Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
b9c/375787.232fb1.pdf
PDF · 130.73 KB
No categories available
4Obo/6/2008
Najvyšší súd 4Obo/6/2008
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa: V., akciová
spoločnosť, H., X., IČO: X., zast. advokátkou Mgr. S.M., M., X., proti odporcovi v 1. rade:
M., s. r .o., V., X., IČO: X. a odporcovi v 2. rade: M., s. r. o., S., X., IČO: X., obaja zastúpení
advokátkou JUDr. T.B., G., X., o zákaz nekalosúťažného konania, na odvolanie
navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 29 Cb 2/2001-276 zo dňa 18.
09. 2007, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k.
29 Cb 2/2001-276 zo dňa 18. 09. 2007 z r u š u j e a vec v r a c i a Krajskému súdu
v Bratislave na ďalšie konanie.
O d ô v o d n e n i e :
Krajský súd v Bratislave rozsudkom č. k. 29Cb 2/2001-129 zo dňa 04. 04. 2003
rozhodol tak, že žalobu zamietol a navrhovateľa zaviazal odporcom v I. rade a II. rade
nahradiť trovy konania.
V dôvodoch rozhodnutia uviedol, že navrhovateľ predmetným návrhom žiadal, aby
súd zaviazal odporcov zdržať sa nekalosúťažného konania spočívajúceho v tom, že pri výrobe
máp používali údaje – informačné prvky z mapovaného TM, ku ktorému má vlastnícke právo
navrhovateľ, ďalej žiadal odporcu v I. rade zaviazať zaplatiť sumu 730 000,– Sk a odporcu
v II. rade sumu 270 000,– Sk titulom zadosťučinenia za nekalosúťažného konania a zároveň
priznať právo zverejniť rozsudok vo výrokovej časti zdržania sa nekalosúťažného konania
a ďalej, aby súd uložil odporcom zdržania sa porušovania autorských práv, ktoré vykonáva
navrhovateľ a práva na zaplatenie od odporcu v I. rade sumu 510 000,– Sk odporcov v II. rade
sumu 190 000,– Sk z dôvodu porušovania autorských práv a následne žiadal, aby súd nariadil
zničenie neperiodických publikácií vydaných odporcami v I. a v II. rade. Na základe
vykonaného dokazovania konajúci súd konštatoval, že predmetom sporu je spôsob, ktorým
vytvorili odporcovia v I. a v II. rade kartografické diela, vyššie uvedené v rozsudku. Za
prvoradú otázku ako predbežnú označil zaoberanie sa autorským právom navrhovateľa
k označeným dielam. Stotožnil sa s navrhovateľom v tom zmysle, že ustanovenie § 10 ods. 3
Autorského zákona č. 383/97 Z. z. vykonáva autorské práva vydavateľ kartografického diela.
Konštatoval, že súborným dielom podľa odseku 1. je dielo, ak je jeho usporiadanie výsledkom
vlastnej tvorivej činnosti autora a uviedol, že prax tvorby máp rozdeľuje a rešpektuje
z hľadiska originálnosti spracovania mapy, ktoré vznikli ako pôvodné a mapy, ktoré vznikli
ako mapy odvodené. S odkazom na samotnú konštatáciu navrhovateľa uviedol, že aj
navrhovateľ nemá autorské právo k spracovaným mapám, keďže aj on užíva základné štátne
mapové diela. Teda nedá sa u neho hovoriť o súkromnom kartografickom diele, ale iba
o spojenom kartografickom diel, ktorého samostatnosť sa zakladá na rozdielnosti spojení
autorstva dvoch alebo viacerých kartografických diel. Uviedol, že zo samotného návrhu nie je
zrejmé, ktoré časti máp navrhovateľ vytvoril originálnym spôsobom, a ktoré odvodeným a ani
to, ku ktorým častiam máp má navrhovateľ autorské právo, a preto jeho nároky z autorského
práva a najmä v zmysle petitu žaloby nie je možné dať do súvisiaceho vzťahu
k nekalosúťažnému konaniu, z ktorého navrhovateľ odporcov obviňuje. Poukázal na znalecký
posudok č. 01P/2002 založený ako dôkaz navrhovateľom, z ktorého obsahu je zrejmé, že
označené mapy vznikli digitalizovaním analógového obrazu mapy spravidla pomocou skenera
vo vektorovej podobe. Za poklad bol použitý rôzny mapový grafický materiál, pričom tento
pracovný elaborát možno meniť mierkovo aj obsahovo. Citoval názor znalca podľa ktorého
zaužívaným spôsobom pri tvorbe máp je, že sa využívajú dostupné informácie, či už grafické,
alebo písomné. Vzhľadom na skutočnosť, že navrhovateľ nedostatočne špecifikoval, aké
vlastné informačné prvky vniesol on sám do všeobecne dostupných údajov, podľa názoru
súdu nie je možné posúdiť mieru odvodenia navrhovateľom vytvorených máp odporcami
v I. a v II. rade ani to, že odporcovia použili mapy navrhovateľa ako nosiča diela a uložili do
nich vlastným spôsobom originálne stvárnenia a vytvorili tak nové dielo. Konštatoval, že
z porovnania diel je zrejmá iná grafická aj farebná úprava jednak máp, ako aj obalov
a rozdielnosť písomných znakov, a teda nie je v týchto prípadoch ani obsahová zhoda medzi
porovnávanými dielami vo vzťahu k zobrazovaným objektom a topografický podklad bol
zakreslený vlastnými značkovými kľúčmi, na základe ktorých skutočností, sa teda nedá
konštatovať, že odporcovia jednoducho odkopírovali mapy navrhovateľov a vydávali ich
za vlastné dielo. Uviedol, že nie je možné porovnať, aký je pomer prevzatých topografických
prvkov navrhovateľom a prirovnať ich ku všeobecne dostupným údajom, na základe čoho by
mohol súd určiť pomer odvodenia diela odporcami a posúdiť, či pri ňom prekročili obvyklosť
bežnú a prístupnú v tejto oblasti, z čoho by súd mohol odvodiť zodpovednosť za porušenie
dobrých mravov súťaže, ktoré sú v prípade rešpektovania odvodenej tvorby máp stanovené
veľmi nezreteľne. Za nepreukázané tvrdenie navrhovateľom, označil aj tvrdenie o cenovom
zvýhodnení máp odporcov teda, že ušetrili na nákladoch, čo sa prejavilo výrazným spôsobom
v cene. Konštatoval, že spotrebiteľ nie je spôsobilý vnímať navrhovateľom uvedené okolnosti,
a preto navrhovateľ nebol v hospodárskej súťaži znevýhodnený. Za nepreukázanú skutočnosť
konajúci súd označil, že by odporcovia svojím konaním spôsobili ujmu navrhovateľovi
napríklad poklesom odbytu výrobkov, uprednostňovaním výrobkov odporcov, nebezpečím
zámeny podľa § 47 obchodného zákonníka, vzhľadom na čo žalobu ako nedôvodnú zamietol.
O trovách konania rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 1 O. s. p. a úspešným odporcom
priznal náhradu trov konania.
Proti tomuto rozsudku, navrhovateľ v zákonnej lehote podaním zo dňa 16. júna 2002
(list v spise č. 139), podal odvolanie s dôvodmi uvedenými v doplňujúcom podaní zo dňa
27. 06. 2003 (list v spise č. 142). V dôvodoch tvrdil, že odporcovia v ich deviatich
neperiodických publikáciách kartografických dielach použili informačné prvky prevzaté
od navrhovateľa bez ich predchádzajúceho súhlasu, čím porušili navrhovateľove autorské
a vlastnícke práva. Navrhovateľ má záujem mimosúdnym spôsobom usporiadať vzťahy
účastníkov konania a to udelením dodatočného súhlasu za použitie diela za náležitú odmenu.
Citoval ustanovenia autorského zákona § 10 ods. 3, § 11, § 15 ods. 2, podľa ktorého autorské
právo sa vzťahuje na celok diela a na jeho časti, čo v praxi kartografických diel znamená, že
predmetom autorskej ochrany je aj jednotlivý mapový list kartografického diela aj časť
mapového listu, ako aj prvok mapy (napr. Popis mapy, vyjadrenie zástavby na ulici,
vyjadrenie lesa a parkov a pod.). Za opomenutie súdom označil skutočnosť, že v súlade
s autorským zákonom a zákonom č. 215/1995 Z. z. o geodézii a kartografii a jeho
vykonávacou vyhláškou č. 178/1996 Z. z. pri tvorbe a vydaní kartografického diela, je možné
použiť vydané kartografické dielo iba so súhlasom jeho autora resp. vydavateľa a na použitie
štátneho mapového diela je potrebný predchádzajúci súhlas Úradu geodézie kartografie
a katastra Slovenskej republiky. Fakt, že odporcovia bez súhlasu navrhovateľa použili
do svojich diel vydané kartografické diela navrhovateľa vyplýva, že boli do nich zapracované
aj chyby, ktoré navrhovateľ v jeho dielach urobil a s touto skutočnosťou sa konajúci súd
nezaberal. Podľa názoru navrhovateľa bolo potrebné sa zaoberať podobnosťou resp.
zhodnosťou dotknutých diel a kartografických diel navrhovateľa, keďže niektoré prvky nie sú
obsiahnuté v žiadnom mapovom diele, a teda sú výlučným vlastníctvom autorstva.
Za preukázanú skutočnosť navrhovateľ označil, že došlo k cenovému zvýhodneniu teda, že
odporcovia nemuseli vynaložiť náklady na vyhotovenie častí kartografických diel, ktoré
od navrhovateľa v rozpore s autorským zákonom a zákonom o geodézii a kartografii, to jest
bez súhlasu navrhovateľa prevzali. Odporcovia týmto získali lepšie postavenie na trhu
použitím cudzej práce a cudzieho spracovaného nápadu, čo je v rozpore s dobrými mravmi
súťaže, to jest nekalou súťažou. Navrhli rozsudok zrušiť vec prikázať na nové konania alebo
žalobe vyhovieť a v prípade potvrdenia napadnutého rozsudku návrhu pripustiť dovolanie,
pretože ide o otázku zásadného právneho významu.
K odvolaniu navrhovateľa zaujali stanovisko odporcovia v I. a v II. rade podaním
doručeným dňa 27. 11. 2003 (list v spise č. 129). Uviedli, že konanie je vedené voči dvom
rozličným odporcom a že navrhovateľ uplatňuje nároky jednak z autorského práva a jednak
práva na ochranu nekalej súťaže, ktorých právny základ je rozdielny. V jednočinnom súbehu
by sa odporcovia mohli dopustiť porušenia autorského práva za predpokladu splnenia
podmienky stanovenej v ustanovení § 44 ods. 1 obchodného zákonníka a uviedol, že výrok
súdu o nárokoch vyplývajúcich z autorského práva nie je závislý na výroku o nárokoch
vyplývajúcich z práva na ochranu pred nekalou súťažou. Z odvolania nie je zrejmé, či
odvolanie smeruje proti preskúmavaniu prvostupňového súdu týkajúceho sa autorských práv,
alebo práv vyplývajúcich z práva na ochranu nekalej súťaže a či ide o odvolanie voči
obidvom odporcom.
O odvolaní navrhovateľa rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením č. k.
5 Obo 20/04 zo dňa 16. 05. 2005 tak, že rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k.
29 Cb 2/2001-129 zo dňa 04. 04. 2003 zrušil a vec vrátil na nové konanie Krajskému súdu
v Bratislave s tým, že v novom konaní mu uložil doplniť dokazovania ohľadne tvrdenia
navrhovateľa, či skutočne odporcovia pri spracovaní ich kartografických diel použili
odkopírované údaje, ktoré údaje boli prvotne vnesené navrhovateľom do máp, ktoré mali byť
odporcami odkopírované. V zrušujúcom uznesení uviedol, že o porušení dobrých mravov
súťaže by sa nedalo hovoriť za predpokladu, že by odporcovia do ich kartografických diel,
boli odkopírovali údaje, ale tieto údaje by neboli vlastnými údajmi navrhovateľa, ale údajmi,
ktoré už navrhovateľ do jeho diel zapracoval ako údaje odvodené. To, či odporcovia
vyžadovali súhlas na použitie informačných prvkov, ktoré neboli vlastnými údajmi
navrhovateľa, pre posúdenie zásady porušenia dobrých mravov súťaže odporcami v tomto
spore voči navrhovateľovi odvolací súd označil za právne nepodstatné. Pre zisťovanie
porušenia zásady dobrých mravov odvolací súd nepovažoval za východiskový bod to, či
porovnávané publikácie majú totožný charakter, teda aj v prípade, keby napríklad
kartografická publikácia navrhovateľa bola mapou vojenskou a kartografická publikácia
odporcov mapou turistickou s označením iných pojmových znakov, ale obidve kartografické
diela by mali totožný základ, ktorý by bol odporcami odkopírovaný uviedol, že by sa jednalo,
o informačné prvky prvotne vznesené navrhovateľom do máp, ktoré mali byť odkopírované
a dalo by sa konštatovať, že k porušeniu zásady dobrých mrav súťaže odporcami došlo.
Odvolací súd v zrušujúcom uznesení uviedol, že až po tomto zistení, sa bude možné zaoberať
otázkou, či došlo k naplneniu znakov generálnej klauzuly podľa ustanovenia § 44
Obchodného zákonníka a potom následne skúmať dôvodnosť žaloby z hľadiska
nekalosúťažného konania.
V novom konaní vo veci rozhodol Krajský súd v Bratislave rozsudkom č. k.
29 Cb 2/2001-276 zo dňa 18. 09. 2007 tak, že návrh zamietol a navrhovateľa zaviazal zaplatiť
odporcovi trovy konania.
V dôvodoch rozhodnutia uviedol, že na pojednávaní dňa 13. 09. 2007 právny zástupca
navrhovateľa zobral svoj návrh v časti zničenia neperiodických publikácií vydávaných
v edícii odporcu v 1. a v 2. rade, s ktorým späťvzatím na pojednávaní odporca v 2. rade
súhlasil, a preto konajúci súd s poukazom na ustanovenie § 92 ods. 1, 2 O. s. p. konanie
v bode VI. návrhu na zničenie publikácii zastavil. Ďalej zistil, že odporca v 1. rade bol
vymazaný z obchodného registra dňom 18. 05. 2007. Poukázal na zmluvu o predaji časti
podniku, uzavretú medzi navrhovateľom a Fondom národného majetku SR, ktorej predmetom
je prevod vlastníckeho práva k veciam a finančným prostriedkom, prevode práv a iných
majetkových hodnôt a záväzkov, ktoré slúžili alebo vzhľadom na svoju povahu mali slúžiť
k prevádzkovaniu podniku V., š. p. podľa stavu, ktorý je zachytený v evidencii uvedeného
podniku ku dňu predchádzajúcemu, dňu účinnosti tejto zmluvy. S poukazom na prílohu č. 25
k tejto zmluve, ktorá sa týkala zmluvy o prevode ochranných známok, o prevode autorských
práv, o prevode výkonu autorských práv k súborným dielam a súpis autorských zmlúv,
licencií ku dňu 30. 11. 2001 uviedol, že podľa navrhovateľa dňom účinnosti zmluvy o predaji
podniku to jest dňom 01. 01. 2002, prešli na navrhovateľa autorské práva. Citoval vyjadrenie
odporcu v 2. rade, ktorý namietal nedostatok aktívnej legitimácie navrhovateľa a konštatoval,
že na základe dôkazov zo strany navrhovateľa nebolo preukázané v hore uvedených mapách
označenie, čo presne považuje za informačné prvky, ku ktorým má vlastnícke právo, a ktoré
boli odporcom v 2. rade neoprávnene použité. Z dôvodu, že navrhovateľ si nesplnil povinnosť
a dostatočne neoznačil a nepreukázal, čo presne považuje za informačné prvky, ku ktorým má
vlastníctvo, a ktoré boli neoprávnene použité zo strany odporcu v 2. rade, návrh zamietol.
O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p.
Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote sa odvolal navrhovateľ, podaním doručeným
súdu 17. 12. 2007 (list v spise č. 279) a napadnuté rozhodnutie označil za vydané na základe
nesprávneho skutkového zistenia. Názor prvostupňového súdu v novom konaní, že
navrhovateľ si nesplnil povinnosť a dostatočne neoznačil a nepreukázal, čo presne považuje
za informačné prvky, ku ktorým má vlastnícke právo navrhovateľ označil za nesprávny,
nakoľko toto predložil prípisom ešte spolu s prílohami v pôvodnom konaní dňa 11. 02. 2003,
ďalej poukázal na prípis v novom konaní zo dňa 22. 12. 2006, v ktorom podrobne na strane 3
a 4 pod bodmi 2.7.1. a 2.7.8. podrobne rozpísal informačné prvky, ktoré navrhovateľ prvotne
vniesol do jeho máp a ktoré sú predmetom jeho vlastníctva i autorstva, a ktoré odporca bez
súhlasu navrhovateľa do jeho máp neoprávnene prevzal. Uviedol, že sú to orientačné čísla
budov, na uliciach významné budovy v meste, kultúrne pamiatky štátne a miestne úrady,
školy a podobne, situačne vyjadrené časti zástavby vyjadrenie sadov záhrad ihrísk, koľajníc
a názvy rôznych orientačných a kultúrnych budov. Fakt, že odporca bez predchádzajúceho
súhlasu pri tvorbe jeho máp informačné prvky navrhovateľa použil, označil za jednoznačne
preukázaný. Dokazovania prvostupňového súdu označil za nedostatočné a taktiež podľa neho
odporca v 2. rade nepreukázal jeho tvrdenie, že v oblasti vydávania kartografických diel už
nevykonáva žiadnu činnosť. Uviedol, že aj skutočnosť, že odporca v 2. rade mapy zničil,
je preukázaním, že k porušeniu navrhovateľových práv došlo. Uviedol, že kartografické dielo,
je autorským zákonom charakterizované ako súborné dielo. Poukázal na § 10 ods. 3
Autorského zákona, § 40 vyhlášky Úradu geodézie kartografie a katastra SR č. 179/1996
Z. z., podľa ktorého súhlas na použitie operátu udeľuje vydavateľ. Citoval ustanovenie § 15
ods. 2 Autorského zákona, podľa ktorého konštatoval, že autorské právo sa vzťahuje na celok
diela a nie na jeho časti a že v praxi to znamená, že predmetom autorskej ochrany je aj
jednotlivý mapový list kartografického diela, aj časť mapového listu, ako informačný prvok
mapy. Uviedol, že vydané kartografické diela sú diela zamestnaneckými dielami vytvorené
zamestnancami, a že pôvodný navrhovateľ V., š. p. bol v zmysle citovaných ustanovení
Autorského zákona, ako aj na základe uzatvorených pracovných zmlúv plne spôsobilý
a oprávnený previesť tieto práva týkajúce sa podnikateľskej činnosti predávaného podniku
vydávanie periodických a neperiodických publikácii na podnikateľskej činnosti v súlade
so zákonom č. 92/1991 Zb. na súčasného navrhovateľa, a preto sa navrhovateľ stal
univerzálnym nástupcom štátneho podniku v plnom rozsahu, a teda má aktívnu legitimáciu.
Vo výroku o trovách konania namietal, že boli priznané odporcovi v 1. a odporcovi v 2. rade
napriek tomu, že odporca v 1. rade už neexistuje. Navrhol rozsudok krajského súdu zmeniť
tak, že súd ukladá zdržať sa nekalosúťažné konania spočívajúceho v tom, že pri výrobe máp
používal údaje – informačné prvky z mapovaného terénu, ku ktorým má vlastnícke práva
navrhovateľ. Titulom zadosťučinenia za nekalosúťažného konanie navrhol odporcu zaviazať
zaplatiť navrhovateľovi sumu 270 000,– Sk a ďalej navrhol navrhovateľovi priznať právo
uverejniť rozsudok vo výrokovej časti zdržania sa nekalosúťažného konania pri výrobe
máp a povinnosti zaplatiť navrhovateľovi sumu 270 000,– Sk, titulom zadosťučinenia
za nekalosúťažné konania a to v odbornom časopise „Geodetický a kartografický obzor
a v jednom celoštátnom distribuovanom denníku podľa výberu navrhovateľa s tým, že
náklady na uverejnenie znáša odporca. V prípade, že by odvolací súd rozsudok Krajského
súdu v Bratislave potvrdil, navrhol pripustiť dovolanie, nakoľko ide o rozhodnutie po právnej
stránke zásadného významu.
Podaním doručeným súdu 17. 01. 2008 odporca, k odvolaniu navrhovateľa zaslal
vyjadrenie, v ktorom uviedol, že navrhovateľ určitým a dostatočným spôsobom neoznačil
dôkazy na preukázanie tvrdení nekalosúťažného konania a porušení autorských práv zo strany
odporcu. Navrhovateľ neoznačil žiadne konkrétne dôkazy, nakoľko všetky navrhovateľom
doložené dôkazy, ktorých vykonanie navrhol, sa vzťahujú k mapovým dielam, ktoré nie sú
predmetom tohto konania vo vzťahu k predmetu tohto konania. Za dôkazy tohto jeho tvrdenia
uviedol, predloženie písomného vyjadrenia navrhovateľa k dôkazovému materiálu, ktoré
podrobne špecifikuje a ako dôkazy navrhuje vykonať „mapa mesta Banská Bystrica vydaná
navrhovateľom a pôvodným odporcom v 1. rade, mapa mesta Žilina vydaná navrhovateľom“.
Podrobný z regiónu S. vydaný pôvodným žalovaným v prvom rade, žiadny z týchto listinných
dôkazov sa nevťahuje k tomuto konaniu. Odporca je názoru, že navrhovateľ nepreukázal jeho
aktívnu legitimáciu, čo podrobne rozobral v jeho vyjadrení zo dňa 06. 09. 2007, nakoľko
v procese privatizácie navrhovateľom došlo k pochybeniu a práva a diela neboli riadne
prevedené, ktorý nedostatok nemožno odstraňovať rozširujúcim výkladom zákona č.
383/1997 a vyhlášky ÚGKK č. 178 Z. z., ktorý nemá oporu v ich slovnom vyjadrení a ani
v historickom výklade inštitútu súborného diela v súvislosti s nasledujúcou úpravou
autorského práva. Podľa odporcu navrhovateľ ničím nepreukázal, že by odporca v oblasti
vydávania akýchkoľvek kartografických diel podnikal, a preto bez ohľadu na navrhovateľove
tvrdenia v čase vydania rozhodnutia stav namietaný navrhovateľom netrval, z ktorého dôvodu
je navrhovaný petit nevykonateľný, nakoľko zdržať sa niečoho v minulosti, nie je možné.
Súčasne poukázal, že informačné prvky, údaje, ktoré žalobca spomína v jeho odvolaní
s odkazom na body 2.7.1 a 2.7.8 svojho vyjadrenia zo dňa 21. 12. 2006, ktoré nie sú vecou,
ktorá by mohla byť spôsobilým predmetom vlastníckeho práva žalobcu. Odporca spájanie
podnikania spoločnosti M. P., s. r. o., ktorá vznikla v roku 1997 to jest 4 roky pred vznikom
tohto súdneho sporu a nikdy nebola hrozbou budúceho porušovania práv navrhovateľa zo
strany odporcu, odporca označil za také, ktoré nemá žiadnu právnu oporu. K zničeniu
spomínaných diel došlo z dôvodu vydaného predbežného opatrenia a následnej
nepoužiteľnosti z dôvodu nepredajnosti, čo však nie je dôkazom o porušovaní práv
navrhovateľa. Namietanú nesprávnosť, čo sa týka výroku o trovách konania žalovaný označil
iba za chybu v písaní, nakoľko z výroku rozhodnutia ako aj sumy náhrady trov konania za
jeden úkon právnej pomoci v zmysle vyhlášky o odmenách a náhradách advokátov je zrejmé,
že výpočet trov právneho zastúpenia sa týka odporcu, a teda pôvodného žalovaného v 2. rade.
S poukazom na uvedené navrhol napadnuté rozhodnutie potvrdiť.
Najvyšší súd Slovenskej republiky (§ 10 ods. 2 O. s. p.) prejednal odvolanie
navrhovateľa (list v spise 279) podľa ustanovenia § 212 ods. 1, § 214 ods. 2 O. s. p. bez
nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa je
potrebné zrušiť.
Z odvolania navrhovateľa vyplýva, že navrhovateľ požaduje, aby súd uložil odporcovi
zdržať sa nekalosúťažného konania spočívajúceho v tom, že pri výrobe máp používal údaje
informačné prvky a mapového terénu – ku ktorým má vlastnícke právo navrhovateľ. Titulom
zadosťučinenia za nekalosúťažné konanie navrhovateľ požaduje odporcu zaviazať zaplatiť
navrhovateľovi 270 000,– Sk, navrhovateľ požaduje priznať navrhovateľovi právo uverejniť
rozsudok vo výrokovej časti zdržania sa nekalosúťažného konania pri výrobe máp
a povinností zaplatiť navrhovateľovi 270 000,– Sk titulom zadosťučinenia za nekalosúťažné
konanie a to v odbornom časopise „Geodetický a kartografický obzor a v jednom celoštátne
distribuovanom denníku podľa výberu navrhovateľa s tým, že náklady znáša odporca, zakázať
odporcovi porušovanie autorských práv, ktoré vykonáva navrhovateľ a titulom
zadosťučinenia za porušovanie autorských práv požaduje odporcu zaviazať navrhovateľovi
zaplatiť 190 000,– Sk a o trovách konania rozhodnúť nanovo.
Zo záhlavia napadnutého rozhodnutia je zrejmé, že ako odporcovia sú uvedení
odporca v I. rade M., s. r. o. a odporca v II. rade M., spol. s. r. o., S.. Zo zdôvodnenia
napadnutého rozhodnutia je zrejmé, že v časti návrhu v bode VI o návrhu na zničenie podľa §
92 ods. 1, 2, konajúci súd konanie zastavil z dôvodu späťvzatia návrhu v tejto časti, ďalej že
z výpisu Okresného súdu Bratislava I. odd. Sr. Vložka X./D konajúci súd zistil, že odporca
v I. rade bol vymazaný z obchodného registra dňom 18. 05. 2007, ktoré zistenia však vo
výroku rozsudku nie sú obsiahnuté, keďže súd rozhodol tak, že návrh zamietol iba
s odôvodnením, že navrhovateľ nepreukázal, čo považuje za informačné prvky, ku ktorým má
vlastnícke právo. Z výroku napadnutého rozhodnutia o trovách konania vyplýva, že konajúci
súd zaviazal zaplatiť odporcu bez uvedenia ktorého odporcu, i keď v odôvodnení sa konajúci
súd odvoláva na úspešných odporcov. Z uvedeného je zrejmé, že prvostupňové rozhodnutie je
zmätočné, nejasné a jeho výrok nekorešponduje s odôvodnením rozhodnutia. Zo zdôvodnenia
napadnutého rozhodnutia je zrejmé, že Krajský súd v Bratislave uviedol, že odporca v II. rade
namieta nedostatok aktívnej legitimácie navrhovateľa s poukazom na § 10 zákona č. 383/1997
Zb. a platného znenia § 7 ods. 2 zákona č. 618/2003 Z. z., s ktorou námietkou sa
prvostupňový súd zaoberal v tom zmysle, že diela vydané štátnym podnikom V., označené
v návrhu práva, ktoré mali byť odporcom v II. rade porušené nie sú v zmysle zákonnej úpravy
definície súbornými dielami, pretože sú podľa jeho názoru dielami spoločnými alebo
spojenými, z ktorého dôvodu je potom potrebné konštatovať, že navrhovateľ nie je v spore
aktívne legitimovaný. Napriek tomuto záveru ohľadne aktívnej legitimácie prvostupňový súd
v dôvodoch rozhodnutia uviedol, že na základe dôkazov založených v spise konštatoval, že zo
strany navrhovateľa nebolo preukázané v hore uvedených mapách označenie, čo presne
104Obo/6/2008
navrhovateľ považuje za informačné prvky, ku ktorým má vlastníctvo, a ktoré boli odporcom
v II. rade neoprávnene použité a taktiež zistil, že odporca v II. rade v čase konania nevydáva
kartografické diela a žiadne z týchto diel, ktoré sú predmetom konania opätovne nevydal a že
preukazuje, že ostatné diela boli zničené. Z dôvodu, že navrhovateľ nepreukázal, čo považuje
za informačné prvky, ku ktorým má vlastnícke právo, a ktoré boli neoprávnene požité zo
strany odporcu v II. rade súd návrh navrhovateľa zamietol.
Základnou otázkou pre posúdenie dôvodnosti odvolania je, či súd prvého stupňa
správne konštatoval, že navrhovateľ nie je v spore aktívne legitimovaný. Pokiaľ by toto
tvrdenie bolo dôvodné ďalšie skúmanie ohľadne naplnenia znakov nekalosúťažného konania
by bolo nadbytočné. Z obsahu napadnutého rozhodnutia vyplýva, že navrhovateľ v spore nie
je aktívne legitimovaný. Z predložených dôkazov je zrejmé, že návrh na začatie konania podal
V., štátny podnik H., ktorý podaním zo dňa 14. 06. 2002 oznámil zmenu účastníka konania na
strane navrhovateľa (list č. 44) s odkazom na zmluvu o predaji podniku a rozhodnutím
o zrušení štátneho podniku V. štátny podnik bez likvidácie a zmluvou o predaji podniku
uzavretom medzi predávajúcim Fond národného majetku Slovenskej republiky a kupujúcim
V., akciová spoločnosť so sídlom v H.. Z tejto zmluvy jednoznačne vyplýva, že kupujúci V.,
a. s. nadobudol do vlastníctva vlastnícke práva k majetku V., štátny podnik, ktorý majetok
nadobudol predávajúci Fond národného majetku Slovenskej republiky podľa zákona č.
92/1991 Zb. Fakt, že V., štátny podnik bol spracovateľom máp a súťažiacim subjektom
v hospodárskej súťaži sporný nie je a taktiež zo žiadneho dokladu nie je zrejmé, že mapy
ktoré spracovával V., štátny podnik so sídlom v H., neprešli v rámci vlastníckeho práva
k majetku na V., a. s. Konštatovanie, že mapy spracovávali zamestnanci V., štátny podnik
a ide o ich individuálne dielo, ku ktorým vlastnícke právo nemohol nadobudnúť V., a. s. nie je
ničím podložené. Mapy, boli spracovávané v rámci činnosti V. štátny podnik, neboli
z vlastníctva majetku štátneho podniku V. vylúčené, a preto tvrdenie, že do vlastníctva FNM
SR nepatrili, právne neobstojí. FNM SR na základe zákona č. 92/1991 Zb. a rozhodnutia č.
vydaného uznesením č. 914 z 26. 09. 2001 o privatizácii podniku nadobudol vlastnícke práva
k štátnemu podniku v celom rozsahu, ktoré vlastnícke právo na základe zmluvy o predaji
podniku č. 2133/2001 predal V., a. s. Z uvedeného nie je sporné, že V., a. s. sa stal
nadobúdateľom vlastníckych práv V., štátneho podniku, a preto námietka ohľadne nedostatku
jeho aktívnej legitimácie v danom spore je právne bezdôvodná. Konštatovanie ohľadne
nedostatku aktívnej legitimácie v napadnutom rozhodnutí nie je založené na žiadnych
114Obo/6/2008
dôkazoch. Taktiež je potrebné uviesť, že vo veci už konal Najvyšší súd Slovenskej republiky,
ktorý taktiež nedostatok aktívnej legitimácie V., a. s. nezistil. Z uvedeného dôvodu Krajský
súd v Bratislave v rozhodnutí 29 Cb 2/2001-276 zo dňa 18. 09. 2007 pochybil, keď
konštatoval, že navrhovateľ nie je v spore aktívne legitimovaný. Otázka aktívnej legitimácie
V., a. s. podľa predložených dôkazov sporná nie je, a preto z dôvodu nedostatku aktívnej
legitimácie navrhovateľa nebol dôvod na zamietnutie návrhu na začatie konania.
Druhou otázkou pre posúdenie dôvodnosti odvolania navrhovateľa je, či prvostupňový
súd dospel k správnemu záveru, že v hore uvedených mapách nebolo zo strany navrhovateľa
preukázané, čo presne považuje za informačné prvky, ku ktorým má vlastnícke právo, a ktoré
boli odporcom v II. rade neoprávnene použité. Z doposiaľ vykonaného dokazovania nie je
jednoznačné, že v mapách namietaných navrhovateľom neboli použité prvky z máp
spracovaných navrhovateľom, čo vyplynulo z dôkazu, že navrhovateľ úmyselne do jeho máp
zapracoval chybné údaje, ktoré odporcovia do nimi spracovaných máp preniesli. Tento fakt
sporný nie je a ani jeden z odporcov túto skutočnosť nespochybnili žiadnym dôkazom.
Z predložených dokladov je zrejmé, že mapy, z ktorých boli niektoré prvky prenesené do máp
odporcov boli vo vlastníctve navrhovateľa, a preto keď odporcovia bez súhlasu navrhovateľa,
niektoré prvky do ich máp zapracovali, dopustili sa nekalosúťažného konania, keďže v danej
oblasti súťažiteľmi, jednoznačne boli. Z dôkazu založeného na čísle listu 114-121 v spise je
zrejmé, že týmto dôkazom navrhovateľ preukazoval, u ktorých informačných prvkov
v jednotlivých mapách navrhovateľ kopírovanie jeho chybne uvedených údajov odporcami
preukazoval. Prvostupňový súd sa s týmto dôkazom vôbec nezaoberal a bez uvedenia
akéhokoľvek dôvodu iba konštatoval, že v novom konaní nebolo zo strany navrhovateľa
preukázané, čo presne považuje za informačné prvky, ku ktorým má vlastnícke právo. Fakt,
že navrhovateľ hore uvedeným dôkazom preukazoval, ktoré z jeho chybných údajov
úmyselne navrhovateľom vnesených do jeho máp odporcovia do ich máp odkopírovali,
sporný nie je. Prvostupňový súd v tomto smere pochybil, keď s odkazom na uvedený dôkaz
nič nezisťoval a iba konštatoval, že navrhovateľ nepreukázal, čo presne považuje za
informačné prvky, ku ktorým má vlastnícke právo. Navrhovateľom chybne uvedené údaje
v jeho mapách, sú jeho vlastníctvom a pokiaľ tieto údaje ako informačné prvky odporcovia do
ich máp zapracovali, tak jednoznačne kopírovali, čím by sa dopustili nekalosúťažného
konania. S poukazom na ustanovenie § 44 Obchodného zákonníka by išlo o porušenie
generálnej klauzuly nekalosúťažného konania, nakoľko išlo o konania medzi súťažiteľmi
124Obo/6/2008
v hospodárskej súťaži, ktoré konania by bolo v rozpore s dobrými mravmi a išlo by o konania
spôsobilé privodiť ujmu iným súťažiteľom.
Najvyšší súd Slovenskej republiky z uvedených dôvodov napadnuté rozhodnutie
označil za nepreskúmateľné a v zmysle § 221 ods. 1 písmeno h/ O. s. p. ho zrušil a vec vrátil
prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. V novom konaní vzhľadom na to, že už odporca
v I. rade z obchodného registra bol už vymazaný, bude potrebné sa zaoberať zisťovaním
nekalosúťažného konania v minulosti iba u odporcu v II. rade, teda u máp spracovaných
odporcom v II. rade. Fakt, že toho času už odporca v II. rade 1 kartografické diela zničil,
sporný nie je, čo prvostupňový súd v napadnutom rozhodnutí aj uviedol. Táto skutočnosť
však nie je dôkazom o tom ako tvrdí navrhovateľ, že odporca v II. rade sa nekalosúťažného
konania dopustil. Túto skutočnosť bude potrebné na základe tvrdení v dôkazoch založených
navrhovateľom v spise došetriť. Z vykonaného dokazovania nie je ani jednoznačné, či
odporca v II. rade v činnosti spracovania máp pokračuje, ktorú skutočnosť bude potrebné tiež
došetriť. Iba v prípade, že by odporca v II. rade s nekalosúťažným konaním pokračoval,
je možné mu uložiť, aby sa tohto konania zdržal.
Z ustanovenia § 53 Obchodného zákonníka vyplýva, že osoby, ktorých práva boli
nekalou súťažou porušené alebo ohrozené, môžu sa proti rušiteľovi domáhať, aby sa tohto
konania zdržal a odstránil závadný stav. Pokiaľ by bolo zistené, že odporca v II. rade sa
nekalosúťažného konania dopustil a v ňom pokračuje bude potrebné posúdiť dôvodnosť
návrhu na uloženie zdržania sa nekalosúťažného konania. V prípade, že v novom konaní
konajúci súd zistí, že odporca v II. rade sa nekalosúťažného konania dopustil toho času sa už
nekalosúťažného konania nedopúšťa, bude možné s odkazom na ustanovenie § 53 veta druhá
Obchodného zákonníka posudzovať dôvodnosť návrhu iba na primerané zadosťučinenie,
ktoré navrhovateľ v danom prípade požaduje formou materiálnej ujmy vo výške
270 000,– Sk. Pri určení výšky primeraného zadosťučinenia bude potrebné vychádzať
zo zisteného rozsahu nekalosúťažného konania odporcu v II. rade, ako aj výšky ujmy, ktorá
mohla nekalosúťažným konaním odporcu v II. rade byť navrhovateľovi spôsobená. V časti
odvolania, ktorou navrhovateľ požaduje zákaz porušovania autorských práv, odvolací súd
odvolanie označil za bezdôvodné, keďže navrhovateľ predmetným návrhom nepreukázal,
o aké konkrétne porušenie jeho autorských práv, ktorých zákazu sa domáha, ide. V novom
konaní bude potrebné rozhodnúť aj o trovách odvolacieho konania.
134Obo/6/2008
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie.
V Bratislave 21. decembra 2009
JUDr. Jana Zemaníková, v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Zuzana Štofaniková