Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Cdo/331/2009

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcov 1/ P., bývajúcej v P., 2/ I.,

bývajúceho v B., 3/ I., bývajúcej v P., 4/ P., bývajúceho v P., 5/ M., bývajúceho X., všetkých

zastúpených JUDr. M., advokátom so sídlom v P., proti žalovanému M., IČO: X.,

zastúpenému JUDr. F., advokátom so sídlom v P., o určenie, že vec patrí do dedičstva,

vedenej na Okresnom súde Poprad pod sp. zn. , o dovolaní žalobcov 1/ - 5/

proti rozsudku Krajského súdu v Prešove z 20. mája 2009 sp. zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a .

Žalobcovia 1/ - 5/ sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalovanému 71,93 € trov

dovolacieho konania na účet advokáta JUDr. F., vedený vo V., číslo účtu: X., do 3 dní od

právoplatnosti uznesenia.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Poprad rozsudkom z 23. októbra 2008 č.k. -140 zamietol

žalobu, ktorou sa žalobcovia domáhali určenia, že parcely vytvorené geometrickým plánom

č. X. M. z 21. júna 2007, autorizačne overeným 21. júna 2007 I., úradne overeným 28. júna

2007 I. č. X., ktoré boli odčlenené z parciel č. X., X., X., X. v rozsahu pôvodnej parcely č. X.

– lesné porasty vo výmere X. m², a to z parcely č. X. odčlenená parcela č. X. – ostatné plochy

vo výmere X. m², z parcely č. X. odčlenená parcela č. X.9 – zastavané plochy vo výmere X.

m², z parcely č. X. odčlenená parcela č. X. – ostatné plochy vo výmere X. m², z parcely č. X.

odčlenená parcela č. X. – ostatné plochy vo výmere X. m² patria do dedičstva po nebohej O.,

rod. K., nar. X., ktorá zomrela X., naposledy bývajúcej v P. v podiele 1/2 a ktorou zároveň

žiadali určiť, že parcely, ktoré sú predmetom konania taktiež v podiele 1/2 patria do dedičstva

po nebohej V., rod. K., nar. X., ktorá zomrela X., naposledy bývajúcej V.. Žalobcov 1/ - 5/

zaviazal spoločne a nerozdielne zaplatiť žalovanému náhradu trov konania vo výške

146 072 Sk.

Krajský súd v Prešove na odvolanie žalobcov rozsudkom z 20. mája 2009 sp. zn.

napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil. Žalobcom uložil povinnosť

spoločne a nerozdielne nahradiť žalovanému trovy odvolacieho konania vo výške 917,44 €.

Rozhodol tak majúc preukázané, že žalobcovia sa domáhajú určenia rozsahu dedičstva vo

vzťahu k predmetným nehnuteľnostiam vytvoreným geometrickým plánom č. X. z 21. júna

2007 na základe toho, že pôvodné vyvlastňovacie rozhodnutie vydané Mestským národným

výborom V. z 21. marca 1979 pod č. X. je zmätočné najmä z dôvodu, že neobsahuje náležité

právne zdôvodnenie vyvlastnenia, pričom sa opiera o ustanovenie , hoci

v tom čase bol tento , ktorý bližšie riešil

otázky územného plánovania, stavebného poriadku a otázky týkajúce sa vyvlastnenia. Táto

okolnosť sama osebe nemôže mať za následok určenie vlastníckeho práva právnych

predchodkýň žalobcov vo vzťahu k predmetným nehnuteľnostiam. Uvedenie zákona

č. vo vyvlastňovacom rozhodnutí, hoci v tom čase už platil ,

nemôže mať za následok nulitnosť tohto individuálneho správneho aktu. Rozhodujúca je

okolnosť, že týmto rozhodnutím boli predmetné nehnuteľnosti vyvlastnené, čím sa stali

vlastníctvom štátu. Nápravy prípadných pochybení pri vyvlastnení (ktoré v predmetnom

súdnom konaní preukázané neboli) podľa v znení neskorších

predpisov sa žalobcovia nedomáhali. Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil § 224 ods. 1

a vzhľadom na úspech žalovaného v konaní.

Rozsudok odvolacieho súdu napadli žalobcovia dovolaním z dôvodu, že súdy napriek

správne zistenému skutkovému stavu vec nesprávne právne posúdili (§ 241 ods. 2 písm. c/

), rozsudok je tiež postihnutý vadami, pretože nemá náležitosti v zmysle ,

čím je naplnený dovolací dôvod podľa Namietali, že odvolací súd

zásadne pochybil, pokiaľ konštatoval, že použitie neplatného právneho predpisu vo

vyvlastňovacom správnom akte a vydanie takéhoto správneho aktu v súlade s neplatným

zákonom nemá za následok jeho neplatnosť, pokiaľ ním boli predmetné nehnuteľnosti

vyvlastnené. Zastávali názor, že akékoľvek rozhodnutie orgánu štátu vydané podľa

neplatného právneho predpisu nemôže zakladať akékoľvek práva pre ktorúkoľvek zo

zúčastnených strán, pretože už samotná konštatuje, že štátne orgány sú povinné konať

len v medziach zákona. Prijatím takého výkladu, že štát môže konať aj podľa neplatného

právneho predpisu, pripustila by sa úplná anarchia, ktorá by štátu de facto umožňovala použiť

historický právny predpis, ktorý platil v minulosti alebo len bude platiť na území Slovenskej

republiky. Takýto výklad nemá oporu v slovenskom právnom poriadku, a keďže práve táto

úvaha súdu bola dôvodom potvrdenia rozsudku súdu prvého stupňa krajským súdom, došlo

k porušeniu zákonných práv žalobcov. Žiadali preto napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť

krajskému súdu na ďalšie konanie.

Žalovaný vo vyjadrení k dovolaniu navrhol dovolanie ako neprípustné odmietnuť.

Uviedol, že pokiaľ žalobcovia namietajú, že rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom

posúdení veci, dôvody nimi uvádzané sú iba opakovaním tých istých tvrdení a skutočností

a boli produkované výlučne v snahe spôsobovať prieťahy v konaní. Zároveň požiadal aj

o náhradu trov dovolacieho konania.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

dovolanie podali včas účastníci konania ( ) zastúpení advokátom (

ods. 1 ), bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ), skúmal najskôr

či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto mimoriadnym

opravným prostriedkom.

V zmysle možno dovolaním napadnúť právoplatné rozhodnutia

odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.

V prejednávanej veci je dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu. Podľa

je dovolanie prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol

zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej. V zmysle je

dovolanie prípustné tiež proti rozsudku, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho

názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci. Podľa je dovolanie

prípustné tiež vtedy, ak smeruje proti potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho súdu, vo výroku

ktorého odvolací súd vyslovil, že dovolanie je prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej

stránke zásadného významu. Dovolaním žalobcov je napadnutý rozsudok odvolacieho súdu,

ktorý nevykazuje znaky rozsudkov uvedených v , proti ktorým je dovolanie

prípustné; prípustnosť ich dovolania preto z tohto ustanovenia nevyplýva.

Dovolanie žalobcov by vzhľadom na vyššie uvedené bolo procesne prípustné, len ak

by v konaní došlo k niektorej z procesných vád uvedených v O vadu tejto povahy

ide, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní

vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania

nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne

rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ nepodal sa návrh na začatie

konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala

možnosť konať pred súdom a g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne

obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát. Treba zdôrazniť, že ustanovenie

nemá žiadne obmedzenia vo výpočte rozhodnutí odvolacieho súdu, ktoré sú

spôsobilým predmetom dovolania; ak v konaní došlo k procesnej vade vymenovanej v tomto

ustanovení, možno dovolaním napadnúť aj rozhodnutie, proti ktorému inak dovolanie nie je

prípustné.

V podanom dovolaní sa nenamieta, že v konaní došlo k procesnej vade konania

v zmysle , existencia vady takejto povahy ani nevyšla najavo v dovolacom

konaní. Prípustnosť tohto opravného prostriedku žalobcov preto nevyplýva ani z

Pokiaľ žalobcovia vychádzali z názoru, že prípustnosť ich dovolania zakladá samo

(nimi tvrdené) nesprávne právne posúdenie veci ( ), dovolací súd

uvádza, že právne posúdenie je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení aplikuje

konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je chybnou

aplikáciou práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny

(náležitý) právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale

interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

Nesprávne právne posúdenie veci je síce relevantný dovolací dôvod, ktorým možno

odôvodniť procesne prípustné dovolanie, samo nesprávne právne posúdenie veci súdmi

nižších stupňov ale nezakladá prípustnosť dovolania v zmysle a nespôsobuje

zmätočnosť rozhodnutia, lebo súd pri právnom posudzovaní veci neporušuje žiadnu procesnú

povinnosť vyplývajúcu mu zo zákona, ani procesné právo účastníka. Právne posúdenie veci

súdom je realizáciou jeho rozhodovacej činnosti. I keby teda tvrdenia dovolateľov boli

opodstatnené (dovolací súd ich ale z uvedeného aspektu neposudzoval), dovolateľmi

vytýkaná skutočnosť by mala za následok vecnú nesprávnosť napadnutého rozsudku,

nezakladala by ale prípustnosť dovolania v zmysle ustanovenia V dôsledku toho

by posúdenie, či odvolací súd (ne)použil správny právny predpis a či ho (ne)správne

interpretoval alebo či zo správnych skutkových záverov vyvodil (ne)správne právne závery,

prichádzalo do úvahy až vtedy, keby dovolanie bolo procesne prípustné (o taký prípad ale

v prejednávanej veci nešlo). Keďže dovolanie žalobcov nie je procesne prípustné, nemohol

dovolací súd pristúpiť k posúdeniu správnosti právneho posúdenia veci odvolacím súdom.

Procesnú prípustnosť dovolania žalobcov 1/ až 5/ by nebola spôsobilá založiť ani

(prípadná) tzv. iná procesná vada konania, za dôsledok a vonkajší prejav ktorej sa považuje aj

žalobcami namietaný nedostatok náležitostí odôvodnenia rozsudku odvolacieho súdu

v zmysle Inou vadou veci v zmysle sa

rozumie procesná vada, ktorá nie je uvedená v , ktorá má za následok nesprávne

rozhodnutie; takáto vada je síce relevantným dovolacím dôvodom (ak mala za následok

nesprávne rozhodnutie vo veci), sama osebe ale prípustnosť dovolania nezakladá.

Z dôvodov vyššie uvedených odmietol Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie

žalobcov podľa v spojení s ako smerujúce

proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné. Pritom, riadiac sa právnou

úpravou dovolacieho konania, nemohol sa zaoberať vecnou správnosťou napadnutého

rozsudku odvolacieho súdu.

Dovolatelia neboli v dovolacom konaní úspešní. Právo na náhradu trov konania

vzniklo žalovanému ( v spojení s a

)., ktorý podal návrh na rozhodnutie o priznaní náhrady trov konania (

) a trovy dovolacieho konania vyčíslil vo vyjadrení k dovolaniu. Dovolací súd mu

priznal náhradu trov spočívajúcu v odmene advokáta (ktorý ho zastupoval už v konaní pred

súdmi nižších stupňov) za jeden úkon právnej služby poskytnutý vypracovaním písomného

vyjadrenia k dovolaniu ( vyhlášky č. o odmenách

a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov).

Sadzbu tarifnej odmeny určil podľa § 11 ods. 1 tejto vyhlášky vo výške 53,49 €. Tarifná

odmena s náhradou výdavkov za miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné vo

výške jednej stotiny výpočtového základu (§ 1 ods. 3 a § 16 ods. 3 tejto vyhlášky) a s 19 %

DPH predstavuje spolu 71,93 €.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 14. januára 2010

JUDr. Daniela S u č a n s k á, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková