Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4MCdo/17/2008

R O Z S U D O K

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Rudolfa Čirča

a sudcov JUDr. Evy Sakálovej a JUDr. Ivana Machyniaka v právnej veci žalobcu Ing. J. K.,

CSc., bývajúceho v B., proti žalovanému Ústavu i., so sídlom v B., o určenie neplatnosti

výpovede z pracovného pomeru a náhradu mzdy, vedenej na Okresnom súde Bratislava

IV pod sp. zn. , o mimoriadnom dovolaní generálneho prokurátora Slovenskej

republiky proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV zo 7. decembra 2005 č.k. 7 C 234/98-

146 v spojení s opravným uznesením zo 7. augusta 2006 č.k. -165 a proti rozsudku

Krajského súdu v Bratislave z 9. októbra 2007 sp. zn. rozhodol

t a k t o :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave z 9. októbra

2007 sp. zn. vo výroku vo veci samej v časti, v ktorej bol potvrdený rozsudok

Okresného súdu Bratislava IV zo 7. decembra 2005 č.k. -146 v spojení s opravným

uznesením zo 7. augusta 2006 č.k. -165 vo výrokoch o povinnosti žalovaného

zaplatiť žalobcovi náhradu mzdy s príslušenstvom, o trovách konania a o poplatkovej

povinnosti žalovaného, a vo výroku o trovách odvolacieho konania, ako aj označený rozsudok

Okresného súdu Bratislava IV v uvedených výrokoch z r u š u j e a vec vracia v rozsahu

zrušenia Okresnému súdu Bratislava IV na ďalšie konanie.

Vo zvyšku mimoriadne dovolanie z a m i e t a .

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Bratislava IV rozsudkom zo 7. decembra 2005 č. k -146

v spojení s opravným uznesením zo 7. augusta 2006 č. k. -165 určil neplatnosť

výpovede z pracovného pomeru danej žalobcovi žalovaným dňa 26.2.1998. Zároveň rozhodol

aj o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi náhradu mzdy za dobu od 29.6.1998

do 31.12.1998 v sume 53 389,-- Sk (1 772,19 EUR) so 17,6 % úrokmi z omeškania

od 7.1.1999 do zaplatenia, to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku a zaplatiť mu

v rovnakej lehote aj náhradu trov konania 13 580,50 Sk (450,79 EUR) do rúk jeho zástupcu

JUDr. J. Č.. Žalovanému uložil tiež povinnosť zaplatiť na účet súdu súdny poplatok 3 670,--

Sk (121,82 EUR) do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Takto rozhodol poukazujúc na

výsledky vykonaného dokazovania, z ktorého vyvodil záver, že neboli splnené podmienky

platnosti výpovede danej žalobcovi podľa –

– v znení platnom v čase výpovede (ďalej len „Zák. práce“), t.j. z dôvodu

nadbytočnosti v dôsledku zrušenia výskumného oddelenia č. X., na ktorom bol pracovne

zaradený. V odôvodnení rozsudku uviedol, že po zrušení uvedeného oddelenia ku dňu

31.12.1997 prešiel žalobca pracovať na útvar riaditeľa žalovaného a začal vykonávať

prideľované práce, čím došlo u neho k zmene pracovnej zmluvy a tak v čase výpovede už

nebol nadbytočným. Výrok o priznaní náhrady mzdy žalobcovi odôvodnil len všeobecne

poukazom na ustanovenie § 61 ods. 1 Zák. práce a ďalej tým, že táto náhrada patrí žalobcovi

od 29.6.1998, kedy oznámil žalovanému, že trvá na ďalšom zamestnávaní, do 31.12.1998,

kedy došlo k skončeniu pracovného pomeru žalobcu dojedaného na dobu určitú.

Krajský súd v Bratislave ako odvolací súd na odvolanie žalovaného rozsudkom

z 9. októbra 2007 sp. zn. uvedený rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil

a rozhodol aj o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania

6 832,-- Sk (226,78 EUR) do rúk jeho zástupcu JUDr. J. Č. do troch dní. Potvrdenie

prvostupňového rozsudku odôvodnil jeho vecnou správnosťou. V odôvodnení svojho

rozsudku uviedol, že predpokladom použitia výpovedného dôvodu podľa § 46 ods. 1 písm. c/

Zák. práce je existencia organizačnej zmeny, nadbytočnosť zamestnanca a príčinná súvislosť

medzi organizačnou zmenou a nadbytočnosťou zamestnanca. O nadbytočnosť ide vtedy, ak

zamestnávateľ nemá možnosť zamestnanca ďalej zamestnávať, pričom dôvody nadbytočnosti

môžu spočívať v tom, že zamestnávateľ naďalej nepotrebuje práce vykonávané

zamestnancom, a to buď vôbec alebo v pôvodnom rozsahu. Splnenie tejto podmienky

platnosti výpovede je povinný preukázať zamestnávateľ. Pretože z výsledkov vykonaného

dokazovania vyplynulo, že po realizácii organizačnej zmeny spočívajúcej v zrušení oddelenia,

na ktorom bol zaradený žalobca, bol tento dočasne zaradený pod priame riadenie riaditeľa

žalovaného a boli mu pridelené konkrétne úlohy, ktoré aj začal vykonávať, došlo tým ešte

pred daním výpovede k ponuke inej vhodnej práce zo strany zamestnávateľa a k jej prijatiu

zo strany zamestnanca. Výpoveď daná žalobcovi v súvislosti so zrušením výskumného

oddelenia č. X. tak bola neplatná pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi uvedenou

organizačnou zmenou a nadbytočnosťou žalobcu.

Na základe podnetu žalovaného podal proti uvedeným rozsudkom okresného

i krajského súdu mimoriadne dovolanie generálny prokurátor Slovenskej republiky. Navrhol,

aby dovolací súd oba rozsudky zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie.

Dovolanie odôvodnil nesprávnym právnym posúdením veci a tzv. inou vadou konania.

Vyčítal obom súdom, že ich záver o zmene v obsahu pracovnej zmluvy žalobcu v súvislosti

s jeho výkonom prác na úseku riaditeľa po zrušení výskumného oddelenia č. X. bol

predčasný a z tohto dôvodu bol predčasný aj ich záver o neplatnosti výpovede. Namietal tiež,

že súdy nezisťovali okolnosti rozhodné pre posúdenie veci a výrok týkajúci sa náhrady mzdy

je nepreskúmateľný pre nedostatok riadneho odôvodnenia.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

boli splnené podmienky pre podanie mimoriadneho dovolania generálnym prokurátorom

Slovenskej republiky a že je prípustné, bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a

ods. 1 v spojení s ) preskúmal oba napadnuté rozsudky, ako aj konanie,

ktoré im predchádzalo, a dospel k záveru, že mimoriadne dovolanie je čiastočne dôvodné.

V preskúmavanej veci bolo podľa záverov prvostupňového i odvolacieho súdu

zo skutkového hľadiska zistené, že žalobca bol zamestnancom žalovaného na základe

pracovnej zmluvy uzavretej na dobu určitú od 1.1.1997 do 31.12.1998 s dohodnutým miestom

výkonu práce „B.“ a s dohodnutým druhom vykonávanej práce „vedecký pracovník I“.

V súlade s organizačným poriadkom žalovaného sa na vedecko-výskumnom úseku vytvárali

výskumné oddelenia podľa riešených projektov. V prípade ukončenia projektu a neexistencie

nadväzujúceho projektu sa výskumné oddelenie zrušilo a jeho zamestnanci sa po vzájomnej

dohode s vedúcim iného aktuálneho projektu a jej odsúhlasení riaditeľom stali súčasťou iného

existujúceho alebo novovytvoreného oddelenia. V dôsledku ukončenia riešenia jedného

z projektov oddelením č. X. a neexistencie nadväzujúceho projektu bolo k 31.12.1997

toto oddelenie, na ktorom bol pracovne zaradený aj žalobca, zrušené. Listom riaditeľa

žalovaného z 13.1.1998 bolo žalobcovi oznámené, že v súvislosti s nedoriešením jeho

zaradenia do úloh ústavu, bude dočasne podliehať priamo riaditeľovi. Boli mu zadané

konkrétne úlohy súvisiace s prípravou navrhovaného projektu v problematike modelovania

podzemných vôd, ktoré začal vykonávať. Až neskôr sa odmietol sa podieľať na tomto

projekte. Dňa 26.2.1998 bola žalobcovi daná a zároveň v tento deň aj doručená výpoveď

podľa § 46 ods. 1 písm. a) /správne písm. c)/ Zák. práce v súvislosti so zrušením výskumného

oddelenia č. 215.

Podľa názoru dovolacieho súdu právny záver odvolacieho súdu i súdu prvého stupňa

o neplatnosti výpovede danej žalobcovi 26.2.1998 žalovaným je správny a zodpovedá

zistenému skutkovému stavu. Odvolací svoje právne závery v tejto otázke riadne

a presvedčivo odôvodnil. Dovolací súd sa s týmito závermi stotožňuje a v podrobnostiach

na ne poukazuje. Na doplnenie však považuje za potrebné uviesť, že už len samotná okolnosť,

že žalobca po zrušení oddelenia, na ktorom bol pracovne činný do 31.12.1997, bol zaradený

pod priame riadenie riaditeľa a boli mu zadané konkrétne pracovné úlohy, vylučuje

nadbytočnosť žalobcu, ktorá by bola v príčinnej súvislosti s organizačnou zmenou

(spočívajúcou v zrušení výskumného oddelenia č. X. k 31.12.1997), t.j. ktorá by bola

priamym následkom tejto zmeny. Táto skutočnosť totiž preukazuje, že žalobca mal možnosť

žalovaného ďalej zamestnávať a prideľovať mu práce v rámci dohodnutého druhu práce,

ktorý nebol vymedzený riešením konkrétneho projektu, ale výkonom prác vedeckého

pracovníka I. Pre záver o nedostatku príčinnej súvislosti medzi organizačnou zmenou

a nadbytočnosťou žalobcu ako predpokladu platnosti výpovede nebolo rozhodujúce, že

žalobca bol zaradený pod priame riadenie riaditeľa žalovaného len dočasne, a nebolo ani

podstatné, či zadaním konkrétnych úloh riaditeľom došlo u neho k zmene v obsahu pracovnej

zmluvy alebo len k prideleniu prác v rámci dohodnutého druhu práce. Mimoriadne dovolanie

generálneho prokurátora smerujúce proti výroku rozsudku súdu prvého stupňa o určení

neplatnosti výpovede a výroku rozsudku odvolacieho súdu, potvrdzujúceho tento výrok, preto

dovolací súd ako neopodstatnené zamietol.

Dôvodná však bola dovolacia námietka generálneho prokurátora týkajúca sa

nepreskúmateľnosti rozsudku súdu prvého stupňa i rozsudku odvolacieho súdu pokiaľ ide

o priznanie nároku na náhradu mzdy žalobcovi. Rozsudkom oboch súdov je potrebné vytknúť

nedostatok riadneho a presvedčivého odôvodnenia v časti týkajúcej sa toho nároku. Súd

prvého stupňa sa v odôvodnení svojho rozsudku nevysporiadal s otázkou, aký bol priemerný

zárobok žalobcu, ktorý vzal za základ pre výpočet náhrady mzdy, neuviedol akým spôsobom

dospel k určeniu priemerného zárobku žalobcu, ktoré obdobie považoval za rozhodné, či

vychádzal z priemerného hrubého alebo čistého zárobku, a ako z hľadiska vymedzenia doby

priznanej náhrady mzdy hodnotil skutočnosť, že žalovaný listom z 23.7.1998 oznámil

žalobcovi, že môže ihneď nastúpiť do práce na oddelení optických pamätí. Odvolací súd túto

vadu konania pred súdom prvého stupňa neodstránil. Nesprávne pritom vychádzal z názoru,

že mu v tom bránil nedostatok konkrétnych dôvodov v odvolaní žalovaného, ktoré by boli

uplatnené v rámci odvolacej lehoty. Na vady konania majúce za následok tzv. zmätočnosť

konania, ktoré sú inak v zmysle § 221 dôvodom kasačného rozhodnutia odvolacieho súdu, je

odvolací súd povinný prihliadať z úradnej povinnosti, t.j. aj v prípade, ak neboli uplatnené

v odvolaní ako odvolací dôvod. Pri inom výklade by odvolacie konanie mohlo byť

neprípustne formalistické a náprava takýchto vád konania by sa v rozpore so zásadou

hospodárnosti prenášala do konaní o mimoriadnych opravných prostriedkoch. Uvedená vada

konania mala za následok odňatie možnosti žalovaného konať pred súdom v časti uplatneného

nároku žalobcu na náhradu mzdy z neplatného skončenia pracovného pomeru. Dovolací súd

preto rozsudok odvolacieho súdu v potvrdzujúcom výroku vo veci samej v časti, v ktorej bol

potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa vo výrokoch o povinnosti žalovaného zaplatiť

žalobcovi náhradu mzdy s príslušenstvom, o trovách konania a o poplatkovej povinnosti

žalovaného, a vo výroku o trovách odvolacieho konania, ako aj rozsudok súdu prvého stupňa

v týchto výrokoch (o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi náhradu mzdy

s príslušenstvom, o trovách konania a o poplatkovej povinnosti žalovaného) zrušil a vec vrátil

prvostupňovému súdu v rozsahu zrušenia na ďalšie konanie.

V súvislosti s posudzovaním príslušenstva uplatneného nároku na náhradu mzdy

dovolací považuje za potrebné poznamenať, že právny záver vyplývajúci z judikatúry

(R 90/70), podľa ktorého náhrada mzdy podľa nemá charakter

ekvivalentu mzdy, ktorú si zamestnanec nemohol zarobiť preto, že mu zamestnávateľ

neumožnil vykonávať prácu, na ktorú sa zaviazal podľa pracovnej zmluvy a ktorú bol aj

schopný a ochotný vykonávať, ale má charakter satisfakcie voči zamestnancovi a súčasne

sankcie voči zamestnávateľovi, ktorý bezdôvodne okamžite zrušil pracovný pomer

so zamestnancom, sa týka prípadov, ktoré po novele vykonanej zákonom

č. s účinnosťou od 1.7.1975, sa stali obsahom ustanovenia Zákonníka

práce. Išlo a aj v súčasnej dobe ide o prípady, v ktorých pri neplatnom rozviazaní pracovného

pomeru zamestnanec netrval na ďalšom zamestnávaní a pri neplatnom okamžitom zrušení

pracovného pomeru alebo v skúšobnej dobe mu vznikol nárok na náhradu mzdy vo výške

priemerného zárobku za dobu výpovednej doby. Uvedený záver preto nie je použiteľný pri

posudzovaní nároku na náhradu mzdy v zmysle a nie je preto

významný ani z hľadiska posudzovania okamihu splatnosti tohto nároku.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 21. decembra 2009

JUDr. Rudolf Čirč, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová