Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
7db/369158.99ccbf.pdf
PDF · 101.63 KB
No categories available
3Cdo/254/2009
Najvyšší súd 3 Cdo 254/2009
Slovenskej republiky
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu Š., bývajúceho vo V.,
zastúpeného JUDr. M., advokátom so sídlom v P., proti žalovaným 1/ E., bývajúcej v P.,
2/ J., bývajúcemu v P., 3/ Š., bývajúcemu vo V., t.č. v P., o určenie neplatnosti darovacej
zmluvy a iné, vedenej na Okresnom súde Stará Ľubovňa pod sp. zn. 2 C 1/2005, o dovolaní
žalovaných 1/ až 3/ zastúpených Advokátskou kanceláriou JUDr. M., s.r.o. so sídlom vo V.,
IČO: X., proti rozsudku Krajského súdu v Prešove z 12. januára 2009 sp. zn. 2 Co 58/2008,
takto
rozhodol:
Dovolanie o d m i e t a .
Žalovaní 1/ až 3/ sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi do 3 dní
náhradu trov dovolacieho konania 60,44 € na účet JUDr. M., advokáta so sídlom v P., ktorý je
vedený vo Všeobecnej úverovej banke, a.s. pobočka Prešov pod č. X..
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Stará Ľubovňa rozsudkom z 29. januára 2008 č.k. 2 C 1/2005-179:
I. určil, že je neplatná darovacia zmluva uzavretá 25. februára 2004 žalovaným 3/ (ako
darcom) a žalovanými 1/ a 2/ (ako obdarovanými) ohľadom nehnuteľnosti v katastrálnom
území V. zapísanej na liste vlastníctva č. X. ako rodinný dom súp. č. X. postavený na parcele
2
č. X. – zastavaná plocha vo výmere X. m, na základe ktorej katastrálny úrad povolil vklad do
katastra pod č. V. (ďalej len „darovacia zmluva“), II. určil, že nehnuteľnosť v katastrálnom
území V. zapísaná na liste vlastníctva č. X. ako rodinný dom súp. č. X. postavený na parcele
2
č. X. – zastavaná plocha vo výmere X. m(ďalej len „rodinný dom“) patrí v spoluvlastníckom
podiele 1/2 do dedičstva po poručiteľke M., ktorá naposledy bývala vo V. a zomrela X.,
III. v prevyšujúcej časti žalobu zamietol, IV. žalovaným 1/ až 3/ uložil povinnosť nahradiť
žalobcovi trovy konania. Na odôvodnenie výrokov I. a II. súd prvého stupňa uviedol, že
-2-3 Cdo 254/2009
výsledkami vykonaného dokazovania mal preukázané, že rodinný dom stavali za trvania
manželstva žalovaný 3/ a M., v dôsledku čoho bol rodinný dom predmetom ich
bezpodielového spoluvlastníctva manželov (§ 143 Občianskeho zákonníka). Samotnou
smrťou M. (bez vyporiadania tohto spoluvlastníctva v konaní o dedičstve) sa žalovaný 3/
nestal výlučným vlastníkom rodinného domu, a preto 1/2 rodinného domu patrí do dedičstva
po tejto poručiteľke. Pokiaľ žalovaný 3/ napriek tomu daroval rodinný dom v celosti
žalovaným 1/ a 2/, je darovacia zmluva absolútne neplatná (§ 39 Občianskeho zákonníka).
Výrok III. odôvodnil súd tým, že žalobca sa neopodstatnene domáhal určenia, že rodinný dom
patrí v celosti do dedičstva po M.. Pri odôvodňovaní výroku IV. poukázal na § 142 ods. 1
Rozsudok súdu prvého stupňa (okrem výroku III.) napadli žalovaní 1/ až 3/
odvolaním. Krajský súd v Prešove rozsudkom z 12. januára 2009 sp. zn. 2 Co 58/2008
rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil „okrem výroku o trovách konania a o zamietnutí žaloby
v prevyšujúcej časti“. Napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmenil vo výroku o trovách
prvostupňového konania. Rozhodol tiež o náhrade trov odvolacieho konania. Potvrdzujúci
výrok odôvodnil tým, že rozsudok súdu prvého stupňa je vecne správny (§ 219 ods. 1 O.s.p.),
lebo súd prvého stupňa dostatočne zistil skutkový stav, jeho skutkové zistenia majú oporu vo
vykonanom dokazovaní a sú správne právne posúdené.
Proti uvedenému rozsudku odvolacieho súdu podali žalovaní 1/ až 3/ dovolanie
vyhotovené 18. marca 2009. Uviedli v ňom, že „dovolací dôvod vidia v ustanovení § 238
ods. 1 O.s.p.“. Súdy podľa ich názoru rozhodli na základe neúplne zisteného skutkového stavu
– dostatočne sa nezaoberali otázkou financovania (zrejme výstavby) rodinného domu
a rozhodnutie založili na neúplných a rozporných svedeckých výpovediach. Záver súdov, že
rodinný dom tvoril bezpodielové spoluvlastníctvo manželov (žalovaného 3/ a M.), nemá
oporu vo vykonanom dokazovaní a je nesprávny („z tohto pohľadu je rozsudok súdu
nepreskúmateľný“). V skutočnosti bol tento dom predmetom výlučného vlastníctva
žalovaného 3/, ktorý ho nadobudol dedením po jeho právnych predchodcoch. Z týchto
dôvodov žiadali napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátil odvolaciemu súdu na ďalšie konanie.
V „žiadosti“ zo 7. januára 2010 žalovaní 1/ až 3/ podrobnejšie vysvetlili niektoré otázky
súvisiace so situáciou v ich rodine a dôvodmi, ktoré viedli k podaniu dovolania.
-3-3 Cdo 254/2009
Žalobca vo vyjadrení k dovolaniu uviedol, že opravný prostriedok žalovaných 1/ až 3/
je procesne neprípustný, a preto ho žiadal odmietnuť. Vo vyjadrení tiež vyčíslil náhradu trov
dovolacieho konania, ktorú žiadal priznať.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že
dovolanie podali včas účastníci konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.) zastúpení advokátom (§ 241
ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.) skúmal
najskôr, či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným
prostriedkom.
Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to
zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.). V prejednávanej veci je dovolaním napadnutý rozsudok
odvolacieho súdu. Podľa § 238 ods. 1 O.s.p. je dovolanie prípustné proti rozsudku
odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej.
V zmysle § 238 ods. 2 O.s.p. je dovolanie prípustné tiež proti rozsudku, v ktorom sa odvolací
súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci. Podľa § 238
ods. 3 O.s.p. je dovolanie prípustné tiež vtedy, ak smeruje proti potvrdzujúcemu rozsudku
odvolacieho súdu, vo výroku ktorého odvolací súd vyslovil, že dovolanie je prípustné, pretože
ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu.
V danom prípade dovolanie smeruje proti takému rozsudku odvolacieho súdu, ktorým
bolo rozhodnutie súdu prvého stupňa vo veci samej (čo do určenia neplatnosti darovacej
zmluvy a určenia, že rodinný dom patrí v 1/2 do dedičstva po M.) potvrdené. Na tom, že
nejde o zmeňujúci (ale potvrdzujúci) rozsudok, nemení nič skutočnosť, že odvolací súd
svojím rozsudkom zmenil výrok rozsudku súdu prvého stupňa o náhrade trov prvostupňového
konania.
Keďže podané dovolanie nesmeruje proti zmeňujúcemu rozsudku, ale takému
potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho súdu, vo výroku ktorého odvolací súd nevyslovil, že
dovolanie proti nemu je prípustné, nemožno prípustnosť podaného dovolania vyvodiť z § 238
ods. 1 O.s.p., ani z § 238 ods. 3 O.s.p. Pre úplnosť treba uviesť, že dovolací súd
v prejednávanej veci dosiaľ nerozhodoval, preto ani nevyslovil právny názor, ktorým by boli
súdy viazané. Z týchto dôvodov dospel dovolací súd k záveru, že dovolanie žalovaných 1/ až
3/ nie je podľa § 238 ods. 1 až 3 O.s.p. procesne prípustné.
-4-3 Cdo 254/2009
Dovolanie žalovaných 1/ až 3/ by mohlo byť procesne prípustné, len ak by v konaní,
v ktorom bol vydaný napadnutý rozsudok, došlo k procesnej vade uvedenej v § 237 O.s.p.
Povinnosť skúmať, či konanie nie je zaťažené niektorou z nich, vyplýva pre dovolací súd
z § 242 ods. 1 O.s.p. Dovolací súd sa z tohto dôvodu neobmedzil len na skúmanie prípustnosti
dovolania podľa § 238 O.s.p., ale sa zaoberal tiež otázkou, či v konaní nedošlo k procesnej
vade v zmysle § 237 O.s.p. Toto ustanovenie pripúšťa dovolanie proti každému rozhodnutiu
odvolacieho súdu vtedy, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten,
kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník
konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv
právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na
začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu
odňala možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne
obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát. Z hľadiska § 237 O.s.p. sú právne
významné len tie procesné nedostatky, ktoré vykazujú znaky vád taxatívne v ňom
vymenovaných; iné procesné vady konania alebo nesprávnosti rozhodovania, i keby k nim
v konaní došlo, nezakladajú prípustnosť dovolania podľa tohto ustanovenia. Treba zdôrazniť,
že pri posudzovaní existencie procesnej vady uvedenej v § 237 O.s.p. ako dôvodu, ktorý
zakladá prípustnosť dovolania, nie je významný subjektívny názor účastníka, ale len zistenie,
že v konaní došlo k takejto vade.
Dovolatelia v dovolaní nenamietali, že by v konaní došlo k procesným vadám konania
v zmysle § 237 O.s.p.; vady tejto povahy v dovolacom konaní nevyšli najavo.
K argumentácii dovolateľov dovolací súd uvádza, že vadu konania v zmysle § 237
O.s.p. nemožno vidieť v tom, že súdy (prípadne) rozhodli na základe neúplne zisteného
skutkového stavu, rozhodnutie založili na neúplných a rozporných svedeckých výpovediach
alebo na nesprávnom právnom závere.
Dovolateľmi namietané skutočnosti by mohli (prípadne) opodstatňovať uplatnenie
dovolacích dôvodov v zmysle § 241 ods. 2 písm. b/ a c/ O.s.p. v procesne prípustnom
dovolaní, nemôžu však zakladať prípustnosť dovolania tam, kde prípustnosť tohto opravného
prostriedku nevyplýva z § 238 O.s.p. alebo § 237 O.s.p. Aj z konštantnej judikatúry
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyplýva, že: 1. nevykonanie určitého dôkazu môže
mať za následok neúplnosť skutkových zistení vedúcu (prípadne) k vydaniu nesprávneho
-5-3 Cdo 254/2009
rozhodnutia, nie však procesnú vadu v zmysle § 237 O.s.p. (viď R 37/1993), 2. právnym
posúdením veci súd neodníma účastníkovi možnosť uplatnenia jeho procesných práv
v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. (viď R 43/2003) a 3. nepreskúmateľnosť rozhodnutia je
považovaná za tzv. inú procesnú vadu konania, ktorá môže byť ako dovolací dôvod v zmysle
§ 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p. uplatnená v procesne prípustnom dovolaní, sama osebe ale
nezakladá prípustnosť dovolania podľa § 237 O.s.p. (viď R 111/1998).
Z uvedených dôvodov dospel dovolací súd k záveru, že v danom prípade je dovolanie
žalovaných 1/ až 3/ v zmysle § 238 O.s.p. procesne neprípustné a že prípustnosť ich dovolania
nemožno vyvodiť ani z § 237 O.s.p.
Žalovaní navrhli zrušiť rozsudok odvolacieho súdu ako celok. Pokiaľ dovolaním
napadli aj výrok tohto rozsudku o trovách konania, smeruje ich dovolanie proti rozhodnutiu,
ktoré je síce súčasťou rozsudku odvolacieho súdu, má ale charakter uznesenia (§ 167 ods. 1
O.s.p.). Vzhľadom na túto povahu rozhodnutia odvolacieho súdu o trovách konania treba
prípustnosť dovolania proti nemu smerujúceho posudzovať podľa ustanovení, ktoré
vymedzujú, kedy je prípustné dovolanie proti uzneseniu (§ 239 O.s.p.). Dovolanie proti
uzneseniu odvolacieho súdu je prípustné v prípadoch uvedených v § 239 ods. 1 a 2 O.s.p.,
ustanovenie § 239 ods. 3 O.s.p. ale vylučuje prípustnosť dovolania proti výroku rozsudku
odvolacieho súdu o trovách. Keďže ani vo vzťahu k tomuto výroku nevyšla najavo procesná
vada konania zakladajúca zmätočnosť, nemožno prípustnosť dovolania žalovaných proti
tomuto výroku vyvodiť ani z § 237 O.s.p.
Z dôvodov vyššie uvedených Najvyšší súd Slovenskej republiky odmietol dovolanie
žalovaných 1/ až 3/ podľa § 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p. ako
smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné.
V dovolacom konaní procesne úspešnému žalobcovi vzniklo právo na náhradu trov
konania proti žalovaným 1/ až 3/, ktorí úspech nemali (§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 224
ods. 1 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p.). Žalobca vo vyjadrení k dovolaniu podal návrh na náhradu
trov dovolacieho konania a ich výšku vyčíslil. Dovolací súd mu priznal náhradu, spočívajúcu
v odmene advokáta JUDr. M. (ktorý žalobcu zastupoval už na súde nižšieho stupňa) za jeden
úkon právnej služby poskytnutej vypracovaním písomného vyjadrenia žalobcu k dovolaniu (§
14 ods. 1 písm. c/ vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za
-6-3 Cdo 254/2009
poskytovanie právnych služieb). Pri výpočte náhrady trov dovolacieho konania vychádzal
dovolací súd z tarifnej odmeny v zmysle § 11 ods. 1 tejto vyhlášky vo výške 53,49 € (jednej
trinástiny výpočtového základu), čo s režijným paušálom (6,95 €) predstavuje spolu 60,44 €.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 14. januára 2010
JUDr. Emil F r a n c i s c y, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková