Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Sžo/5/2009

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

R O Z S U D O K

V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Igora Belka

a z členov JUDr. Ing. Miroslava Gavalca a JUDr. Eleny Berthotyovej, PhD., v právnej veci

žalobcu: J.M., bytom H., právne zastúpeného JUDr. M., advokátom v R., proti žalovanému:

Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Pribinova č. 2, Bratislava, o preskúmanie

zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. p. KM-88/PK-2006 zo dňa 21.8.2006, o odvolaní

žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. -32 zo dňa 7.11.2008,

takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave

č. k. -32 zo dňa 7.11.2008 p o t v r d z u j e .

Žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

O d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Bratislave zamietol žalobu, ktorou sa žalobca

domáhal preskúmania zákonnosti a zrušenia rozhodnutia č. p. KM-88/PK-2006 zo dňa

21.8.2006, ktorým žalovaný zamietol rozklad a potvrdil personálny rozkaz Ministra vnútra

Slovenskej republiky (ďalej len minister vnútra) č. 148 zo dňa 16.5.2006 o prepustení žalobcu

zo služobného pomeru z dôvodu podľa o štátnej

službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej

a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície (ďalej len

Z. z.).

Krajský súd dospel k záveru, že postup a rozhodnutie žalovaného boli v súlade

so zákonom a preto žalobu žalobcu zamietol. Podľa názoru krajského súdu sa žalobca svojim

konaním spočívajúcim v tom, že po dopravnej kolízii sa ako vodič motorového vozidla

odmietol na výzvu policajtov podrobiť dychovej skúške a vyšetreniu na obsah alkoholu

v krvi, dopustil priestupku. Krajský súd konštatoval, že okolnosti svedčiace o zapríčinení

dopravnej nehody žalobcom, vyplývajú z vykonaného dokazovania a dodatočná zmena

v popise udalosti žalobcom zo dňa 24.4.2006 sa nejavila ako vierohodná, rovnako

ako potvrdenie novej verzie priateľom žalobcu M. a výpoveď žalobcovej manželky, ktoré boli

podľa názoru krajského súdu účelové v snahe pomôcť blízkej osobe. Krajský súd dôvodil, že

bolo povinnosťou žalobcu podrobiť sa dychovej skúške alebo vyšetreniu na prítomnosť

alkoholu v krvi nielen v zmysle zákona a rozkazov rezortného ministra, ale aj z morálneho

hľadiska osoby v štátnej službe príslušníka PZ. Argumentoval, že morálny aspekt náležitostí

správania sa policajta nielen v službe alebo aj mimo nej je obsahom služobnej prísahy, ktorá

bola z tohto dôvodu žalobcom porušená. Odmietnutie podrobenia sa dychovej skúške

v danom prípade podľa krajského súdu spochybňuje bezúhonnosť a morálnosť žalobcu ako

verejnej osoby a je preto hrubým porušením služobnej prísahy a disciplíny.

Proti rozsudku podal žalobca odvolanie a žiadal rozsudok zmeniť, napadnuté

rozhodnutie žalovaného zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie z dôvodu, že krajský súd

podľa jeho názoru dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým

zisteniam ( ) a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho

posúdenia veci ( ).

Poukázal na to, že prešetrovaná udalosť sa stala v čase jeho voľna, mimo výkonu

štátnej služby a nedosahovala takú intenzitu, že by mohla narušiť vážnosť PZ alebo ohroziť

dôveru v PZ. Nesúhlasil s tvrdením, že došlo k dopravnej nehode, ani s tým, že by bol daný

dôvod na vykonania skúšky na alkohol v dychu alebo v krvi. Za nepravdivé označil tvrdenie,

že jeho vozidlo bolo v priekope a že došlo k zrážke s pevnou prekážkou. Namietal,

že v správnom konaní nebol produkovaný jediný dôkaz svedčiaci tomu, že by riadil

pod vplyvom alkoholu a samotná okolnosť, že sa odmietol podrobiť dychovej skúške,

resp. skúške na alkohol v krvi, nemohol viesť k záveru o riadení motorového vozidla

pod vplyvom alkoholu. Ďalej správnemu orgánu vytýkal spôsob vyhodnocovania dôkazov

v jeho neprospech a výpoveď S. L. označil za nepresvedčivú vzhľadom na nočnú dobu

a sťaženú viditeľnosť a tiež vzhľadom na výpoveď S. U., ktorý nepotvrdil Jámborom tvrdenú

skutočnosť o zaspatí pri jazde. Konštatovanie krajského súdu, že výpoveď S. M. považoval za

nedôveryhodnú pre ich priateľský vzťah, považoval za nedostatočné. Opätovne namietal aj

porušenie zásady ne bis in idem, keď za ten istý skutok bol potrestaný dvakrát a to

v disciplinárnom konaní ako aj prepustením zo služobného pomeru.

Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu navrhol napadnutý rozsudok krajského súdu

potvrdiť ako vecne správny. Trval na tom, že v správnom konaní bolo nepochybne

preukázané, že žalobca sa dopustil zvlášť hrubého porušenia služobnej prísahy za súčasného

splnenia podmienky, že jeho ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých

záujmov štátnej služby. Zdôraznil, že konanie o skončení služobného pomeru je osobitným

konaním a nebola ním žalobcovi vyslovená vina zo spáchania disciplinárneho alebo iného

previnenia, ale bolo v ňom rozhodnuté o prepustení žalobcu zo služobného pomeru

príslušníka PZ. Argumentoval tým, že zodpovednosť policajtov je širšieho rozsahu, posudzuje

sa prísnejšie a ak je konanie policajta v rozpore s právnymi predpismi, bude pre služobné

pomery posudzované cez prizmu sľubu (v znení § 17 ods. 1 zákona), ktorý policajt zložil.

Ďalej uviedol, že služobnú prísahu bolo potrebné vnímať aj s ohľadom na rozkaz ministra

vnútra č. 2/2002 v znení rozkazu č. 63 zo dňa 14.5.2003, z ktorého vyplýva, čo sa rozumie

pod zvýšenou disciplínou vo vzťahu k požívaniu alkoholu a aký je následok jej porušenia.

V zmysle čl. I písm. a/ bod 11 rozkazu ministra vnútra č. 6/1997 bolo všetkým policajtom

uložené nemariť objektívne prešetrenie dopravnej nehody, ktorej boli účastníkmi, najmä

odchodom z miesta nehody pred príchodom policajtov, alebo bezdôvodným odmietnutím

povinnosti podrobiť sa vyšetreniu na zistenie požitia alkoholu alebo omamnej a psychotropnej

látky. Žalovaný poukázal na o premávke na pozemných

komunikáciách (ďalej len ) obsahujúci definíciu dopravnej nehody

a zdôraznil, že zo zadovážených dôkazov bolo preukázané, že k dopravnej nehode došlo

a bolo pri nej poškodené žalobcovo motorové vozidlo.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací ( ) preskúmal

napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa z dôvodov a v rozsahu uvedenom v odvolaní žalobcu

( , ), bez nariadenia pojednávania ( )

a podľa ja ods. 3, druhá veta v spojení s , napadnutý rozsudok

krajského súdu ako vecne správny potvrdil.

Najvyšší súd Slovenskej republiky zo spisu prvostupňového súdu ako aj

z administratívneho spisu žalovaného zistil, že žalobca bol personálnym rozkazom ministra

vnútra č. 148 zo dňa 16.5.2006 prepustený zo služobného pomeru podľa § 192 ods. 1 písm. e/

, z dôvodu, že svojim konaním zvlášť hrubým spôsobom porušil

služobnú prísahu a jeho ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov

štátnej služby. Zvlášť hrubé porušenie služobnej prísahy spočívalo podľa žalovaného v tom,

že žalobca dňa 29.3.2006 zavinil dopravnú nehodu, po čom sa odmietol podrobiť dychovej

skúške na zistenie možného ovplyvnenia alkoholickými nápojmi v čase dopravnej nehody,

ako aj lekárskemu vyšetreniu na zistenie množstva alkoholu v krvi a teda neplnil úlohy

uložené mu zákonmi, rozkazmi a pokynmi nadriadených. Nedodržal ani služobnú disciplínu

a nezdržal sa tak konania, ktoré mohlo porušiť vážnosť PZ alebo ohroziť dôveru v PZ ,

čím zvlášť hrubým spôsobom porušil základné povinnosti policajta uvedené v § 48 ods. 3

písm. a/, g/ h/ ako aj čl. I písm. a/ bod 11 rozkazu ministra vnútra

č. 6/1997 o úlohách na zvýšenie morálneho stavu a disciplíny príslušníkov PZ.

O nedisciplinovanosti žalobcu svedčí podľa žalovaného aj to, že konal v rozpore s § 3 ods. 2

psím. c/, a Žalovaný ďalej dôvodil,

že ponechanie žalovaného služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej

služby, zodpovednom dodržiavaní služobnej disciplíny príslušníkmi PZ, na ich čestnosti,

na ochrane práv občanov a na upevňovaní ich dôvery v PZ.

Na rozklad žalobcu žalovaný prvostupňové rozhodnutie potvrdil, pretože mal za to,

že skutočný stav veci bol dostatočne zistený, správne právne posúdený a rozhodnutie

ako aj samotné prepustenie zo služobného pomeru je v súlade so zákonom.

Podľa občan pri vzniku služobného pomeru

policajta skladá služobnú prísahu, ktorá znie: "Sľubujem vernosť Slovenskej republike.

Budem čestný, statočný a disciplinovaný. Svoje sily a schopnosti vynaložím na to, aby som

chránil práva občanov, ich bezpečnosť a verejný poriadok, a to aj s nasadením vlastného

života. Budem sa riadiť , ústavnými zákonmi, zákonmi a ďalšími všeobecne

záväznými právnymi predpismi. Tak prisahám!".

Podľa policajt je povinný

a) plniť svedomite úlohy, ktoré sú mu uložené , ústavnými zákonmi, zákonmi

a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj úlohy uložené rozkazmi,

nariadeniami, príkazmi a pokynmi nadriadených, ak bol s nimi riadne oboznámený,

g) v štátnej službe i mimo štátnej služby zdržať sa konania, ktoré by mohlo narušiť vážnosť

Policajného zboru alebo ohroziť dôveru v tento zbor,

h) dodržiavať služobnú disciplínu.

Podľa účastník cestnej premávky je

poslúchnuť pokyn, výzvu, príkaz alebo požiadavku policajta súvisiace s výkonom jeho

oprávnení v cestnej premávke, strpieť výkon jeho oprávnení, ako aj pokyny iných osôb, ktoré

na to oprávňuje tento zákon.

Podľa zákona .č vodič je povinný mať pri sebe doklady

na vedenie a premávku vozidla predpísané týmto zákonom alebo osobitnými predpismi.

Podľa na ceste sa jazdí vpravo, a ak tomu nebránia

osobitné okolnosti, pri pravom okraji vozovky.

Podľa policajt sa prepustí

zo služobného pomeru, ak porušil služobnú prísahu alebo služobnú povinnosť zvlášť

hrubým spôsobom a jeho ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých

záujmov štátnej služby.

Podľa oprávnený orgán postupuje pred vydaním

rozhodnutia tak, aby bol presne a úplne zistený skutočný stav veci; na ten účel je povinný

obstarať si na rozhodnutie potrebné podklady (ods. 1).

Oprávnený orgán pri posudzovaní veci objasňuje rovnako dôkladne všetky rozhodné

okolnosti bez ohľadu na to, či svedčia v prospech, alebo v neprospech účastníka konania

(ods. 2).

Podľa za dôkaz môžu slúžiť všetky prostriedky, ktorými

možno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi (ods. 1).

Dôkazom sú najmä výpovede, vyjadrenia osôb vrátane účastníkov konania, odborné

posudky, znalecké posudky, správy, vyjadrenia a potvrdenia orgánov a organizácií, listiny,

veci a obhliadka (ods. 2).

Účastník konania je oprávnený navrhovať na podporu svojich tvrdení dôkazy (ods. 3).

Oprávnený orgán hodnotí dôkazy podľa vlastnej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo

a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti (ods. 4).

V predmetnej veci žalobca predovšetkým namietal, že mu nevznikla povinnosť

podrobiť sa skúške na prítomnosť alkoholu v krvi alebo v dychu, pretože nedošlo k dopravnej

nehode. Odvolací súd sa stotožnil so záverom krajského súdu, že správny orgán mal

z vykonaného dokazovania jednoznačne preukázané, že žalobca dňa 29.3.2006 v čase mimo

výkonu služby osobne riadil svoje motorové vozidlo na ceste v obci Horné Semerovce,

kde v čase okolo 22.30 hod. prešiel z pravého jazdného pruhu do protismeru a tam došlo

k narazeniu do kríkového porastu, následkom čoho sa o konáre poškodil ľavý predný nárazník

vozidla. Priebeh udalosti bol popísaný a potvrdený S. L. a G.. L. videl, ako motorové vozidlo

žalobcu vo veľkej rýchlosti a bez brzdenia prešlo do protismeru, kde zastalo v blate, tiež to, že

žalobca motorové vozidlo viedol sám a nikto s ním v tom čase vo vozidle nebol, ako aj

skutočnosť, že keď podišiel k vozidlu, žalobca sedel na mieste vodiča a spal. G. vypovedal, že

počas jazdy pri objekte PD v obci Horné Semerovce videl v ľavej priekope vozidlo, ľavou

stranou pri kríkoch a prednými kolesami zapadnuté v blate. Podišiel k vozidlu a po zistení, že

jeho vodič – žalobca nebol zranený, odišiel do erotického salóna v obci a požiadal svojho

podriadeného, aby telefonicky privolal políciu, čo tento aj urobil.

Žalovaný nepovažoval výpovede žalobcovho priateľa M. a žalobcovej manželky za

vierohodné a s tým sa stotožnil aj odvolací súd najmä s ohľadom na obsah vysvetlenia

žalobcu podaného po nehode, v zmysle ktorého bol vo vozidle sám, ako aj na obsah protokolu

o nehode, podľa ktorého škrabance a ryhy od kríkov, do ktorých žalobca narazil, zodpovedali

priebehu dopravnej nehody.

Najvyšší súd Slovenskej republiky sa stotožnil so záverom krajského súdu

i žalovaného, že svojim konaním sa žalobca dopustil porušenia služobnej prísahy

a služobných povinností zvlášť hrubým spôsobom, keď zavinil dopravnú nehodu, po čom

sa odmietol podrobiť dychovej alebo krvnej skúške na zistenie možného požitia

alkoholických nápojov a porušil aj ustanovenia § 4 ods. 2 písm. b/ a § 7 ods. 1 zákona

č. , teda neplnil čo mu bolo uložené právnymi predpismi; týmto konaním zvlášť

hrubým spôsobom porušil svoje základné povinnosti splniť svedomite úlohy, ktoré sú mu

uložené , ústavnými zákonmi, zákonmi a ďalšími všeobecne záväznými právnymi

predpismi, ako aj úlohy uložené rozkazmi, nariadeniami, príkazmi a pokynmi nadriadených,

ak bol s nimi riadne oboznámený, zdržať sa v štátnej službe i mimo štátnej služby konania,

ktoré by mohlo narušiť vážnosť Policajného zboru alebo ohroziť dôveru v tento zbor

a dodržiavať služobnú disciplínu. Pri súčasnom konštatovaní, že ponechanie žalobcu

v služobnom pomere by bolo na ujmu záujmov štátnej služby, boli naplnené znaky boli

naplnené znaky prepúšťacieho dôvodu uvedeného v ,

Z.z.

Odvolací súd nepovažoval za dôvodnú námietku žalobcu týkajúcu sa porušenia zásady

ne bis in idem, pretože disciplinárne opatrenie uložené žalobcovi v súvislosti so spáchanou

dopravnou nehodou bolo výsledkom disciplinárneho konania, ktoré realizujú na to príslušné

orgány a je nezávislé od konania personálneho, v ktorom sa rozhodlo o ukončení služobného

pomeru žalobcu.

Žalovaný správny orgán si pred vydaním rozhodnutia zabezpečil dôkazy svedčiace

o tom, že skutok sa stal tak, ako ho správne orgány ustálili. Všetky v konaní zabezpečené

a vykonané dôkazy boli hodnotené v zmysle právnych predpisov a preukázali protiprávne

konanie žalobcu. Žalovaný pri hodnotení skutkového a právneho stavu veci neprekročil

medze správnej úvahy ( zákona, ).

Treba zdôrazniť, že zodpovednosť policajtov je širšieho rozsahu, posudzuje

sa prísnejšie, čo zodpovedá ich spoločenskému postaveniu. Každý príslušník PZ má väčšiu

zodpovednosť za svoje konanie a svojim povolaním a profesiou má byť svojim správaním

vzorom vo vzťahu k ostatným občanom, konanie policajtov sa pre služobné pomery

posudzuje cez prizmu zloženej služobnej prísahy, z čoho vyplýva aj jeho postavenie

v spoločnosti a preto by bolo v príkrom rozpore s dôležitými záujmami štátnej služby,

aby v služobnom pomere zotrval policajt, ktorý sa dopustil protiprávneho konania.

Najvyšší súd Slovenskej republiky preto dospel k totožnému záveru ako krajský súd

a keďže žalobca v odvolaní neuviedol žiadne ďalšie dôkazy alebo skutočnosti, s ktorými

by sa žalovaný alebo súd nevysporiadal a ktoré by nasvedčovali inému záveru, ako bol

ustálený, postupom podľa napadnutý rozsudok krajského súdu ako vecne správny

potvrdil.

Pri rozhodovaní o náhrade trov konania vychádzal z v spojení

s a , keď žalobcovi nepriznal trovy z dôvodu, že v odvolacom

konaní nebol úspešný.

P o u č e n i e: Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave 19. januára 2010

JUDr. Igor Belko, v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Ľubica Kavivanovová