Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Sžo/115/2009

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

R O Z S U D O K

V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Igora Belka

a z členov JUDr. Ing. Miroslava Gavalca a JUDr. Eleny Berthotyovej PhD., v právnej veci

žalobcu: R. a.s., H., právne zastúpeného JUDr. M., advokátom v B., proti žalovanému:

Slovenská obchodná inšpekcia, Ústredný inšpektorát SOI Bratislava, Prievozská č. 32,

P. O. Box č. 29, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného

č. D/0158/01/2007 zo dňa 16.11.2007, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu

v Bratislave č. k. -42 zo dňa 22.1.2009, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave

č. k. -42 zo dňa 22.1.2009 p o t v r d z u j e .

Žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

O d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Bratislave napadnutým rozsudkom zamietol žalobu o preskúmanie

zákonnosti rozhodnutia č. D/0158/01/2007 zo dňa 16.11.2007, ktorým žalovaný na odvolanie

žalobcu potvrdil rozhodnutie Inšpektorátu SOI so sídlom v Bratislave pre Bratislavský kraj

č. D/0158/01/2007 zo dňa 27.6.2007 o uložení pokuty žalobcovi v sume 35.000,–Sk

() podľa o ochrane spotrebiteľa

pri podomovom predaji a zásielkovom predaji (ďalej len )

pre porušenie § 7 ods. 1 písm. d/ tohto zákona.

Krajský súd tak rozhodol potom, čo po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho

orgánu v rozsahu žalobných dôvodov dospel k záveru, že rozhodnutie i postup správneho

orgánu boli v súlade so zákonom.

Krajský súd nesúhlasil s názorom žalobcu, že v predmetnej veci sa právne vzťahy mali

posudzovať podľa 1 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a nie podľa zákona

č. , pretože jednoznačne šlo o podomový predaj, ktorý sa uskutočnil na základe

ústnej zmluvy uzatvorenej medzi predávajúcim – žalobcom a spotrebiteľom, ktorému predal

výrobky. Poukázal na objednávku, ktorá je prílohou zmluvy o úvere, z ktorej bolo nesporné,

že prostredníctvom svojho pracovníka žalobca odovzdal kupujúcemu objednané výrobky

a v počte a druhu uvedenom na objednávke.

Krajský súd sa stotožnil s právnym záverom žalovaného, že v danom prípade nesporne

vyplýva z celkovej činnosti žalobcu ako aj z priloženej objednávky a faktúry, úmysel žalobcu

realizovať predaj tovaru prostredníctvom spolupracovníka, ktorý nesporne napĺňal znaky

podomového predaja.

Proti rozsudku krajského súdu podal žalobca včas odvolanie a žiadal ho zmeniť

a žalobe vyhovieť. Namietal, že rozhodnutie a postup žalovaného neboli v súlade so zákonom

a žalovaný nezistil skutočný stav veci úplne a dokazovanie nebolo vykonané dostatočne tak,

aby jednoznačne preukázalo protiprávne konania žalobcu. Žalovanému vytýkal, že inšpekčný

záznam neobsahuje výsledok kontroly, t. j. zistenie, či bol porušený právny predpis a preto

nemohol byť dôveryhodným podkladom pre rozhodovanie správneho orgánu, ako aj

skutočnosť, že v zázname nie je uvedené, že kúpna zmluva bola uzatvorená písomne, čo je

podstatná skutočnosť pre určenie zodpovednosti žalobcu za porušenie § 7 ods. 1 písm. d/

, pretože túto povinnosť má predávajúci pri podomovom predaji

len v prípade, že sa zmluva uzatvára písomne (, ).

Zdôraznil, že zmluvy so spotrebiteľmi sú uzatvárané konkludentne – písomná objednávka

a faktické odovzdanie tovaru.

Krajskému súdu vytýkal, že v odôvodnení rozsudku neuviedol dôvody, na základe

ktorých dospel k záveru, že predaj bol podomový a v tejto časti považoval rozsudok súdu

za nepreskúmateľný. Z odôvodnenia rozsudku navyše nevyplýva nespornosť žalobcovho

úmyslu vykonávať predaj prostredníctvom spolupracovníkov tak, aby napĺňal znaky

podomového predaja a táto skutočnosť v konaní nebola preukázaná.

Žalobca vyjadril názor, že odôvodnenie výšky uloženej sankcie správnym orgánom

bolo nedostatočné, pretože žalovaný bližšie nezdôvodnil, ktoré skutočnosti boli podkladom

na ustálenie jej výšky a akými úvahami bol pri tom vedený a na podporu svojho názoru

poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 28.11.2001.

Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu navrhol rozsudok krajského súdu

ako vecne správny potvrdiť. Trval na tom, že so všetkými námietkami žalobcu sa vysporiadal

už aj vo vyjadrení k žalobe zo dňa 11.4.2008, na ktoré poukázal. Uviedol, že ako dozorný

orgán v zmysle správne zistil skutkový stav a vyvodil právny záver

v tom zmysle, že žalobca porušil povinnosť predávajúceho ustanovenú v § 7 ods. 1 písm. d/

, pretože žalobca si pri podomovom predaji nesplnil povinnosť

písomne upozorniť spotrebiteľa najneskôr pri uzavretí zmluvy na jeho právo od nej odstúpiť

do siedmich pracovných dní odo dňa prevzatia tovaru alebo uzavretia zmluvy o poskytnutí

služby a uviesť meno a adresu alebo názov a sídlo osoby, u ktorej môže toto právo uplatniť,

za čo bola žalobcovi uložená pokuta, ktorej výšku považoval žalovaný za primeranú

k zistenému porušeniu zákona a rozsahu dopadu na spotrebiteľa.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací ( ) preskúmal

napadnuté rozhodnutie ako aj konanie, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a dospel k záveru,

že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

Zo spisu prvostupňového súdu ako aj z administratívneho spisu žalovaného odvolací

súd zistil, že dňa 8.3.2007 bola v sídle žalobcu vykonaná kontrola na základe podnetov

spotrebiteľov č. 168/2007, 169/2007 a 59/2007. Na základe zistených nedostatkov bolo začaté

správne konanie o uložení pokuty žalobcovi pre porušenie § 7 ods. 1 písm. d/ zákona

č. Oznámenie o začatí správneho konania zo dňa 28.5.2007 bolo doručené

žalobcovi dňa 1.6.2007.

Prvostupňový správny orgán rozhodnutím č. D/0158/01/2007 zo dňa 27.6.2007 uložil

žalobcovi podľa pokutu vo výške 35.000,–Sk

() pre porušenie povinnosti vyplývajúcej z § 7 ods. 1, písm. d/ tohto zákona.

Na odvolanie žalobcu žalovaný rozhodnutím zo dňa 16.11.2007 napadnuté

rozhodnutie potvrdil. K námietkam žalobcu uviedol, že inšpekčný záznam patrí medzi

relevantné podklady k rozhodnutiu a je záznamom z kontroly, v ktorom konajúci inšpektori

opíšu zistený stav na mieste samom, prípadne aj problematiku podnetov, k čomu sa vyjadrí

zodpovedná osoba a správnosť záznamu potvrdí svojim podpisom, resp. uvedie, s čím

nesúhlasí. Dodal, že kontrola bola vykonaná v súlade s právnymi predpismi a prvostupňový

správny orgán správne posúdil skutkový stav. Nesúhlasil s námietkou žalobcu, že výrobky

neboli predávané formou podomového predaja, pretože žalobca nijakým spôsobom

nepreukázal, že by bola návšteva predajcu u spotrebiteľa vopred spotrebiteľom telefonicky

vyžiadaná. Konštatoval, že v predmetnom išlo jednoznačne o podomový predaj, pri ktorom je

predajca povinný pri uzatváraní zmlúv so spotrebiteľmi okrem všeobecných podmienok

predaja plniť aj všetky osobitné povinnosti uložené mu , vrátane

povinnosti písomne informovať spotrebiteľa o jeho práve odstúpiť od zmluvy

do 7 pracovných dní odo dňa prevzatia tovaru a o osobe, u ktorej toto právo môže spotrebiteľ

uplatniť.

Preskúmavanie zákonnosti rozhodnutí správnych orgánov v správnom súdnictve

je ovládané dispozičnou zásadou ( ).

Podľa pri preskúmavaní zákonnosti a postupu správneho orgánu súd

prihliadne len na tie vady konania pred správnym orgánom, ktoré mohli mať vplyv

na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.

Podľa o štátnej kontrole vnútorného trhu

vo veciach ochrany spotrebiteľa a o zmene a doplnení niektorých zákonov pre marenie

výkonu kontroly orgánom kontroly vnútorného trhu (ďalej len ) je

Slovenská obchodná inšpekcia; vo svojej kontrolnej a rozhodovacej činnosti je nezávislá.

Podľa Slovenská obchodná inšpekcia je orgánom

štátnej správy podriadeným Ministerstvu hospodárstva Slovenskej republiky. Je rozpočtovou

organizáciou napojenou na štátny rozpočet v kapitole Ministerstva hospodárstva Slovenskej

republiky (ďalej len "ministerstvo"). Člení sa na Ústredný inšpektorát Slovenskej obchodnej

inšpekcie so sídlom v Bratislave (ďalej len "ústredný inšpektorát") a jemu podriadené

inšpektoráty Slovenskej obchodnej inšpekcie (ďalej len "inšpektorát"), a to:

a) Inšpektorát Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Bratislave pre Bratislavský kraj,

b) Inšpektorát Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Trnave pre Trnavský kraj,

c) Inšpektorát Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Prievidzi pre Trenčiansky kraj,

d) Inšpektorát Slovenskej obchodnej inšpekcie v Nitre pre Nitriansky kraj,

e) Inšpektorát Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Žiline pre Žilinský kraj,

f) Inšpektorát Slovenskej obchodnej inšpekcie v Banskej Bystrici pre Banskobystrický kraj,

g) Inšpektorát Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Prešove pre Prešovský kraj,

h) Inšpektorát Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Košiciach pre Košický kraj.

Podľa podomový predaj tovaru alebo poskytovanie

služieb, zásielkový predaj tovaru alebo poskytovanie služieb sa uskutočňujú na základe

zmluvy, (§ - 54 ) ktorá sa uzaviera medzi predávajúcim ( ), ktorý

spotrebiteľovi predáva výrobky alebo poskytuje služby, alebo osobou konajúcou v mene

alebo v záujme predávajúceho (ďalej len "predávajúci") a spotrebiteľom na tovar alebo

služby, ktoré z predaja tovaru alebo z poskytovania služieb nie sú týmto zákonom vylúčené

alebo zakázané (ods. 1).

Ak sa zmluva uzaviera písomne, musí obsahovať okrem všeobecných náležitostí

(§ - 627 ) ustanovenia o záruke, spôsobe uplatňovania reklamácie a o práve

na odstúpenie od zmluvy (ods. 2).

Podľa podomový predaj je predaj tovaru alebo

poskytovanie služieb na základe zmluvy uzavretej medzi predávajúcim a spotrebiteľom,

najmä

a) pri akcii organizovanej predávajúcim mimo miesta prevádzkarne alebo mimo trhového

miesta,

b) pri návšteve predávajúceho u spotrebiteľa, u iného spotrebiteľa alebo na pracovisku

spotrebiteľa, ak si spotrebiteľ takúto návštevu nevyžiadal, alebo

c) pri návšteve predávajúceho u spotrebiteľa, ak si spotrebiteľ návštevu vyžiadal a predávajúci

mu ponúkne aj iný tovar alebo službu, o ktorú spotrebiteľ pri vyžiadaní návštevy neprejavil

záujem.

Podľa pri podomovom predaji je predávajúci povinný

okrem všeobecných podmienok predaja a podmienok prevádzkovania živnosti splniť tieto

povinnosti:

a) preukázať spotrebiteľovi a iným oprávneným osobám (§ 14 ods. 1), ak si to vyžiadajú,

1. svoju totožnosť, trvalý pobyt a živnostenské oprávnenie, ak podomový predaj vykonáva

fyzická osoba vo vlastnom mene a na vlastný účet; živnostenské oprávnenie nie je povinná

preukázať fyzická osoba, ktorá predáva spotrebiteľovi rastlinné a živočíšne výrobky z vlastnej

drobnej pestovateľskej alebo chovateľskej činnosti alebo lesné plodiny,

2. obchodné meno a sídlo, ak podomový predaj vykonáva právnická osoba prostredníctvom

svojho zamestnanca, sprostredkovateľa alebo tretej osoby, ktoré vystupujú v jej mene,

b) splniť informačnú povinnosť o predávanom tovare podľa osobitného zákona,

c) písomne informovať spotrebiteľa o tom, kde a akým spôsobom môže spotrebiteľ

reklamovať vady tovaru alebo poskytnutej služby,

d) písomne upozorniť spotrebiteľa najneskôr pri uzavretí zmluvy na jeho právo

písomne odstúpiť od zmluvy do siedmich pracovných dní odo dňa prevzatia tovaru

alebo uzavretia zmluvy o poskytnutí služby a uviesť meno a adresu alebo názov a sídlo

osoby, u ktorej môže toto právo uplatniť.

Predmetom odvolacieho konania bol rozsudok krajského súdu o zamietnutí žaloby

žalobcu, preto Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací primárne v medziach

odvolania preskúmal rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom

v rámci odvolacieho konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie žalovaného, najmä z toho

pohľadu, či sa krajský súd vysporiadal so všetkými námietkami žalobcu a z takto

vymedzeného rozsahu či správne posúdil zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia

žalovaného.

Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel, k záveru, že krajský súd sa zaoberal

všetkými námietkami žalobcu a pokiaľ dospel k záveru o nespochybniteľnosti zistenia

správneho orgánu o tom, že žalobca sa dopustil porušenia § 7 ods. 1 písm. d/ zákona

č. , pretože písomne neupozornil kupujúcich na ich právo odstúpiť od zmluvy

za podmienok stanovených v , ktorým sa predaj výrobkov

spotrebiteľom riadil, bolo potrebné rozhodnutie súdu, ktorý zamietol žalobu žalobcu,

keď vzhľadom na spoľahlivo zistený skutkový stav veci v správnom konaní považoval postup

žalovaného ako aj jeho rozhodnutie za vydané v súlade so zákonom, považovať za správne.

V postupe krajského súdu nezistil odvolací súd žiadne pochybenie.

Odvolací súd sa stotožnil so záverom krajského súdu a žalovaného, že žalobca

predával výrobky (ekologické čistiace produkty) formou podomového predaja, pretože

k ich predaju spotrebiteľovi došlo jedným zo spôsobov demonštratívne vymedzených v § 5

ods. 1 písm. b/ – na základe konkludentne uzavretej zmluvy medzi

predávajúcim a spotrebiteľom pri návšteve predávajúceho u spotrebiteľa v jeho bydlisku,

pričom žalobca nepreukázal, že spotrebiteľ si takúto návštevu sám vyžiadal. Je zrejmé,

že k predaju výrobkov nedošlo v prevádzkarni ani trhovom mieste žalobcu (t.j. mieste kam

prichádza zákazník z vlastnej iniciatívy uspokojiť svoj dopyt po tovare alebo službách),

ale v mieste bydliska spotrebiteľa prostredníctvom obchodného zástupcu žalobcu t. j.

spôsobom, akým obyčajne predajca z vlastnej iniciatívy realizuje ponuku tovaru alebo

služieb. Pokiaľ aj žalobca v konaní namietal, že návštevy u spotrebiteľov boli vopred

telefonicky dojednané a poukazoval opakovane na objednávku jednej z poškodených

spotrebiteliek, v ktorej táto podpisom potvrdila, že návšteva bola vopred telefonicky

dojednaná, ani podľa odvolacieho súdu to však nie je relevantným dôkazom svedčiacim

o tom, že návštevu si táto spotrebiteľka sama vyžiadala, pretože z uvedeného je zrejmé len to,

že vopred telefonicky bolo dojednané miesto a čas ukážky tovaru, nie však iniciatíva

spotrebiteľky návštevu dohodnúť. Iné dôkazy svedčiace o opaku žalobca v konaní napriek

výzve správneho orgánu nepredložil, preto aj podľa názoru odvolacieho súdu sa na konanie

žalobcu v predmetnej právnej veci vzťahujú ustanovenia

Odvolací súd nepovažoval za relevantnú ani námietku žalobcu, že povinnosť v zmysle

sa vzťahuje len na zmluvy uzatvárané písomne

a nie konkludentne. Ustanovenie upravuje náležitosti

zmluvy medzi predávajúcim a spotrebiteľom tak, že ak je zmluva uzatváraná písomne, má

obsahovať okrem všeobecných náležitostí kúpnej zmluvy stanovených v aj ďalšie

osobitné náležitosti v zmysle , ktorými sú ustanovenia o záruke,

spôsobe uplatňovania reklamácie a o práve na odstúpenie od zmluvy. Výkladom tohto

ustanovenia však nemožno dospieť k záveru o tom, že pri podomovom predaji sa zmluvy

uzatvárajú len písomne a teda, že ak predávajúci v predmetnej veci uzavrel so spotrebiteľom

kúpnu zmluvu konkludentne, tak to vylučuje aplikáciu Naopak,

pri podomovom predaji možno kúpnu zmluvu uzavrieť písomne alebo konkludentne,

avšak pri písomnej forme sa vyžadujú naviac osobitné náležitosti v zmysle § 2 ods. 2 zákona

č. Ustanovenie tohto zákona obsahuje povinnosti predávajúceho

pri podomovom predaji, pričom jednou z týchto povinností je aj povinnosť písomne

upozorniť spotrebiteľa najneskôr pri uzavretí zmluvy na jeho právo písomne odstúpiť

od zmluvy do siedmich pracovných dní odo dňa prevzatia tovaru alebo uzavretia zmluvy

o poskytnutí služby a uviesť meno a adresu alebo názov a sídlo osoby, u ktorej môže toto

právo uplatniť. Predávajúci má teda zákonom danú povinnosť voči spotrebiteľovi pri uzavretí

písomnej kúpnej zmluvy uviesť v nej okrem iného i právo spotrebiteľa na odstúpenie

od zmluvy a pri konkludentne uzavretej kúpnej zmluve na toto právo spotrebiteľa upozorniť

a to písomne.

Žalobca v odvolaní proti rozsudku krajského súdu namietal výšku uloženej pokuty

a nedostatok jej odôvodnenia. Na túto námietku uplatnenú žalobcom až v štádiu odvolacieho

konania odvolací súd s poukazom na ustanovenie neprihliadol.

Najvyšší súd Slovenskej republiky sa stotožnil so skutkovými i právnymi závermi

súdu prvého stupňa uvedenými v napadnutom rozsudku a pretože odvolacie námietky žalobcu

neboli spôsobilé spochybniť jeho vecnú správnosť, odvolací súd ho podľa

potvrdil.

Vzhľadom na to, že žalobca v odvolacom konaní nebol úspešný, súd mu v súlade

s ustanovením v spojení s právo na náhradu trov

odvolacieho konania nepriznal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave 19. januára 2010

JUDr. Igor Belko, v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Ľubica Kavivanovová