Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Obo/6/2008

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa: V., akciová

spoločnosť, H., X., IČO: X., zast. advokátkou Mgr. S.M., M., X., proti odporcovi v 1. rade:

M., s. r .o., V., X., IČO: X. a odporcovi v 2. rade: M., s. r. o., S., X., IČO: X., obaja zastúpení

advokátkou JUDr. T.B., G., X., o zákaz nekalosúťažného konania, na odvolanie

navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. -276 zo dňa 18.

09. 2007, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k.

-276 zo dňa 18. 09. 2007 z r u š u j e a vec v r a c i a Krajskému súdu

v Bratislave na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Bratislave rozsudkom č. k. -129 zo dňa 04. 04. 2003

rozhodol tak, že žalobu zamietol a navrhovateľa zaviazal odporcom v I. rade a II. rade

nahradiť trovy konania.

V dôvodoch rozhodnutia uviedol, že navrhovateľ predmetným návrhom žiadal, aby

súd zaviazal odporcov zdržať sa nekalosúťažného konania spočívajúceho v tom, že pri výrobe

máp používali údaje – informačné prvky z mapovaného TM, ku ktorému má vlastnícke právo

navrhovateľ, ďalej žiadal odporcu v I. rade zaviazať zaplatiť sumu 730 000,– Sk a odporcu

v II. rade sumu 270 000,– Sk titulom zadosťučinenia za nekalosúťažného konania a zároveň

priznať právo zverejniť rozsudok vo výrokovej časti zdržania sa nekalosúťažného konania

a ďalej, aby súd uložil odporcom zdržania sa porušovania autorských práv, ktoré vykonáva

navrhovateľ a práva na zaplatenie od odporcu v I. rade sumu 510 000,– Sk odporcov v II. rade

sumu 190 000,– Sk z dôvodu porušovania autorských práv a následne žiadal, aby súd nariadil

zničenie neperiodických publikácií vydaných odporcami v I. a v II. rade. Na základe

vykonaného dokazovania konajúci súd konštatoval, že predmetom sporu je spôsob, ktorým

vytvorili odporcovia v I. a v II. rade kartografické diela, vyššie uvedené v rozsudku. Za

prvoradú otázku ako predbežnú označil zaoberanie sa autorským právom navrhovateľa

k označeným dielam. Stotožnil sa s navrhovateľom v tom zmysle, že ustanovenie § 10 ods. 3

Autorského zákona č. 383/97 Z. z. vykonáva autorské práva vydavateľ kartografického diela.

Konštatoval, že súborným dielom podľa odseku 1. je dielo, ak je jeho usporiadanie výsledkom

vlastnej tvorivej činnosti autora a uviedol, že prax tvorby máp rozdeľuje a rešpektuje

z hľadiska originálnosti spracovania mapy, ktoré vznikli ako pôvodné a mapy, ktoré vznikli

ako mapy odvodené. S odkazom na samotnú konštatáciu navrhovateľa uviedol, že aj

navrhovateľ nemá autorské právo k spracovaným mapám, keďže aj on užíva základné štátne

mapové diela. Teda nedá sa u neho hovoriť o súkromnom kartografickom diele, ale iba

o spojenom kartografickom diel, ktorého samostatnosť sa zakladá na rozdielnosti spojení

autorstva dvoch alebo viacerých kartografických diel. Uviedol, že zo samotného návrhu nie je

zrejmé, ktoré časti máp navrhovateľ vytvoril originálnym spôsobom, a ktoré odvodeným a ani

to, ku ktorým častiam máp má navrhovateľ autorské právo, a preto jeho nároky z autorského

práva a najmä v zmysle petitu žaloby nie je možné dať do súvisiaceho vzťahu

k nekalosúťažnému konaniu, z ktorého navrhovateľ odporcov obviňuje. Poukázal na znalecký

posudok č. založený ako dôkaz navrhovateľom, z ktorého obsahu je zrejmé, že

označené mapy vznikli digitalizovaním analógového obrazu mapy spravidla pomocou skenera

vo vektorovej podobe. Za poklad bol použitý rôzny mapový grafický materiál, pričom tento

pracovný elaborát možno meniť mierkovo aj obsahovo. Citoval názor znalca podľa ktorého

zaužívaným spôsobom pri tvorbe máp je, že sa využívajú dostupné informácie, či už grafické,

alebo písomné. Vzhľadom na skutočnosť, že navrhovateľ nedostatočne špecifikoval, aké

vlastné informačné prvky vniesol on sám do všeobecne dostupných údajov, podľa názoru

súdu nie je možné posúdiť mieru odvodenia navrhovateľom vytvorených máp odporcami

v I. a v II. rade ani to, že odporcovia použili mapy navrhovateľa ako nosiča diela a uložili do

nich vlastným spôsobom originálne stvárnenia a vytvorili tak nové dielo. Konštatoval, že

z porovnania diel je zrejmá iná grafická aj farebná úprava jednak máp, ako aj obalov

a rozdielnosť písomných znakov, a teda nie je v týchto prípadoch ani obsahová zhoda medzi

porovnávanými dielami vo vzťahu k zobrazovaným objektom a topografický podklad bol

zakreslený vlastnými značkovými kľúčmi, na základe ktorých skutočností, sa teda nedá

konštatovať, že odporcovia jednoducho odkopírovali mapy navrhovateľov a vydávali ich

za vlastné dielo. Uviedol, že nie je možné porovnať, aký je pomer prevzatých topografických

prvkov navrhovateľom a prirovnať ich ku všeobecne dostupným údajom, na základe čoho by

mohol súd určiť pomer odvodenia diela odporcami a posúdiť, či pri ňom prekročili obvyklosť

bežnú a prístupnú v tejto oblasti, z čoho by súd mohol odvodiť zodpovednosť za porušenie

dobrých mravov súťaže, ktoré sú v prípade rešpektovania odvodenej tvorby máp stanovené

veľmi nezreteľne. Za nepreukázané tvrdenie navrhovateľom, označil aj tvrdenie o cenovom

zvýhodnení máp odporcov teda, že ušetrili na nákladoch, čo sa prejavilo výrazným spôsobom

v cene. Konštatoval, že spotrebiteľ nie je spôsobilý vnímať navrhovateľom uvedené okolnosti,

a preto navrhovateľ nebol v hospodárskej súťaži znevýhodnený. Za nepreukázanú skutočnosť

konajúci súd označil, že by odporcovia svojím konaním spôsobili ujmu navrhovateľovi

napríklad poklesom odbytu výrobkov, uprednostňovaním výrobkov odporcov, nebezpečím

zámeny podľa , vzhľadom na čo žalobu ako nedôvodnú zamietol.

O trovách konania rozhodol podľa ustanovenia a úspešným odporcom

priznal náhradu trov konania.

Proti tomuto rozsudku, navrhovateľ v zákonnej lehote podaním zo dňa 16. júna 2002

(list v spise č. 139), podal odvolanie s dôvodmi uvedenými v doplňujúcom podaní zo dňa

27. 06. 2003 (list v spise č. 142). V dôvodoch tvrdil, že odporcovia v ich deviatich

neperiodických publikáciách kartografických dielach použili informačné prvky prevzaté

od navrhovateľa bez ich predchádzajúceho súhlasu, čím porušili navrhovateľove autorské

a vlastnícke práva. Navrhovateľ má záujem mimosúdnym spôsobom usporiadať vzťahy

účastníkov konania a to udelením dodatočného súhlasu za použitie diela za náležitú odmenu.

Citoval ustanovenia autorského zákona § 10 ods. 3, § 11, § 15 ods. 2, podľa ktorého autorské

právo sa vzťahuje na celok diela a na jeho časti, čo v praxi kartografických diel znamená, že

predmetom autorskej ochrany je aj jednotlivý mapový list kartografického diela aj časť

mapového listu, ako aj prvok mapy (napr. Popis mapy, vyjadrenie zástavby na ulici,

vyjadrenie lesa a parkov a pod.). Za opomenutie súdom označil skutočnosť, že v súlade

s autorským o geodézii a kartografii a jeho

vykonávacou vyhláškou č. pri tvorbe a vydaní kartografického diela, je možné

použiť vydané kartografické dielo iba so súhlasom jeho autora resp. vydavateľa a na použitie

štátneho mapového diela je potrebný predchádzajúci súhlas Úradu geodézie kartografie

a katastra Slovenskej republiky. Fakt, že odporcovia bez súhlasu navrhovateľa použili

do svojich diel vydané kartografické diela navrhovateľa vyplýva, že boli do nich zapracované

aj chyby, ktoré navrhovateľ v jeho dielach urobil a s touto skutočnosťou sa konajúci súd

nezaberal. Podľa názoru navrhovateľa bolo potrebné sa zaoberať podobnosťou resp.

zhodnosťou dotknutých diel a kartografických diel navrhovateľa, keďže niektoré prvky nie sú

obsiahnuté v žiadnom mapovom diele, a teda sú výlučným vlastníctvom autorstva.

Za preukázanú skutočnosť navrhovateľ označil, že došlo k cenovému zvýhodneniu teda, že

odporcovia nemuseli vynaložiť náklady na vyhotovenie častí kartografických diel, ktoré

od navrhovateľa v rozpore s autorským zákonom a zákonom o geodézii a kartografii, to jest

bez súhlasu navrhovateľa prevzali. Odporcovia týmto získali lepšie postavenie na trhu

použitím cudzej práce a cudzieho spracovaného nápadu, čo je v rozpore s dobrými mravmi

súťaže, to jest nekalou súťažou. Navrhli rozsudok zrušiť vec prikázať na nové konania alebo

žalobe vyhovieť a v prípade potvrdenia napadnutého rozsudku návrhu pripustiť dovolanie,

pretože ide o otázku zásadného právneho významu.

K odvolaniu navrhovateľa zaujali stanovisko odporcovia v I. a v II. rade podaním

doručeným dňa 27. 11. 2003 (list v spise č. 129). Uviedli, že konanie je vedené voči dvom

rozličným odporcom a že navrhovateľ uplatňuje nároky jednak z autorského práva a jednak

práva na ochranu nekalej súťaže, ktorých právny základ je rozdielny. V jednočinnom súbehu

by sa odporcovia mohli dopustiť porušenia autorského práva za predpokladu splnenia

podmienky stanovenej v ustanovení a uviedol, že výrok

súdu o nárokoch vyplývajúcich z autorského práva nie je závislý na výroku o nárokoch

vyplývajúcich z práva na ochranu pred nekalou súťažou. Z odvolania nie je zrejmé, či

odvolanie smeruje proti preskúmavaniu prvostupňového súdu týkajúceho sa autorských práv,

alebo práv vyplývajúcich z práva na ochranu nekalej súťaže a či ide o odvolanie voči

obidvom odporcom.

O odvolaní navrhovateľa rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením č. k.

zo dňa 16. 05. 2005 tak, že rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k.

-129 zo dňa 04. 04. 2003 zrušil a vec vrátil na nové konanie Krajskému súdu

v Bratislave s tým, že v novom konaní mu uložil doplniť dokazovania ohľadne tvrdenia

navrhovateľa, či skutočne odporcovia pri spracovaní ich kartografických diel použili

odkopírované údaje, ktoré údaje boli prvotne vnesené navrhovateľom do máp, ktoré mali byť

odporcami odkopírované. V zrušujúcom uznesení uviedol, že o porušení dobrých mravov

súťaže by sa nedalo hovoriť za predpokladu, že by odporcovia do ich kartografických diel,

boli odkopírovali údaje, ale tieto údaje by neboli vlastnými údajmi navrhovateľa, ale údajmi,

ktoré už navrhovateľ do jeho diel zapracoval ako údaje odvodené. To, či odporcovia

vyžadovali súhlas na použitie informačných prvkov, ktoré neboli vlastnými údajmi

navrhovateľa, pre posúdenie zásady porušenia dobrých mravov súťaže odporcami v tomto

spore voči navrhovateľovi odvolací súd označil za právne nepodstatné. Pre zisťovanie

porušenia zásady dobrých mravov odvolací súd nepovažoval za východiskový bod to, či

porovnávané publikácie majú totožný charakter, teda aj v prípade, keby napríklad

kartografická publikácia navrhovateľa bola mapou vojenskou a kartografická publikácia

odporcov mapou turistickou s označením iných pojmových znakov, ale obidve kartografické

diela by mali totožný základ, ktorý by bol odporcami odkopírovaný uviedol, že by sa jednalo,

o informačné prvky prvotne vznesené navrhovateľom do máp, ktoré mali byť odkopírované

a dalo by sa konštatovať, že k porušeniu zásady dobrých mrav súťaže odporcami došlo.

Odvolací súd v zrušujúcom uznesení uviedol, že až po tomto zistení, sa bude možné zaoberať

otázkou, či došlo k naplneniu znakov generálnej klauzuly podľa ustanovenia § 44

a potom následne skúmať dôvodnosť žaloby z hľadiska

nekalosúťažného konania.

V novom konaní vo veci rozhodol Krajský súd v Bratislave rozsudkom č. k.

-276 zo dňa 18. 09. 2007 tak, že návrh zamietol a navrhovateľa zaviazal zaplatiť

odporcovi trovy konania.

V dôvodoch rozhodnutia uviedol, že na pojednávaní dňa 13. 09. 2007 právny zástupca

navrhovateľa zobral svoj návrh v časti zničenia neperiodických publikácií vydávaných

v edícii odporcu v 1. a v 2. rade, s ktorým späťvzatím na pojednávaní odporca v 2. rade

súhlasil, a preto konajúci súd s poukazom na ustanovenie , konanie

v bode VI. návrhu na zničenie publikácii zastavil. Ďalej zistil, že odporca v 1. rade bol

vymazaný z obchodného registra dňom 18. 05. 2007. Poukázal na zmluvu o predaji časti

podniku, uzavretú medzi navrhovateľom a Fondom národného majetku SR, ktorej predmetom

je prevod vlastníckeho práva k veciam a finančným prostriedkom, prevode práv a iných

majetkových hodnôt a záväzkov, ktoré slúžili alebo vzhľadom na svoju povahu mali slúžiť

k prevádzkovaniu podniku V., š. p. podľa stavu, ktorý je zachytený v evidencii uvedeného

podniku ku dňu predchádzajúcemu, dňu účinnosti tejto zmluvy. S poukazom na prílohu č. 25

k tejto zmluve, ktorá sa týkala zmluvy o prevode ochranných známok, o prevode autorských

práv, o prevode výkonu autorských práv k súborným dielam a súpis autorských zmlúv,

licencií ku dňu 30. 11. 2001 uviedol, že podľa navrhovateľa dňom účinnosti zmluvy o predaji

podniku to jest dňom 01. 01. 2002, prešli na navrhovateľa autorské práva. Citoval vyjadrenie

odporcu v 2. rade, ktorý namietal nedostatok aktívnej legitimácie navrhovateľa a konštatoval,

že na základe dôkazov zo strany navrhovateľa nebolo preukázané v hore uvedených mapách

označenie, čo presne považuje za informačné prvky, ku ktorým má vlastnícke právo, a ktoré

boli odporcom v 2. rade neoprávnene použité. Z dôvodu, že navrhovateľ si nesplnil povinnosť

a dostatočne neoznačil a nepreukázal, čo presne považuje za informačné prvky, ku ktorým má

vlastníctvo, a ktoré boli neoprávnene použité zo strany odporcu v 2. rade, návrh zamietol.

O trovách konania rozhodol podľa

Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote sa odvolal navrhovateľ, podaním doručeným

súdu 17. 12. 2007 (list v spise č. 279) a napadnuté rozhodnutie označil za vydané na základe

nesprávneho skutkového zistenia. Názor prvostupňového súdu v novom konaní, že

navrhovateľ si nesplnil povinnosť a dostatočne neoznačil a nepreukázal, čo presne považuje

za informačné prvky, ku ktorým má vlastnícke právo navrhovateľ označil za nesprávny,

nakoľko toto predložil prípisom ešte spolu s prílohami v pôvodnom konaní dňa 11. 02. 2003,

ďalej poukázal na prípis v novom konaní zo dňa 22. 12. 2006, v ktorom podrobne na strane 3

a 4 pod bodmi 2.7.1. a 2.7.8. podrobne rozpísal informačné prvky, ktoré navrhovateľ prvotne

vniesol do jeho máp a ktoré sú predmetom jeho vlastníctva i autorstva, a ktoré odporca bez

súhlasu navrhovateľa do jeho máp neoprávnene prevzal. Uviedol, že sú to orientačné čísla

budov, na uliciach významné budovy v meste, kultúrne pamiatky štátne a miestne úrady,

školy a podobne, situačne vyjadrené časti zástavby vyjadrenie sadov záhrad ihrísk, koľajníc

a názvy rôznych orientačných a kultúrnych budov. Fakt, že odporca bez predchádzajúceho

súhlasu pri tvorbe jeho máp informačné prvky navrhovateľa použil, označil za jednoznačne

preukázaný. Dokazovania prvostupňového súdu označil za nedostatočné a taktiež podľa neho

odporca v 2. rade nepreukázal jeho tvrdenie, že v oblasti vydávania kartografických diel už

nevykonáva žiadnu činnosť. Uviedol, že aj skutočnosť, že odporca v 2. rade mapy zničil,

je preukázaním, že k porušeniu navrhovateľových práv došlo. Uviedol, že kartografické dielo,

je autorským zákonom charakterizované ako súborné dielo. Poukázal na § 10 ods. 3

Autorského zákona, § 40 vyhlášky Úradu geodézie kartografie a katastra SR č. 179/1996

Z. z., podľa ktorého súhlas na použitie operátu udeľuje vydavateľ. Citoval ustanovenie § 15

ods. 2 Autorského zákona, podľa ktorého konštatoval, že autorské právo sa vzťahuje na celok

diela a nie na jeho časti a že v praxi to znamená, že predmetom autorskej ochrany je aj

jednotlivý mapový list kartografického diela, aj časť mapového listu, ako informačný prvok

mapy. Uviedol, že vydané kartografické diela sú diela zamestnaneckými dielami vytvorené

zamestnancami, a že pôvodný navrhovateľ V., š. p. bol v zmysle citovaných ustanovení

Autorského zákona, ako aj na základe uzatvorených pracovných zmlúv plne spôsobilý

a oprávnený previesť tieto práva týkajúce sa podnikateľskej činnosti predávaného podniku

vydávanie periodických a neperiodických publikácii na podnikateľskej činnosti v súlade

so na súčasného navrhovateľa, a preto sa navrhovateľ stal

univerzálnym nástupcom štátneho podniku v plnom rozsahu, a teda má aktívnu legitimáciu.

Vo výroku o trovách konania namietal, že boli priznané odporcovi v 1. a odporcovi v 2. rade

napriek tomu, že odporca v 1. rade už neexistuje. Navrhol rozsudok krajského súdu zmeniť

tak, že súd ukladá zdržať sa nekalosúťažné konania spočívajúceho v tom, že pri výrobe máp

používal údaje – informačné prvky z mapovaného terénu, ku ktorým má vlastnícke práva

navrhovateľ. Titulom zadosťučinenia za nekalosúťažného konanie navrhol odporcu zaviazať

zaplatiť navrhovateľovi sumu 270 000,– Sk a ďalej navrhol navrhovateľovi priznať právo

uverejniť rozsudok vo výrokovej časti zdržania sa nekalosúťažného konania pri výrobe

máp a povinnosti zaplatiť navrhovateľovi sumu 270 000,– Sk, titulom zadosťučinenia

za nekalosúťažné konania a to v odbornom časopise „Geodetický a kartografický obzor

a v jednom celoštátnom distribuovanom denníku podľa výberu navrhovateľa s tým, že

náklady na uverejnenie znáša odporca. V prípade, že by odvolací súd rozsudok Krajského

súdu v Bratislave potvrdil, navrhol pripustiť dovolanie, nakoľko ide o rozhodnutie po právnej

stránke zásadného významu.

Podaním doručeným súdu 17. 01. 2008 odporca, k odvolaniu navrhovateľa zaslal

vyjadrenie, v ktorom uviedol, že navrhovateľ určitým a dostatočným spôsobom neoznačil

dôkazy na preukázanie tvrdení nekalosúťažného konania a porušení autorských práv zo strany

odporcu. Navrhovateľ neoznačil žiadne konkrétne dôkazy, nakoľko všetky navrhovateľom

doložené dôkazy, ktorých vykonanie navrhol, sa vzťahujú k mapovým dielam, ktoré nie sú

predmetom tohto konania vo vzťahu k predmetu tohto konania. Za dôkazy tohto jeho tvrdenia

uviedol, predloženie písomného vyjadrenia navrhovateľa k dôkazovému materiálu, ktoré

podrobne špecifikuje a ako dôkazy navrhuje vykonať „mapa mesta Banská Bystrica vydaná

navrhovateľom a pôvodným odporcom v 1. rade, mapa mesta Žilina vydaná navrhovateľom“.

Podrobný z regiónu S. vydaný pôvodným žalovaným v prvom rade, žiadny z týchto listinných

dôkazov sa nevťahuje k tomuto konaniu. Odporca je názoru, že navrhovateľ nepreukázal jeho

aktívnu legitimáciu, čo podrobne rozobral v jeho vyjadrení zo dňa 06. 09. 2007, nakoľko

v procese privatizácie navrhovateľom došlo k pochybeniu a práva a diela neboli riadne

prevedené, ktorý nedostatok nemožno odstraňovať rozširujúcim výkladom zákona č.

383/1997 a vyhlášky ÚGKK č. 178 Z. z., ktorý nemá oporu v ich slovnom vyjadrení a ani

v historickom výklade inštitútu súborného diela v súvislosti s nasledujúcou úpravou

autorského práva. Podľa odporcu navrhovateľ ničím nepreukázal, že by odporca v oblasti

vydávania akýchkoľvek kartografických diel podnikal, a preto bez ohľadu na navrhovateľove

tvrdenia v čase vydania rozhodnutia stav namietaný navrhovateľom netrval, z ktorého dôvodu

je navrhovaný petit nevykonateľný, nakoľko zdržať sa niečoho v minulosti, nie je možné.

Súčasne poukázal, že informačné prvky, údaje, ktoré žalobca spomína v jeho odvolaní

s odkazom na body 2.7.1 a 2.7.8 svojho vyjadrenia zo dňa 21. 12. 2006, ktoré nie sú vecou,

ktorá by mohla byť spôsobilým predmetom vlastníckeho práva žalobcu. Odporca spájanie

podnikania spoločnosti M. P., s. r. o., ktorá vznikla v roku 1997 to jest 4 roky pred vznikom

tohto súdneho sporu a nikdy nebola hrozbou budúceho porušovania práv navrhovateľa zo

strany odporcu, odporca označil za také, ktoré nemá žiadnu právnu oporu. K zničeniu

spomínaných diel došlo z dôvodu vydaného predbežného opatrenia a následnej

nepoužiteľnosti z dôvodu nepredajnosti, čo však nie je dôkazom o porušovaní práv

navrhovateľa. Namietanú nesprávnosť, čo sa týka výroku o trovách konania žalovaný označil

iba za chybu v písaní, nakoľko z výroku rozhodnutia ako aj sumy náhrady trov konania za

jeden úkon právnej pomoci v zmysle vyhlášky o odmenách a náhradách advokátov je zrejmé,

že výpočet trov právneho zastúpenia sa týka odporcu, a teda pôvodného žalovaného v 2. rade.

S poukazom na uvedené navrhol napadnuté rozhodnutie potvrdiť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ( ) prejednal odvolanie

navrhovateľa (list v spise 279) podľa ustanovenia , bez

nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa je

potrebné zrušiť.

Z odvolania navrhovateľa vyplýva, že navrhovateľ požaduje, aby súd uložil odporcovi

zdržať sa nekalosúťažného konania spočívajúceho v tom, že pri výrobe máp používal údaje

informačné prvky a mapového terénu – ku ktorým má vlastnícke právo navrhovateľ. Titulom

zadosťučinenia za nekalosúťažné konanie navrhovateľ požaduje odporcu zaviazať zaplatiť

navrhovateľovi 270 000,– Sk, navrhovateľ požaduje priznať navrhovateľovi právo uverejniť

rozsudok vo výrokovej časti zdržania sa nekalosúťažného konania pri výrobe máp

a povinností zaplatiť navrhovateľovi 270 000,– Sk titulom zadosťučinenia za nekalosúťažné

konanie a to v odbornom časopise „Geodetický a kartografický obzor a v jednom celoštátne

distribuovanom denníku podľa výberu navrhovateľa s tým, že náklady znáša odporca, zakázať

odporcovi porušovanie autorských práv, ktoré vykonáva navrhovateľ a titulom

zadosťučinenia za porušovanie autorských práv požaduje odporcu zaviazať navrhovateľovi

zaplatiť 190 000,– Sk a o trovách konania rozhodnúť nanovo.

Zo záhlavia napadnutého rozhodnutia je zrejmé, že ako odporcovia sú uvedení

odporca v I. rade M., s. r. o. a odporca v II. rade M., spol. s. r. o., S.. Zo zdôvodnenia

napadnutého rozhodnutia je zrejmé, že v časti návrhu v bode VI o návrhu na zničenie podľa §

92 ods. 1, 2, konajúci súd konanie zastavil z dôvodu späťvzatia návrhu v tejto časti, ďalej že

z výpisu Okresného súdu Bratislava I. odd. Sr. Vložka X./D konajúci súd zistil, že odporca

v I. rade bol vymazaný z obchodného registra dňom 18. 05. 2007, ktoré zistenia však vo

výroku rozsudku nie sú obsiahnuté, keďže súd rozhodol tak, že návrh zamietol iba

s odôvodnením, že navrhovateľ nepreukázal, čo považuje za informačné prvky, ku ktorým má

vlastnícke právo. Z výroku napadnutého rozhodnutia o trovách konania vyplýva, že konajúci

súd zaviazal zaplatiť odporcu bez uvedenia ktorého odporcu, i keď v odôvodnení sa konajúci

súd odvoláva na úspešných odporcov. Z uvedeného je zrejmé, že prvostupňové rozhodnutie je

zmätočné, nejasné a jeho výrok nekorešponduje s odôvodnením rozhodnutia. Zo zdôvodnenia

napadnutého rozhodnutia je zrejmé, že Krajský súd v Bratislave uviedol, že odporca v II. rade

namieta nedostatok aktívnej legitimácie navrhovateľa s poukazom na

Zb. a platného znenia , s ktorou námietkou sa

prvostupňový súd zaoberal v tom zmysle, že diela vydané štátnym podnikom V., označené

v návrhu práva, ktoré mali byť odporcom v II. rade porušené nie sú v zmysle zákonnej úpravy

definície súbornými dielami, pretože sú podľa jeho názoru dielami spoločnými alebo

spojenými, z ktorého dôvodu je potom potrebné konštatovať, že navrhovateľ nie je v spore

aktívne legitimovaný. Napriek tomuto záveru ohľadne aktívnej legitimácie prvostupňový súd

v dôvodoch rozhodnutia uviedol, že na základe dôkazov založených v spise konštatoval, že zo

strany navrhovateľa nebolo preukázané v hore uvedených mapách označenie, čo presne

104Obo/6/2008

navrhovateľ považuje za informačné prvky, ku ktorým má vlastníctvo, a ktoré boli odporcom

v II. rade neoprávnene použité a taktiež zistil, že odporca v II. rade v čase konania nevydáva

kartografické diela a žiadne z týchto diel, ktoré sú predmetom konania opätovne nevydal a že

preukazuje, že ostatné diela boli zničené. Z dôvodu, že navrhovateľ nepreukázal, čo považuje

za informačné prvky, ku ktorým má vlastnícke právo, a ktoré boli neoprávnene požité zo

strany odporcu v II. rade súd návrh navrhovateľa zamietol.

Základnou otázkou pre posúdenie dôvodnosti odvolania je, či súd prvého stupňa

správne konštatoval, že navrhovateľ nie je v spore aktívne legitimovaný. Pokiaľ by toto

tvrdenie bolo dôvodné ďalšie skúmanie ohľadne naplnenia znakov nekalosúťažného konania

by bolo nadbytočné. Z obsahu napadnutého rozhodnutia vyplýva, že navrhovateľ v spore nie

je aktívne legitimovaný. Z predložených dôkazov je zrejmé, že návrh na začatie konania podal

V., štátny podnik H., ktorý podaním zo dňa 14. 06. 2002 oznámil zmenu účastníka konania na

strane navrhovateľa (list č. 44) s odkazom na zmluvu o predaji podniku a rozhodnutím

o zrušení štátneho podniku V. štátny podnik bez likvidácie a zmluvou o predaji podniku

uzavretom medzi predávajúcim Fond národného majetku Slovenskej republiky a kupujúcim

V., akciová spoločnosť so sídlom v H.. Z tejto zmluvy jednoznačne vyplýva, že kupujúci V.,

a. s. nadobudol do vlastníctva vlastnícke práva k majetku V., štátny podnik, ktorý majetok

nadobudol predávajúci Fond národného majetku Slovenskej republiky podľa zákona č.

Fakt, že V., štátny podnik bol spracovateľom máp a súťažiacim subjektom

v hospodárskej súťaži sporný nie je a taktiež zo žiadneho dokladu nie je zrejmé, že mapy

ktoré spracovával V., štátny podnik so sídlom v H., neprešli v rámci vlastníckeho práva

k majetku na V., a. s. Konštatovanie, že mapy spracovávali zamestnanci V., štátny podnik

a ide o ich individuálne dielo, ku ktorým vlastnícke právo nemohol nadobudnúť V., a. s. nie je

ničím podložené. Mapy, boli spracovávané v rámci činnosti V. štátny podnik, neboli

z vlastníctva majetku štátneho podniku V. vylúčené, a preto tvrdenie, že do vlastníctva FNM

SR nepatrili, právne neobstojí. FNM SR na základe a rozhodnutia č.

vydaného uznesením č. 914 z 26. 09. 2001 o privatizácii podniku nadobudol vlastnícke práva

k štátnemu podniku v celom rozsahu, ktoré vlastnícke právo na základe zmluvy o predaji

podniku č. 2133/2001 predal V., a. s. Z uvedeného nie je sporné, že V., a. s. sa stal

nadobúdateľom vlastníckych práv V., štátneho podniku, a preto námietka ohľadne nedostatku

jeho aktívnej legitimácie v danom spore je právne bezdôvodná. Konštatovanie ohľadne

nedostatku aktívnej legitimácie v napadnutom rozhodnutí nie je založené na žiadnych

114Obo/6/2008

dôkazoch. Taktiež je potrebné uviesť, že vo veci už konal Najvyšší súd Slovenskej republiky,

ktorý taktiež nedostatok aktívnej legitimácie V., a. s. nezistil. Z uvedeného dôvodu Krajský

súd v Bratislave v rozhodnutí -276 zo dňa 18. 09. 2007 pochybil, keď

konštatoval, že navrhovateľ nie je v spore aktívne legitimovaný. Otázka aktívnej legitimácie

V., a. s. podľa predložených dôkazov sporná nie je, a preto z dôvodu nedostatku aktívnej

legitimácie navrhovateľa nebol dôvod na zamietnutie návrhu na začatie konania.

Druhou otázkou pre posúdenie dôvodnosti odvolania navrhovateľa je, či prvostupňový

súd dospel k správnemu záveru, že v hore uvedených mapách nebolo zo strany navrhovateľa

preukázané, čo presne považuje za informačné prvky, ku ktorým má vlastnícke právo, a ktoré

boli odporcom v II. rade neoprávnene použité. Z doposiaľ vykonaného dokazovania nie je

jednoznačné, že v mapách namietaných navrhovateľom neboli použité prvky z máp

spracovaných navrhovateľom, čo vyplynulo z dôkazu, že navrhovateľ úmyselne do jeho máp

zapracoval chybné údaje, ktoré odporcovia do nimi spracovaných máp preniesli. Tento fakt

sporný nie je a ani jeden z odporcov túto skutočnosť nespochybnili žiadnym dôkazom.

Z predložených dokladov je zrejmé, že mapy, z ktorých boli niektoré prvky prenesené do máp

odporcov boli vo vlastníctve navrhovateľa, a preto keď odporcovia bez súhlasu navrhovateľa,

niektoré prvky do ich máp zapracovali, dopustili sa nekalosúťažného konania, keďže v danej

oblasti súťažiteľmi, jednoznačne boli. Z dôkazu založeného na čísle listu 114-121 v spise je

zrejmé, že týmto dôkazom navrhovateľ preukazoval, u ktorých informačných prvkov

v jednotlivých mapách navrhovateľ kopírovanie jeho chybne uvedených údajov odporcami

preukazoval. Prvostupňový súd sa s týmto dôkazom vôbec nezaoberal a bez uvedenia

akéhokoľvek dôvodu iba konštatoval, že v novom konaní nebolo zo strany navrhovateľa

preukázané, čo presne považuje za informačné prvky, ku ktorým má vlastnícke právo. Fakt,

že navrhovateľ hore uvedeným dôkazom preukazoval, ktoré z jeho chybných údajov

úmyselne navrhovateľom vnesených do jeho máp odporcovia do ich máp odkopírovali,

sporný nie je. Prvostupňový súd v tomto smere pochybil, keď s odkazom na uvedený dôkaz

nič nezisťoval a iba konštatoval, že navrhovateľ nepreukázal, čo presne považuje za

informačné prvky, ku ktorým má vlastnícke právo. Navrhovateľom chybne uvedené údaje

v jeho mapách, sú jeho vlastníctvom a pokiaľ tieto údaje ako informačné prvky odporcovia do

ich máp zapracovali, tak jednoznačne kopírovali, čím by sa dopustili nekalosúťažného

konania. S poukazom na ustanovenie by išlo o porušenie

generálnej klauzuly nekalosúťažného konania, nakoľko išlo o konania medzi súťažiteľmi

124Obo/6/2008

v hospodárskej súťaži, ktoré konania by bolo v rozpore s dobrými mravmi a išlo by o konania

spôsobilé privodiť ujmu iným súťažiteľom.

Najvyšší súd Slovenskej republiky z uvedených dôvodov napadnuté rozhodnutie

označil za nepreskúmateľné a v zmysle písmeno h/ ho zrušil a vec vrátil

prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. V novom konaní vzhľadom na to, že už odporca

v I. rade z obchodného registra bol už vymazaný, bude potrebné sa zaoberať zisťovaním

nekalosúťažného konania v minulosti iba u odporcu v II. rade, teda u máp spracovaných

odporcom v II. rade. Fakt, že toho času už odporca v II. rade 1 kartografické diela zničil,

sporný nie je, čo prvostupňový súd v napadnutom rozhodnutí aj uviedol. Táto skutočnosť

však nie je dôkazom o tom ako tvrdí navrhovateľ, že odporca v II. rade sa nekalosúťažného

konania dopustil. Túto skutočnosť bude potrebné na základe tvrdení v dôkazoch založených

navrhovateľom v spise došetriť. Z vykonaného dokazovania nie je ani jednoznačné, či

odporca v II. rade v činnosti spracovania máp pokračuje, ktorú skutočnosť bude potrebné tiež

došetriť. Iba v prípade, že by odporca v II. rade s nekalosúťažným konaním pokračoval,

je možné mu uložiť, aby sa tohto konania zdržal.

Z ustanovenia vyplýva, že osoby, ktorých práva boli

nekalou súťažou porušené alebo ohrozené, môžu sa proti rušiteľovi domáhať, aby sa tohto

konania zdržal a odstránil závadný stav. Pokiaľ by bolo zistené, že odporca v II. rade sa

nekalosúťažného konania dopustil a v ňom pokračuje bude potrebné posúdiť dôvodnosť

návrhu na uloženie zdržania sa nekalosúťažného konania. V prípade, že v novom konaní

konajúci súd zistí, že odporca v II. rade sa nekalosúťažného konania dopustil toho času sa už

nekalosúťažného konania nedopúšťa, bude možné s odkazom na ustanovenie § 53 veta druhá

posudzovať dôvodnosť návrhu iba na primerané zadosťučinenie,

ktoré navrhovateľ v danom prípade požaduje formou materiálnej ujmy vo výške

270 000,– Sk. Pri určení výšky primeraného zadosťučinenia bude potrebné vychádzať

zo zisteného rozsahu nekalosúťažného konania odporcu v II. rade, ako aj výšky ujmy, ktorá

mohla nekalosúťažným konaním odporcu v II. rade byť navrhovateľovi spôsobená. V časti

odvolania, ktorou navrhovateľ požaduje zákaz porušovania autorských práv, odvolací súd

odvolanie označil za bezdôvodné, keďže navrhovateľ predmetným návrhom nepreukázal,

o aké konkrétne porušenie jeho autorských práv, ktorých zákazu sa domáha, ide. V novom

konaní bude potrebné rozhodnúť aj o trovách odvolacieho konania.

134Obo/6/2008

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie.

V Bratislave 21. decembra 2009

JUDr. Jana Zemaníková, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Zuzana Štofaniková