Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 1 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (6)49b/368794.86337c.pdf
PDF · 133.9 KB
No categories available
8Sžo/1/2009
Najvyšší súd
Slovenskej republiky 8Sžo/1/2009
R O Z S U D O K
V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Ing.
Miroslava Gavalca a z členov JUDr. Igora Belka a JUDr. Eleny Berthotyovej PhD., v právnej
veci žalobcu: plk. Ing. K., bytom S., zastúpeného advokátom JUDr. M., B., proti
žalovanému: Ministerstvo obrany Slovenskej republiky, Kutuzovova č. 8, Bratislava,
o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. VS100-955-6/2006 zo dňa 4. septembra
2006, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 1S 401/06-67
zo dňa 4. novembra 2008, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave
č. k. 1S 401/06-67 zo dňa 4. novembra 2008, m e n í tak, že rozhodnutie žalovaného
č. VS100-955-6/2006 zo dňa 4. septembra 2006 v spojení s personálnym rozkazom riaditeľa
Vojenského obranného spravodajstva č. V-59 zo dňa 31. júla 2006 zrušuje a vec mu
v r a c i a na ďalšie konanie.
Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania vo výške 149,48 €
v lehote 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku na účet právneho zástupcu žalobcu
JUDr. M..
O d ô v o d n e n i e:
Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Bratislave zamietol žalobu žalobcu
o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia č. VS100-955-6/2006 zo dňa 4. septembra 2006,
ktorým žalovaný zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie prvostupňového
správneho orgánu – personálny rozkaz riaditeľa Vojenského obranného spravodajstva
č. V-59 zo dňa 31.7.2006 o odvolaní žalobcu z doterajšej funkcie podľa § 58 ods. 1 písm. b/
zákona č. 346/2005 Z.z. o štátnej službe profesionálnych vojakov ozbrojených síl Slovenskej
republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len zákon).
Krajský súd dospel k záveru, že rozhodnutie a postup správneho orgánu boli
z hľadiska žalobných dôvodov v súlade so zákonom a preto žalobu zamietol. Z odôvodnenia
rozsudku vyplýva, že o odvolaní žalobcu z funkcie bol oprávnený rozhodnúť riaditeľ
Vojenského obranného spravodajstva (ďalej VOS) v postavení vedúceho služobného úradu,
no vzhľadom k tomu, že v rozhodnej dobe nebola táto funkcia obsadená, vykonával všetky
právomoci zástupca riaditeľa, ktorý však bol služobne vzdialený a preto bol postupom podľa
§ 56 ods. 1 zákona ministrom obrany jeho zastupovaním poverený pplk. Ing. J.. Krajský súd
konštatoval, že z hľadiska naplnenia hmotnoprávnych predpokladov pre rozhodnutie
o odvolaní žalobcu podľa § 58 ods. 1 zákona, bol určujúcim personálny rozkaz ministra
obrany č. V-38 zo dňa 31.7.2006, ktorým bolo ku dňu 31.7.2006 ukončené dočasné
vyčlenenie žalobcu na plnenie úloh organizačných zložiek Vojenského spravodajstva
a ktorým bol žalobca premiestnený od 1.8.2006 do podriadenosti náčelníka Generálneho štábu
ozbrojených síl Slovenskej republiky.
Krajský súd uviedol, že o dočasnom vyčlenení ako aj o jeho skončení rozhoduje
minister obrany a to z akýchkoľvek dôvodov, ako aj bez uvedenia dôvodu a preto bol
personálny rozkaz č. V-59 nevyhnutným dôsledkom personálneho rozkazu č. V-38, pretože
zaradením žalobcu do personálnej zálohy dňom 1.8.2006 stratilo ďalšie zastávanie funkcie
v organizačných zložkách VOS u žalobcu akékoľvek opodstatnenie.
Krajský súd dal za pravdu žalobcovi, že mu nebolo riadne oznámené začatie
správneho konania o odvolaní z funkcie, nebol mu daný primeraný čas na prípravu
na vyjadrenie sa, v dôsledku čoho žalobca nemohol plnohodnotne realizovať svoje právo
na zvolenie si právneho zástupcu, nebol poučený o svojich právach a nebolo mu umožnené
vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia. Zároveň však poukázal na skutočnosť,
že v preskúmavacom konaní súd prihliada len na vady správneho konania, ktoré mohli mať
za následok nezákonnosť vydaného rozhodnutia. Uvedené vady podľa názoru krajského súdu
neboli takéhoto charakteru, pretože minister obrany právne záväzným spôsobom ukončil
dočasné pôsobenie žalobcu v zložkách VOS a príslušný personálny rozkaz žalobcovi doručil.
V súvislosti s tým krajský súd vyslovil názor, že pri rozhodovaní o skončení dočasného
vyčlenenia vojaka v organizačných zložkách VOS sa realizuje vzťah nadriadenosti
a podriadenosti profesionálneho vojaka na jednej strane a ozbrojených síl na strane druhej,
nakoľko žalobca ako vojak nemá reálnu možnosť rozhodnutie ministra v riadnom inštančnom
postupe ovplyvniť. Princíp subordinácie tu platí aj napriek aplikácii právneho režimu
Správneho poriadku, ktorý sa so stanovenými výnimkami uplatňuje na všetky konania
vo veciach služobného pomeru profesionálneho vojaka. Krajský súd dôvodil,
že ani zabezpečenie úplnej realizácie všetkých procesných práv žalobcu garantovaných
Správnym poriadkom by nemohlo viesť k inému výsledku ako k rozhodnutiu o odvolaní
žalobcu z funkcie v zložkách VOS, nakoľko predchádzajúcim personálnym rozkazom
ministra obrany bolo ukončené jeho dočasné pôsobenie v týchto zložkách.
K námietke žalobcu o pochybení správneho orgánu prvého stupňa v tom, že žalobcu
odvolal podľa ustanovenia § 58 ods. 1 písm. a/ zákona namiesto ustanovenia § 58 ods. 1
písm. b/ zákona, poukázal na žalobou napadnuté druhostupňové rozhodnutie, v ktorom
žalovaný vytýkanú nesprávnosť uviedol do súladu so zákonom. Uviedol, že žalovaný
odstránil aj žalobcom vytýkaný formálny nedostatok žalobou napadnutého rozhodnutia
spočívajúci v absencii úradnej pečiatky tým, že predložil opravené rozhodnutie opatrené
odtlačkom úradnej pečiatky.
Proti rozsudku súdu podal žalobca včas odvolanie, ktorým ho navrhol zrušiť a navrhol
zrušiť i napadnuté správne rozhodnutia a priznať mu náhradu trov konania. Krajskému súdu
vytýkal, že napriek konštatovaniu, že práva žalobcu vyplývajúce zo Správneho poriadku boli
v konaní porušené, toto porušenie nepovažoval za tak vážneho charakteru, ktoré by mohlo
mať za následok nezákonnosť vydaného rozhodnutia o odvolaní z funkcie. Poukázal na to,
že rozhodnutie ministra obrany o ukončení dočasné pôsobenie žalobcu v zložkách VOS
vydané v osobitnom konaní pod č. V-38 nebolo v čase rozhodovania vykonateľné
a právoplatné a preto nemohlo byť podkladom pre odôvodnený postup iného správneho
orgánu. Pripomenul, že v jeho prípade ide o dve samostatné správne konania dvoch správnych
orgánov a preto sa nestotožnil so záverom krajského súdu o automatickom vyvodení
rozhodnutia z predchádzajúceho správneho konania. Zdôraznil, že v podmienkach
ministerstva obrany pri strete rozhodovania dvoch správnych orgánov, každý z nich začína
osobitne svojim listom správne konanie týkajúce sa jeho zverenej rozhodovacej právomoci.
Krajskému súdu vytýkal aj to, že neskúmal, kto mal byť v uvedenom spore odvolacím
správnym orgánom, ak išlo o rozhodnutie vedúceho služobného úradu organizačnej zložky
VOS, pretože odvolací orgán nebol explicitne v zákone žiadnym spôsobom ustanovený.
Namietal tiež pochybenie správnych orgánov v aplikácii ustanovenia § 6 ods. 2 písm. a/
zákona, ktoré sa však na tento prípad nevzťahuje, pretože vedúcim služobného úradu, ktorým
je organizačná zložka VOS, je riaditeľ VOS a riaditeľ vojenskej spravodajskej služby (§ 6
ods. 2 písm. i/ zákona). Okrem toho už prvostupňový správny orgán pochybil, ak vo veci
nezačal správne konanie, ale iba vydal konečné rozhodnutie a nesúhlasil s tvrdením,
že tomuto konaniu bezprostredne predchádzalo iné správne konanie, z ktorého takýto úkon
priamo vyplýval.
K otázke zastupovania riaditeľa VOS, ktorý bol v rozhodnom čase odvolaný z funkcie,
uviedol, že podľa § 56 zákona možno poveriť jeho zastupovaním iného profesionálneho
vojaka, ak tento nemôže vykonávať svoju funkciu dlhšie ako 30 dní, z čoho vyplýva,
že zastupovaním nemožno poveriť profesionálneho vojaka v prípade odvolania z funkcie.
Žalobca ďalej namietal, že súd neprihliadol na to, že bol zaradený do personálnej
zálohy pre prechodne nezaradených profesionálnych vojakov, avšak dňom 3.8.2006
a nie 1.8.2006, čím bol porušený § 58 ods. 1 zákona, podľa ktorého vedúci služobného úradu
odvolá profesionálneho vojaka z funkcie odo dňa, ktorý predchádza dňu jeho zaradenia
do personálnej zálohy, teda nemal byť v súlade so zákonom odvolaný z funkcie dňom
31.7.2006, ale až dňom 2.8.2006 a tiež, že neskúmal vydané opravené rozhodnutie ministra
obrany v tom, že tento svoje odôvodnenie doplnil o právne neexistujúcu domnienku straty
spôsobilosti oboznamovať sa s utajovanými skutočnosťami v pôsobnosti VOS, pretože
neprávoplatné rozhodnutie o ukončení dočasného vyčlenenia k tejto organizačnej zložke,
nemohlo byť dôsledkom straty spôsobilosti na oboznamovanie sa s utajovanými
skutočnosťami. Podľa jeho názoru, že správny orgán konal v úmysle obísť ustanovenia § 55
ods. 2 a 3 zákona, teda obísť organizačný dôvod skončenia jeho služobného pomeru
a tým ho ukrátiť na jeho právach.
Žalobca žiadal, aby odvolací súd zohľadnil, že v štátnej službe v ozbrojených silách
Slovenskej republiky odpracoval a prežil nezanedbateľnú veľkú časť aktívneho pracovného
života, bol veľakrát odmenený za kvalitný a disciplinovaný výkon štátnej služby a nikdy
nebol disciplinárne potrestaný.
Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť. Uviedol,
že predmetom súdneho preskúmania je rozhodnutie ministra obrany č. VS100-955-6/2006
zo dňa 4.9.2006, ktorým bol zmenený personálny rozkaz riaditeľa VOS č. V-59 zo dňa
31.7.2006 o odvolaní žalobcu z funkcie riaditeľa organizačnej súčasti VOS. K vydaniu
uvedeného personálneho rozkazu došlo pred dňom ustanovenia žalobcu do personálnej zálohy
na základe personálneho rozkazu riaditeľa Personálneho úradu GŠ OS SR č. 1396/2006
zo dňa 1.8.2006. Odvolanie tak predchádzalo zaradeniu žalobcu do personálnej zálohy.
Uviedol, že námietky žalobcu uvedené v odvolaní vzťahujúce sa k zaradeniu žalobcu
do personálnej zálohy neboli obsahom žaloby a idú tak nad jej rámec.
K námietke žalobcu týkajúcej sa vecnej príslušnosti a kompetencií prvostupňového
orgánu uviedol, že dôvodom rozhodnutia ministra obrany poveriť iného profesionálneho
vojaka podľa § 56 ods. 1 zákona zastupovaním zástupcu riaditeľa VOS v období od 18.7.2006
do 31.8.2006 – teda trvajúcom viac ako 30 dní – bola skutočnosť, že zástupca riaditeľa VOS,
ktorému vyplýva zastupovanie riaditeľa VOS z jeho funkcie, bol v tomto období neprítomný
z dôvodu jeho vyslania na služobnú cestu a nie z dôvodu jeho odvolania, ako uviedol žalobca.
Za nedôvodné považoval žalovaný aj polemiky žalobcu o kompetencii
druhostupňového správneho orgánu, pretože ministerstvo obrany ako hlavný služobný úrad
pre štátnu službu profesionálnych vojakov (§ 4 ods. 1 a 2 zákona), ktorého vedúcim je
minister obrany (§ 6 ods. 2 písm. a/ zákona), riadi služobné úrady vymedzené v § 5 ods. 1
zákona, teda riadi aj služobný úrad – organizačnú zložku Vojenského spravodajstva. Uviedol,
že minister je najbližšie nadriadeným orgánom vo veciach služobného pomeru vo vzťahu
k uvedenému služobnému úradu, ktorého vedúcim je riaditeľ VOS, z čoho vyplýva,
že ak riaditeľ VOS rozhodne vo veciach týkajúcich sa profesionálneho vojaka vyčleneného
v tejto zložke (§ 5 ods. 2 písm. a/ a § 6 ods. 2 písm. i/ zákona), o prípadnom podanom
opravnom prostriedku bude rozhodovať v zmysle § 4 ods. 2 písm. a/, § 5 ods. 1 písm. h/ a §
81 zákona v spojení s § 58 ods. 1 SP minister obrany. Taktiež uviedol, že túto námietku
žalobca v žalobe neuviedol.
Žalovaný zotrval na názore, že pre odvolanie žalobcu z funkcie bol daný dôvod, keďže
bolo rozhodnuté o skončení jeho dočasného vyčlenenia v organizačných zložkách VOS.
Dôsledkom skončenia dočasného vyčlenenia bol o.i. zánik žalobcovej spôsobilosti
oboznamovať sa s utajovanými skutočnosťami podľa § 41 ods. 1 písm. e/ zákona
č. 215/2004 Z. z. o ochrane utajovaných skutočností v znení neskorších predpisov, pretože
žalobca mal bezpečnostnú previerku vykonanú VOS a nie NBÚ podľa § 17 a 18 citovaného
zákona a táto mu platila len počas jeho vyčlenenia v zložkách VOS. Vyjadril názor,
že ak by aj súd túto námietku žalobcu akceptoval, nemalo by to vplyv na zákonnosť
napadnutého správneho rozhodnutia, pretože námietka smeruje len proti časti odôvodnenia
inak dostatočne odôvodneného rozhodnutia. Zdôraznil, že konanie o odvolaní z funkcie
žalobcu bolo jednoznačne nutným následkom rozhodnutia ministra obrany o skončení
dočasného vyčlenenia žalobcu v zložkách VOS a nebol tak právny dôvod na to, aby žalobca
zastával funkciu v zložkách VOS.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP) preskúmal
napadnuté rozhodnutie ako aj konanie, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a dospel k záveru,
že rozsudok krajského súdu je potrebné zmeniť.
Najvyšší súd Slovenskej republiky zo spisu prvostupňového súdu ako aj z podkladov
predložených žalovaným zistil, že dňa 31.7.2006 vydal pplk. Ing. K., poverený zastupovaním
zástupcu riaditeľa VOS Ing. plk. Ing. L., personálny rozkaz č. V-59, ktorým bol žalobca
podľa § 58 ods. 1 písm. a/ zákona odvolaný z doterajšej funkcie riaditeľa úradu Bratislava VÚ
8435 Bratislava.
Personálny rozkaz bol doručený žalobcovi dňa 31.7.2006, ktorý proti nemu podal dňa
14.8.2006 odvolanie, v ktorom namietal, že bol odvolaný podľa nesprávneho zákonného
ustanovenia a nebol dodržaný zákonný postup podľa § 18 ods. 3 Správneho poriadku,
prvostupňové rozhodnutie nebolo nijako odôvodnené, správny orgán pochybil v poučení
o odvolaní a personálny rozkaz bol vydaný na to nepríslušnou osobou.
Na odvolanie žalobcu rozhodol minister obrany rozhodnutím č. p. VS100-955-6/2006
zo dňa 4.9.2006 tak, že personálny rozkaz č. V-59 zo dňa 31.7.2006 zmenil a odvolal žalobcu
podľa § 58 ods. 1 písm. b/ zákona z doterajšej funkcie. V odôvodnení uviedol, že predmetný
personálny rozkaz bol vydaný na základe personálneho rozkazu ministra obrany č. V-38/
zo dňa 31.7.2006 o ukončení dočasného vyčlenenia a o jeho premiestnení do podriadenosti
náčelníka Generálneho štábu ozbrojených síl Slovenskej republiky dňom 1.8.2006. Keďže
žalobca nebol vymenovaný do inej funkcie, ale bol podľa § 62 ods. 2 písm. d/ zákona
(správne malo byť zrejme uvedené § 62 ods. 1 písm. d/ zákona) zaradený personálnym
rozkazom riaditeľa personálneho úradu č. 1395 zo dňa 1.8.2006 do personálnej zálohy
pre prechodne nezaradených profesionálnych vojakov, zmenil prvostupňové rozhodnutie tak,
že žalobcu odvolal podľa správneho zákonného ustanovenia, teda podľa § 58 ods. 1 písm. b/
zákona.
Ďalej uviedol, že žalobca stratil spôsobilosť oboznamovať sa s utajovanými
skutočnosťami v pôsobnosti VOS, čím prestal spĺňať postavenie oprávnenej osoby podľa § 2
písm. f/ zákona č. 215/2004 Z. z. a to bol zákonný dôvod pre zaradenie profesionálneho
vojaka do personálnej zálohy. Zdôraznil, že v podmienkach ozbrojených síl možno
personálny rozkaz považovať za osobitný druh rozhodnutia vedúceho služobného úradu, ktoré
musí rešpektovať vzťah podriadenosti a nadriadenosti a povinnosť vojaka vykonávať štátnu
službu v mieste a vo funkcii podľa potrieb služobného úradu a z tohto pohľadu podľa
žalovaného nebolo ani žiaduce podrobné odôvodnenie, pretože tým by došlo de facto
k spochybneniu rozhodnutia nadriadeného.
Minister ďalej uviedol, že od 17.7.2006 nebola funkcia riaditeľa VOS obsadená
a preto jeho práva a povinnosti vrátane postavenia vedúceho služobného úradu prešli na
zástupcu riaditeľa, avšak z dôvodu jeho neprítomnosti trvajúcej viac ako 30 dní minister
obrany ako vedúci hlavného služobného úradu podľa § 56 zákona poveril personálnym
rozkazom č. V-36 zo dňa 18.7.2006 iného profesionálneho vojaka zastupovaním
neprítomného riaditeľa VOS. Minister obrany v odôvodnení uviedol, že napadnutý personálny
rozkaz obsahoval všetky zákonné náležitosti, poučenie bolo správne a nedošlo k porušeniu
žiadnych zákonných ustanovení.
Podľa § 58 ods. 1 zákona vedúci služobného úradu odvolá profesionálneho vojaka
z funkcie odo dňa, ktorý predchádza dňu jeho
a) ustanovenia alebo vymenovania do inej funkcie,
b) zaradenia do personálnej zálohy.
Podľa § 57 ods. 6 zákona profesionálneho vojaka premiestňuje vedúci služobného
úradu.
Podľa § 6 ods. 2 písm. g/ zákona organizačná zložka Vojenského spravodajstva,
je riaditeľ vojenského obranného spravodajstva a riaditeľ vojenskej spravodajskej služby.
Podľa § 81 zákona na konanie vo veciach služobného pomeru profesionálneho
vojaka sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje
inak.
Podľa § 3 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (Správny poriadok) správne
orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné
chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb
a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností. (ods. 1)
Správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi
konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka a dať im vždy
príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu
rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným
osobám, ktorých sa konanie týka musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia,
aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu. (ods. 2)
Podľa § 18 ods. 3 SP o začatí konania správny orgán upovedomí všetkých známych
účastníkov konania; ak mu účastníci konania alebo ich pobyt nie sú známi, alebo pokiaľ
to ustanovuje osobitný zákon, upovedomí ich o začatí konania verejnou vyhláškou.
Podľa § 47 SP rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie
o odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania
vyhovuje v plnom rozsahu (ods. 1).
Výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu,
podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania.
Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí
pre ňu lehotu; lehota nesmie byť kratšia, než ustanovuje osobitný zákon (ods. 2).
V odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli
podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov,
ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých
rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania
a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia (ods. 3).
Poučenie o odvolaní (rozklade) obsahuje údaj, či je rozhodnutie konečné alebo
či sa možno proti nemu odvolať (podať rozklad), v akej lehote, na ktorý orgán a kde možno
odvolanie podať. Poučenie obsahuje aj údaj, či rozhodnutie možno preskúmať súdom (ods. 4).
V písomnom vyhotovení rozhodnutia sa uvedie aj orgán, ktorý rozhodnutie vydal,
dátum vydania rozhodnutia, meno a priezvisko fyzickej osoby a názov právnickej osoby.
Rozhodnutie musí mať úradnú pečiatku a podpis s uvedením mena, priezviska a funkcie
oprávnenej osoby. Osobitné právne predpisy môžu ustanoviť ďalšie náležitosti rozhodnutia
(ods. 5).
Ak teda zákon č. 346/2005 Z. z prikazoval v predmetnej veci použitie konkrétneho
procesného predpisu – Správneho poriadku, bolo povinnosťou dotknutých správnych orgánov
príslušné zákonné ustanovenia tejto zákonnej úpravy dôsledne aplikovať na prejednávanú vec
a v procese rozhodovania podľa nich postupovať. Žalovaný a ani služobný orgán prvého
stupňa sa však nimi a ani niektorými relevantnými ustanoveniami zákona č. 346/2005
Z. z. podľa názoru odvolacieho súdu dostatočne neriadili.
Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvého stupňa, ktorý konštatoval,
že žalobcovi nebolo riadne oznámené začatie správneho konania o odvolaní z funkcie, nebol
mu daný primeraný čas na prípravu na vyjadrenie sa, v dôsledku čoho žalobca nemohol
plnohodnotne realizovať svoje právo na zvolenie si právneho zástupcu, nebol poučený
o svojich právach a nebolo mu umožnené vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia. Podľa názoru
odvolacieho súdu však tieto pochybenia v spojení s ďalšími vadami konania vyplývajúcimi
z nasledujúcich skutočností mali vo svojom súhrne za následok nezákonnosť napadnutých
rozhodnutí.
Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav,
ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Súd môže vykonať dôkazy
nevyhnutné na preskúmanie napadnutého rozhodnutia. Pri preskúmavaní zákonnosti
a postupu správneho orgánu súd prihliadne len na tie vady konania pred správnym orgánom,
ktoré mohli mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 1 a 3 OSP).
Personálnym rozkazom riaditeľa VOS č. V-59 zo dňa 31.7.2006 (i podľa názoru
odvolacieho súdu vydaného na to oprávnenou osobou – profesionálnym vojakom
pplk. Ing. J., povereným zastupovaním vo funkcii služobne vzdialeného zástupcu riaditeľa
VOS na základe personálneho rozkazu ministra obrany č. V-36 zo dňa 18.7.2006) bol žalobca
podľa § 58 ods. 1 písm. a/ zákona dňom 31.7.2006 odvolaný z doterajšej funkcie.
V odôvodnení sa uvádza, že odvolanie bolo vykonané na základe personálneho rozkazu
ministra obrany č. V-38/2006 zo dňa 31.7.2006, ktorým bolo žalobcovi ukončené dočasné
vyčlenenie na plnenie úloh VOS a dňom 1.8.2006 bol premiestnený do podriadenosti
náčelníka Generálneho štábu ozbrojených síl Slovenskej republiky.
Čo sa rozumie rozhodnutím pre účely zákona je upravené v § 82 zákona. Rozhodnutím
je aj personálny rozkaz vedúceho služobného úradu (§ 82 ods. 2 písm. a/). Vedúci služobného
úradu podľa tohto zákona vydá personálny rozkaz v právnych vzťahoch profesionálneho
vojaka v prípadoch uvedených aj v § 58 ods. 1 (§ 82 ods. 3). Personálny rozkaz musí
obsahovať náležitosti správneho rozhodnutia v zmysle ustanovení SP, okrem iného teda údaj
o tom, kto ho vydal, výrok vo veci s uvedením ustanovenia zákona, podľa ktorého sa vydal,
odôvodnenie s uvedením skutočností, ktoré boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami
bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov,
na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania
a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.
Personálny rozkaz riaditeľa VOS nemá podľa názoru odvolacieho súdu všetky
náležitosti, ktoré musí mať, predovšetkým čo sa týka odôvodnenia, z ktorého dôvodu je toto
rozhodnutie nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Odôvodnenie odvolania z doterajšej
funkcie len poukazom na iný a v čase rozhodovania neprávoplatný personálny rozkaz, nie je
súdom akceptovateľné. Z napadnutých správnych rozhodnutí je zrejmé, že žalovaný
neoznámil žalobcovi začatie správneho konania vo veci odvolania žalobcu z funkcie, ani
neprebehlo samostatné správne konanie, hoci toto rozhodnutie malo byť vydané
v samostatnom konaní, v ktorom mal žalovaný žalobcovi umožniť realizovať všetky jeho
procesné práva vyplývajúce z ustanovení Správneho poriadku. Neobstojí námietka
žalovaného, že napadnuté rozhodnutie bolo len nutným následkom rozhodnutia ministra
obrany, pretože preskúmavané rozhodnutia ako aj rozhodnutie, na ktoré žalovaný odkázal
v odôvodnení sú samostatnými rozhodnutiami, vydanými inými správnymi orgánmi v rámci
im zverenej rozhodovacej právomoci a v rámci samostatných správnych konaní.
Ak je rozhodnutie správneho orgánu nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, tento
nedostatok nemôže odstrániť ani krajský súd a ani Najvyšší súd Slovenskej republiky svojim
rozsudkom, ale takéto rozhodnutie správneho orgánu musí byť podľa § 250j ods. 2 písm. d)
OSP zrušené a vrátené správnemu orgánu na nové konanie a rozhodnutie.
Žalovaný v odvolacom konaní personálny rozkaz zmenil tak, že žalobcu odvolal podľa
iného relevantného zákonného ustanovenia (§ 58 ods. 1 písm. b/ zákona). Dôvod zmeny
právnej kvalifikácie okrem iného odôvodnil aj poukazom na personálny rozkaz č. 1395
z 1.8.2008 o zaradení žalobcu do personálnej zálohy. V konaní však ostalo sporným, ktorým
dňom sa tak stalo, (keďže žalobca spochybnil, že bol ním zaradený do zálohy dňom 1.8.2006,
ale tvrdil že až dňom 3.8.2006) pričom táto okolnosť má v zmysle § 58 ods. 1 zákona význam
pre predchádzajúce odvolanie profesionálneho vojaka z funkcie. Túto okolnosť však súd
nemohol preskúmať, pretože toto rozhodnutie sa v dokladoch pripojených žalovaným
nenachádzalo a ani zástupca žalovaného sa na pojednávaní k tejto skutočnosti nevedel
vyjadriť.
Okrem toho žalovaný v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že dôvodom
pre zaradenie žalobcu do zálohy bola strata spôsobilosti žalobcu oboznamovať
sa s utajovanými skutočnosťami v pôsobnosti VOS, čím prestal spĺňať postavenie oprávnenej
osoby podľa § 2 písm. f/ zákona č. 215/2004 Z. z., ktorý však podľa tvrdenia žalobcu
predmetné rozhodnutie neobsahovalo.
V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že odvolací správny orgán je povinný
postupovať v súlade s § 59 zákona č. 71/1967 Zb. , ktorý upravuje jeho právomoc. Účelom
odvolacieho konania je vždy iba preskúmať rozhodnutie orgánu prvého stupňa,
nie nahrádzať prvostupňové konanie, pričom odvolací orgán nemôže rozhodovať o veci,
ktorá nebola predmetom rozhodovania v prvom stupni, pretože potom by už nešlo
o preskúmanie rozhodnutie, ale o nové rozhodovanie v inej veci, čím sa fakticky odníma
účastníkovi konania možnosť odvolať sa, čo nezodpovedá požiadavkám na zákonný
postup. Zmenenie odvolaním napadnutého rozhodnutia na základe skutočností zistených
až v odvolacom konaní, je v rozpore so zásadou dvojinštančnosti správneho konania.
Pozornosti odvolacieho orgánu nemalo tiež uniknúť, že personálny rozkaz ministra
obrany č. V- 39/2006 zo dňa 31.7.2006, na ktorý prvostupňové rozhodnutie odkazuje
a z ktorého pri rozhodovaní vychádzal aj žalovaný obsahuje dva výroky - o ukončení
dočasného vyčlenenia (§ 60 ods. 2 písm. a/ zákona) a o premiestnení do podriadenosti
náčelníka Generálneho štábu ozbrojených síl Slovenskej republiky podľa § 57 ods. 1 zákona.
Minister obrany nemal právomoc rozhodnúť o premiestnení žalobcu podľa ustanovení § 57
zákona (upravujúcich zmenu miesta výkonu štátnej služby), pretože podľa odseku 6 tohto
ustanovenia táto patrila vedúcemu služobného úradu, z čoho možno vyvodiť, že rozhodnutie
v tejto časti bolo vydané orgánom, ktorý na jeho vydanie nemal právomoc a teda v tejto časti
je nulitné, na ktorú skutočnosť je potrebné prihliadať z úradnej povinnosti.
Je nepochybné, že aj rozhodnutie odvolacieho orgánu musí spĺňať formálne
a obsahové náležitosti podľa § 47 Správneho poriadku. V zmysle odseku 5 tohto ustanovenia
sa v písomnom vyhotovení rozhodnutia uvedie orgán, ktorý rozhodnutie vydal, dátum vydania
rozhodnutia, meno a priezvisko fyzickej osoby a názov právnickej osoby. Rozhodnutie musí
mať úradnú pečiatku a podpis s uvedením mena, priezviska a funkcie oprávnenej osoby.
V konaní sa preukázalo, že v čase vydania rozhodnutia a jeho doručenia žalobcovi žalovaný
dôsledne v súlade s citovaným ustanovením nepostupoval, jeho rozhodnutie úradnú pečiatku
neobsahovalo.
Vydaním viacerých navzájom podmienených rozhodnutí (bez odkladného účinku
prípadného odvolania v zmysle § 83 zákona) v rovnakom čase, pri vydávaní ktorých služobné
orgány dôsledne nerešpektovali oprávnenia účastníka správneho konania vyplývajúce
zo Správneho poriadku, ktorého použitie zákon č. 346/2005 Z.z. vyžadoval, v kumulácii
s ďalšími vytýkanými formálno-procesnými pochybeniami služobných orgánov vyvolalo
situáciu, v ktorej právne postavenie žalobcu bolo neprehľadné a neisté, čo podľa názoru
odvolacieho súdu v dostatočnej miere odôvodňuje záver o nezákonnosti postupu dotknutých
služobných orgánov v predmetnej veci a nezákonnosti napadnutých rozhodnutí
odôvodňujúcej ich zrušenie.
Z uvedených dôvodov odvolací súd postupom podľa § 250ja ods. 3 OSP zmenil
odvolaním napadnutý rozsudok krajského súdu tak, že rozhodnutia žalovaného oboch stupňov
podľa § 250j ods. 2 písm. d/ a e/ OSP zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
Pri rozhodovaní o náhrade trov konania odvolací súd vychádzal z § 151 ods. 1, 2,
§ 224 ods. 2 OSP v spojení s § 246c OSP a žalovaného zaviazal nahradiť žalobcovi trovy
konania celkovo v sume 149,48 €, ktoré tvoria trovy konania pred krajským súdom v sume
94,54 € a trovy odvolacieho konania v sume 54,94 € určené podľa vyhlášky MS SR
č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej
len „vyhláška“). Trovy konania pred krajským súdom pozostávajú z odmeny za dva úkony
právnej služby realizované v roku 2006 po 1.260,–Sk (41,82 €) a to prevzatie a príprava veci
(§ 14 ods. 1 písm. a/ vyhlášky) a podanie žaloby na súd (§ 14 ods. 1 písm. c/ vyhlášky)
a prislúchajúci režijný paušál podľa § 16 ods. 3 vyhlášky - dvakrát po 164,–Sk (5,44 €). Trovy
odvolacieho konania tvorí odmena za jeden úkon právnej služby realizovaný v roku 2008 –
podanie odvolania proti rozsudku krajského súdu (§ 14 ods. 1 písm. c/ vyhlášky) v sume
1.465,–Sk (48,63 €) a prislúchajúci režijný paušál v sume 190,–Sk (6,31 €). Odvolací súd
vychádzal z vyčíslenia trov právnym zástupcom žalobcu s tým, že právny zástupca zrejme
omylom nesprávne uviedol súčet režijných paušálov (300,–Sk namiesto 328,–Sk) a odmenu
za podanie odvolania si vyčíslil podľa súm platných na rok 2009 a nie na rok 2008, hoci
odvolanie proti rozsudku krajského súdu bolo podané v roku 2008.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.
V Bratislave 12. januára 2010
JUDr. Ing. Miroslav Gavalec, v. r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia:
Ľubica Kavivanovová