Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Sža/56/2009

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

R O Z S U D O K

V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Igora

Belka a z členov JUDr. Ing. Miroslava Gavalca a JUDr. Eleny Berthotyovej PhD., v právnej

veci navrhovateľky: D., nar. X. v D., naposledy bytom v zahraničí: D., t. č. PT R., zast.

advokátom M., M. proti odporcovi: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Migračný

úrad, Bratislava, Pivonková 6, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia odporcu č.

ČAS: MU-11-16/PO-Ž-2009 zo dňa 12. marca 2009, na odvolanie navrhovateľa proti

rozsudku Krajského súdu v Košiciach č. k. -35 zo dňa 8. septembra 2009 takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach

č. k. -35 zo dňa 8. septembra 2009 p o t v r d z u j e .

Navrhovateľke náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

O d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Košiciach napadnutým rozsudkom potvrdil rozhodnutie č. ČAS:

MU-11-16/PO-Ž-2009 zo dňa 12. marca 2009, ktorým odporca podľa ustanovenia § 12 ods. 1

písm. a/ a ods. 3 o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov

v znení účinnom v čase vydania rozhodnutia (ďalej len zákon o azyle) zamietol žiadosť

navrhovateľky o udelenie azylu ako zjavne neopodstatnenú. Účastníkom náhradu trov

konania nepriznal.

Krajský súd sa stotožnil so záverom odporcu, že v prípade navrhovateľky nie sú

splnené podmienky pre udelenie azylu na území SR a rozhodnutie odporcu o zamietnutí

žiadosti ako zjavne neopodstatnenej je vecne správne a v súlade so zákonom. Skutočnosti

navrhovateľkou uvádzané v priebehu celého azylového konania nasvedčujú podľa krajského

súdu ekonomickým pohnútkam navrhovateľky a potvrdzujú záver, že v jej prípade nie sú

splnené podmienky pre udelenie azylu podľa § 8, alebo 10, 13a a 13b zákona o azyle.

K námietke navrhovateľky ohľadne jej tvrdenia, že o jej žiadosti (zo dňa 12.1.2009),

bolo rozhodnuté rozhodnutím datovaným dňa 12.3.2009 a toto jej bolo doručené až dňa

31.3.2009, teda po uplynutí lehoty ustanovenej zákonom o azyle, ktorá podľa navrhovateľky

uplynula ešte pred doručením rozhodnutia, a to dňom 12.3.2009, krajský súd uviedol, že táto

námietka nebola spôsobilá spochybniť zákonnosť a správnosť rozhodnutia odporcu, nakoľko

do 60 dňovej lehoty na vydanie rozhodnutia o zamietnutí žiadosti o udelenie azylu ako zjavne

neopodstatnenej sa čas potrebný na doručenie rozhodnutia navrhovateľke nezapočítava.

Uvedené podľa krajského súdu vyplýva z dikcie ustanovenia § 20 ods. 5 zákona o azyle.

Krajský súd poukázal na to, že novelizácia zákona o azyle, vykonaná v záujme

transpozície smernice Rady 2005/85/ES do právneho poriadku Slovenskej republiky okrem

iného jednoznačne ustanovila, že lehoty na rozhodnutie v konaní o azyle čas potrebný

na doručenie príslušných rozhodnutí v sebe nezahŕňajú. S odkazom na dôvodovú správu

k novelizovanému zákonu o azyle krajský súd poukázal na skutočnosť, že vzhľadom

na rozdielne posudzovanie lehoty na rozhodnutie podľa § 12 ods. 1 a 2 zákona o azyle,

v rámci odvolacieho konania sa lehoty na rozhodovanie v konaní o azyle považujú za lehoty

určené výlučne na rozhodnutie vo veci a čas na doručenie takéhoto rozhodnutia v nich

zahrnutý nie je. Vzhľadom na medzinárodný prvok v konaní o azyle, najmä na obtiažnosť

pri zabezpečení tlmočenia, ako aj na doručovanie rozhodnutí, kedy musí byť účastník konania

pri prevzatí rozhodnutia oboznámený s rozhodnutím v jazyku, ktorému rozumie, by iný

výklad predmetného ustanovenia zákona o azyle bol nielen reštriktívny, ale aj v praxi veľmi

ťažko aplikovateľný.

Navyše ustanovenie vyhlášky MS SR č. o Spravovacom

a kancelárskom poriadku pre súdy, na ktoré sa právny zástupca v konaní pre krajským súdom

odvolával, podľa krajského súdu upravuje postup predvolávania na súde v osobitných,

vyhláškou upravených prípadoch (a nie postup konania Migračného úradu MV SR) a teda

ako vhodný argument na podporu navrhovateľkiných tvrdení neobstojí.

V prípade, ak mal právny zástupca navrhovateľky na mysli ust. § 47 Správneho

poriadku (a omylom uviedol Spravovací poriadok), krajský súd uviedol, že ani odkaz na toto

ustanovenie nie je spôsobilý spochybniť správnosť rozhodnutia odporcu, nakoľko neobsahuje

lehotu na vydanie rozhodnutia, resp. lehotu na jeho doručenie upravenú v § 49 Správneho

poriadku. Ustanovenie § 20 ods. 5 zákona o azyle je navyše podľa krajského súdu

špecifickým ustanovením vo vzťahu k všeobecnému ustanoveniu Správneho poriadku.

Na základe uvedeného krajský súd považoval námietku navrhovateľky ohľadom

nedodržania lehoty na vydanie rozhodnutia zo strany odporcu za nedôvodnú.

Proti tomuto rozsudku podala navrhovateľka odvolanie, v ktorom namietala, že bola

postupom odporcu ukrátená na svojich právach. Nespochybňovala, že v ustanovení § 20

ods. 5 zákona o azyle sa uvádza, že do lehoty na vydanie rozhodnutia sa čas potrebný

na doručenie rozhodnutia nezapočítava, zdôraznila však, že ustanovenie § 12 ods. 3 zákona

o azyle nehovorí o vydaní rozhodnutia. Toto ustanovenie upravuje povinnosť ministerstva

rozhodnúť do 60 dní od začatia konania.

Podľa navrhovateľky nie je možné zamieňať si pojmy rozhodnúť a vydať rozhodnutie.

Kým rozhodnutie je vydané v deň jeho vyhotovenia, vo veci nemôže byť rozhodnuté

bez toho, aby bolo rozhodnutie dotknutej strane doručené.

Preto je podľa navrhovateľky do lehoty pre rozhodnutie napriek § 20 ods. 5 zákona

o azyle započítať aj čas potrebný pre doručenie rozhodnutie. Pri opačnom výklade by bola

lehota pre rozhodnutie uvedená v § 12 ods. 3 úplne zbytočná, keďže by umožňovala doručiť

rozhodnutie o zamietnutí žiadosti ako zjavne neopodstatnenej aj po niekoľkých mesiacoch

od dátumu uvedeného na rozhodnutí.

Navrhovateľka poukázala na to, že rozhodnutie, ktorým bola jej žiadosť zamietnutá

ako zjavne neopodstatnená, jej bolo doručené 78 dní po tom, čo urobila vyhlásenie, ktorým

požiadala o azyl, pričom v tom čase sa nachádzala v PT O.. Odporca preto nemohol mať

problémy s doručením rozhodnutia včas. Zákonom stanovená lehota bola prekročená o 18 dní.

Nedodržaním 60 dňovej lehoty na rozhodnutie odporca podľa navrhovateľky stratil

oprávnenie zamietnuť žiadosť navrhovateľky ako zjavne neopodstatnenú podľa § 12 ods. 1 a

2 zákona o azyle.

Na základe uvedeného navrhla napadnutý rozsudok krajského súdu zmeniť tak,

že rozhodnutie odporcu navrhla zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

Odporca sa k odvolaniu navrhovateľky vyjadril tak, že navrhol napadnutý rozsudok

ako vecne správny potvrdiť. Poukázal na to, že ustanovenie § 20 ods. 5 zákona o azyle

sa vzťahuje všeobecne na rozhodujúci proces podľa zákona o azyle. Pokiaľ je teda v § 12

ods. 3 zákona o azyle stanovená lehota rozhodnúť do 60 dní od začatia konania, ide o vydanie

rozhodnutia podľa zákona o azyle, pričom čas potrebný na jeho doručenie sa do tejto lehoty

nezapočítava. Podľa odporcu, ak teda predmetné rozhodnutie nedoručil navrhovateľke

v 60 dňovej lehote, nepochybil.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 Občianskeho

súdneho poriadku) preskúmal rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré

mu predchádzalo, a dospel k záveru, že odvolaniu navrhovateľa nemožno priznať úspech.

Rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ustanovenia ,

s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej

tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

www.supcourt.gov.sk. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 19. januára 2010 (§ 156 ods. 1

a ods. 3 ).

Konanie o udelenie azylu na území Slovenskej republiky je upravené v zákone

o azyle. Udelenie azylu na území Slovenskej republiky je spojené so splnením podmienok

taxatívne uvedených v ustanovení § 8 zákona o azyle, t. j. v prípade žiadateľa o azyl musia

byť preukázané opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo

náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti

k určitej sociálnej skupine, prenasledovania za uplatňovanie politických práv a slobôd

a vzhľadom na tieto obavy sa nemôže alebo nechce vrátiť do tohto štátu.

V citovanom ustanovení ide o zákonné vyjadrenie ústavnej garancie poskytovania

azylu cudzincom prenasledovaným za uplatňovanie politických práv a slobôd (čl. 53 prvá veta

).

Podľa o azyle (účinného od 1.12.2008)

ministerstvo zamietne žiadosť o udelenie azylu ako zjavne neopodstatnenú, ak žiadateľ

odôvodňuje svoju žiadosť o udelenie azylu inými skutočnosťami alebo dôvodmi, ako tými,

ktoré sú uvedené v § 8, 10, 13a alebo § 13b,

Ministerstvo rozhodne podľa odsekov 1 a 2 do 60 dní od začatia konania; po uplynutí

tejto lehoty žiadosť o udelenie azylu nemôže byť zamietnutá ako zjavne neopodstatnená.

(ods. 3)

Podľa § 20 ods. 5 zákona o azyle do lehoty na vydanie rozhodnutia podľa tohto

zákona sa nezapočítava čas potrebný na doručenie rozhodnutia.

V predmetnej veci je potrebné predostrieť, že predmetom odvolacieho konania bol

rozsudok krajského súdu, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie o zamietnutí žiadosti

navrhovateľa o udelenie azylu ako zjavne neopodstatnenej podľa § 12 ods. 1 písm. a/

a ods. 3 zákona o azyle, preto primárne v medziach odvolania Najvyšší súd Slovenskej

republiky ako súd odvolací preskúmal rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré

mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie

odporcu, najmä z toho pohľadu, či sa krajský súd vysporiadal so všetkými námietkami

navrhovateľa v opravnom prostriedku a z takto vymedzeného rozsahu či správne posúdil

zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia odporcu.

Odporca zdôvodnil rozhodnutie o zamietnutí žiadosti ako zjavne neopodstatnenej

skutočnosťou, že navrhovateľka svoju žiadosť o udelenie azylu z dôvodov ekonomických,

teda inými dôvodmi, ako tými, ktoré sú uvedené v § 8, 10, 13 a alebo 13b zákona o azyle,

preto jeho žiadosť zamietol ako zjavne neopodstatnenú.

Navrhovateľka v opravnom prostriedku proti rozhodnutiu odporcu namietala, že dňa

12.1.2009 urobila vyhlásenie, ktorým požiadala o udelenie azylu na území Slovenskej

republiky. Na rozhodnutí ktorým jej žiadosť bola zamietnutá ako zjavne neopodstatnená,

je uvedený dátum dňa 12.3.2009, rozhodnutie jej bolo doručené 78 dní po podaní vyhlásenia.

Poukázala na to, že sa zvyčajne nachádza v PT O., odporca teda nemohol mať žiadne

problémy s doručením rozhodnutia včas.

Vzhľadom na to, že lehota v zákone je presne stanovená a po uplynutí danej lehoty

nie je možné rozhodnúť tak, ako bolo v jej prípade rozhodnuté, malo jej byť rozhodnutie

v určenej lehoty aj oznámené.

Navrhovateľka v opravnom prostriedku poukázala na rozhodnutie Vrchného súdu

v Prahe sp. zn. S , podľa ktorého ak zákon stanoví lehotu, v ktorej musí

správny orgán vydať rozhodnutie, musí byť v tejto lehote účastníkovi konania aj oznámené.

Na základe uvedeného navrhla napadnuté rozhodnutie odporcu zrušiť a vec mu vrátiť

na ďalšie konanie.

Krajský súd sa podrobne zaberal všetkými námietkami navrhovateľky uplatnenými

v opravnom prostriedku, k ich vyhodnoteniu nemá odvolací súd žiadne výhrady,

v podrobnostiach na tieto správne závery krajského súdu vrátane právneho názoru krajského

súdu k výkladu ustanovenia § 20 ods. 5 zákona o azyle, na ktorý odvolací súd

v podrobnostiach odkazuje.

Námietka navrhovateľky uplatnená v odvolaní nebola spôsobilá spochybniť zákonnosť

a správnosť rozhodnutia krajského súdu ani rozhodnutia odporcu, pretože do lehoty určenej

na rozhodnutie nie je možné podľa odvolacieho súdu zahrnúť lehotu na doručenie, pretože

zákon o azyle výslovne neustanovuje, že dodržanie 60 dňovej lehoty zahŕňa tiež doručenie

resp. oznámenie rozhodnutia účastníkovi konania, naopak z ustanovenia § 20 ods. 5 zákona

o azyle vyplýva, že do lehoty na vydanie rozhodnutia podľa tohto zákona sa nezapočítava čas

potrebný na doručenie rozhodnutia.

Preto odvolací súd považoval odvolacie námietky navrhovateľky za nedôvodné.

Námietky navrhovateľky vyhodnotil odvolací súd za nedôvodné a napadnutý

rozsudok krajského súdu ako vecne správny potvrdil podľa .

O náhrade trov konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa

ustanovenia v spojení s a ,

keď navrhovateľke, ktorá nemala úspech vo veci náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

V Bratislave 19. januára 2010

JUDr. Igor Belko, v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Ľubica Kavivanovová