Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Cdo/254/2009

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu Š., bývajúceho vo V.,

zastúpeného JUDr. M., advokátom so sídlom v P., proti žalovaným 1/ E., bývajúcej v P.,

2/ J., bývajúcemu v P., 3/ Š., bývajúcemu vo V., t.č. v P., o určenie neplatnosti darovacej

zmluvy a iné, vedenej na Okresnom súde Stará Ľubovňa pod sp. zn. , o dovolaní

žalovaných 1/ až 3/ zastúpených Advokátskou kanceláriou JUDr. M., s.r.o. so sídlom vo V.,

IČO: X., proti rozsudku Krajského súdu v Prešove z 12. januára 2009 sp. zn. ,

takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a .

Žalovaní 1/ až 3/ sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi do 3 dní

náhradu trov dovolacieho konania 60,44 € na účet JUDr. M., advokáta so sídlom v P., ktorý je

vedený vo Všeobecnej úverovej banke, a.s. pobočka Prešov pod č. X..

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Stará Ľubovňa rozsudkom z 29. januára 2008 č.k. -179:

I. určil, že je neplatná darovacia zmluva uzavretá 25. februára 2004 žalovaným 3/ (ako

darcom) a žalovanými 1/ a 2/ (ako obdarovanými) ohľadom nehnuteľnosti v katastrálnom

území V. zapísanej na liste vlastníctva č. X. ako rodinný dom súp. č. X. postavený na parcele

2

č. X. – zastavaná plocha vo výmere X. m, na základe ktorej katastrálny úrad povolil vklad do

katastra pod č. V. (ďalej len „darovacia zmluva“), II. určil, že nehnuteľnosť v katastrálnom

území V. zapísaná na liste vlastníctva č. X. ako rodinný dom súp. č. X. postavený na parcele

2

č. X. – zastavaná plocha vo výmere X. m(ďalej len „rodinný dom“) patrí v spoluvlastníckom

podiele 1/2 do dedičstva po poručiteľke M., ktorá naposledy bývala vo V. a zomrela X.,

III. v prevyšujúcej časti žalobu zamietol, IV. žalovaným 1/ až 3/ uložil povinnosť nahradiť

žalobcovi trovy konania. Na odôvodnenie výrokov I. a II. súd prvého stupňa uviedol, že

-2-3 Cdo 254/2009

výsledkami vykonaného dokazovania mal preukázané, že rodinný dom stavali za trvania

manželstva žalovaný 3/ a M., v dôsledku čoho bol rodinný dom predmetom ich

bezpodielového spoluvlastníctva manželov ( ). Samotnou

smrťou M. (bez vyporiadania tohto spoluvlastníctva v konaní o dedičstve) sa žalovaný 3/

nestal výlučným vlastníkom rodinného domu, a preto 1/2 rodinného domu patrí do dedičstva

po tejto poručiteľke. Pokiaľ žalovaný 3/ napriek tomu daroval rodinný dom v celosti

žalovaným 1/ a 2/, je darovacia zmluva absolútne neplatná ( ).

Výrok III. odôvodnil súd tým, že žalobca sa neopodstatnene domáhal určenia, že rodinný dom

patrí v celosti do dedičstva po M.. Pri odôvodňovaní výroku IV. poukázal na § 142 ods. 1

Rozsudok súdu prvého stupňa (okrem výroku III.) napadli žalovaní 1/ až 3/

odvolaním. Krajský súd v Prešove rozsudkom z 12. januára 2009 sp. zn.

rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil „okrem výroku o trovách konania a o zamietnutí žaloby

v prevyšujúcej časti“. Napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmenil vo výroku o trovách

prvostupňového konania. Rozhodol tiež o náhrade trov odvolacieho konania. Potvrdzujúci

výrok odôvodnil tým, že rozsudok súdu prvého stupňa je vecne správny ( ),

lebo súd prvého stupňa dostatočne zistil skutkový stav, jeho skutkové zistenia majú oporu vo

vykonanom dokazovaní a sú správne právne posúdené.

Proti uvedenému rozsudku odvolacieho súdu podali žalovaní 1/ až 3/ dovolanie

vyhotovené 18. marca 2009. Uviedli v ňom, že „dovolací dôvod vidia v ustanovení § 238

ods. 1 “. Súdy podľa ich názoru rozhodli na základe neúplne zisteného skutkového stavu

– dostatočne sa nezaoberali otázkou financovania (zrejme výstavby) rodinného domu

a rozhodnutie založili na neúplných a rozporných svedeckých výpovediach. Záver súdov, že

rodinný dom tvoril bezpodielové spoluvlastníctvo manželov (žalovaného 3/ a M.), nemá

oporu vo vykonanom dokazovaní a je nesprávny („z tohto pohľadu je rozsudok súdu

nepreskúmateľný“). V skutočnosti bol tento dom predmetom výlučného vlastníctva

žalovaného 3/, ktorý ho nadobudol dedením po jeho právnych predchodcoch. Z týchto

dôvodov žiadali napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátil odvolaciemu súdu na ďalšie konanie.

V „žiadosti“ zo 7. januára 2010 žalovaní 1/ až 3/ podrobnejšie vysvetlili niektoré otázky

súvisiace so situáciou v ich rodine a dôvodmi, ktoré viedli k podaniu dovolania.

-3-3 Cdo 254/2009

Žalobca vo vyjadrení k dovolaniu uviedol, že opravný prostriedok žalovaných 1/ až 3/

je procesne neprípustný, a preto ho žiadal odmietnuť. Vo vyjadrení tiež vyčíslil náhradu trov

dovolacieho konania, ktorú žiadal priznať.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

dovolanie podali včas účastníci konania ( ) zastúpení advokátom (

ods. 1 ), bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) skúmal

najskôr, či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným

prostriedkom.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to

zákon pripúšťa ( ). V prejednávanej veci je dovolaním napadnutý rozsudok

odvolacieho súdu. Podľa je dovolanie prípustné proti rozsudku

odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej.

V zmysle je dovolanie prípustné tiež proti rozsudku, v ktorom sa odvolací

súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci. Podľa § 238

ods. 3 je dovolanie prípustné tiež vtedy, ak smeruje proti potvrdzujúcemu rozsudku

odvolacieho súdu, vo výroku ktorého odvolací súd vyslovil, že dovolanie je prípustné, pretože

ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu.

V danom prípade dovolanie smeruje proti takému rozsudku odvolacieho súdu, ktorým

bolo rozhodnutie súdu prvého stupňa vo veci samej (čo do určenia neplatnosti darovacej

zmluvy a určenia, že rodinný dom patrí v 1/2 do dedičstva po M.) potvrdené. Na tom, že

nejde o zmeňujúci (ale potvrdzujúci) rozsudok, nemení nič skutočnosť, že odvolací súd

svojím rozsudkom zmenil výrok rozsudku súdu prvého stupňa o náhrade trov prvostupňového

konania.

Keďže podané dovolanie nesmeruje proti zmeňujúcemu rozsudku, ale takému

potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho súdu, vo výroku ktorého odvolací súd nevyslovil, že

dovolanie proti nemu je prípustné, nemožno prípustnosť podaného dovolania vyvodiť z § 238

ods. 1 , ani z Pre úplnosť treba uviesť, že dovolací súd

v prejednávanej veci dosiaľ nerozhodoval, preto ani nevyslovil právny názor, ktorým by boli

súdy viazané. Z týchto dôvodov dospel dovolací súd k záveru, že dovolanie žalovaných 1/ až

3/ nie je podľa až 3 procesne prípustné.

-4-3 Cdo 254/2009

Dovolanie žalovaných 1/ až 3/ by mohlo byť procesne prípustné, len ak by v konaní,

v ktorom bol vydaný napadnutý rozsudok, došlo k procesnej vade uvedenej v

Povinnosť skúmať, či konanie nie je zaťažené niektorou z nich, vyplýva pre dovolací súd

z Dovolací súd sa z tohto dôvodu neobmedzil len na skúmanie prípustnosti

dovolania podľa , ale sa zaoberal tiež otázkou, či v konaní nedošlo k procesnej

vade v zmysle Toto ustanovenie pripúšťa dovolanie proti každému rozhodnutiu

odvolacieho súdu vtedy, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten,

kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník

konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv

právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na

začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu

odňala možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne

obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát. Z hľadiska sú právne

významné len tie procesné nedostatky, ktoré vykazujú znaky vád taxatívne v ňom

vymenovaných; iné procesné vady konania alebo nesprávnosti rozhodovania, i keby k nim

v konaní došlo, nezakladajú prípustnosť dovolania podľa tohto ustanovenia. Treba zdôrazniť,

že pri posudzovaní existencie procesnej vady uvedenej v ako dôvodu, ktorý

zakladá prípustnosť dovolania, nie je významný subjektívny názor účastníka, ale len zistenie,

že v konaní došlo k takejto vade.

Dovolatelia v dovolaní nenamietali, že by v konaní došlo k procesným vadám konania

v zmysle ; vady tejto povahy v dovolacom konaní nevyšli najavo.

K argumentácii dovolateľov dovolací súd uvádza, že vadu konania v zmysle § 237

nemožno vidieť v tom, že súdy (prípadne) rozhodli na základe neúplne zisteného

skutkového stavu, rozhodnutie založili na neúplných a rozporných svedeckých výpovediach

alebo na nesprávnom právnom závere.

Dovolateľmi namietané skutočnosti by mohli (prípadne) opodstatňovať uplatnenie

dovolacích dôvodov v zmysle a v procesne prípustnom

dovolaní, nemôžu však zakladať prípustnosť dovolania tam, kde prípustnosť tohto opravného

prostriedku nevyplýva z alebo Aj z konštantnej judikatúry

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyplýva, že: 1. nevykonanie určitého dôkazu môže

mať za následok neúplnosť skutkových zistení vedúcu (prípadne) k vydaniu nesprávneho

-5-3 Cdo 254/2009

rozhodnutia, nie však procesnú vadu v zmysle (viď R 37/1993), 2. právnym

posúdením veci súd neodníma účastníkovi možnosť uplatnenia jeho procesných práv

v zmysle (viď R 43/2003) a . nepreskúmateľnosť rozhodnutia je

považovaná za tzv. inú procesnú vadu konania, ktorá môže byť ako dovolací dôvod v zmysle

uplatnená v procesne prípustnom dovolaní, sama osebe ale

nezakladá prípustnosť dovolania podľa (viď R 111/1998).

Z uvedených dôvodov dospel dovolací súd k záveru, že v danom prípade je dovolanie

žalovaných 1/ až 3/ v zmysle procesne neprípustné a že prípustnosť ich dovolania

nemožno vyvodiť ani z

Žalovaní navrhli zrušiť rozsudok odvolacieho súdu ako celok. Pokiaľ dovolaním

napadli aj výrok tohto rozsudku o trovách konania, smeruje ich dovolanie proti rozhodnutiu,

ktoré je síce súčasťou rozsudku odvolacieho súdu, má ale charakter uznesenia (§ 167 ods. 1

). Vzhľadom na túto povahu rozhodnutia odvolacieho súdu o trovách konania treba

prípustnosť dovolania proti nemu smerujúceho posudzovať podľa ustanovení, ktoré

vymedzujú, kedy je prípustné dovolanie proti uzneseniu ( ). Dovolanie proti

uzneseniu odvolacieho súdu je prípustné v prípadoch uvedených v a ,

ustanovenie ale vylučuje prípustnosť dovolania proti výroku rozsudku

odvolacieho súdu o trovách. Keďže ani vo vzťahu k tomuto výroku nevyšla najavo procesná

vada konania zakladajúca zmätočnosť, nemožno prípustnosť dovolania žalovaných proti

tomuto výroku vyvodiť ani z

Z dôvodov vyššie uvedených Najvyšší súd Slovenskej republiky odmietol dovolanie

žalovaných 1/ až 3/ podľa v spojení s ako

smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné.

V dovolacom konaní procesne úspešnému žalobcovi vzniklo právo na náhradu trov

konania proti žalovaným 1/ až 3/, ktorí úspech nemali ( v spojení s

ods. 1 a ). Žalobca vo vyjadrení k dovolaniu podal návrh na náhradu

trov dovolacieho konania a ich výšku vyčíslil. Dovolací súd mu priznal náhradu, spočívajúcu

v odmene advokáta JUDr. M. (ktorý žalobcu zastupoval už na súde nižšieho stupňa) za jeden

úkon právnej služby poskytnutej vypracovaním písomného vyjadrenia žalobcu k dovolaniu (§

14 ods. 1 písm. c/ vyhlášky č. o odmenách a náhradách advokátov za

-6-3 Cdo 254/2009

poskytovanie právnych služieb). Pri výpočte náhrady trov dovolacieho konania vychádzal

dovolací súd z tarifnej odmeny v zmysle § 11 ods. 1 tejto vyhlášky vo výške 53,49 € (jednej

trinástiny výpočtového základu), čo s režijným paušálom (6,95 €) predstavuje spolu 60,44 €.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 14. januára 2010

JUDr. Emil F r a n c i s c y, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková