Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
ead/369149.1f4f46.pdf
PDF · 101.89 KB
No categories available
3Cdo/331/2009
Najvyšší súd
Slovenskej republiky 3 Cdo 331/2009
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcov 1/ P., bývajúcej v P., 2/ I.,
bývajúceho v B., 3/ I., bývajúcej v P., 4/ P., bývajúceho v P., 5/ M., bývajúceho X., všetkých
zastúpených JUDr. M., advokátom so sídlom v P., proti žalovanému M., IČO: X.,
zastúpenému JUDr. F., advokátom so sídlom v P., o určenie, že vec patrí do dedičstva,
vedenej na Okresnom súde Poprad pod sp. zn. 19 C 123/2007, o dovolaní žalobcov 1/ - 5/
proti rozsudku Krajského súdu v Prešove z 20. mája 2009 sp. zn. 1 Co 49/2009, takto
rozhodol:
Dovolanie o d m i e t a .
Žalobcovia 1/ - 5/ sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalovanému 71,93 € trov
dovolacieho konania na účet advokáta JUDr. F., vedený vo V., číslo účtu: X., do 3 dní od
právoplatnosti uznesenia.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Poprad rozsudkom z 23. októbra 2008 č.k. 19 C 123/2007-140 zamietol
žalobu, ktorou sa žalobcovia domáhali určenia, že parcely vytvorené geometrickým plánom
č. X. M. z 21. júna 2007, autorizačne overeným 21. júna 2007 I., úradne overeným 28. júna
2007 I. č. X., ktoré boli odčlenené z parciel č. X., X., X., X. v rozsahu pôvodnej parcely č. X.
– lesné porasty vo výmere X. m², a to z parcely č. X. odčlenená parcela č. X. – ostatné plochy
vo výmere X. m², z parcely č. X. odčlenená parcela č. X.9 – zastavané plochy vo výmere X.
m², z parcely č. X. odčlenená parcela č. X. – ostatné plochy vo výmere X. m², z parcely č. X.
odčlenená parcela č. X. – ostatné plochy vo výmere X. m² patria do dedičstva po nebohej O.,
rod. K., nar. X., ktorá zomrela X., naposledy bývajúcej v P. v podiele 1/2 a ktorou zároveň
žiadali určiť, že parcely, ktoré sú predmetom konania taktiež v podiele 1/2 patria do dedičstva
po nebohej V., rod. K., nar. X., ktorá zomrela X., naposledy bývajúcej V.. Žalobcov 1/ - 5/
zaviazal spoločne a nerozdielne zaplatiť žalovanému náhradu trov konania vo výške
146 072 Sk.
Krajský súd v Prešove na odvolanie žalobcov rozsudkom z 20. mája 2009 sp. zn.
1 Co 49/2009 napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil. Žalobcom uložil povinnosť
spoločne a nerozdielne nahradiť žalovanému trovy odvolacieho konania vo výške 917,44 €.
Rozhodol tak majúc preukázané, že žalobcovia sa domáhajú určenia rozsahu dedičstva vo
vzťahu k predmetným nehnuteľnostiam vytvoreným geometrickým plánom č. X. z 21. júna
2007 na základe toho, že pôvodné vyvlastňovacie rozhodnutie vydané Mestským národným
výborom V. z 21. marca 1979 pod č. X. je zmätočné najmä z dôvodu, že neobsahuje náležité
právne zdôvodnenie vyvlastnenia, pričom sa opiera o ustanovenie zákona č. 87/1958 Zb., hoci
v tom čase bol tento zákon už neplatný a platil zákon č. 50/1976 Zb., ktorý bližšie riešil
otázky územného plánovania, stavebného poriadku a otázky týkajúce sa vyvlastnenia. Táto
okolnosť sama osebe nemôže mať za následok určenie vlastníckeho práva právnych
predchodkýň žalobcov vo vzťahu k predmetným nehnuteľnostiam. Uvedenie zákona
č. 87/1958 Zb. vo vyvlastňovacom rozhodnutí, hoci v tom čase už platil zákon č. 50/1976 Zb.,
nemôže mať za následok nulitnosť tohto individuálneho správneho aktu. Rozhodujúca je
okolnosť, že týmto rozhodnutím boli predmetné nehnuteľnosti vyvlastnené, čím sa stali
vlastníctvom štátu. Nápravy prípadných pochybení pri vyvlastnení (ktoré v predmetnom
súdnom konaní preukázané neboli) podľa zákona č. 229/1991 Zb. v znení neskorších
predpisov sa žalobcovia nedomáhali. Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil § 224 ods. 1
O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p. vzhľadom na úspech žalovaného v konaní.
Rozsudok odvolacieho súdu napadli žalobcovia dovolaním z dôvodu, že súdy napriek
správne zistenému skutkovému stavu vec nesprávne právne posúdili (§ 241 ods. 2 písm. c/
O.s.p.), rozsudok je tiež postihnutý vadami, pretože nemá náležitosti v zmysle § 157 O.s.p.,
čím je naplnený dovolací dôvod podľa § 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p. Namietali, že odvolací súd
zásadne pochybil, pokiaľ konštatoval, že použitie neplatného právneho predpisu vo
vyvlastňovacom správnom akte a vydanie takéhoto správneho aktu v súlade s neplatným
zákonom nemá za následok jeho neplatnosť, pokiaľ ním boli predmetné nehnuteľnosti
vyvlastnené. Zastávali názor, že akékoľvek rozhodnutie orgánu štátu vydané podľa
neplatného právneho predpisu nemôže zakladať akékoľvek práva pre ktorúkoľvek zo
zúčastnených strán, pretože už samotná ústava konštatuje, že štátne orgány sú povinné konať
len v medziach zákona. Prijatím takého výkladu, že štát môže konať aj podľa neplatného
právneho predpisu, pripustila by sa úplná anarchia, ktorá by štátu de facto umožňovala použiť
historický právny predpis, ktorý platil v minulosti alebo len bude platiť na území Slovenskej
republiky. Takýto výklad nemá oporu v slovenskom právnom poriadku, a keďže práve táto
úvaha súdu bola dôvodom potvrdenia rozsudku súdu prvého stupňa krajským súdom, došlo
k porušeniu zákonných práv žalobcov. Žiadali preto napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť
krajskému súdu na ďalšie konanie.
Žalovaný vo vyjadrení k dovolaniu navrhol dovolanie ako neprípustné odmietnuť.
Uviedol, že pokiaľ žalobcovia namietajú, že rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom
posúdení veci, dôvody nimi uvádzané sú iba opakovaním tých istých tvrdení a skutočností
a boli produkované výlučne v snahe spôsobovať prieťahy v konaní. Zároveň požiadal aj
o náhradu trov dovolacieho konania.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že
dovolanie podali včas účastníci konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.) zastúpení advokátom (§ 241
ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.), skúmal najskôr
či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto mimoriadnym
opravným prostriedkom.
V zmysle § 236 ods. 1 O.s.p. možno dovolaním napadnúť právoplatné rozhodnutia
odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.
V prejednávanej veci je dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu. Podľa
§ 238 ods. 1 O.s.p. je dovolanie prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol
zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej. V zmysle § 238 ods. 2 O.s.p. je
dovolanie prípustné tiež proti rozsudku, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho
názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci. Podľa § 238 ods. 3 O.s.p. je dovolanie
prípustné tiež vtedy, ak smeruje proti potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho súdu, vo výroku
ktorého odvolací súd vyslovil, že dovolanie je prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej
stránke zásadného významu. Dovolaním žalobcov je napadnutý rozsudok odvolacieho súdu,
ktorý nevykazuje znaky rozsudkov uvedených v § 238 O.s.p., proti ktorým je dovolanie
prípustné; prípustnosť ich dovolania preto z tohto ustanovenia nevyplýva.
Dovolanie žalobcov by vzhľadom na vyššie uvedené bolo procesne prípustné, len ak
by v konaní došlo k niektorej z procesných vád uvedených v § 237 O.s.p. O vadu tejto povahy
ide, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní
vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania
nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne
rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ nepodal sa návrh na začatie
konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala
možnosť konať pred súdom a g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne
obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát. Treba zdôrazniť, že ustanovenie
§ 237 O.s.p. nemá žiadne obmedzenia vo výpočte rozhodnutí odvolacieho súdu, ktoré sú
spôsobilým predmetom dovolania; ak v konaní došlo k procesnej vade vymenovanej v tomto
ustanovení, možno dovolaním napadnúť aj rozhodnutie, proti ktorému inak dovolanie nie je
prípustné.
V podanom dovolaní sa nenamieta, že v konaní došlo k procesnej vade konania
v zmysle § 237 O.s.p., existencia vady takejto povahy ani nevyšla najavo v dovolacom
konaní. Prípustnosť tohto opravného prostriedku žalobcov preto nevyplýva ani z § 237 O.s.p.
Pokiaľ žalobcovia vychádzali z názoru, že prípustnosť ich dovolania zakladá samo
(nimi tvrdené) nesprávne právne posúdenie veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.), dovolací súd
uvádza, že právne posúdenie je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení aplikuje
konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je chybnou
aplikáciou práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny
(náležitý) právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale
interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.
Nesprávne právne posúdenie veci je síce relevantný dovolací dôvod, ktorým možno
odôvodniť procesne prípustné dovolanie, samo nesprávne právne posúdenie veci súdmi
nižších stupňov ale nezakladá prípustnosť dovolania v zmysle § 237 O.s.p. a nespôsobuje
zmätočnosť rozhodnutia, lebo súd pri právnom posudzovaní veci neporušuje žiadnu procesnú
povinnosť vyplývajúcu mu zo zákona, ani procesné právo účastníka. Právne posúdenie veci
súdom je realizáciou jeho rozhodovacej činnosti. I keby teda tvrdenia dovolateľov boli
opodstatnené (dovolací súd ich ale z uvedeného aspektu neposudzoval), dovolateľmi
vytýkaná skutočnosť by mala za následok vecnú nesprávnosť napadnutého rozsudku,
nezakladala by ale prípustnosť dovolania v zmysle ustanovenia § 237 O.s.p. V dôsledku toho
by posúdenie, či odvolací súd (ne)použil správny právny predpis a či ho (ne)správne
interpretoval alebo či zo správnych skutkových záverov vyvodil (ne)správne právne závery,
prichádzalo do úvahy až vtedy, keby dovolanie bolo procesne prípustné (o taký prípad ale
v prejednávanej veci nešlo). Keďže dovolanie žalobcov nie je procesne prípustné, nemohol
dovolací súd pristúpiť k posúdeniu správnosti právneho posúdenia veci odvolacím súdom.
Procesnú prípustnosť dovolania žalobcov 1/ až 5/ by nebola spôsobilá založiť ani
(prípadná) tzv. iná procesná vada konania, za dôsledok a vonkajší prejav ktorej sa považuje aj
žalobcami namietaný nedostatok náležitostí odôvodnenia rozsudku odvolacieho súdu
v zmysle § 157 ods. 1 O.s.p. Inou vadou veci v zmysle § 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p. sa
rozumie procesná vada, ktorá nie je uvedená v § 237 O.s.p., ktorá má za následok nesprávne
rozhodnutie; takáto vada je síce relevantným dovolacím dôvodom (ak mala za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci), sama osebe ale prípustnosť dovolania nezakladá.
Z dôvodov vyššie uvedených odmietol Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie
žalobcov podľa § 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p. ako smerujúce
proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné. Pritom, riadiac sa právnou
úpravou dovolacieho konania, nemohol sa zaoberať vecnou správnosťou napadnutého
rozsudku odvolacieho súdu.
Dovolatelia neboli v dovolacom konaní úspešní. Právo na náhradu trov konania
vzniklo žalovanému (§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a § 142 ods. 1
O.s.p.)., ktorý podal návrh na rozhodnutie o priznaní náhrady trov konania (§ 151 ods. 1
O.s.p.) a trovy dovolacieho konania vyčíslil vo vyjadrení k dovolaniu. Dovolací súd mu
priznal náhradu trov spočívajúcu v odmene advokáta (ktorý ho zastupoval už v konaní pred
súdmi nižších stupňov) za jeden úkon právnej služby poskytnutý vypracovaním písomného
vyjadrenia k dovolaniu (§ 14 ods. 1 písm. c/ vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách
a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov).
Sadzbu tarifnej odmeny určil podľa § 11 ods. 1 tejto vyhlášky vo výške 53,49 €. Tarifná
odmena s náhradou výdavkov za miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné vo
výške jednej stotiny výpočtového základu (§ 1 ods. 3 a § 16 ods. 3 tejto vyhlášky) a s 19 %
DPH predstavuje spolu 71,93 €.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 14. januára 2010
JUDr. Daniela S u č a n s k á, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková