Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Cdo/327/2009

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu L., bývajúceho v S., proti

žalovanému J., bývajúcemu v M., zastúpenému JUDr. S., advokátom so sídlom v T.,

o zaplatenie 1 161,78 € s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Trebišov pod sp. zn.

, o dovolaní žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach z 13. mája

2009 sp. zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a .

Žalobcovi nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Trebišov rozsudkom z 5. decembra 2008 č.k. -85 v znení

opravného uznesenia z 30. januára 2009 č.k. -91 uložil žalovanému povinnosť

zaplatiť žalobcovi do 3 dní 35 000 Sk (1 161,78 €) s 8 % úrokom z omeškania od

11. septembra 2006 do zaplatenia a v rovnakej lehote mu nahradiť trovy konania.

V odôvodnení rozsudku uviedol, že žalovaný neuniesol dôkazné bremeno a v konaní

nepreukázal, že ním zistené a vytknuté vady veci zhotovenej na zákazku uplatnil u žalobcu

v záručnej 6-mesačnej lehote. V dôsledku toho súd prvého stupňa považoval žalovaným

vznesené námietky za právne bezvýznamné. Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil

poukazom na

Na odvolanie žalovaného Krajský súd v Košiciach rozsudkom z 13. mája 2009 sp. zn.

rozsudok súdu prvého stupňa v znení opravného uznesenia potvrdil; rozhodol

tiež o náhrade trov odvolacieho konania. Na odôvodnenie potvrdzujúceho výroku svojho

rozsudku uviedol, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je vecne správne. Súd prvého stupňa na

podklade vykonaného dokazovania správne zistil skutkový stav, ktorý aj správne právne

posúdil. Aj podľa názoru odvolacieho súdu žalovaný v konaní nepreukázal, že zistené vady na

veci zhotovenej na zákazku vytkol žalobcovi v záručnej lehote. Vzhľadom na to nebol

naplnený predpoklad pre úspech žalovaného v konaní. O trovách odvolacieho konania

rozhodol podľa

Rozsudok odvolacieho súdu napadol žalovaný dovolaním, ktoré odôvodnil tým, že

konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci

( ), a tiež tým, že „rozhodnutie vychádza zo skutkového zistenia,

ktoré nemá v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní ( )

a rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci ( )“.

Žiadal zrušiť dovolaním napadnutý potvrdzujúci rozsudok odvolacieho súdu, ako aj ním

potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa v znení opravného uznesenia a vec vrátiť súdu

prvého stupňa na ďalšie konanie.

Žalobca vo vyjadrení k dovolaniu navrhol dovolanie zamietnuť, lebo smeruje proti

vecne správnemu rozsudku odvolacieho súdu. Vo vyjadrení zároveň žiadal priznať náhradu

trov dovolacieho konania – trov právneho zastúpenia vo výške 136,72 €.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

dovolanie podal včas účastník konania ( ) zastúpený advokátom (

ods. 1 ), bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ), skúmal najskôr

či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto mimoriadnym

opravným prostriedkom.

V zmysle možno dovolaním napadnúť právoplatné rozhodnutia

odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.

Dovolaním žalovaného je napadnutý rozsudok odvolacieho súdu. Podľa § 238 ods. 1

je dovolanie prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený rozsudok

súdu prvého stupňa vo veci samej. V zmysle je dovolanie prípustné tiež

proti rozsudku, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu

vysloveného v tejto veci. Podľa je dovolanie prípustné tiež vtedy, ak

smeruje proti potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho súdu, vo výroku ktorého odvolací súd

vyslovil, že dovolanie je prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného

významu.

V danom prípade dovolanie nesmeruje proti zmeňujúcemu rozsudku. Napadnutý je

potvrdzujúci rozsudok, vo výroku ktorého odvolací súd nevyslovil, že je dovolanie prípustné.

Dovolací súd dosiaľ v tejto veci nerozhodoval, a preto ani nevyslovil záväzný právny názor.

Z toho vyplýva, že podaným dovolaním je napadnutý rozsudok odvolacieho súdu, ktorý

nevykazuje znaky rozsudkov uvedených v , proti ktorým je dovolanie prípustné.

Prípustnosť tohto dovolania z uvedeného ustanovenia nevyplýva.

Dovolanie žalovaného by vzhľadom na vyššie uvedené bolo procesne prípustné, len ak

by v konaní došlo k niektorej z procesných vád uvedených v O vadu tejto povahy

ide, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní

vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania

nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne

rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ nepodal sa návrh na začatie

konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala

možnosť konať pred súdom a g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne

obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát. Treba zdôrazniť, že ustanovenie

nemá žiadne obmedzenia vo výpočte rozhodnutí odvolacieho súdu, ktoré sú

spôsobilým predmetom dovolania; ak v konaní došlo k procesnej vade vymenovanej v tomto

ustanovení, možno dovolaním napadnúť aj rozhodnutie, proti ktorému inak dovolanie nie je

prípustné.

Dovolateľ nenamieta, že v konaní došlo k procesnej vade konania v zmysle § 237

a existencia vady takejto povahy ani nevyšla v dovolacom konaní najavo. Prípustnosť

tohto jeho opravného prostriedku preto nevyplýva ani z

Pokiaľ žalovaný v dovolaní – bez bližšieho vysvetlenia – namieta, že v konaní došlo

k tzv. inej vade konania majúcej za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 241 ods. 2

písm. b/ ), dovolací súd uvádza, že procesná vada tejto povahy na rozdiel od vád

uvedených v nevedie k zmätočnosti rozhodnutia a nie je dôvodom zakladajúcim

prípustnosť dovolania.

K tej časti dovolania, v ktorej žalovaný tvrdí, že napadnutý rozsudok spočíva na

nesprávnom právnom posúdení veci ( ), dovolací súd uvádza, že

právne posúdenie je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení aplikuje konkrétnu právnu

normu. Nesprávne právne posúdenie veci je síce relevantný dovolací dôvod, ktorým možno

odôvodniť procesne prípustné dovolanie (viď ), samo nesprávne

právne posúdenie veci ale nezakladá prípustnosť dovolania v zmysle

Prípustnosť dovolania žalovaného nezakladá ani ním namietaná neúplnosť skutkových

zistení alebo nesprávnosť skutkových záverov súdov nižších stupňov. I keby tieto súdy

(prípadne) neúplne zistili rozhodujúce skutkové okolnosti, nezakladalo by to prípustnosť

dovolania žalovaného v zmysle

Pre úplnosť treba dodať, že obsah dovolania svedčí o uplatnení dovolacích dôvodov,

ktorými bolo možné odôvodniť dovolanie podľa v znení platnom do

31. augusta 2003. Účinnosťou (dňom 1. septembra 2003) bol ale

dovolací dôvod spočívajúci v tom, že „rozhodnutie vychádza zo skutkového zistenia, ktoré

nemá v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní“, z ustanovenia

vypustený.

Vzhľadom na vyššie uvedené Najvyšší súd Slovenskej republiky odmietol dovolanie

žalovaného podľa v spojení s ako smerujúce

proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné. So zreteľom na odmietnutie

dovolania sa nezaoberal napadnutým rozhodnutím odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej

správnosti.

Žalovaný nebol v dovolacom konaní procesne úspešný. Právo na náhradu trov

dovolacieho konania vzniklo žalobcovi ( , a

ods. 1 ). Žalobca vo vyjadrení k dovolaniu podal návrh na rozhodnutie o priznaní

náhrady trov dovolacieho konania ( , ). Dovolací súd

nepriznal žalobcovi ním požadovanú náhradu trov právneho zastúpenia v dovolacom konaní,

lebo obsah spisu nepreukazuje jeho zastúpenie advokátom v dovolacom konaní. Ako vyplýva

z textu plnej moci udelenej 2. marca 2009 (č.l. 102 spisu), JUDr. M., advokátka so sídlom

v S., ktorú žalobca označil vo vyjadrení k dovolaniu za zástupkyňu v dovolacom konaní,

zastupovala žalobcu iba v konaní na odvolacom súde; plná moc udelená tejto advokátke

žalobcom pre dovolacie konanie sa v spise nenachádza a ani žiadna iná súčasť spisu

nepreukazuje, že by ho zastupovala v dovolacom konaní. O tom, že žalobca nie je

v dovolacom konaní zastúpený touto advokátkou, svedčí okrem nedoloženia plnej moci pre

dovolacie konanie tiež skutočnosť, že vyjadrenie k dovolaniu podpísal (iba) osobne žalobca.

V dôsledku vyššie uvedeného dospel dovolací súd k záveru, že v danom prípade na procesnej

strane žalobcu nevznikli žiadne trovy právneho zastúpenia, ktoré by obsah spisu umožňoval

nahradiť. Treba dodať, že zo spisu nevyplývajú ani iné trovy žalobcu.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 14. januára 2010

JUDr. Emil F r a n c i s c y, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková