Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Cdo/312/2008

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávnenej S. K., a.s., so sídlom

v B., proti povinnému F., spol. s r.o., so sídlom v B., o vymoženie 13 332,70 €

(401 661,-- Sk) s prísl., vedenej na Okresnom súde Bratislava II pod sp.zn. ,

o dovolaní oprávnenej proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave z 26. júna 2008 sp.zn.

, rozhodol

t a k t o :

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Bratislave z 26. júna

2008 sp.zn. a uznesenie Okresného súdu Bratislava II z 15. augusta 2007

č.k. -53 z r u š u j e a vec vracia Okresnému súdu Bratislava II na ďalšie

konanie.

O d ô v o d n e n i e

Súdny exekútor JUDr. M. H. so sídlom Exekútorského úradu v B., písomným

podaním zo 6. júla 2007 požiadal Okresný súd Bratislava II o vydanie poverenia na vykonanie

exekúcie pre vymoženie sumy 401 661,-- Sk (13 332,70 €) s prísl. a trov exekúcie na základe

návrhu oprávnenej a exekučných titulov – platobných výmerov, vydaných S., B., ktorými bola

povinnému uložená povinnosť zaplatiť na účet tejto poisťovne vymáhanú sumu. K žiadosti

pripojil návrh na vykonanie exekúcie, exekučné tituly, a fotokópiu zmluvy o postúpení

pohľadávok z 30.11.2005 uzavretú medzi S., a.s. a V., a.s., fotokópiu zmluvy o postúpení

pohľadávok z 30.12.2005 uzavretú medzi V., a.s. a S. K., a.s., včítane fotokópie výpisu

z Prílohy č. 1 k Zmluve.

Okresný súd Bratislava II uznesením z 15. augusta 2007 č.k. -53

žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. Zamietnutie

žiadosti odôvodnil tým, že na základe predložených zmlúv nebol preukázaný prechod

vymáhanej pohľadávky z pôvodnej oprávnenej – S., a.s., na S. K., a.s., keď k zmluvám

o postúpení pohľadávok, neboli napriek výzve pripojené originály alebo overené kópie

dokladov preukazujúcich prechod práv a povinností.

Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací na odvolanie oprávnenej uznesením

z 26. júna 2008 sp.zn. uznesenie súdu prvého stupňa o zamietnutí žiadosti

o udelenie poverenia potvrdil. Stotožnil sa s právnym záverom súdu prvého stupňa, že nebol

preukázaný prechod práva z exekučného titulu z pôvodného navrhovateľa na oprávnenú.

Vyslovil názor, že fotokópie zmlúv o postúpení pohľadávok neobsahujúce Prílohu č. 1, resp.

obsahujúce len neoverený výpis z tejto prílohy, nie sú takými dôkazmi, ktorými by bol nad

všetky pochybnosti preukázaný prechod vymáhanej pohľadávky na oprávnenú.

Proti tomuto uzneseniu krajského súdu podala dovolanie oprávnená. Žiadala, aby

dovolací súd napadnuté uznesenie odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Dovolanie odôvodnila odňatím možnosti konať pred súdom v dôsledku nesprávneho

rozhodnutia odvolacieho súdu, ktorým jej bolo odopreté právo na súdnu ochranu.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

dovolanie bolo podané proti právoplatnému uzneseniu odvolacieho súdu oprávnenou osobou

(účastníčkou exekučného konania) v zákonnej lehote ( ), bez nariadenia

dovolacieho pojednávania ( ), preskúmal uznesenie odvolacieho súdu ako

aj konanie, ktoré mu predchádzalo, a dospel k záveru, že dovolanie je dôvodné.

Podľa ustanovenia možno dovolaním napadnúť právoplatné

rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.

upravuje prípustnosť dovolania proti uzneseniu

odvolacieho súdu v ustanoveniach a

Dovolanie proti uzneseniu odvolacieho súdu je v prvom rade prípustné (a súčasne

dôvodné) vtedy, ak je konanie postihnuté vadami taxatívne uvedenými v , ktoré

spôsobujú tzv. zmätočnosť rozhodnutia odvolacieho súdu. K týmto vadám prihliada dovolací

súd – ak je dovolanie podané včas a na to oprávneným subjektom – z úradnej povinnosti

( veta druhá ). Existenciu vád konania uvedených v ustanovení

dovolateľ tvrdil, a to konkrétne vadu uvedenú pod písm.f/.

Podľa ustanovenia je dovolanie prípustné proti každému

rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť

konať pred súdom.

Vada konania vymedzená v citovanom ustanovení je vo svojej

podstate porušením základného práva účastníka súdneho konania na spravodlivý proces, ktoré

právo zaručujú v podmienkach právneho poriadku Slovenskej republiky okrem zákonov aj

a nasl. a Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (oznámenie Ministerstva zahraničných vecí ČSFR č. ).

Právo na súdnu ochranu, ako súčasť práva na spravodlivý proces, zahŕňa aj právo na výkon

vykonateľného rozhodnutia, teda aj možnosť núteným spôsobom a aj proti vôli povinného

realizovať povinnosť na plnenie obsiahnutú vo výroku takéhoto rozhodnutia, ktorá nebola

splnená dobrovoľne (Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp.zn. ,

z 13. júla 2000). Za porušenie tohto práva treba považovať aj rozhodnutie exekučného súdu

o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, ak pre

takéto rozhodnutie neboli splnené zákonom stanovené podmienky. V zmysle ustanovenia § 44

ods. 3 Exekučného poriadku totiž nevyhnutným dôsledkom právoplatného uznesenia

o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie musí byť zastavenie

exekučného konania. Nesprávnym rozhodnutím o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia

na vykonanie exekúcie sa teda oprávnenému ako účastníkovi exekučného konania

v konečnom dôsledku odopiera právo na výkon vykonateľného rozhodnutia, čo sa rovná

odmietnutiu spravodlivosti.

Podľa názoru dovolacieho súdu v prejednávanej veci odvolací súd splnenie podmienok

pre zamietnutie žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie

neposúdil správne.

Exekútor, ktorému bol doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie, predloží

tento návrh spolu s exekučným titulom najneskôr do 15 dní od doručenia alebo odstránenia

vád návrhu súdu (§ 45) a požiada ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie (§ 44 ods. 1

o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení /ďalej

len „Exekučný poriadok“ alebo „EP“/).

Podľa § 44 ods. 2 EP súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie

exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti

o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo

exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora,

aby vykonal exekúciu. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu

so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti

tomuto uzneseniu je odvolanie prípustné.

Podľa § 37 ods. 3 prvá až tretia veta EP proti inému, než tomu, kto je v rozhodnutí

označený ako povinný, alebo v prospech iného než toho, kto je v rozhodnutí označený ako

oprávnený, možno vykonať exekúciu, len ak sa preukázalo, že naňho prešla povinnosť alebo

právo z exekučného titulu podľa § 41. Ak nastanú skutočnosti, na ktorých základe dochádza

k prevodu alebo prechodu práv a povinností vyplývajúcich z exekučného titulu, sú účastníci

konania povinní bez zbytočného odkladu písomne oznámiť tieto skutočnosti exekútorovi.

Oznámenie musí byť doložené listinou preukazujúcou prevod alebo prechod práv alebo

povinností.

Podľa § 38 ods. 1 EP exekúciu možno vykonať len na návrh oprávneného alebo

na návrh toho, kto preukáže, že naňho prešlo právo z rozhodnutia (§ 37 ods. 3) (ďalej len

„oprávnený“).

Na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného predpisu sa použijú

ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak (§ 251 ods. 4

veta prvá ).

upravuje postup súdu a účastníkov v občianskom súdnom

konaní tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov

účastníkov, ako aj výchova na zachovávanie zákonov, na čestné plnenie povinností a na úctu

k právam iných osôb ( ).

Účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení (§ 120 ods. 1 veta

prvá ).

Ak nejde o veci uvedené v odseku 2, súd si môže osvojiť skutkové zistenia založené

na zhodnom tvrdení účastníkov ( ).

Súd vykonáva dokazovanie na pojednávaní, ak neboli splnené podmienky na vydanie

rozhodnutia bez ústneho pojednávania ( ).

Účastníci majú právo vyjadriť sa k návrhom na dôkazy a k všetkým dôkazom, ktoré sa

vykonali ( ).

V zmysle citovaného ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku po podaní žiadosti

súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie súd preskúmava žiadosť

o udelenie poverenia, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul z hľadiska ich súladu

so zákonom. Najmä skúma, či návrh na vykonanie exekúcie má všetky náležitosti (§ 39 ods. 1

EP), či je k návrhu pripojený exekučný titul opatrený potvrdením o vykonateľnosti (§ 42 EP),

či je exekučný titul materiálne vykonateľný, či sú oprávnený a povinný osobami uvedenými

v exekučnom titule, či oprávnený v prípade, ak nie je totožný s osobou, ktorej bolo priznané

právo exekučným titulom, alebo ak označil za povinného inú osobu, než ktorej bola uložená

povinnosť v exekučnom titule, tvrdí v návrhu na vykonanie exekúcie prechod (prevod) práva

alebo povinnosti a či na preukázanie svojho tvrdenia predkladá alebo navrhuje dôkaz, či

oprávnený pripojil k exekučnému titulu listinu vydanú alebo overenú oprávneným orgánom,

z ktorej je zjavné, že sa splnila podmienka alebo že oprávnený splnil, prípadne zabezpečil

splnenie vzájomnej povinnosti, a ďalej či sú splnené všeobecné podmienky konania v zmysle

V štádiu exekučného konania o vydanie poverenia exekučný súd vychádza z tvrdení

oprávneného uvedených v návrhu a z exekučného titulu (povinný sa o exekúcii dozvie

spravidla až doručením upovedomenia o začatí exekúcie). V prípade tvrdeného prechodu

práva alebo povinnosti túto skutočnosť skúma len z pohľadu existencie titulu pre výkon

exekúcie v spojitosti s tvrdenou právnou skutočnosťou zakladajúcou prechod. To znamená, že

v tomto štádiu konania preskúmava len to, či po vydaní exekučného titulu nastala tvrdená

právna skutočnosť (spravidla podľa hmotného práva), s ktorou právne predpisy spájajú

prevod alebo prechod práv alebo povinností (jej existenciu), či sa prevod alebo prechod týka

subjektu uvedeného v exekučnom titule a subjektu označeného v návrhu na vykonanie

exekúcie, či predmetom prevodu alebo prechodu práv alebo povinností sú práve tie práva

alebo povinnosti, o ktorých sa koná. V tomto štádiu konania sa dokazovanie nevykonáva

a teda nie je oprávnený skúmať, či k prechodu práva alebo povinnosti skutočne došlo. Tieto

otázky môžu byť až predmetom konania o námietkach povinného proti exekúcii, prípadne

konania o zastavenie exekúcie. Až vtedy totiž vzniká medzi oprávneným a povinným spor

o začatie exekúcie, prípadne spor o zastavenie exekúcie, kedy prichádza do úvahy vykonanie

dokazovania s možnosťou účastníkov sa ho zúčastniť a vyjadriť sa k nemu. V konaní

o vydanie poverenia sa preto prevod alebo prechod práv a povinností preukazuje len vo vyššie

uvedenom zmysle, teda obvykle doložením alebo aspoň označením listiny, ktorá vyššie

uvedené skutočnosti osvedčuje.

Exekučný poriadok v znení novely vykonanej s účinnosťou

od 1.12. 2006 neuvádza, akým spôsobom sa má prevod alebo prechod práv a povinností

doložiť, ak k nemu dochádza pred začatím exekučného konania v dôsledku

súkromnoprávneho vzťahu, akým je aj právny vzťah založený zmluvou o postúpení

pohľadávky. Zo žiadneho jeho ustanovenia pre oprávneného nevyplýva povinnosť osvedčiť

v takomto prípade prevod alebo prechod práv a povinností doložením súkromnej listiny

v podobe jej originálu (prvopisu, pôvodného znenia) alebo v podobe jej osvedčenej kópie

(odpisu).

Záver odvolacieho súdu, podľa ktorého prechod práv a povinností z exekučného titulu

na základe zmluvy o postúpení pohľadávky je treba preukázať doložením originálu zmluvy

alebo jej osvedčenej fotokópie, nemá preto oporu v zákone.

V posudzovanej veci oprávnená v návrhu na vykonanie exekúcie, okrem iného, tvrdila

prechod práva z exekučného titulu postúpením pohľadávky. V návrhu označila listiny, ktoré

osvedčujú túto skutočnosť a na preukázanie svojho tvrdenia pripojila dôkazy vo forme

jednoduchej fotokópie zmlúv o postúpení pohľadávok, včítane fotokópie výpisu z Prílohy č. 1

k Zmluve o postúpení pohľadávok z 30.12.2005, ktorá ako celok tvorila jej neoddeliteľnú

súčasť.

Návrh oprávnenej teda obsahoval všetky náležitosti predpokladané ustanovením § 39

ods. 1 EP, včítane označenia dôkazov, ktorých sa oprávnená dovoláva, ktoré oprávnená

súčasne k návrhu na vykonanie exekúcie aj pripojila.

Ak odvolací súd za tohto stavu veci, v zhode s názorom súdu prvého stupňa, dospel

k záveru o rozpore návrhu na vykonanie exekúcie so zákonom z dôvodu, že oprávnená

nepreukázala prechod práva z exekučného titulu doložením zmlúv o postúpení pohľadávok,

včítane jej prílohy vo forme originálu alebo jej osvedčenej fotokópie, nerozhodol vecne

správne. Jeho postup tak nebol v súlade s a so základným právom oprávnenej

na súdnu ochranu. Týmto nesprávnym postupom odňal oprávnenej možnosť konať pred

súdom v zmysle

Najvyšší súd Slovenskej republiky preto uznesenie odvolacieho súdu i rovnakou

vadou postihnuté uznesenie súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu

na ďalšie konanie ( a ).

Dovolací súd ešte dodáva, že ak v preskúmavanej veci je z predložených zmlúv

o postúpení pohľadávok zrejmé, že sa majú týkať aj iných pohľadávok voči veľkému počtu

iných subjektov, požiadavka súdu na predloženie overenej kópie celej Prílohy č. 1 k týmto

zmluvám, obsahujúcej špecifikáciu všetkých pohľadávok, by viedla k nadbytočnému a teda

nehospodárnemu zvyšovaniu trov exekúcie (trov oprávnenej), a v konečnom dôsledku aj

k zaťažovaniu povinného. Pokiaľ by povinný tvrdenie oprávnenej o prechode práva

z exekučného titulu nespochybnil, resp. ho výslovne potvrdil, takéto zvýšené náklady spojené

s vymáhaním pohľadávky by vôbec nemuseli vzniknúť.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 18. februára 2009

JUDr. Eva Sakálová, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová