Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Obdo/32/2009

Najvyšší súd 3

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu 1/ H. G., a. s.,

so sídlom H., IČO: X. a žalobkyne 2/ J. R., nar. 10. 04. 1945, bytom N., obaja právne

zastúpení JUDr. M. M., advokátom so sídlom H., proti žalovanému M. F. S. S., s. r. o., so

sídlom T., IČO: X., právne zastúpeného G. & P., s. r. o., so sídlom H., IČO: X., o určenie

neplatnosti právneho úkonu, na dovolanie žalobcov 1/ a 2/ proti rozsudku Krajského súdu

v Bratislave zo dňa 12. marca 2009, č. k. -191, takto

rozhodol:

Dovolanie žalobcov 1/ a 2/ o d m i e t a .

Žalobcovia 1/ a 2/ sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalovanému trovy

dovolacieho konania v sume 64,18 Eur na účet advokátskej kancelárie G. & P. s. r. o., so

sídlom H. s tým, že plnením jedného zo žalobcov zaniká v rozsahu tohto plnenia

povinnosť druhého z nich.

O d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Bratislava III napadnutým rozsudkom zo dňa 11. 06. 2008,

č. k. -155 žalobu zamietol. Žalobcom uložil povinnosť spoločne a nerozdielne

zaplatiť žalovanému trovy konania v sume 145 397 Sk s tým, že plnením jedného zo žalobcov

zaniká povinnosť toho druhého z nich.

V odôvodnení rozsudku uviedol, že medzi účastníkmi konania nebola sporná

existencia zmluvných záväzkov vyplývajúcich z poskytnutých úverov pre žalobcu 1/

na základe zmlúv o úvere zo dňa 22. 09. 2000 a zo dňa 16. 03. 2001 a prevzatie záväzkov

žalobkyňou 2/ na základe dohody o pristúpení k záväzkom zo dňa 17. 03. 2005. Žalobcovia

1/ a 2/ sa domáhali vyslovenia neplatnosti úkonov urobených v notárskej zápisnici, a to v časti

23

týkajúcej sa záväzkov na zaplatenie zmluvne dohodnutého úroku z omeškania a zmluvnej

pokuty, a to s poukazom na to, že k týmto úkonom došlo v tiesni za nápadne nevýhodných

podmienok podľa ust . Súd prvého stupňa po vykonanom

dokazovaní žalobu žalobcov 1/ a 2/ ako nedôvodnú zamietol. Uviedol, že dohodnutá výška

úrokov z omeškania 0,1% denne je v obchodných vzťahoch obvyklá a táto sankcia, rovnako

ako dohodnutá zmluvná pokuta, mala zabezpečiť splnenie zmluvných povinností žalobcami

1/ a 2/. Poukázal tiež na to, že predmetom notárskej zápisnice N 115/2005, Nz 11554/2005,

NCrls 11429/2005 zo dňa 17. 03. 2005 bolo zabezpečenie pohľadávky žalovaného

prostredníctvom úroku z omeškania a zmluvnej pokuty, pretože žalovaný sa vzdal svojho

záložného práva k nehnuteľnostiam na LV č. X., kat. úz P., a to parcela č. X., parcela č. X.,

parcela č. X. a H. súp. č. X. na parcele č. X.. Súd prvého stupňa na žalobcami uplatnený

dôvod neplatnosti právnych úkonov urobených v notárskej zápisnici neprihliadol s poukazom

na to, že vo vzťahoch upravených ustanovenie Občianskeho

zákonníka neplatí ( ust. § 267 ods. 2 Obch. zák. ). O trovách konania rozhodol podľa ust. §

142 ods. 1 a zásady úspechu v konaní.

Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací na odvolanie žalobcov 1/ a 2/ napadnutý

rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil. Žalobcom 1/ a 2/ uložil povinnosť zaplatiť spoločne

a nerozdielne žalovanému trovy odvolacieho konania na účet advokátskej kancelárie G. & P.,

s. r. o. v sume 877,30 Eur.

V odôvodnení rozsudku uviedol, že vzťah medzi účastníkmi konania bol založený

dvomi zmluvami o úvere uzavretými podľa ust. a nasl. ,

teda jednoznačne išlo o vzťah obchodnoprávny. Podľa ust. § 262 ods. 3 Obchodného

zákonníka sa príslušnými ustanoveniami tohto predpisu spravujú aj vzťahy, ktoré vznikli

pri zabezpečení záväzkov zo zmlúv. Ďalej uviedol, že žalobcovia 1/ a 2/ majú právo domáhať

sa neplatnosti právnych úkonov, avšak z ust. vyplýva,

že vo vzťahoch upravených neplatí ust. Občianskeho

zákonníka. Odvolací súd dospel k záveru, že súd prvého stupňa správne rozhodol, keď tento

dôvod neplatnosti právneho úkonu – notárskej zápisnice neakceptoval a záväzky

z nej vyplývajúce posúdil ako zabezpečenie zmluvných záväzkov žalobcov 1/ a 2/ zo strany

žalovaného. K námietke žalobcov 1/ a 2/, že postupom súdu prvého stupňa im bola odňatá

možnosť konať pred súdom, tým, že nemohli navrhnúť dôkazy na svoje tvrdenia, odvolací

súd poukázal na ust. a uviedol, že žalobcovia 1/ a / vo svojich

33

písomných podaniach a ani v odvolaní proti prvému rozsudku súdu prvého stupňa zo dňa

16. 05. 2007 ( ktorý bol zrušený uznesením odvolacieho súdu zo dňa 12. 12. 2007 )

napriek poučeniu súdu prvého stupňa neoznačili žiadne konkrétne dôkazy. Žalobcovia 1/ a 2/

a ani ich právny zástupca sa na vytýčené pojednávanie súdu prvého stupňa dňa 11. 06. 2008

nedostavili pre dôvod – kolízia pojednávaní právneho zástupcu žalobcov v tento deň

s iným pojednávaním na Krajskom súde v Prešove ( právnej veci sp. zn. ),

ktorý ani odvolací súd nepovažoval za dôležitý dôvod pre odročenie pojednávania.

Poukázal na to, že aj podľa zaužívanej súdnej praxe nie je porušením procesných práv

účastníka, ak súd neuzná dôvod neúčasti za dôležitý pre odročenie pojednávania a vec

prejedná v neprítomnosti účastníka konania. O trovách odvolacieho konania rozhodol

odvolací súd podľa ust. v spojení s ust. v prospech

žalovaného, ktorý mal v odvolacom koní úspech.

Proti rozsudku odvolacieho súdu podali žalobca 1/ a 2/ dovolanie. Navrhli, aby

dovolací súd dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na

ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

Na odôvodnenie dovolateľa uviedli, že vec bola zo strany súdov nesprávne právne

posúdená, rozsudok trpí vadami, pretože nemá náležitosti podľa ust. ,

čím je naplnený dovolací dôvod podľa ust. a , pretože

konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci

a rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Súd zásadne právne pochybil,

keď právny úkon medzi žalobkyňou 2/ a žalovaným posúdil podľa ,

čo nie je možné, keďže žalobkyňa 2/ nie je podnikateľkou podľa ust. § 1 a § 2 Obchodného

zákonníka. Pokiaľ sa základný právny vzťah medzi žalobcom 1/ a žalovaným riadil

, tak vzťah medzi žalobkyňou 2/ a žalovaným sa nemohol posúdiť

podľa ustanovení , pretože rieši vzťahy

podnikateľských subjektov. Ďalej namietli, že postupom súdu prvého stupňa im bola odňatá

možnosť konať pred súdom z dôvodu, že tento vo veci rozhodol v neprítomnosti ich právneho

zástupcu, hoci tento vzhľadom na kolíziu pojednávaní požiadal o odročenie pojednávania.

Mal za to, že odvolací súd otázku odňatia možnosti konať pred súdom posúdil svojvoľne.

K pochybeniu súdu došlo aj pri rozhodnutí o trovách konania, keďže súd vychádzal pri

výpočte výšky náhrady trov konania z hodnoty sporu uplatnenej žalovaným a nie

z neoceniteľného úkonu v dôsledku čoho súd priznal žalovanému trovy v nesprávnej výške.

43

Žalovaný vo vyjadrení k dovolaniu navrhol dovolanie žalobcov 1/ a 2/ ako neprípustné

odmietnuť s poukazom na to, že žalobcovia 1/ a 2/ neuviedli žiadny zákonný dôvod

dovolania. Uviedol, že súd prvého stupňa, ako aj odvolací súd správne posúdili povahu

právneho vzťahu medzi žalobcami 1/ a 2/ a žalovaným podľa ,

pričom v podrobnostiach odkázal na svoje vyjadrenie zo dňa 17. 01. 2007. Trovy konania

boli súdmi priznané v správnej výške podľa ust. a Vyhlášky MS SR

č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb.

Nejednalo sa o neoceniteľný predmet sporu, keďže žalobcovia 1/ a 2/ sa v konaní domáhali

určenia neplatnosti právneho úkonu týkajúceho sa zaplatenia úrokov z omeškania vo výške

0,1% za každý deň omeškania zo sumy 1 864 061,50 Sk od 01. 07. 2005 do zaplatenia

a zmluvnej pokuty v sume 3 600 000 Sk, teda išlo o oceniteľný predmet sporu. Námietku

žalobcov 1/ a 2/, že im postupom súdu prvého stupňa bola odňatá možnosť konať pred súdom

odvolací súd správne posúdil ako nedôvodnú v súlade s rozhodnutím Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky sp. zn. , ako aj judikátu Ústavného súdu Slovenskej

republiky č. 11/1999.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ust. )

po zistení, že dovolanie podali včas účastníci konania zastúpení advokátom ( ust. § 240 ods. 1

a ) bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ust. )

najskôr skúmal, či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto

opravným prostriedkom ( ust. a nasl. ).

Podľa ustanovenia dovolaním možno napadnúť právoplatné

rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.

Pokiaľ dovolanie smeruje proti rozsudku odvolacieho súdu, je tento opravný

prostriedok prípustný, ak smeruje proti rozsudku, ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého

stupňa vo veci samej ( ust. ) alebo proti rozsudku, v ktorom sa odvolací

súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci ( ust. § 238

ods. 2 ) alebo proti rozsudku, ktorým bol potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa,

ak odvolací súd vyslovil vo výroku svojho potvrdzujúceho rozsudku, že je dovolanie

prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu ( ust. § 238

ods. 3 ).

53

V predmetnej právnej veci odvolací súd rozhodol rozsudkom, avšak rozsudok

odvolacieho súdu nevykazuje znaky rozsudku uvedeného v ust. a ,

pretože nejde o zmenený rozsudok, ale potvrdzujúci rozsudok, vo výroku ktorého odvolací

súd nevyslovil, že je dovolanie proti nemu prípustné. Dovolanie nie je prípustné ani podľa

ustanovenia z dôvodu, že dovolací súd vo veci doposiaľ nerozhodoval.

S prihliadnutím na ustanovenie , ukladajúce dovolaciemu súdu

povinnosť prihliadnuť vždy na prípadnú procesnú vadu uvedenú v ( či už to

účastník namieta alebo nie), neobmedzil sa Najvyšší súd Slovenskej republiky len

naskúmanie prípustnosti dovolania smerujúceho proti rozsudku podľa ust. ,

ale zaoberal sa aj otázkou, či dovolanie je prípustné podľa ust. Uvedené

zákonné ustanovenie pripúšťa dovolanie proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu

( rozsudku alebo uzneseniu ), ak konanie v ktorom bolo vydané je postihnuté niektorou

zo závažných procesných vád vymenovaných v písmenách a/ až g/ tohto ustanovenia

( ide tu o nedostatok právomoci súdu, spôsobilosti účastníka, prekážku veci právoplatne

rozhodnutej alebo už prv začatého konania, ak sa nepodal návrh na začatie konania,

hoci podľa zákona bol potrebný, prípad odňatia možnosti účastníka konať pred súdom

a prípad rozhodovania vylúčeným sudcom alebo nesprávne obsadeným súdom ).

Existenciu žiadnej vady konania uvedenej v ust. dovolací súd nezistil,

pričom osobitne sa zameral na žalobcami uplatnený dôvod dovolania a to, že im postupom

súdu prvého stupňa bola odňatá možnosť konať pred súdom ( ust. ).

Odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumie taký vadný procesný postup súdu,

ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia jeho procesných práv, ktoré mu Občiansky súdny

poriadok priznáva za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. Podľa

ust. účastníci majú v občianskom súdnom konaní rovnaké postavenie

a súd je povinný zabezpečiť im rovnaké možnosti na uplatnenie ich práv.

O vadu, ktorá je z hľadiska ust. relevantná ide najmä vtedy,

ak súd v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne iným všeobecne záväzným

právnym predpisom a týmto procesným postupom odňal účastníkovi konania možnosť

uplatniť jeho procesné práva, ktoré mu právny poriadok priznáva.

63

K odňatiu možnosti žalobcov 1/ a 2/ konať pred súdom malo podľa ich názoru

dôjsť tým, že odvolací súd neodstránil pochybenie súdu prvého stupňa, keď skonštatoval,

že dôvod pre ktorý právny zástupca žalobcov 1/ a 2/ požiadal pojednávanie odročiť

( kolízia pojednávania s pojednávaním na inom súde ) nie je takým dôležitým dôvodom,

ktorý by odôvodňoval odročenie pojednávania a podľa zaužívanej súdnej praxe

nie je porušením procesných práv účastníka, ak súd neuzná dôvod neúčasti za dôležitý

a vec prejedná v neprítomnosti účastníka konania.

V súvislosti s posúdením otázky, či v prejednávanej veci bola žalobcom 1/ a 2/ odňatá

možnosť konať pred súdom, treba uviesť, že podľa ust. sa účastník môže

dať v konaní zastupovať zástupcom, ktorého si zvolí. Podľa ust.

si ako zástupcu môže vždy zvoliť advokáta a jemu udelené plnomocenstvo nemožno

obmedziť. Zvolený advokát je povinný účelne využívať všetky zákonom pripustené

prostriedky a spôsoby poskytovania právnej pomoci účastníkovi, ktorého zastupuje, pričom

advokát je oprávnený dať sa zastupovať iným advokátom ako ďalším zástupcom, prípadne

advokátskym koncipientom, ktorého zamestnáva ( ust. a ). Advokát

sa v rámci svojho poverenia môže dať zastúpiť iným advokátom; toto zastupovanie

ale nie je možné proti vôli klienta / a o advokácii

a o zmene a doplnení o živnostenskom podnikaní v znení neskorších

predpisov /.

Podľa súd pokračuje v konaní aj keď sú účastníci nečinní.

Ak sa riadne predvolaný účastník neustanoví na pojednávanie a ani nepožiadal z dôležitého

dôvodu o jeho odročenie, môže súd vec prejednať v neprítomnosti takéhoto účastníka;

prihliadne pritom na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy.

Obsahom základného práva na verejné prerokovanie veci v prítomnosti účastníka

konania a práva účastníka konania vyjadriť sa ku všetkým vykonávaným dôkazom

nie je povinnosť súdu vyhovieť akejkoľvek žiadosti účastníka na odročenie pojednávania.

Posúdenie opodstatnenosti „dôležitého dôvodu“ ( ust. ) v každom prípade

patrí vylúčenie do právomoci konajúceho súdu ( viď nález Ústavného súdu Slovenskej

republiky z 13. januára 1999 sp. zn. , ako i uznesenie z 30. marca 2005

sp. zn. ).

73

Dôležitosť dôvodu, ktorým je odôvodnená žiadosť neprítomného účastníka

o odročenie pojednávania ( ust. ) posudzuje súd vždy podľa konkrétnych

a individuálnych okolností prípadu. Či je v tej – ktorej veci dôležitý dôvod pre odročenia

pojednávania daný, posudzuje súd, a nie účastník konania. Existenciu dôležitého dôvodu

môže súd preveriť len zo skutočností, ktoré sú mu známe v čase posudzovania žiadosti

účastníka o odročenie pojednávania.

Z obsahu spisu dovolací súd zistil, že právny zástupca žalobcov 1/ a 2/ sa zúčastnil

pojednávania na súde prvého stupňa dňa 16. 05. 2007. Ďalšieho pojednávania dňa

05. 03. 2008 sa nezúčastnil, pričom podaním zo dňa 27. 02. 2008 požiadal o zmenu termínu

z dôvodu plánovanej dovolenky od 03. 03. 2008 do 07. 03. 2008 a zároveň požiadal súd,

aby ďalší termín pojednávania nevytýčil v dňoch 10. 03., 17. 03., 19. 03. – 21. 03.,

24. 03. – 28. 03., 02. 04.. 04. 04., 10. 04., 17. 04., 22. 04. a 29. 05. 2008 z dôvodu, že v tieto

dni už má stanovené termíny pojednávaní. Súd prvého stupňa túto žiadosť právneho zástupcu

akceptoval a ďalší termín pojednávania určil na deň 23. 04. 2008. Podaním zo dňa

12. 03. 2008 právny zástupca žalobcov 1/ a 2/ požiadal súd o zmenu vytýčeného termínu

pojednávania z dôvodu kolízie s iným pojednávaním. Zároveň opätovne požiadal súd

aby nevytýčil pojednávanie v dňoch 24. 04., 06. 05 a 29. 05. 2008, pretože v tieto dni

už má stanovené termíny súdnych pojednávaní. Termín pojednávania dňa 23. 04. 2008

bol súdom zrušený z dôvodu vzdelávania sudcov, pričom nový termín pojednávania

bol súdom stanovený na deň 11. 06. 2008. Predvolanie na toto pojednávanie bolo právnemu

zástupcovi žalobcov 1/ a 2/ riadne doručené dňa 28. 04. 2008, t. j. v dostatočnom časovom

predstihu pred pojednávaním. Právny zástupca žalobcov 1/ a 2/ sa tohto pojednávania

nezúčastnil, pričom podaním zo dňa 04. 06. 2008 požiadal súd prvého stupňa o zmenu

termínu pojednávania z dôvodu kolízie s iným pojednávaním na Krajskom súde v Prešove.

Podľa názoru dovolacieho súdu, pokiaľ sa právny zástupca žalobcov 1/ a 2/ nemohol

zúčastniť pojednávania na Okresnom súde Bratislava III., mal možnosť ustanoviť za seba

iného advokáta ako tzv. substitúta, čo mu umožňuje nielen ust. ,

ale s takýmto postupom vopred vyslovili svoj súhlas aj žalobcovia 1/ a 2/ v písomných

plnomocenstvách pre advokáta zo dňa 11. 05. 2006 ( založené sú na č. l. spisu 5 a 21 ).

Dovolací súd tiež poukazuje na to, že z podania právneho zástupcu žalobcov 1/ a 2/

nevyplýva, prečo tento považoval za dôležitejšie zúčastniť sa pojednávania dňa 11. 06. 2008

83

na Krajskom súde v Prešove pred pojednávaním v predmetnej právnej veci na Okresnom súde

Bratislava III.

V posudzovanom prípade bola právnym zástupcom žalobcov 1/ a 2/ podaná žiadosť

o odročenie pojednávania dňa 11. 06. 2008 z dôvodu jeho kolízie s ďalším súdnym

pojednávaním. K otázke kolízie dvoch súdnych pojednávaní a dopadu tejto kolízie

na procesné práva účastníka konania sa vyjadril Ústavný súd Slovenskej republiky v náleze

z 13. januára 1999 sp. zn. , v ktorom uviedol, že kolízia dvoch pojednávaní

toho istého účastníka v tom istom termíne na rozdielnych súdoch, o ktorej advokát vedel

v dostatočnom časovom predstihu, nie je akceptovateľným predpokladom uznania existencie

dôležitého dôvodu na odročenie vytýčeného pojednávania. Najvyšší súd Slovenskej republiky

v rozsudku zo dňa 27. februára 2000 sp. zn. ( R 41/2002 ) pripustil,

že dôležitým dôvodom pre odročenie pojednávania pred súdom môže byť aj kolízia s iným

pojednávaním právneho zástupcu účastníka konania, avšak len vtedy, ak od účastníka

nemožno spravodlivo požadovať, aby si zvolil iného zástupcu.

S poukazom na vyššie uvedené konkrétne okolnosti tohto prípadu dovolací súd dospel

k záveru, že postupom súdu prvého stupňa a ani odvolacieho súdu nedošlo k poručeniu

ust. a ani k odňatiu možností žalobcov 1/ a / konať pred súdom podľa

ust.

Žalobcovia 1/ a 2/ v dovolaní ďalej namietali skutočnosť, že rozhodnutie odvolacieho

súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci a že konanie bolo postihnuté inou vadou,

ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Dôvodmi podľa ust. § 241 ods. 2

písm. b/, c/ O. s. p však možno odôvodniť dovolanie iba v prípade, ak je dovolanie prípustné

podľa zákona, o ktorý prípad nejde.

Z dovolania žalobcov 1/ a 2/ vyplýva, že napádajú rozsudok odvolacieho súdu

v plnom rozsahu, t. j. aj v časti týkajúcej sa výroku o trovách konania. Pokiaľ ide o túto

časť rozhodnutia odvolacieho súdu, prípustnosť dovolania treba posudzovať podľa

ust. , a nie podľa ust. Ide totiž o rozhodnutie, ktoré má povahu

uznesenia podľa ust. , druhej vety , a to aj v prípade, že je subsumované

do výroku rozsudku vo veci samej. Ani v takom prípade rozhodnutie o trovách konania

nezmení svoju procesnú povahu, preto z hľadiska prípustnosti dovolania treba na neho

93

hľadieť ako na uznesenie. Ustanovenie ale výslovne stanovuje,

že predchádzajúce odesky 1 a 2 ( pripúšťajúce dovolanie proti uzneseniu odvolacieho súdu )

neplatia, ak ide o uznesenie o trovách konania.

Vzhľadom na uvedené možno preto zhrnúť, že v posudzovanom prípade prípustnosť

dovolania nemožno vyvodiť z ust. a iné vady konania podľa ust.

neboli dovolacím súdom zistené. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací

dovolanie žalobcov 1/ a 2/ odmietol podľa ust. § 218 ods. 1 písm. c/ v spojení s § 243b

ods. 5 , ako dovolanie smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je tento opravný

prostriedok prípustný. So zreteľom na procesné odmietnutie dovolania sa dovolací súd

nezaoberal napadnutým rozsudkom odvolacieho súdu v merite z hľadiska posudzovania

jeho vecnej správnosti.

V dovolacom konaní úspešnému žalovanému vzniklo právo na náhradu trov

dovolacieho konania proti žalobcom 1/ a 2/, ktorí neboli úspešní ( ust.

v spojení s a ). Dovolací súd preto priznal žalovanému trovy

dovolacieho konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia za jeden úkon právnej služby,

a to vyjadrenie k dovolaniu zo dňa 23. 09. 2009 podľa ust. § 14 ods. 1 písm. c/ vyhlášky č.

o odmenách a náhradách advokátov za poskytnutie právnych služieb. Sadzba

tarifnej odmeny podľa ust. § 11 písm. a/ tejto vyhlášky je vo výške 48,63 Eur,

čo po pripočítaní 19% DPH ( 9,24 Eur ) a režijného paušálu ( 6,31 Eur ), predstavuje spolu

64,18 Eur.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 18. decembra 2009

JUDr. Beata Miničová, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Lucia Blažíčková