Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Obo/111/2009

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Jozefa

Štefanka a členiek JUDr. Anny Petruľákovej a JUDr. Ivany Izakovičovej v právnej veci

žalobcu: v l/ rade: Ing. D.K.L.B., žalobcovi v 2/ rade: J.K.L.B., obaja zast. JUDr. J.K.N.B.

proti žalovanému: JUDr. A.K.B.B., správkyňa konkurznej podstaty úpadcu Ing. V.N.Č.B., o

vylúčenie veci z konkurznej podstaty úpadcu, na odvolanie žalobcu proti rozsudku

Krajského súdu v Bratislave zo dňa 30.9.2009, č. k. - 147, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa

30.9.2009, č. k. -147 v druhom odseku v žalobu zamietajúcom výroku opravuje

tak, že správne znie:

V časti vylúčenia majetku zo súpisu konkurznej podstaty úpadcu Ing. V.N.Č.B., a to

nehnuteľnosti: parc. č. X. záhrady o výmere 408 m2, parc. č. X. zastavaná plocha a nádvorie

o výmere 41 m2 na LV

č. X., k. ú. B. vo veľkosti 1/3, sa žaloba z a m i e t a.

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa

30.9.2009, č. k. -147 v opravenom znení p o t v r d z u j e.

Žalovanej náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e:

Krajský súd v Bratislave napadnutým rozsudkom vylúčil zo súpisu majetku

konkurznej podstaty úpadcu Ing. V.N.Č.B. nehnuteľnosti: parc. č. X. záhrady o výmere

187m2, rodinný dom súp. č. X. postavený na parc. č. X., zapísané na LV č. X., k. ú. B..

V časti vylúčenia majetku zo súpisu konkurznej podstaty úpadcu Ing. V.N.Č.B., a to

nehnuteľnosti: parc. č. X. záhrady

o výmere 408 m2, parc. č. X. zastavaná plocha a nádvorie o výmere 41 m2 na LV

č. X., k. ú. B. žalobu zamietol.

Žiadnemu účastníkovi nepriznal náhradu trov konania.

Podľa odôvodnenia rozhodnutia žalobcovia svojim podaním, doručeným súdu dňa

26.8.2008 a doplnením podania zo dňa 17.10.2008 žiadali o vylúčenie nehnuteľností parc. č.

X. záhrady o výmere 187 m2, rodinný dom súp. čX. postavený na parc. č. X., parc. č. X.

záhrady o výmere 408 m2, parc. č. X. zastavaná plocha a nádvorie o výmere 41 m2 na LV č.

X., k. ú. V. zo súpisu majetku konkurznej podstaty úpadcu Ing. V.N.Č.B..

Oprávnenosť svojho nároku odôvodnili tým, že sa stali bezpodielovými vlastníkmi

predmetných nehnuteľností na základe kúpnej zmluvy zo dňa 30.9.1998, uzatvorenej medzi

F.P. a spol. Z kúpnej zmluvy čl. V bod 1 vyplýva, že na predmetných nehnuteľnostiach

neviaznu žiadne dlhy, vecné bremená a iné ťarchy a právo disponovať s predmetnými

nehnuteľnosťami nie je obmedzené, nakoľko došlo k vyrovnaniu s pánom P.F.. Vklad

prevodu nehnuteľností bol tiež Katastrálnym úradom Bratislava IV povolený. V liste

Exekútorského úradu Bratislava IV zo dňa 24.9.1999 je uvedené,

že na uspokojenie pohľadávky bola založená iná nehnuteľnosť, oprávnený súhlasil

s odblokovaním nehnuteľnosti zapísanej na LV č. X. k. ú. B. a predmetnú nehnuteľnosť je

možné dňom doručenia tohto oznámenia uvoľniť. Z uvedeného vyplýva, že exekučné záložné

práva na predmetné nehnuteľnosti boli zrušené. I Daňový úrad Bratislava IV oznámil

žalobcovi v 1/ rade, že zobral žalobu o neúčinnosti kúpnej zmluvy späť. Z majetku úpadcu

neušla žiadna hodnota jeho spoluvlastníckeho podielu, ktorá predstavovala čiastku 232 994

Sk. Záložné právo na predmetné nehnuteľnosti odpadlo, o čom svedčí i potvrdenie

o vyrovnaní dlhu zo dňa 17.9.1997, čo bolo skôr, ako žalobcovia uzavreli s úpadcom kúpnu

zmluvu. Potvrdenie o vyrovnaní dlhu Daňový úrad Bratislava IV listom

zo dňa 22.9.1999 adresoval exekútorke. Týmto listom žiada o zmenu zriadenia exekučného

záložného práva z nehnuteľností zapísaných na LV č. X. k. ú. B.

na nehnuteľnosti zapísané na LV č. X., k. ú. N..

Na pojednávaní dňa 18.3.2008 a 9.9.2009 žalobcovia uviedli, že v čase, keď došlo

k podpísaniu kúpnej zmluvy, si daňový úrad uplatnil exekučné záložné právo na predmetné

nehnuteľnosti. Keďže tieto už boli predané, predávajúci za získané peniaze kúpil inú

nehnuteľnosť, zapísanú na LV X., na ktorú bolo prevedené daňové záložné právo.

Súd na základe vykonaného dokazovania uznal za preukázaný nasledujúci skutkový

stav:

Krajský súd v Bratislave svojim uznesením, č. k. -79 zo dňa 22.8.1996

vyhlásil konkurz na majetok dlžníka Ing. VL.Č.B.. Týmto dňom sa dlžník stal úpadcom. Za

správcu konkurznej podstaty ustanovil JUDr. A..

Medzi účastníkmi konania nie je sporné, že parc. č. X. záhrady o výmere

408 m2, parc. č. X. zastavaná plocha a nádvorie o výmere 41 m2 bol v čase vyhlásenia

konkurzu /22.8.1996/ v 1/3 majetkom úpadcu Ing. V.N.Č.B.. Žalobcovia tieto nehnuteľnosti

nadobudli až na základe kúpnej zmluvy

zo dňa 30.9.1998, vklad povolený dňa 22.9.1999, od predávajúcich: 1/ F.P.,

2/ Ing. V.P. a 3/ M.P.., t. j. po vyhlásení konkurzu na majetok dlžníka.

Súd posúdil žalobný návrh na základe tohto skutkového stavu, aplikujúc ust. § 14

ods. 1 písm. a/ ZKV. Z tohto posúdenia vyvodil, že právne úkony úpadcu, ktoré sa týkajú

majetku patriaceho do konkurznej podstaty, ktoré vykonal úpadca po vyhlásení konkurzu,

netrpia neplatnosťou, ale len právnou neúčinnosťou, a to len voči konkurzným veriteľom.

Preto právny úkon úpadcu, t. j. podpísanie kúpnej zmluvy dňa 30.9.1998 je voči konkurzným

veriteľom právne neúčinný. Táto neúčinnosť nastáva priamo zo zákona. Dôvodom

neúčinnosti je ukrátenie, resp. možnosť ukrátenia veriteľov.

Uzatvorená kúpna zmluva zo dňa 30.9.1998 je teda platná, ale voči konkurzným

veriteľom úpadcu právne neúčinná. To znamená, že sa na takýto právny úkon pozerá, akoby

sa vôbec neuskutočnil. Na tejto skutočnosti nič nemení ani to, že Daňový úrad Bratislava IV

so súhlasom súdnej exekútorky previedli exekučné záložné právo na nehnuteľnosť úpadcu

zapísanú na LV č. X., k. ú. N.. Nie je možné súhlasiť s názorom žalobcov,

že prevedením exekučného záložného práva z nehnuteľností zapísaných na LV č. X.

na nehnuteľnosť zapísanú na LV č. X. a zahrnutím aj tejto nehnuteľnosti do konkurznej

podstaty úpadcu sa výťažok z predaja nehnuteľnosti na LV č. X. dostal formou nehnuteľnosti

/na LV č. X./ do konkurznej podstaty. Všetky úkony, či už daňového úradu, exekútorky, či

katastra nehnuteľností sú podľa § 14 ods. 5 ZKV neúčinné.

Následne z tohto uzavrel, že v sporoch o vylúčenie veci z konkurznej podstaty

sa zisťuje, či správca konkurznej podstaty do súpisu zaradil veci, ku ktorým vlastnícke právo

má riadne osvedčené. Správca konkurznej podstaty jednoznačne osvedčil, že v čase

vyhlásenia konkurzu boli nehnuteľnosti: parc. č. x. záhrady o výmere 408 m2, parc. č. x.

zastavaná plocha a nádvorie o výmere 41 m2 na LV č. x., k. ú. B.

- V. vo vlastníctve úpadcu v 1/3. Z tohto dôvodu bola žaloba v časti vylúčenia vyššie

uvedených nehnuteľnosti zamietnutá

Pokiaľ ide o nehnuteľnosti: parc č. x. záhrady o výmere 187 m2, rodinný dom súp. č.

x. postavený na parc. č. x. zapísané na LV č. x., k. ú. B.

- V., žalovaná sama uviedla, že tieto nemali byť zaradené do súpisu konkurznej podstaty,

preto ich súd zo súpisu konkurznej podstaty vylúčil.

O náhrade trov konania rozhodol súd podľa

Proti tomuto rozsudku v jeho časti, ktorou súd žalobu zamietol, podali odvolanie

žalobcovia a navrhli, aby ho odvolací súd zrušil a vec vrátil súdu l. stupňa na ďalšie konanie.

Predovšetkým namietajú neúplnosť napadnutej časti výroku rozsudku a uvádzajú,

že sa v nej v rozpore so znením žalobného petitu nenachádza údaj „v 1/3“, čo by sa mohlo

vysvetľovať i tak, že do konkurznej podstaty patria nehnuteľnosti v celku, pritom úpadca bol

vlastníkom len 1/3.

Uvádzajú tiež, že nehnuteľnosti, ktoré súd zamietol vylúčiť, nemožno jednoznačne

identifikovať. Napr. nehnuteľnosť X. už neexistuje v takej výmere a nehnuteľnosť

parc. č. X. už vôbec neexistuje. Podľa ich mienky treba tieto nehnuteľnosti jednoznačne

identifikovať.

Tvrdia, že pôvodné nehnuteľnosti získali so súhlasom záložného veriteľa - Daňový

úrad BA IV pri výkone daňovej exekúcie spôsobom, aký umožňoval

s uplatnením v tom čase v platnom znení § 167 až 171.

Zdôvodnenie Krajským súdom neúčinnosti všetkých právnych úkonov Daňového

úradu BA IV podľa § 14 ods. 5 nie je v súlade so zákonom. § 14 odsek 5 bol zavedený

a prechodných a záverečných ustanovení tejto novely zákona

č. 328/1991, § 14 odsek 5 nemá spätnú platnosť. Preto zdôvodnenie tejto neúčinnosti § 14

ods. 5 je nesprávne, nie je v súlade so zákonom.

Podľa nich treba, aby sa súd 1. stupňa v novom konaní zaoberal ich dôkazmi

a vykonal nimi navrhnuté dokazovanie, predvolal zodpovedných pracovníkov Daňového

riaditeľstva a taktiež aj zástupcu správy Katastra Bratislava III a Katastra Nové Zámky.

Tvrdia, že Daňový úrad je štátny orgán, ktorý koná v zmysle SR na základe zákona,

a jeho právne úkony sú účinné a platné, pokiaľ nie je preukázaný opak príslušnými orgánmi.

Toto sa v konaní na krajskom súde podľa nich nestalo.

Žalovaná v krátkom vyjadrení k odvolaniu žalobcu navrhla napadnutý rozsudok

potvrdiť ako vecne správny . Námietkami a vyjadreniami odvolateľa sa nezaoberala.

Najvyšší súd Slovenskej republiky prejednal odvolanie podľa

bez nariadenia pojednávania v zmysle a dospel k záveru, že nie je

dôvodné.

Pokiaľ ide o námietky, že zamietajúca časť výroku rozsudku neobsahuje v rozpore

so žalobným petitom údaj „v 1/3“, v podstate ide opravu rozhodnutia podľa § 164 prvá veta

Odvolací súd konštatoval, že odôvodnenie napadnutého rozsudku je síce stručné,

ale jasné a v celom rozsahu sa s týmto odôvodnením stotožnil. Preto ho v súlade s § 157

ods. 2 so zreteľom na obsah odvolania na zdôraznenie správnosti jeho dôvodov

doplňuje.

Pokiaľ odvolatelia namietajú, že nehnuteľnosti, ktoré súd zamietol vylúčiť zo súpisu

nie sú vzhľadom na zmeny, ku ktorým došlo v roku 2000, identifikovateľné, nevzali pri tejto

námietke do úvahy skutočnosť, že súd rozhodol o žalobnom petite v návrhu, upravenom

v podaní zo dňa 17.10.2008 a že žalovaný proti nemu nič nenamietal. Súd l. stupňa teda

rozhodol v súlade s ust. a nasl.

Ani namietaný súhlas záložného veriteľa - Daňového úradu BA IV so získaním

nehnuteľnosti žalobcami nie je dôvodom nesprávnosti napadnutého rozsudku a jeho

odôvodnenia. Záložné právo je podľa ust. § 151a a nasl. Obč. zák. právom k cudzej veci,

obmedzuje síce vlastníka vo výkone jeho vlastníckych práv, ale tento ostáva naďalej jediným

oprávneným vlastníkom. Keďže vyhlásením konkurzu na majetok vlastníka uznesením

Krajského súdu v Bratislave zo dňa 22.8.1996 prešlo oprávnenie nakladať s majetkom

podstaty na správcu, nemá namietaný súhlas záložného veriteľa za následok nadobudnutie

vlastníckeho práva žalobcami na základe kúpnej zmluvy uzavretej úpadcom a žalobcami dňa

30.9.1998 , teda 2 roky po vyhlásení konkurzu.

Pokiaľ odvolatelia odôvodneniu napadnutého rozsudku vytýkajú, že súd v ňom

aplikoval aj ust. ZKV, ktoré do ZKV zakotvil až ,

ide o formálne pochybenie, ktoré nemení na opodstatnenosti úsudku súdu, že právne úkony

Daňového úradu BA IV vo veci sú právne neúčinné. Vyplýva totiž zo všeobecného ust. § 14

ods. 1 písm. a/ a najmä c/ ZKV účinných pred prijatím a znenie ods. 5 ,

ktoré tento zákon obsahuje je len istou konkretizáciou ust. ods. 1 písm. a/ zákona.

Súd l. stupňa sa tiež v odôvodnení vysporiadal s námietkou odvolateľov, aby vypočul

zodpovedných pracovníkov daňového riaditeľstva a zástupcov katastra. Odvolatelia ani

neuvádzajú, aké otázky im navrhujú dať a čo, pre rozhodnutie veci dôležité, chcú ich

výpoveďou preukázať.

Keďže odvolací súd konštatoval, že napadnutý enunciát nie je v súlade so znením

petitu žaloby a ide o zrejmú nesprávnosť podľa prvá veta , napadnutý výrok

rozsudku opravil tak, že doplnil chýbajúci výrok vo veľkosti 1/3 v druhom odseku enunciátu,

ktorým žalobu súd zamietol.

Po tejto oprave odvolací súd napadnutý výrok rozsudku v jeho opravenom znení

a doplnení odôvodnenia podľa ako vecne správny potvrdil.

Úspešnej žalovanej náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože jej žiadne

nevznikli.

P o u č e n i e: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

V Bratislave 13. januára 2010

JUDr. Jozef Štefanko, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: M.