Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
397/368527.09c3d9.pdf
PDF · 121.55 KB
No categories available
1Sžo/5/2009
Najvyšší súd
Slovenskej republiky
R O Z S U D O K
V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Igora Belka
a z členov JUDr. Ing. Miroslava Gavalca a JUDr. Eleny Berthotyovej, PhD., v právnej veci
žalobcu: J.M., bytom H., právne zastúpeného JUDr. M., advokátom v R., proti žalovanému:
Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Pribinova č. 2, Bratislava, o preskúmanie
zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. p. KM-88/PK-2006 zo dňa 21.8.2006, o odvolaní
žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 2S 412/2006-32 zo dňa 7.11.2008,
takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave
č. k. 2S 412/2006-32 zo dňa 7.11.2008 p o t v r d z u j e .
Žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
O d ô v o d n e n i e :
Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Bratislave zamietol žalobu, ktorou sa žalobca
domáhal preskúmania zákonnosti a zrušenia rozhodnutia č. p. KM-88/PK-2006 zo dňa
21.8.2006, ktorým žalovaný zamietol rozklad a potvrdil personálny rozkaz Ministra vnútra
Slovenskej republiky (ďalej len minister vnútra) č. 148 zo dňa 16.5.2006 o prepustení žalobcu
zo služobného pomeru z dôvodu podľa § 192 ods. 1 písm. e/ zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej
službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej
a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície (ďalej len zákon č. 73/1998
Z. z.).
Krajský súd dospel k záveru, že postup a rozhodnutie žalovaného boli v súlade
so zákonom a preto žalobu žalobcu zamietol. Podľa názoru krajského súdu sa žalobca svojim
konaním spočívajúcim v tom, že po dopravnej kolízii sa ako vodič motorového vozidla
odmietol na výzvu policajtov podrobiť dychovej skúške a vyšetreniu na obsah alkoholu
v krvi, dopustil priestupku. Krajský súd konštatoval, že okolnosti svedčiace o zapríčinení
dopravnej nehody žalobcom, vyplývajú z vykonaného dokazovania a dodatočná zmena
v popise udalosti žalobcom zo dňa 24.4.2006 sa nejavila ako vierohodná, rovnako
ako potvrdenie novej verzie priateľom žalobcu M. a výpoveď žalobcovej manželky, ktoré boli
podľa názoru krajského súdu účelové v snahe pomôcť blízkej osobe. Krajský súd dôvodil, že
bolo povinnosťou žalobcu podrobiť sa dychovej skúške alebo vyšetreniu na prítomnosť
alkoholu v krvi nielen v zmysle zákona a rozkazov rezortného ministra, ale aj z morálneho
hľadiska osoby v štátnej službe príslušníka PZ. Argumentoval, že morálny aspekt náležitostí
správania sa policajta nielen v službe alebo aj mimo nej je obsahom služobnej prísahy, ktorá
bola z tohto dôvodu žalobcom porušená. Odmietnutie podrobenia sa dychovej skúške
v danom prípade podľa krajského súdu spochybňuje bezúhonnosť a morálnosť žalobcu ako
verejnej osoby a je preto hrubým porušením služobnej prísahy a disciplíny.
Proti rozsudku podal žalobca odvolanie a žiadal rozsudok zmeniť, napadnuté
rozhodnutie žalovaného zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie z dôvodu, že krajský súd
podľa jeho názoru dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam (§ 205 ods. 2 písm. d/ OSP) a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. f/ OSP).
Poukázal na to, že prešetrovaná udalosť sa stala v čase jeho voľna, mimo výkonu
štátnej služby a nedosahovala takú intenzitu, že by mohla narušiť vážnosť PZ alebo ohroziť
dôveru v PZ. Nesúhlasil s tvrdením, že došlo k dopravnej nehode, ani s tým, že by bol daný
dôvod na vykonania skúšky na alkohol v dychu alebo v krvi. Za nepravdivé označil tvrdenie,
že jeho vozidlo bolo v priekope a že došlo k zrážke s pevnou prekážkou. Namietal,
že v správnom konaní nebol produkovaný jediný dôkaz svedčiaci tomu, že by riadil
pod vplyvom alkoholu a samotná okolnosť, že sa odmietol podrobiť dychovej skúške,
resp. skúške na alkohol v krvi, nemohol viesť k záveru o riadení motorového vozidla
pod vplyvom alkoholu. Ďalej správnemu orgánu vytýkal spôsob vyhodnocovania dôkazov
v jeho neprospech a výpoveď S. L. označil za nepresvedčivú vzhľadom na nočnú dobu
a sťaženú viditeľnosť a tiež vzhľadom na výpoveď S. U., ktorý nepotvrdil Jámborom tvrdenú
skutočnosť o zaspatí pri jazde. Konštatovanie krajského súdu, že výpoveď S. M. považoval za
nedôveryhodnú pre ich priateľský vzťah, považoval za nedostatočné. Opätovne namietal aj
porušenie zásady ne bis in idem, keď za ten istý skutok bol potrestaný dvakrát a to
v disciplinárnom konaní ako aj prepustením zo služobného pomeru.
Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu navrhol napadnutý rozsudok krajského súdu
potvrdiť ako vecne správny. Trval na tom, že v správnom konaní bolo nepochybne
preukázané, že žalobca sa dopustil zvlášť hrubého porušenia služobnej prísahy za súčasného
splnenia podmienky, že jeho ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých
záujmov štátnej služby. Zdôraznil, že konanie o skončení služobného pomeru je osobitným
konaním a nebola ním žalobcovi vyslovená vina zo spáchania disciplinárneho alebo iného
previnenia, ale bolo v ňom rozhodnuté o prepustení žalobcu zo služobného pomeru
príslušníka PZ. Argumentoval tým, že zodpovednosť policajtov je širšieho rozsahu, posudzuje
sa prísnejšie a ak je konanie policajta v rozpore s právnymi predpismi, bude pre služobné
pomery posudzované cez prizmu sľubu (v znení § 17 ods. 1 zákona), ktorý policajt zložil.
Ďalej uviedol, že služobnú prísahu bolo potrebné vnímať aj s ohľadom na rozkaz ministra
vnútra č. 2/2002 v znení rozkazu č. 63 zo dňa 14.5.2003, z ktorého vyplýva, čo sa rozumie
pod zvýšenou disciplínou vo vzťahu k požívaniu alkoholu a aký je následok jej porušenia.
V zmysle čl. I písm. a/ bod 11 rozkazu ministra vnútra č. 6/1997 bolo všetkým policajtom
uložené nemariť objektívne prešetrenie dopravnej nehody, ktorej boli účastníkmi, najmä
odchodom z miesta nehody pred príchodom policajtov, alebo bezdôvodným odmietnutím
povinnosti podrobiť sa vyšetreniu na zistenie požitia alkoholu alebo omamnej a psychotropnej
látky. Žalovaný poukázal na § 49 zákona č. 315/1996 Z. z. o premávke na pozemných
komunikáciách (ďalej len zákon č. 315/1996 Z. z.) obsahujúci definíciu dopravnej nehody
a zdôraznil, že zo zadovážených dôkazov bolo preukázané, že k dopravnej nehode došlo
a bolo pri nej poškodené žalobcovo motorové vozidlo.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP) preskúmal
napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa z dôvodov a v rozsahu uvedenom v odvolaní žalobcu
(§ 212 ods. 1 OSP, § 246c ods. 1 OSP ), bez nariadenia pojednávania (§ 250ja ods. 2 OSP)
a podľa § 250 ja ods. 3, druhá veta OSP v spojení s § 219 ods. 1, 2 OSP napadnutý rozsudok
krajského súdu ako vecne správny potvrdil.
Najvyšší súd Slovenskej republiky zo spisu prvostupňového súdu ako aj
z administratívneho spisu žalovaného zistil, že žalobca bol personálnym rozkazom ministra
vnútra č. 148 zo dňa 16.5.2006 prepustený zo služobného pomeru podľa § 192 ods. 1 písm. e/
zákona č. 73/1998 Z. z., z dôvodu, že svojim konaním zvlášť hrubým spôsobom porušil
služobnú prísahu a jeho ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov
štátnej služby. Zvlášť hrubé porušenie služobnej prísahy spočívalo podľa žalovaného v tom,
že žalobca dňa 29.3.2006 zavinil dopravnú nehodu, po čom sa odmietol podrobiť dychovej
skúške na zistenie možného ovplyvnenia alkoholickými nápojmi v čase dopravnej nehody,
ako aj lekárskemu vyšetreniu na zistenie množstva alkoholu v krvi a teda neplnil úlohy
uložené mu zákonmi, rozkazmi a pokynmi nadriadených. Nedodržal ani služobnú disciplínu
a nezdržal sa tak konania, ktoré mohlo porušiť vážnosť PZ alebo ohroziť dôveru v PZ ,
čím zvlášť hrubým spôsobom porušil základné povinnosti policajta uvedené v § 48 ods. 3
písm. a/, g/ h/ zákona č. 73/1998 Z. z. ako aj čl. I písm. a/ bod 11 rozkazu ministra vnútra
č. 6/1997 o úlohách na zvýšenie morálneho stavu a disciplíny príslušníkov PZ.
O nedisciplinovanosti žalobcu svedčí podľa žalovaného aj to, že konal v rozpore s § 3 ods. 2
psím. c/, § 4 ods. 2 písm. b/ a § 7 ods. 1 zákona č. 315/1996 Z. z. Žalovaný ďalej dôvodil,
že ponechanie žalovaného služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej
služby, zodpovednom dodržiavaní služobnej disciplíny príslušníkmi PZ, na ich čestnosti,
na ochrane práv občanov a na upevňovaní ich dôvery v PZ.
Na rozklad žalobcu žalovaný prvostupňové rozhodnutie potvrdil, pretože mal za to,
že skutočný stav veci bol dostatočne zistený, správne právne posúdený a rozhodnutie
ako aj samotné prepustenie zo služobného pomeru je v súlade so zákonom.
Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z. občan pri vzniku služobného pomeru
policajta skladá služobnú prísahu, ktorá znie: "Sľubujem vernosť Slovenskej republike.
Budem čestný, statočný a disciplinovaný. Svoje sily a schopnosti vynaložím na to, aby som
chránil práva občanov, ich bezpečnosť a verejný poriadok, a to aj s nasadením vlastného
života. Budem sa riadiť ústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi a ďalšími všeobecne
záväznými právnymi predpismi. Tak prisahám!".
Podľa § 48 ods. 3 zákona č. 73/1998 Z. z. policajt je povinný
a) plniť svedomite úlohy, ktoré sú mu uložené ústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi
a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj úlohy uložené rozkazmi,
nariadeniami, príkazmi a pokynmi nadriadených, ak bol s nimi riadne oboznámený,
g) v štátnej službe i mimo štátnej služby zdržať sa konania, ktoré by mohlo narušiť vážnosť
Policajného zboru alebo ohroziť dôveru v tento zbor,
h) dodržiavať služobnú disciplínu.
Podľa § 3 ods. 2 písm. c/ zákona č. 315/1996 Z. z. účastník cestnej premávky je
poslúchnuť pokyn, výzvu, príkaz alebo požiadavku policajta súvisiace s výkonom jeho
oprávnení v cestnej premávke, strpieť výkon jeho oprávnení, ako aj pokyny iných osôb, ktoré
na to oprávňuje tento zákon.
Podľa § 4 ods. 2 zákona .č 315/1996 Z. z. vodič je povinný mať pri sebe doklady
na vedenie a premávku vozidla predpísané týmto zákonom alebo osobitnými predpismi.
Podľa § 7 ods. 1 zákona č. 315/1996 Z. z. na ceste sa jazdí vpravo, a ak tomu nebránia
osobitné okolnosti, pri pravom okraji vozovky.
Podľa § 192 ods. 1 písm. e/ zákona č. 73/1998 Z. z. policajt sa prepustí
zo služobného pomeru, ak porušil služobnú prísahu alebo služobnú povinnosť zvlášť
hrubým spôsobom a jeho ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých
záujmov štátnej služby.
Podľa § 233 zákona č. 73/1998 Z. z. oprávnený orgán postupuje pred vydaním
rozhodnutia tak, aby bol presne a úplne zistený skutočný stav veci; na ten účel je povinný
obstarať si na rozhodnutie potrebné podklady (ods. 1).
Oprávnený orgán pri posudzovaní veci objasňuje rovnako dôkladne všetky rozhodné
okolnosti bez ohľadu na to, či svedčia v prospech, alebo v neprospech účastníka konania
(ods. 2).
Podľa § 238 zákona č. 73/1998 Z. z. za dôkaz môžu slúžiť všetky prostriedky, ktorými
možno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi (ods. 1).
Dôkazom sú najmä výpovede, vyjadrenia osôb vrátane účastníkov konania, odborné
posudky, znalecké posudky, správy, vyjadrenia a potvrdenia orgánov a organizácií, listiny,
veci a obhliadka (ods. 2).
Účastník konania je oprávnený navrhovať na podporu svojich tvrdení dôkazy (ods. 3).
Oprávnený orgán hodnotí dôkazy podľa vlastnej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo
a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti (ods. 4).
V predmetnej veci žalobca predovšetkým namietal, že mu nevznikla povinnosť
podrobiť sa skúške na prítomnosť alkoholu v krvi alebo v dychu, pretože nedošlo k dopravnej
nehode. Odvolací súd sa stotožnil so záverom krajského súdu, že správny orgán mal
z vykonaného dokazovania jednoznačne preukázané, že žalobca dňa 29.3.2006 v čase mimo
výkonu služby osobne riadil svoje motorové vozidlo na ceste v obci Horné Semerovce,
kde v čase okolo 22.30 hod. prešiel z pravého jazdného pruhu do protismeru a tam došlo
k narazeniu do kríkového porastu, následkom čoho sa o konáre poškodil ľavý predný nárazník
vozidla. Priebeh udalosti bol popísaný a potvrdený S. L. a G.. L. videl, ako motorové vozidlo
žalobcu vo veľkej rýchlosti a bez brzdenia prešlo do protismeru, kde zastalo v blate, tiež to, že
žalobca motorové vozidlo viedol sám a nikto s ním v tom čase vo vozidle nebol, ako aj
skutočnosť, že keď podišiel k vozidlu, žalobca sedel na mieste vodiča a spal. G. vypovedal, že
počas jazdy pri objekte PD v obci Horné Semerovce videl v ľavej priekope vozidlo, ľavou
stranou pri kríkoch a prednými kolesami zapadnuté v blate. Podišiel k vozidlu a po zistení, že
jeho vodič – žalobca nebol zranený, odišiel do erotického salóna v obci a požiadal svojho
podriadeného, aby telefonicky privolal políciu, čo tento aj urobil.
Žalovaný nepovažoval výpovede žalobcovho priateľa M. a žalobcovej manželky za
vierohodné a s tým sa stotožnil aj odvolací súd najmä s ohľadom na obsah vysvetlenia
žalobcu podaného po nehode, v zmysle ktorého bol vo vozidle sám, ako aj na obsah protokolu
o nehode, podľa ktorého škrabance a ryhy od kríkov, do ktorých žalobca narazil, zodpovedali
priebehu dopravnej nehody.
Najvyšší súd Slovenskej republiky sa stotožnil so záverom krajského súdu
i žalovaného, že svojim konaním sa žalobca dopustil porušenia služobnej prísahy
a služobných povinností zvlášť hrubým spôsobom, keď zavinil dopravnú nehodu, po čom
sa odmietol podrobiť dychovej alebo krvnej skúške na zistenie možného požitia
alkoholických nápojov a porušil aj ustanovenia § 4 ods. 2 písm. b/ a § 7 ods. 1 zákona
č. 315/1996 Z. z., teda neplnil čo mu bolo uložené právnymi predpismi; týmto konaním zvlášť
hrubým spôsobom porušil svoje základné povinnosti splniť svedomite úlohy, ktoré sú mu
uložené ústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi a ďalšími všeobecne záväznými právnymi
predpismi, ako aj úlohy uložené rozkazmi, nariadeniami, príkazmi a pokynmi nadriadených,
ak bol s nimi riadne oboznámený, zdržať sa v štátnej službe i mimo štátnej služby konania,
ktoré by mohlo narušiť vážnosť Policajného zboru alebo ohroziť dôveru v tento zbor
a dodržiavať služobnú disciplínu. Pri súčasnom konštatovaní, že ponechanie žalobcu
v služobnom pomere by bolo na ujmu záujmov štátnej služby, boli naplnené znaky boli
naplnené znaky prepúšťacieho dôvodu uvedeného v § 192 ods. 1, písm. e/ zákona č. 73/1998
Z.z.
Odvolací súd nepovažoval za dôvodnú námietku žalobcu týkajúcu sa porušenia zásady
ne bis in idem, pretože disciplinárne opatrenie uložené žalobcovi v súvislosti so spáchanou
dopravnou nehodou bolo výsledkom disciplinárneho konania, ktoré realizujú na to príslušné
orgány a je nezávislé od konania personálneho, v ktorom sa rozhodlo o ukončení služobného
pomeru žalobcu.
Žalovaný správny orgán si pred vydaním rozhodnutia zabezpečil dôkazy svedčiace
o tom, že skutok sa stal tak, ako ho správne orgány ustálili. Všetky v konaní zabezpečené
a vykonané dôkazy boli hodnotené v zmysle právnych predpisov a preukázali protiprávne
konanie žalobcu. Žalovaný pri hodnotení skutkového a právneho stavu veci neprekročil
medze správnej úvahy (§ 238 ods. 4 zákona, § 245 ods. 2 OSP).
Treba zdôrazniť, že zodpovednosť policajtov je širšieho rozsahu, posudzuje
sa prísnejšie, čo zodpovedá ich spoločenskému postaveniu. Každý príslušník PZ má väčšiu
zodpovednosť za svoje konanie a svojim povolaním a profesiou má byť svojim správaním
vzorom vo vzťahu k ostatným občanom, konanie policajtov sa pre služobné pomery
posudzuje cez prizmu zloženej služobnej prísahy, z čoho vyplýva aj jeho postavenie
v spoločnosti a preto by bolo v príkrom rozpore s dôležitými záujmami štátnej služby,
aby v služobnom pomere zotrval policajt, ktorý sa dopustil protiprávneho konania.
Najvyšší súd Slovenskej republiky preto dospel k totožnému záveru ako krajský súd
a keďže žalobca v odvolaní neuviedol žiadne ďalšie dôkazy alebo skutočnosti, s ktorými
by sa žalovaný alebo súd nevysporiadal a ktoré by nasvedčovali inému záveru, ako bol
ustálený, postupom podľa § 219 OSP napadnutý rozsudok krajského súdu ako vecne správny
potvrdil.
Pri rozhodovaní o náhrade trov konania vychádzal z § 224 ods. 1 OSP v spojení
s § 246c a § 250k ods. 1 OSP, keď žalobcovi nepriznal trovy z dôvodu, že v odvolacom
konaní nebol úspešný.
P o u č e n i e: Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.
V Bratislave 19. januára 2010
JUDr. Igor Belko, v. r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia:
Ľubica Kavivanovová