvárajú medzi sebou voľný priestor, vzdialenosť medzi nimi nesmie byť menšia ako
7m. Vzdialenosť rodinných domov od spoločných hraníc pozemkov nesmie byť menšia ako
2m. Dôvodom umiestnenia predmetného rodinného domu 3m od hranice medzi pozemkami
parc. č. X./X. a X./X. je poloha nízkonapäťového kábla 3xNAVY4Bx240, ktorý je vedený cez
pozemok vedľajšieho účastníka, oproti oploteniu s pozemkom parc. č. 2008/2,vo vzdialenosti
cca 1,5m od hranice pozemkov. Podľa ust. § 36 zákona č. 656/2004 Z. z. o energetike bolo
potrebné zachovať ochranné pásmo káblového vedenia. Umiestnením rodinného domu boli
tieto podmienky splnené.
Vedľajší účastník sa k podanému odvolaniu vyjadril dňa 27. marca 2009 tak, že sa
stotožnil názorom Krajského súdu v Bratislave. Súd sa, podľa neho, vecou dostatočne
zaoberal, dostatočne zistil skutkový stav veci, v dôsledku čoho dospel k správnemu právnemu
záveru. Napadnutý rozsudok navrhol potvrdiť.
Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa
preskúmal z dôvodov a v rozsahu uvedenom v odvolaní žalobcu (§ 212 ods. 1 O. s. p, § 246c
ods. 1 veta prvá O. s. p.). Rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa
ustanovenia § 250ja ods. 2 vety prvej OSP, s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol
zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.supcourt.gov.sk. Rozsudok bol verejne
vyhlásený dňa 17. decembra 2009 (§ 156 ods. 1 a ods. 3 OSP).
Podľa § 244 ods. 1 OSP v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb
alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.
Podľa § 247 ods. 1 OSP v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že
bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd
preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu, sa postupuje podľa druhej hlavy piatej
časti OSP.
Podľa § 39a ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom o územnom plánovaní
a stavebnom poriadku (ďalej len „Stavebný zákon“) rozhodnutím o umiestnení stavby
sa určuje stavebný pozemok, umiestňuje sa stavba na ňom, určujú sa podmienky na
umiestnenie stavby, určujú sa požiadavky na obsah projektovej dokumentácie a čas platnosti
rozhodnutia. Umiestnenie stavby sa vyznačí v grafickej prílohe územného rozhodnutia.
Podľa § 39a ods. 2 Stavebného zákona v podmienkach na umiestnenie stavby sa určia
požiadavky
a) na ochranu prírody a krajiny a na zabezpečenie starostlivosti o životné prostredie,
b) na zabezpečenie súladu urbanistického riešenia a architektonického riešenia stavby
s okolitým životným prostredím, najmä na výškové a polohové umiestnenie stavby vrátane
odstupov od hraníc pozemku a od susedných stavieb, na výšku stavby, prístup a užívanie
stavieb osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie, na napojenie na siete
technického vybavenia, napojenie na pozemné komunikácie, na podiel zastavanej plochy
a nezastavanej plochy zo stavebného pozemku vrátane požiadaviek na úpravu jeho
nezastavaných plôch,
c) vyplývajúce z chránených častí krajiny alebo z ich blízkosti,
d) vyplývajúce zo stanovísk dotknutých orgánov.
Podľa § 66 ods. Stavebného zákona v stavebnom povolení určí stavebný úrad záväzné
podmienky uskutočnenia a užívania stavby a rozhodne o námietkach účastníkov konania.
Stavebný úrad zabezpečí určenými podmienkami najmä ochranu záujmov spoločnosti pri
výstavbe a pri užívaní stavby, komplexnosť stavby, dodržanie všeobecných technických
požiadaviek na výstavbu, prípadne ich predpisov a technických noriem a dodržanie
požiadaviek určených dotknutými orgánmi, predovšetkým vylúčenie alebo obmedzenie
negatívnych účinkov stavby a jej užívania na životné prostredie.
Podľa § 66 ods. 2 Stavebného zákona záväznými podmienkami uskutočňovania stavby
sa zabezpečí, prípadne určí
a) umiestnenie stavby na pozemku v prípadoch spojeného konania o umiestnení
stavby so stavebným konaním,
b) ochrana verejných záujmov, predovšetkým zdravia ľudí a životného prostredia,
c) dodržanie príslušných technických predpisov, prístup a užívanie stavby osobami s
obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie,
d) lehotu na dokončenie stavby,
e) plnenie požiadaviek uplatnených v záväzných stanoviskách podľa § 140b
dotknutými orgánmi, ak nie sú určené správnymi rozhodnutiami, prípadne
požiadavky vlastníkov sietí a zariadení verejného dopravného technického
vybavenia na napojenie na tieto siete,
f) stavebný dozor alebo kvalifikovaná osoba, ak sa stavba uskutočňuje svojpomocou,
g) použitie vhodných stavebných výrobkov, 1k)
h) povinnosť oznámiť začatie stavby.
Podľa § 6 vyhlášky Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky
č. 532/2002 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o všeobecných technických požiadavkách
na výstavbu a o všeobecných technických požiadavkách na stavby užívané osobami
s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie (ďalej len „Vyhláška“), pre odstupy stavieb
sú ustanovené určité podmienky:
Ods.1 Vzájomné odstupy stavieb musia spĺňať požiadavky urbanistické,
architektonické, životného prostredia, hygienické, veterinárne, ochrany povrchových
a podzemných vôd, ochrany pamiatok, požiarnej bezpečnosti, civilnej ochrany, požiadavky na
denné osvetlenie a preslnenie a na zachovanie pohody bývania. Odstupy musia umožňovať
údržbu stavieb a užívanie priestorov medzi stavbami na technické alebo iné vybavenie územia
a činnosti, ktoré súvisia s funkčným využívaním územia.
Ods. 2 Stavbu možno umiestniť na hranici pozemku, len ak jej umiestnením nebude
trvalo obmedzené užívanie susedného pozemku na určený účel.
Ods. 3 Ak rodinné domy vytvárajú medzi sebou voľný priestor, vzdialenosť medzi
nimi nesmie byť menšia ako 7 m. Vzdialenosť rodinných domov od spoločných hraníc
pozemkov nesmie byť menšia ako 2 m.
Ods. 4 V stiesnených územných podmienkach možno vzdialenosť medzi rodinnými
domami znížiť až na 4 m, ak v žiadnej z protiľahlých častí stien nie sú okná obytných
miestností; v týchto prípadoch sa nevyžaduje dodržanie vzdialeností od spoločných hraníc
pozemkov podľa odseku 3.
Ods. 5 Iné riešenia vzdialeností rodinných domov, ako sú ustanovené v odsekoch 3
a 4, možno určiť iba na podklade výpočtov a meraní preukazujúcich splnenie požiadaviek na
vzájomné vzdialenosti podľa odseku 1 alebo podľa územného plánu zóny.
Ods. 6 Vzdialenosť priečelí budov, v ktorých sú okná obytných miestností, musí byť
najmenej 3 m od okraja pozemnej komunikácie; táto požiadavka neplatí pre budovy
umiestňované v stavebných medzerách radovej zástavby.
Ods. 7 Vzájomné odstupy a vzdialenosti treba merať na najkratších spojniciach medzi
vonkajšími povrchmi obvodových stien, ďalej od hraníc pozemkov a okrajov pozemnej
komunikácie. Vystupujúca časť stavby sa zohľadňuje, ak vystupuje viac ako 1,50 m od steny.
Z obsahu priložených spisov odvolací súd zistil, že predmetom preskúmania je
rozhodnutie žalovaného č. A/2006/1605/JAN zo dňa 26. septembra 2006, ktorým čiastočne
zmenil rozhodnutie o povolení stavby : „Rodinný dom“ na pozemku parc. č. X./X.
v k. ú. M. I.., K. ul., ktoré vydalo M. S. dňa 08.06.2006 pod č. SÚ – 1139/2006/Šm ako
prvostupňový správny orgán. Toto rozhodnutie žalovaný zmenil tak, že na strane 2
rozhodnutia, v bode B) „Podmienky pre realizáciu“ doplnil : „Na obvodovej stene, ktorá
susedí s pozemkom parc. č. X./X. sa nebude realizovať okenný otvor navrhovaný v obytnej
miestnosti v podkroví rodinného domu“, v ostatnom napadnuté prvostupňové rozhodnutie
potvrdil. Tvrdenie žalobcov, že predmetným rozhodnutím nebolo rešpektované rozhodnutie
o umiestnení stavby č. SOÚ – 296/2004/Šm zo dňa 28. apríla 2004, v časti zmenené
rozhodnutím č. SOÚ – 1311/2005/Šm zo dňa 17. mája 2005 neobstojí.
Rozhodnutím o umiestnení stavby č. SOÚ – 296/2004/Šm boli určené podmienky pre
stavbu „Individuálna bytová výstavba 22 rodinných domov – Ž. U. S.“, umiestňovanú
objektovú stavbu tvoria: komunikácie a spevnené plochy, splašková kanalizácia, vodovod,
plynovod, NN rozvody a verejné osvetlenie. Umiestenie jednotlivých rodinných domov na
konkrétnych pozemkoch v zmysle ust. § 39a Stavebného zákona nebolo predmetom tohto
rozhodnutia. Boli ním stanovené iba rámcové podmienky pre umiestňovanie rodinných
domov (nie umiestnenie samotné) v súvislosti s bytovou výstavbou ako celkom.
V bode A) Urbanistické a architektonické podmienky rozhodnutia SOÚ-296/2004/Šm,
časť Všeobecné podmienky pre umiestňovanie rodinných domov sú určené podmienky
záväzné pre každý z domov a to :
1. uličná čiara bude 6,00 m od navrhovanej obslužnej komunikácie
2. každý stavebník je povinný nechať jedno neoplotené parkovacie miesto na svojom
pozemku
3. vzdialenosti medzi jednotlivými domami budú min. 7,00 m
4. max. výška stavby +10,00 m
Zo znenia bodu 1 rozhodnutia vyplýva, že hodnota 6,00 m je stanovená ako
vzdialenosť uličnej čiary od obslužnej komunikácie. Z tejto nemožno vyvodiť, že rodinný
dom vedľajšieho účastníka má byť umiestnený 6,00 m od pozemku žalobcu. Vzdialenosť
komunikácie od uličnej čiary predstavuje vzdialenosť od hranice stavebného pozemku
s verejným priestorom, v tomto prípade od obslužnej komunikácie. V tejto súvislosti považuje
odvolací súd za potrebné uviesť, že zmena rozhodnutia SOÚ-296/2004/Šm sa týkala
pozemkov s parc. č.X./X., X./X. a X./X. k. ú. M. I.., pozemok vedľajšieho účastníka s parc. č.
X./X. a žalobcu s parc. č. X./X. nebol zmenou tohto rozhodnutia dotknutý, teda tvrdenie
žalobcov v odvolaní, že zmenou tohto rozhodnutia dovolil žalovaný vedľajšiemu účastníkovi
zmeniť umiestnenie stavby na jeho pozemku a tým obmedzil možnosť dispozície
s umiestnením stavby na pozemku žalobcov, nie je správne.
Ďalšia podmienka vzťahujúca sa na umiestnenie rodinného je hodnota 7,00 m
stanovujúca vzájomnú vzdialenosť jednotlivých domov. Táto podmienka zároveň vyplýva
z ust. § 6 ods. 3 Vyhlášky. Parcela žalobcov č. X./X. nie je doposiaľ zastavaná, teda logicky
nemohlo dôjsť k nedodržaniu tejto vzdialenosti.
K námietke žalobcov v súvislosti so znehodnotením ich pozemku a obmedzením
možnosti jeho využitia sa odvolací súd stotožnil s názorom krajského súdu, keď tieto tvrdenia
považoval za všeobecne formulované bez relevantných skutočností, ktoré by ich podporovali.
Jednou z podmienok preskúmavania zákonnosti správnych orgánov je tvrdenie
žalobcu podľa ust. 247 ods. 1 OSP, že bol rozhodnutím a postupom žalovaného ukrátený na
svojich právach. Ak je táto náležitosť žaloby splnená, správny súd v priebehu konania na súde
zisťuje, či je tvrdenie žalobcu pravdivé, avšak správne súdnictvo je ovládané prejednacím
princípom, súd na podporu tvrdení účastníkov nevyhľadáva dôkazy. K procesným
povinnostiam účastníka patrí aj dôkazná povinnosť, súd ex offo nemôže zisťovať, vnášať
skutočnosti a označovať dôkazy, ktoré účastníci neuviedli.
Vzhľadom na vyššie uvedené má odvolací súd za to, že odvolacie námietky odporcu
neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku, preto súd rozhodol
v súlade s ust. § 219 ods. 1, 2 OSP, keď rozhodnutie ako vecne správne potvrdil.
O náhrade trov konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa
ustanovenia § 250k ods. 1 OSP v spojení s § 224 ods. 1 OSP a § 246c OSP, keď žalobcovi,
ktorý nemal úspech vo veci náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.
V Bratislave, dňa 17. decembra 2009
JUDr. Eva Babiaková, CSc., v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia :
Dagmar Bartalská